Ako ďalej v mojom nepodarenom vzťahu?

Ahojte zienky a spolumaminy. Mam taku vec, o ktorej sa mi tazko hovori ☹ Ale nechcem s tym uz zatazovat mojich znamych, potrebujem sa o to podelit a tiez pocut nestranne nazory zien v podobnej situacii, mozno takych co si tym presli...
V skratke: Vztah zacal akosi skripat, zaciatkom r.2013 sa prevalilo, ze ten moj sa stretava s inou. Chcel od nas odist. Zabojovala som, plakala, komunikovala, odvliekla ho do partnerskej poradne. Tam povedal, ze "kamaratku" ako to on volal, si nasiel, lebo som na neho 1,5 roka kaslala (nasa mladsia mala vtedy 1,5 roka - nevidite paralelu? ja som videla). Vtedy to bolo skarede obdobie. Okrem partnerovej (udajne iba citovej) nevery sa ma najviac dotkli jeho utoky typu - mala si ist radsej na potrat!!! (ked som otehotnela s prvou, boli sme spolu vyse roka a nikto ho do nicoho netlacil a druhu sme chceli obaja). A ked som vtedy videla nase krasne deti, plakala som. Ako to moze povedat? Ja viem, ze deti ma rad, ale niekedy je taky naschval zly, aby ublizil mne.
Potom udajne svoje stretavanie ukoncil. To bolo v marci minuleho roku.
Rok sme sa ako tak premotali. Vztah vyzera asi tak, ze muz pride domov, pozdravi ma a ide do "malej izby", cize spi zvlest, vecery travi zvlast. Ak ma "chut", tak aj ma zaujem komunikovat, pripadne napise z druhej izby sms, ze ci nepridem. Nie je to dobry ani kvalitny vztah. Ale je. Chyba v nom komunikacia, laska, ucta aj dovera. Zijeme spolu a lubime nase deti. Kazdy po svojom.
Dnes - asi je uz silno pod tlakom - z neho vyliezlo, ze dotycna ho vlastne cely cas kontaktuje a ze i teraz na neho tlaci a uhana ho. Ze robi sceny, vyvolava aj 50x, pise. Tiez som sa dozvedela, ze povodnych "par platonickych kaviciek" s dotycnou, nebolo ani par, ani platonickych a ani kaviciek... Hoci som to mohla tusit, citim sa nejak vyhorene. Nemam chut sa ho ani chytit, niekto este mu urobit k voli a "mat chut" castejsie, aby bol spokojny. Najradsej by som bola keby som prisla domov a uz tam nebol.
Ale uprimne - bojim sa. Bojim sa ho poslat prec, aby deti neprisli o otca, aby sa mi cez ne nemstil, aby som nebola na vsetko sama, aby som to financne zvladla. Bojim sa, ze ho bude huckat svokra, jeho nova zenska, kamarati...Sebecke? Zbabele? Mozno, ale mam strach. O seba, i o moje dve krasne dcery.
A teraz som v takom stave, ze neviem ci mi stoji za to sa za ten vztah postavit, zobrat si jej kontakt a vysvetlit jej, ze staci alebo mam robit mrtveho chrobaka a cakat co alebo mu rovno zbalit veci. Viem, ze nikto mi nemoze povedat co mam robit, ale mozno si z vasich rad najdem tu, ktora mi pomoze...Viem, ze su aj baby co su na tom horsie, ale viete ako to je - Pre mna je ten najtazsi kriz ten moj 🙂
Dakujem vopred vsetkym za rady, pripadne skusenosti.