Ako ďaleko bývate od matky?
Ahojte, prosím vás, zaujima ma ako ste sa ďaleko presťahovali od rodičov / hlavne od mamy a ako to zbadáte hlavne tie, čo máte rodiny? Ja skoro 400km od môjho rodného mesta, mam tu muža, dieťa, druhé na ceste, no každý deň si viac uvedomujem, aké to majú ľahšie ženy, čo bývajú blízko mamy. Čo postráži dieťa, pomôže, niečo navarí, alebo len psychicky podporí, keď je cloveku naprd. Hej, mám tu svokru, ale to je škoda komentovať. Ona len kritizuje a poučuje, že sa radšej častejšie trapim sama ako ju poprosit o pomoc. Ako to zvládate, tie čo ste ďaleko a v ťažkých chvíľach si želáte byť bližšie k rodine?
O dve ulice, rodina je pre mňa dôležitá, nešla by som inde bývať, teta, ujo...súrodenci...atď
Bývame v tom istom činžiaku, ale iné schodisko. Veľmi si to vážim, veľa mi pomôže. Predtým, ako bezdetná vadilo mi, že ona je príliš blízko. každý deň sme sa videli, skoro vždy vedela kde som... bolo to únavne. Ale teraz to sa obrátilo naruby a teším sa na jej prítomnosť.
Našťastie cca 500km. Od oboch. Naše mamy nie sú povinné ti strážiť deti. Najma keď ešte chodia do práce. Zaslúžia si aj ony pokoj a oddych. Deti mám preto lebo chcem a zariadila som sa tak aby som všetko zvládla sama. Vo výnimočných prípadoch nie som proti pomoci. Ale spoliehať sa na ich každodennú pomoc? To nie. Si vezmi, že konečne môžu mať pokoj a ísť do na pivo s kamarátkami. Alebo si len tak oddýchnuť po práci.
Keď nemám navarené, objednám si jedlo. Mama aj tak nevie variť. Čo bola vyhoda, chutil mi obed v škole.