Ako ďalej v mojom nepodarenom vzťahu?
Ahojte zienky a spolumaminy. Mam taku vec, o ktorej sa mi tazko hovori ☹ Ale nechcem s tym uz zatazovat mojich znamych, potrebujem sa o to podelit a tiez pocut nestranne nazory zien v podobnej situacii, mozno takych co si tym presli...
V skratke: Vztah zacal akosi skripat, zaciatkom r.2013 sa prevalilo, ze ten moj sa stretava s inou. Chcel od nas odist. Zabojovala som, plakala, komunikovala, odvliekla ho do partnerskej poradne. Tam povedal, ze "kamaratku" ako to on volal, si nasiel, lebo som na neho 1,5 roka kaslala (nasa mladsia mala vtedy 1,5 roka - nevidite paralelu? ja som videla). Vtedy to bolo skarede obdobie. Okrem partnerovej (udajne iba citovej) nevery sa ma najviac dotkli jeho utoky typu - mala si ist radsej na potrat!!! (ked som otehotnela s prvou, boli sme spolu vyse roka a nikto ho do nicoho netlacil a druhu sme chceli obaja). A ked som vtedy videla nase krasne deti, plakala som. Ako to moze povedat? Ja viem, ze deti ma rad, ale niekedy je taky naschval zly, aby ublizil mne.
Potom udajne svoje stretavanie ukoncil. To bolo v marci minuleho roku.
Rok sme sa ako tak premotali. Vztah vyzera asi tak, ze muz pride domov, pozdravi ma a ide do "malej izby", cize spi zvlest, vecery travi zvlast. Ak ma "chut", tak aj ma zaujem komunikovat, pripadne napise z druhej izby sms, ze ci nepridem. Nie je to dobry ani kvalitny vztah. Ale je. Chyba v nom komunikacia, laska, ucta aj dovera. Zijeme spolu a lubime nase deti. Kazdy po svojom.
Dnes - asi je uz silno pod tlakom - z neho vyliezlo, ze dotycna ho vlastne cely cas kontaktuje a ze i teraz na neho tlaci a uhana ho. Ze robi sceny, vyvolava aj 50x, pise. Tiez som sa dozvedela, ze povodnych "par platonickych kaviciek" s dotycnou, nebolo ani par, ani platonickych a ani kaviciek... Hoci som to mohla tusit, citim sa nejak vyhorene. Nemam chut sa ho ani chytit, niekto este mu urobit k voli a "mat chut" castejsie, aby bol spokojny. Najradsej by som bola keby som prisla domov a uz tam nebol.
Ale uprimne - bojim sa. Bojim sa ho poslat prec, aby deti neprisli o otca, aby sa mi cez ne nemstil, aby som nebola na vsetko sama, aby som to financne zvladla. Bojim sa, ze ho bude huckat svokra, jeho nova zenska, kamarati...Sebecke? Zbabele? Mozno, ale mam strach. O seba, i o moje dve krasne dcery.
A teraz som v takom stave, ze neviem ci mi stoji za to sa za ten vztah postavit, zobrat si jej kontakt a vysvetlit jej, ze staci alebo mam robit mrtveho chrobaka a cakat co alebo mu rovno zbalit veci. Viem, ze nikto mi nemoze povedat co mam robit, ale mozno si z vasich rad najdem tu, ktora mi pomoze...Viem, ze su aj baby co su na tom horsie, ale viete ako to je - Pre mna je ten najtazsi kriz ten moj 🙂
Dakujem vopred vsetkym za rady, pripadne skusenosti.
Hmm..ono to funguje na chlapa, ked sa zrazu vyfintis, deti nechas muzovi a ides...len myslim, ze v tomto stave je ist si niekam uzit to posledne, na co mas naladu..je to tazke len ked ste "frajeri" a nie este ked ste rodina s detmi..aj ked, vsetko zavisi aj od povahy..Ked chlap zisti ze sa nieco deje, nasere si, tomu ver..nebude mu vsetko jedno a uz nebude taky hrdina..teda pokial ta ma stale rad..myslim ze sa to taha uz dost dlho a ked on je truba, mala by si nanho volaco vymyslet..debatou to nanho nefunguje, treba nejake ciny..Good Luck! 😉
@kacicka123 veru, pribehy su skoro stale rovnake. Aj u nas manzel na poradni kecal, ze to bolo aj kvoli nedostatku sexu, lenze klamal. My sme sa predtym snazili o babo, takze sex pravidelny a vacsinou som ho ja iniciovala 😖 . lebo on mal taky nazor, ze nebude zobrat o sex...chapes to??? A ked sa to nejako prelomilo a zacALI sme znovu spavat, tak zrazu sa on zacina vyhovarat, ze on nevladze, ze on nema chut, bla bla bla 😠 Proste ja tych chlapov nechapem. A tiez sa k tej, co jej pisal, spraval milo, lutoval ju, ked sa staozvala, aku ma tazku pracu, ze chuderka moja, oddychni si...a jednym duchom hromzil na mna, ze ja som stale unavena 😨 Mna nepolutoval.
Ale teiz som sa uz stretla s pribehmi, ked sa chlap neospravedlnil, a su dalej spolu. Aj ked neviem, ako ich pribehy pokracuju .
A to fakt Ti toto radili na parovej psychologii??? Lebo ta, ku ktorej som chodila, mi drzala stranu, teda videla, ze manzel trepe hluposti. Neviem, co jemu vravela, ked tam bol sam. Na druhej strane, co ak vychadzala z toho, aky je Tvoj manzel typ? Mozno je to narcis, ktoremu sa treba pchat do zadku, s prepacenim...ktory nikdy nepochopi, co spravil zle, a v tom pripade , ak chces , aby ostal s TEbou, musis zatnut zuby a vydrzat to. Tak porozmyslaj, ci ma cenu byt s nim. A ako reaguje na reci, ze sa rozvediete? Co deti, byvanie, majetok? Chcel by striedavu starostlivost? Skus zacat rozpravat o takych veciach...a mozno mu dopne, ze Ta naozaj straca.
Vies, v podstate sa musis z toho vsetkeho dostat sama. Ja som psychologicke povedala, ze mne pomoze len hypnoza alebo vymazanie pamate 😔 Porovnala by som to k znasilneniu. Je to trauma, s ktorou budes zit cely zivot, ktora poznaci to, ako rozmyslas, aky mas vztah s muzmi.
A co sa tyka deti, co ked stretnes chlapa, ktory si ich bude chciet osvojit, bude im prikladny otec, lepsi ako ich bio otec? Myslis, ze je lepsie ostat vo vztahu, kde si tyrana, ako byt sama, ukazat im, ze si silna a sebavedoma?
@marionmarion mna zaujalo to, ako to ides riesit s byvalym. Mate to uz dohodnute na sto %? A co financie? Varenie, upratovanie, atd? Co ak si najde frajerku? A co ak si najdes frajera Ty?
@pipinka88 Dakujem. Dolezite tam je aj to co pises "ked ta ma stale rad" - tym si uz moc nie som ista... A uprimne, prisla som o kus takej zdravej zenskej sebadovery v tomto vsetkom hnoji co sa deje..
@zuriva Ved minule som uz nadhodila taku temu. A teraz ma opatrne obchadza a snazi sa iniciovat nejaky fyzicky kontakt, ale ja fakt nemozem. A on to nechape, mysli si, ze mam len "nejake zle obdobie". A este povedal, ze ak nedam ja, da ina. Toto je jednanie? Sa stavim, ze taketo koniny mu davaju do hlavy jeho super-kamarati so svojimi super-vztahmi. Ano, je dospely, ale je velmi ovplynitelny, hlavne ked niekto mu hodi do tvare, ze to ma doma lepsie...
@zuriva nemame to doriesene. Ja stale byvam u mojho otca s dietatom a on u svojich rodicov. Syna chodi navstevovat dost casto, co som rada, lebo on tym padom nejako nestrada rodicovsku lasku ani z jednej strany...a zatial sme vo faze ked sa rozpravame o realnych moznostiach ci chceme, nechceme, vieme, nevieme fungovat este spolu. Peniaze neriesim, viem ze ich nema a preto si od neho nepytam, Ked moze prispeje aj sam bez vyzvania. Planujeme spolocne byvanie kvoli malemu. Bavili sme sa otom,ze kym bude madzi nami bariera a nenavist, nema to zymsel. Baviele sme sa o tom, zeto budeme riesiet so pschlogom. Dalej sme nezasli...dalsim krokom bude asi realne nejakeho psychologa najst...ak muz nebude spolupracovat, alebo bude jasne ze sa to riesit nebude dat, potom to asi nechame tak. Ked sa pytas na buduce vztahy, na to ti nikto odpoved vopred neda...mozeme teraz povedat, ze aj ked si niekoho najdeme, bude to iba nezavazne a budeme si to riesit mimo rodiny...ale kludne sa moze stat ze sa jeden z nas naozaj zalubi...ak sa to stane budeme to riesit vtedy a nie vopred. Toto sa moze stat aj vo funkcnych manzelstvach, ze sa jeden zalubi do niekoho ineho...riesit sa to musi vyzdy podla aktualnej situacie,
@kacicka123 pototm co som teraz citala, ti viem poradit uz iba jedno : daj muzovi ultimatum, nech zajde za psychologom a zacen si tam riesit svoje komplexy aj on, alebo sa zbal aj s detmi a chod on neho prec. K rodicom, kamoske, surodencovi,to je jedno kam, ale prec. Lebo mat konflikty medzi sebou je jedna vec, ale tahat do toho aj deti a obvinovat ich, je uz nieco co sa musi riesit hned, to by som urcite nenechala. Nemysli si ze mat tichu domacnost je lepsie ako hadky Dieta vnima uz aj samotne napatie medzi vami, nemusi padnut ani slovo. Okrem ineho si z detstva odnesie vzor, ze ignorovat, obvinovat, osocovat a zosmiesnovat partnera je uplne normalna a bezna vec. A ver mi ze deti sa citia vinne za to co sa deje, beru to na seba a to skoro vzdy, aj ked na to nie je ziaden racionalny dovod. AK zoberies deti k detskemu psychologovi ten to v tom spravi jasno ☹ To ako sa chova tvoj muz mi uz pride neakceptovatelne, lebo je jasne ze tym trpia hlavne deti a v tomto pripade by im asi bolo lepsie, keby ste boli od seba. Musim ti povedat ze moj syn sa viditelne upokojil po tom ako sme odisli, predtym mal zachvaty zlosti kazdu chvilu, malo sa smial...teraz je to ovela lepsie...
to aky bol/nebol tvoj muz kedysi a ako ta miloval uz neries. Minulost sa vratit neda a je zbytocne sa zaoberat tym co bolo vtedy a preco tom nie je teraz. Podla toho co pises, ten mily, pozorny chlap uz davno neexistuje...a mozno nikdy ani neexistoval, iba sa snazil ukazovat v lepsom svetle...napokon ako kazdy
@marionmarion To neverim ze akceptuje. Ale skusim. Skusila som znovu, ze podme na parovu terapiu, ze mozno tam pred psychológom by viac bral do uvahy moje argumenty. Priznam sa, bojim sa rozchodu, stahovania, vôbec toho, co bude, ked mu poviem, ze "odid". On mi povie, ze nema kam ist...a mne ho potom pride luto...Inokedy zase zacne robit zle a vyhrazat sa peniazmi, ze bez neho nevyzijeme a podobne...to je sice dost mozne, ale tak sud by mu asi nieco urcil...Tiez sa bojim ako by baby manipuloval - z toho mam des. Ze bude robit naschvaly. Ze mama je zla a kvôli mne musel odist. Normalne panika, ze mi to moje deti raz vykricia, ze kvôli mne nemohli byt s ockom, lebo zase on ich ma rad. Hoci ich nebrava von, tak obcas sa s nimi pohra a v poslednej dobe este viac, mi to pride ako by si dlazdil cesticku...Ano, som nerozhodna, ale poviem Ti, ze od napisania uvodneho prispevku som blizsie ku koncu. A ak sa nestane nieco prevratne, ten koniec pride. Ak ten chlap neuzna - sam od seba a nahlas, ze bol hajzel, ze ho to mrzi, ze to bola chyba a tak dalej...nema to vyznam...lebo ak nevie kde je chyba, tak potom sa stane zas.
Inak este jedna vec ma napadla - jedna kocka tu k inej teme napisala, ze netreba vinit len muzov, ale ze treba hladat, co doma chyba - taka veta, ze "nemam doma cukor, idem pytat k susede". Ale ten moj sa ani nepozrel ci je doma cukor, ani sa neopytal ci mame. A to mu zazlievam. Ze nekomunikoval. To mi inak hovorila aj psychologicka - ze v tomto su muzi desni, ze nepovedia nic. Radsej si najdu milenku, kamosku, sedia do noci v praci alebo v krcme alebo nejaky konicek, len aby sa nejak nemuseli konfrontovat s problémom, ktory doma maju. Smutne, ale realita.
@kacicka123 uvedomujes si ze tvoj mou s tebou manipuluje? On asi vie, ze by ti prislo luto a na ulicu by si ho nevyhodila. Asi vie, ze mas strach odist...a vyuziva to. Poloz si otazku ci jemu bolo luto teba, ked ta podvadzal. Spytaj sa seba ci ma s tebou in sucit, ked sa ti vyhraza ze ti neda na deti peniaze..Jedno je iste, odist, rozist sa a zacat odznova nikdy nie je bezbolestne a lahke, to ani necakaj. Ale ostavat vo vztahu kde ta ten druhy ma za..ani neviem co, je ovela bolestnejsie,lebo to trva dlho a zavrtava sa to do hlbky tvojej psychiky. Bojis sa ze deti ti budu vycitat, ze si im zobrala otca? Ty im otca neberies, ten ich moze vidiet kedykolvek...dokonca sa mozete dohodnut na striedavej starostlivosti. No deti ti mozu kludne vycitat, ze si s nim ostala,ze si mu dovolila, aby sa k tebe choval, ako sa chova. Ze si mu dovolila aby ich obvinoval z niecoho za co nemohli. Ze ich detstvo bolo plne hadok a stresu a napatia, preto, lebo si sa neodhodlala odist. Ja som z rozvedenej rodiny a myslim ze rozvod bol spravny, lebo to proste nefungovalo a mna uz nebavilo zit v ustavicnom napati z toho, kedy zase moja matka zacne na otca utocit a zase sa nebudu styri dni rozpravat...a este jeden priklad: poznala som babu z terapeutickej skupiny, ktora trpela nutkavymi myslienkami na to, ze vrazdi ludi...sprevadzalo ju to vsade a strpcovalo jej to zivot. Na terapii vysvitlo ze jej mama je alkoholicka. Jej nutkavepredstavy boli vysledkom hnevu na OTCA, ktory dovolil matke aby takto pila a nicila sa. Kedze otca milovala tento hnev potlacala, ani sim ho neuvedomovala...no vyustilo to do tych hroznych predstav...predstav si ze aj na teba by sa mohli dcery chovat ze si dopustila co sa u va steraz deje...to asi nechces. Deti su velmi vnimave a nevies co sa v nich odohrava. Nepodcenuj to...
Verim ze to mas tazke...drzim palce, aby si sa rozhodla co najlepsie
@marionmarion je pravda, ze aj v manzelstve sa moze niekto zalubit, ale ak si single, bez frajera, otvorene si partnera hladas a je moznost, ze si trebars najdes aj niekoho na jednu noc. V manzelstve otvorene neflirtujes, nemala by si. Co potom? A samozrejme, on, ako chlap, bude mat tych prilezitosti viac ako Ty s dietatom. Toto chcem vediet, ci mate poriesene. Randenie, hladanie si noveho partnera, prinesenie ho do spolocneho byvania, ano ci nie?
@kacicka123 ta kocka pisala z cesty 🙄 Chlap si najde milenku, aj ked mu doma nic nechyba, takze zbytocne sa budes tryznit, co zle si spravila Ty. Nic, len to, ze si sa za neho vydala 😉
@kacicka123 suhlasim s marion, nie Ty rozbijas rodinu, to on ju rozbil.
Inak, striedava starostlivost je super vec, minule som sa rozpravala s jednou kockou. Jej byvaly ju vnutil do striedavky, bola proti, a teraz si to nevie vynachvalit. JEden tyzden maka v praci, chodi na sluzobne, atd, a druhy tyzden ma viac casu venovat sa dcerke. Takze aj nad tym pouvazuj.
Nenechaj sa vydierat a ani sebou manipulovat. Vies, on bude teraz robit aj nemozne, bude robit z TEba tu zlu, ale musis vydrzat. Prinajhorsom si dajte rozluku na jeden polrok, bez rozvodu, ak sa na to budes o rok pozerat rovnako, tak rozvod, a ak mu budes moct odpustit, ak sa on zmeni, tak mozete znovu zacat zit.
NIe je to lahke, ja som najprv tie prve mesiace nespala a premyslala, co spravit, ako mi ublizil, preco to spravil...obracala som to z kazdej strany, hladala idealne riesenie, plakala, zurila 🙄 🙄 🙄 . A niekedy si aj teraz hovorim, ze som sa mala rozviest hned vtedy, na prvy krat...teraz zijem v obrovskej neistote. Robi to znovu? Preco meska polhodiny, ked prichadza z prace? Preco nechce vecer sex? Co zase pise do PC??? Od koho mu prisla sms??? A niekedy, niekedy si uz prajem a modlim sa, nech uz konecne urobi ten jeden posledny preslap a ja si potom uz budem na 100 percent ista, co mam robit 😔 😔 😔
@zuriva Odpoved na tvoju otazku som ti uz dala v predoslom prispevku, budeme to riesit az sa to naozaj stane a nie vopred. Ked sa realne stane takato situacia, potom si k tomu sadneme a dohodneme sa co dalej...vela zavisi aj od toho, ako sa k tomu postavi nas syn, v akom bude veku, ako to budeme my citit, ci ma ten buduci vztah perspektivu alebo nie...toto sa vopred riesit neda.
A velmi sa toho ani neobavam, lebo moj muz je divny, nema rad ludi ( tyka sa to aj zien), nevyhladava ich, rodinu nechce ( v tom ma jasno uz davno) a vsetky vztahy berie ako docasnu vec, takze aj keby si niekoho nasiel, dlho by to neprezilo...to je jeho zivotna filozofia. Co sa mna tyka, pre mna je prvorade dieta a kvoli sebe by som urcite nerozbijala rodinu v ktorom je on spokojny...
@zuriva Aj taka faza bola. Ze som len hladala co som mohla urobit inak. Ale je mozne, ze aj tak by sa to stalo.
@marionmarion
Dakujem ti krasne. Mojim dalsim krokom urcite bude navsteva psychologa (v pondelok dostanem termin), nech si to upracem v sebe. Potom sa uvidi co dalej. Chlap sa teraz snazi (na azete zatial nebol - neverim, preverujem ;o)), ale zatial iba 3 dni. Ja som cakala rok na to, ci sa rozhodne pre nas a 2 roky kym mi zacne prejavovat viac pozornosti. Cely cas som riesila "co on" - lubi ma? je stastny? ostane? prejde ho to? a teraz som sa dostala do fazy . co ja! chcem s nim este byt? dokazem zit s clovekom co sa takto zachoval? a podobne... A k tomuto môjmu rozhodovaniu potrebujem trosku pomoct. Lebo zase ublizil mi velmi - ako tu mnohe na rovinu povedia - je hajzel. Ale - preco ho chcem opustit? chcem ho iby vytrestat? Ja nie som jeho matka aby som ho vychovavala. Som si ista, ze vie, ze to asi nie je ok, co urobil. Ano kebyze ho s detmi opustime, bude vytrestany, bude vediet ze to pokaslal. Ale ja skor chcem dojst na to, ci dokazem odpustit. Ako teraz som na to tak, ze urobil by malu chybicku a pohar pretecie. ALe hovorim, nechcem podlahnut negativnym emociam. Hnevam sa, myslim si, ze je to spinavost, myslim si, ze sa to nemalo stat ale upratat si v sebe co chcem a co dokazem . na to potrebujem pomoc. Preto psycholog.
baby, musim sem napisat - co ma dnes rano riadne prefackalo. Rano mi muz robil kavu (zase cca po 2 ak nie po 3 rokoch) a ako som si ju prisla do kuchyne v letku vypit, tak ma objal. Tak som si to vychutnala, lebo ako hovorim, stale nie je vsetko prec. Ako ziadna strasna erotika, proste objatie. A prisla moja starsia - 4,5r do kuchyne a pyta sa strasne zadivene - a tato preco maminku objimas?
Tak som jej povedala, ze: Vies, moja, ludia ked sa maju radi, tak sa objimaju.
Ale potom som si to tak uvedomila, ze ty koki, to uz co je, ked sa moja dcera tomu divi, ze tato a mama sa dotykaju... ☹
tak to len tak...ze clovek si vela veci uvedomi cez svoje deti...
@kacicka123 to je super zaciatok. Inak, pamatam si, ked sa svagrovcom narodila dcerka, a mala asi 3 roky, my sem v tom case uz boli asi 5 rokov spolu. A raz sme sa u svokrovcov drzali za ruky a davali si pusu. A ona tak pozera a pyta sa, ze co robime....ona vobec svojich rodicov nevidela davat si pusy. Ake smutne...
@zuriva @marionmarion Ahojte, my mame teraz velmi zaujimavu fazu. "Chlapec" sa zacal strasne snazit, strasne ma lubi a chce byt cely zivot iba so mnou. (to tak v skratke), Ja mu to moc nežeru. A ešte som ho aj načapala, ža zase chodí na azet. Neviem čo píše ani čo rieši, ale chodí. a doma sa dušuje a prisahá, že už nepôjde a že načo by chodil. Nejak mi z toho začína byť špatne. Chcem dať šancu, chcem...veď je to otec mojich detí. Ale už čo je veľa...vyčkávam ale odkedy som sem napísala prvý raz, prešla som kus cesty...Začína mi viac záležať na sebe. Znie to zle? Možno. Ale naozaj sa mám celý život pýtať - čo urobiť preto aby bol šťastný, ako sa snažiť udržať vzťah...Teraz sa chcem zaoberať tým, čo ten vzťah dáva mne. Milujem svoje deti a nechcem im vziať otca. Ale - vážim si sama seba a snažím sa nájsť, aby som si ujasnila, čo je dobé aj pre mňa. Na začiatku som ho ľúbila, ale vzťah nevyžije zo spomienky na romantiku prvého roku...sme spolu 6,5 roka. Áno, možno aj ja som robila chyby. Ale posledný rok a pol na sebe makám a robím prvé posledné, aby som udržala tento vzťah - očividne - nestačí. Počkám ako sa to vyvŕbi...nechcem konať v emócii ani v afekte. Chcem aby moje rozhodnutie stálo na pevnom základe, aby som mu pri prvom návale paniky nevypisovala nech sa vráti. A u vás ako?
@kacicka123 ocuj dievca, netrap sa, myslim si, ze on to nezvladol, nie ty, ty si len sucastou
musis sa z toho dostat, osamostatnit sa, o rok ti bude dobre, o deti sa neboj, deti su nastavene prezit a ziju pre moment
si dobry clovek, zi pre dievcata, ser na neho...v tejto situacii ta vydiera, ze ak nedas ty, da ina? no hajzel ,tak ti poviem, obycajny psychopatickky hajzel, berie ti to, co ti uz vzal?
a co sa toho azetu tyka, never mu ani nos medzi ocami, podvedie ta znovu, mozno to aj robi teraz
Neváži si teba ani deti, keď sa takto chová. Je to obyčajný sebecký hajzel...Neviem ako ste na tom s bývaním, či máš kam ísť. Ale keby som mala kam, na tvojom mieste utekám hneď. A na súde by som mu to dala pekne vyžrať a zodrala by som ho aj z kože. 😠 😠 Strašne ma vedia nasrať takýto...
Ak by mi moj manzel a otec mojich deti povedal ze som mala ist na potrat, uz by nas v zivote neuvidel. Nehnevaj sa, ale z toho co pises vyznieva ako do neba volajuci hajzel (nechcela som pouzit hrubsi vulgarizmus). A deti nim neskutocne trpia, to ani nevies ako...
@kacicka123 Ahoj, ja som takmer desať rokov žila s mužom, ktorý ma schizofreniu simplex. Bol sirota, bez rodičov a bez príbuzných. Mali sme spolu dcérku a súcit ma pri ňom držal veľmi dlho. Zbytočne dlho. Roky neistoty absolútne bez možnosti spoľahnúť sa v čomkoľvek na neho, iba kopec ohľadov a nasladlého súcitu, fyzické násilie, opilstvo. Nie je možné jednoznačne posúdiť príbehy žien, ktoré sem píšu, lebo až čas ukáže, či sa jednalo o vážny problém, alebo dočasnú krízu. Jedno je ale isté..človek by sa nemal stať obeťou "obete", pretože s tým spustí lavínu zla, ktorou môže zasypať aj vlastné deti. Som toho názoru, že je lepšie žiť dôstojne a spokojne samej, než deň čo deň vystavovať seba a deti stresu, hádkam, neviditeľnému napätiu.
Držím palce všetkým prispievateľkám v tejto skupine.
@zuriva
@kacicka123 ani neviem...mam pocit ze lepsie, viac komunikujeme, smejeme sa, cele je to uvolnenejsie a hadame sa malo...zatial sme u psychologa neboli, rozdiel je v tom, ze ja som prestala bojovat, buzerovat, kritizovat, dirigovat a povedala som si ze mu jednoducho budem viac verit. Myslim, ze odvtedy uz nema pocit, ze je pritlaceny k stene a jeho spravanie ku mne sa meni k lespiemu, aj ked vidim ze je stale v strehu, je to lepsie. Nie, neslubujem si od to dozivotnu lasku, ale myslim ze naucit sa respektovat navzajom by slo...
Takisto som sa zamerala na dalsie veci, ten cas co som doteraz stravila vylucne sebalutostou, teraz venujem tvorbe, sijem, malujem, vyrabam hlinene koralky...alebo si idem do mesta, pochodim obchody,tesim sa z toho co je tu a teraz a ovela menej riesim co bolo a co bude...
@zuriva a ty ako??
@koala7 Ahoj, vies co, ked bolo tak najhorsie, tak to bolo tazke, asi aj pre deti. Teraz, ked je s nimi, tak sa stara - vidim to, ze vsetko je ok z ich reakcii - ze chcu byt s nim, ze ho hladaju, ked nie je doma. Vtedy to bolo asi take, ze ked sa zamiloval do druhej - deti boli dalsia z prekazok, preco s nou nemohol byt.Zase ho obhajujem. Ako, mozno je hajzel ako partner, ale ako otec - baby ho maju rady a to je 85% toho, preco sa snazim to udrzat.
@cililinka Dakujem za príspevok. Musela si to mat velmi tazke. Dufam, ze teraz je uz vsetko ok 🙂
Toto dobre pises, ze je tazko posudit, ci ide o docasnu krizu alebo trvaly problem. A poviem ti - i v tom vlastnom je to tazko. Ak by bol clovek presvedceny o tom, ze kriza bola, pominula a poucila - slo by to prezit, ale ak by to malo byt opakovane a nekonecna nedovera...tak to radsej nie. dakujem neprosim.
@marionmarion @zuriva No baby, mam zase "supernovinky". Kolegyna nakoniec nebola kolegyna, ale bola z pokecu (ved asi sa nejaka uroda dala cakat, ked tam stale chodil). Ja mam z toho celého taky nejaky pocit, ze ona ho niecim sklamala, alebo ho mozno ona kopla, ked sa dlho nevedel rozhybat opustit rodinu, mozno dala ultimátum...tazko povedat... a on sa z toho spamatava tym, ze to na mna hra na lasku. Som z toho na nervy. Viem, ze vsetky skusene zeny by mi radili vydrzat, ze mozno si uvedomil, ze kam patri a ak budem na neho utocit zase ujde, ale...nejak to neviem rozdychat, ze sa musel v nej sklamat aby sa "vratil". A keby bola uzasna a super tak by ma opustil? aj deti?
alebo zalubenie opadlo a potom bola lepsia predsa ta istota doma? Hanbim sa za to, ale stale myslim na to, ze "co ked sa fakt uvedomil? Co ked sa poucil? Co ked nas naozaj ma rad? " A to sa nepokladam ani za naivnu ani za hus, hoci sa k tomu mozno teraz blizim. Je to vsak fakt take nepochopitelne, ked by som chcela, aby to tak bolo?
Je dobry taktik, lebo na mna dal take, ze "kvôli jednemu preslapu zahodis 6,5 roka?" Zahodim? neviem. ale ten preslap trval dost dlho...ach baby, som strasne zmatena (dnes je asi jeden z horsich dni).
@marionmarion Inak ake zle, nie? Clovek sa zalubi, splodi dieta, radost, strasna idylka a nakoniec skonci u psychológa - zmateny, strateny...aaaaa
Inak psychologicke som oponovala, ze co ja? co moje potreby? A na to mi dala, ze - ok ale teraz chcete aby ostal s Vami. A ano, vtedy som to velmi chcela. Ako som napisala uz o kus vyssie - hladala som v nom stale toho, ktorym bol a o toho som bojovala a za tym by mi bolo luto. A nevedela som prezit, ze tak pekne ako sa choval ku mne na zaciatku by sa choval k nej. Ako racionalne, asi nie vecne, ale nevedela som to predychat. A modely z detstva - hej, vsetko je asi o tom. jejda, tak to lutujem moju starsiu, ktorej chudere utkvelo, ked muzovi prdli nervy a chcel mi jednu...tak som na neho spustila strasny krik - to je moja jedina obrana, lebo on je z dediny a plati na neho "co povedia ludia" a minule, to uz je asi rok dozadu, mi to moja starsia pripomenula, ze "snivalo sa mi, ze ocko ta isiel bit a ze si bola mrtva" a mne az zle ostalo, ale tak nedala som najavo a pytala som sa ako k tomu dosla - tak ona si tu situaciu pamata a pravdepodobne silno...tak ale v jej snoch vsetko dobre dopadlo, dala mi vypit cajik a ja som obzivla (z rozprávky na vlasku)...Ako takato vyhrotena situacia sa stala iba raz. Ale hadali sme sa vela. Toto uz je lepsie, konflikty nie su, ale idealne to nie je. Lenze zase co bude dobry priklad? Ked opustim muza a bude chodit uz iba ako "navtevnik"? V nasom tazkom obdobi muz starsej vykrical, ze "ak od tejto rodiny odidem bude to kvôli nej!" (mala bola predrazdena, casto amoky) ale zase o 2 dni som bola na vine ja a hned za tym moja mama. ja sa len modlim, ze si to krpata nepamata.