Ako fungovať daľej?
Ahojte, veľakrát som chcela napísať svoj problém, no je to tak zamotané, že som vždy vzdala.
Som vo vzťahu, kt.sa rozpadá, jediná možnosť bola terapia, muž ju odmietal, nakoniec, keď to bolo veľmi zlé dohodol termín, o mesiac. Chystal sa vtedy na služobné cestu o týždeň, čakala som, že týždeň pred odchodom nastane už zmena, budeme spolu tráviť čas. Prišli len dôvody, prečo nemohol prísť skôr domov (ako o 8.00) v pondelok, utorok atď. Bola som tá, čo mala vždy pochopiť jeho dôvody, čo mne chýbalo, nad tým sa zasmial. Problém nášho vzťahu bol ten, že sme neboli spolu , netrávili čas ako pár, mimo víkendov. Cez týždeň patril práci, kamarátom, kávičkám, stretnutiam, ja som bola doma, riešila veci, ktoré príšli, on vraj nie je domáca pania, nebude riešiť veci v domácnosti, ani cez víkend. Ak som mala problém, mala som mu zavolať, veď mám telefón.Ak som nebola pripravená ísť niekam na výlet (iné povinnosti, zdravotný stav) on si urobil svoj program, žiadne že poď pomôžem Ti, ostane nám viac času spolu. Za mesiac ako sme čakali na sedenie u terapeuta si žil svoj život, všetko bolo po starom. Pred sedením som mu povedala , nech ide sám, ja už takto nechcem žiť, nech sa dá liečiť on. Samozrejme padli aj horšie veci, ako že nechcem s ním už žiť , čo mi teraz hovorí, že veď som nechcela, tak už nechce ani on (on mi to tiež par krát povedal) Čakala som, že po prvom sedení za mňou príde a povie niečo v zmysle prepáč, za celý čas som si neuvedomil tvoje potreby a chcem pracovať na našom vzťahu. Oznámil mi však, že si mám nájsť aj ja terapeuta, vlastného, nechce aby som k tomuto chodila s ním, lebo on sa rozhodol (chodí na terapie), že nechce so mnou žiť, chce sa rozviesť. Dieťa spoločné nemáme, ja mám v opatere svoje, on má dospelé. Odkedy mi to povedal, svet sa mi zrútil, nedokážem fungovať , plačem, som v smútku, nedokážem prijať, ako sa mohol tak rýchlo rozhodnúť a zo dňa na deň ma (aj dieťa) ignorovať. Nedokážem pochopiť, prečo nedal šancu vzťahu a neskúsili sme na ňom pracovať s terapeutom. Hovoril, že vždy sa rozprávame o vzťahu a stále je to rovnaké, preto neverí, že to bude iné. Rovnaké to bolo preto, že aj keď sme si povedali, čo nám chýba, mne čas strávený s ním, pomoc, vydržal to vždy týždeň. Chcela som od neho aspoň dva dni v týždni, kedy by prišiel domov okolo 17.00 a ten čas by bol náš. Keď neprišiel a po čase to znova vybuchlo, vraj ja nechcem pochopiť, prečo nemohol. (na všetko ostatné čas má, prácu si zadeľuje sám, je súkromník). Ak som poukázala na rodiny, kde dva trávia čas spolu, povedal, že na nich robia iní ľudia. Ak som chcela, aby v deň mojich mením nepozeral futbal, ale sme sa šli prejsť, rozprávali sa, objal ma, sedel pred TV a povedal mi, že ja to nechcem, hovorím to len preto, aby som mu pokazila pekný večer. Že či si to zapisujem, kedy chodí domov a pozerá futbal. Pre oboch je to druhé manželstvo, jeho podvádzala žena, ja som odišla k nemu. Tisíc krát som to oľutovala, niektoré rozhodnutia sa nedajú zmeniť, útechou mi je, že môj muž, si vybudoval druhú rodinu a je šťastný. V tomto vzťahu ma partner neustále obviňoval, že ho podvádzam (s jeho kamarátom ktorý má vedľa neho kanceláriu,) čo som neurobila (Stretla som ho asi 3x ). Veľmi ma to zraňovalo, nevedela som s tým bojovať, čo na to povedať, on len že jasné zatĺkať zatĺkať. Naposledy, keď som šla na objednané neurologické vyšetrenie, ma obvinil, že som ho zas podviedla s tým kamarátom, lebo aj on prišiel do práce vtedy, keď som ja šla z nemocnice. Ťažké. Keď sa ho opýtam teraz, čo môžem urobiť, aby sa náš vzťah zlepšil, lebo sa trápim, a nedokážem fungovať, povie, že on sa trápi viac. Keď poviem, čo mi chýbalo, povie, či si myslím, že jemu nič nechýbalo. Navrhla som, nech začneme malými krokmi, že budeme tráviť spolu čas, nie dva dni v týždni, ale jeden, že sa dohodneme a niečo vymyslíme. Povedal, že ja chcem od neho, aby mi to krvou podpísal, a že to nie je vzťah. Že láska je bez podmienok, a ja mu ich dávam, a že jeho mala mama rada a on to vedel, a on mamu a ona to vedela, a že toto nie je medzi nami. Hovorí mi, že mám ísť na terapiu a potom sa rozhodne či pôjde so mnou na párovú terapiu a či sa so mnou rozvedie, či sa ja zmením. Ale podľa čoho to uvidí, mi nepovedal. Nedokážem takto žiť, tváriť sa, že je všetko v poriadku a čakať na ortieľ. Odcudzenie sa bude prehlbovať. Nerozumiem tomu celému, ako pracujú terapeuti, či sa ho nespýtal ani jeden krát, že prečo sme sa hádali, čo mi chýbalo? S čím on počíta, že ja zistím na svojej terapii, že ma nemá rád a poviem mu sama, že s ním nechcem žiť? Ja mu hovorím, všetko čo prežívam, cítim, čo konkrétne mi chýba, on sa len zasmeje, že nech si nevymýšlam, že sú to sprostosti. Že on mi nič nehovorí, lebo jeho rodičia učili, ak ti niekto dá facku, nastav mu aj druhé líco a múdrejší ústúpi. Život som si svojím pričinením pokazila, to viem, potrebujem prosím pomôcť, kto to zažil, ako žiť, kým príde jeho rozhodnutie, ráno vstanem, plačem, celý deň som pohrúžená v myšlienkach, nechce sa mi vstať, nič ma nebaví, pre svoje dieťa sa snažím, no nevládzem , vidí to, trápi sa. Ráno sadnem k počítaču , píšem maile psychológom či majú voľný termín, zatiaľ neśpešne, stresuje ma to, on mi povie , že sa nechcem objednať..... som zúfalá ... ako prekonať smútok a beznádej a vôbec ako sa vyrovnať s tým, že to takto celé dopadlo, a on sa chce rozviesť bez toho, aby sme šli na terapiu? Mám aj dobré chvílky, kedy si poviem, že to bude dobré, nebudem stále očakávať zmenu a sama si tým ubližovať, keď to nepríde a v zápätí plačem, neviem čo so sebou. Ako byť vyrovnaný a prijať veci aké sú? Prosím nesúďte, chýb som si vedomá, čas nevrátim, 10 rokov tu musím ešte byť pre dieťa. ĎAKUJEM za pomoc.
@bodkaa45 investuj svoju energiu, čas a financie do niekoho, kto za to stojí. Do tvojho dieťaťa a do seba, venuj vám plnú pozornosť a zabudni na manžela, tak ako sa on nemieni tebou zaoberať, nezaoberaj sa ty ním. Prestaň naňho tlačiť a naučiť sa žiť bez neho, aj keď asi nejaký čas ešte vedľa neho. Psychológa by som riešila, aby mi pomohol sa preniesť cez rozpad vzťahu, ak by som to nezvládala sama a určite nie, aby nám zachraňoval vzťah. Keď muž nechce a ty nie si človek, ktorý slepo pritakáva a je spokojný so všetkým, čo mu predhodia, nič nezachranis. Píšeš, že dieťa vidí, že nie si šťastná, toto ta ma trápiť, nie muž, ktorý nechce za vás bojovať. Ži pre dieťa a pre seba. To je dôležitejšie ako nejaký chlap, ktorý mal byt navždy a už vôbec nie, keď za to nestojí. A inak by ma zaujimalo, čo máš teda na ňom rada, keď sa správa tak ako opisuješ, asi ostali už len nejaké spomienky z minulosti, ktoré nechces pustiť z hlavy.
V prvom rade rieš seba a svoje zdravie. Podľa toho čo píšeš, to vyzerá na depresiu. Smútok ta ubíja. Začni čím skôr s terapiou. Nie kvôli mužovi, ale kvôli sebe a tvojmu dieťaťu. Tvoj muž je sebec a je vidno, že on to už má v sebe uzavreté a o teba záujem nemá. A nielen to, on nemá snahu ti ani pomôcť. Zameraj sa na to, aby bolo dobré tebe. Prídeš domov, vidíš ho a to ťa bolí. Tak sa zameraj na seba. Choď von, na prechádzku, nemáš nejaku kamaratku? Alebo vezmi na prechádzku dieťa. Venuj sa jemu. Si veľmi zameraná na muža, ktorému si ukradnutá. Láska muža sa dá nahradiť, ale láska dieťaťa nie. Nájdi si nejaký koníček, ale hlavne vyhľadaj pomoc psychológa, možno psychiatra. Zažila som mamu v depresii (spôsobovali to nesprávne lieky na tlak). Celé týždne som nepočula nič iné, len veď ona tu už dlho nebude, nechcelo sa jej žiť. Ako jej dieťa som to znášala ťažko, hlavne preto, že som jej nevedela pomôcť. Z veselej osoby, plnej života sa zrazu stala kôpka nešťastia s depresiami a myšlienkou na smrť. Po vysadení nesprávnych liekov sa dala dokopy, ale veľmi jej pomohla jedna stará psychologička už na dôchodku. Potrebovala sa vyrozprávať a pochopiť čo sa vlastne stalo. Takže, čím skôr smer psychológ a skús aspoň kým sa ti polepší, vytesniť svoje myšlienky na muža. Veľa šťastia.
@bodkaa45 ak ti pomôže ten psychoterapeut, tak ho navštevuj. Zvládnuť to zvládneš, veď sa nerozvádzaš s mužom, ktorý ťa neskonale miluje, ale ktorý ťa má na háku, to maj na mysli ako prvé. Snaž sa zamestnať napr. hľadaním nového bývania, začni behať, nájdite si s dcérou spoločný koníček, stretávaj sa s priateľmi
pani zobudte sa!!!!!!!!!!!!!!! je millión mužov ,nájde sa určite taký čo vás urobí štastnou!
Muž má dokazovať lásku a nie že žena si má lásku pýtať!
Čert ho vem
@mondolina správne, teraz to bolí, ale môže byť aj lepšie..... že záujem
Mne to pripada tak, ze pan dochodca si zaobstaral zenu, ktora ho bude doma cakat, robit mu full servis ale on si bude aj tak zit svoj zivot bez prisposobovania sa k druhemu
@bodkaa45 vidíš, presne toto je ten problém. Iba ty, ty, ty.. Ty chceš, ty potrebuješ, ty chceš hľadať prieniky.. On nechce.. Koniec, bodka. Tam to žiadny terapeut nezmení.
Ked sa rozhodol, že o vzťah bojovať nechce tak neurobis nič. Zachrániť vzťah sa dá iba vtedy keď sa snažia obidve strany. Inak sa môžeš aj rozkrajat a nezachránis to.
@bodkaa45 neutapaj sa v sebaľútosti (celý príspevok som ani neprečítala, prepáč )...tiež som čakala roky že ex príde a všetko oľutuje ako nás zanedbával (my spoločné deti máme) čakala som ako pes že bude na kolenách ľutovať ako sa správal,,,,a zmení sa ....ušetrí si čas. ..nebuď blbá, nepríde nepovie a ak áno tak len kvôli tomu, že sa cíti sám on ale nie preto že mu chýbaš ty.
Vstane, oklep sa a hlavne zapracuj na svojom sebavedomí.
Žiadny žiadny muž ťa neurobí šťastnou, to si zapamätaj. Túto krásnu danost máš len ty.
@bodkaa45 Ty mas kolko rokov? Mne to pride tak, ze on Tebou len manipuluje a dava Ti nezmyselne podmienky...aby v Tebe vyvolal pocity viny a pocit, ze to Ty mozes za krach Vasho manzelstva. Podla mna on v Tebe udupal veskere sebavedomie a sebauctu. Vzchop sa a zi svoj zivot pre seba a svoje dieta. Nezamyslaj sa nad nim, nad tym, co on mohol spravit a neurobil, co by bolo, keby ..jeho ani svoje minule rozhodnutia uz nezmenis. Mozes zmenit svoj sucasny postoj. Drzim palce.
@bodkaa45 z toho co píšeš, mi to pripadá tak, že jemu záleží len na sebe, a pokiaľ nedokázal pomenovať, čo mu vo vašom vzťahu chýba a vadí, možno mu vadí proste to ze ty od neho niečo potrebuješ. Očividne nie je ochotný tvoje potreby riešiť alebo pre ne niečo obetovat. Ak je to tak, ak mu na tebe nezáleží, v tomto vzťahu nebudeš šťastná, aj keby si ho presvedčila na par kompromisov. Píšeš ze musíš ešte vydržať... Podľa môjho názoru, čo určite potrebuješ, a to čím skôr, je psychologické poradenstvo, ale nie s cieľom zachrániť vzťah, ale pracovať na svojej sebahodnote. Pomôže ti to vidieť veci z ineho uhlu pohľadu, utriedit si myšlienky a hlavne priority. Mala by si nájsť spokojnosť a šťastie v sebe samej, bez ohľadu na to, či si vo vzťahu alebo nie. Život je predsa krásny a hlavne ak máš dieťa, nenechaj si ho ničiť niekym, kto za to nestojí.
hm a si si ista, ze on na terapie chodi? neverila by som mu
@bodkaa45 Teda neviem, koľko máš rokov, ale keďže si vo vzťahu s 62-rocnym, tak predpokladám, že aspoň 40. Prepáč, ale píšeš ako nejaká pubertiacka. Znies strašne zúfalo. Žiadneho chlapa neprerobis. Keď on nechce tráviť čas s tebou, tak žiadna terapia nepomôže. Čím viac sa mu vnucujes a riešiš vzťah, tým viac ho odpudzujes. Kedy to už ženy pochopia? Muži fungujú úplne inak. Láka ich žena, ktorá je trochu nedostupná, nie taká, čo doslova zobre o lásku. Neponizuj sa tak. Staraj sa o seba, jeho si nevšímaj, nájdi si koníčky, kamošky. Vzťah ukončí a pohni sa ďalej. On ťa proste nechce, tak odíď a kašli naňho. Nie je snáď posledný na svete.
Moja ...je mi to ľúto...ty nepotrebuješ žiadneho terapeuta, psychológa, ani muža....ty sa postav na svoje nohy..... odíď čím skôr...a začni žiť len ty a tvoje dieťa.... neplač nad chrapúňom.... ukáž, že si silná žena, lebo ženy sú silné.... ukáž mu že to dokážeš... načo ti je taký chlap, ktorý o to nestojí... bože len sa vzchop a uvidíš keď si raz povieš DOSŤ A IDEM ODZNOVA SVOJOU CESTOU.... už sa NIKDY nepozeraj späť a uvidíš ako sa ti uľaví....toto je kolotoč, ktorý ťa len deptá ...daj tomu STOP a začni ŽIŤ ....
@bodkaa45 a to sa taha tak dlho???? 😳😳
https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/pomoc-v-domacnosti-a-vztah/
@veronikaszabova ty to musíš mať v tej hlave tiež riadne vymetene,ked potrebuješ v každej téme hľadať,či sa naaaaahodou niekto neodvážil už svoj problém rozoberať....to sa fakt tak nudíš?????? Že robis zo seba potkana? A čo ťa vôbec po Tom???? Však nech tu má kto chce aj milión tém,teba do toho nič!!!!!!
@veronikaszabova To pomerne dosť vysvetluje.
@anita6666 a co si ty zabudla pozametat stopy a niecia partnerka si ta dohladala a trochu uviedla verejne na pravu mieru tvoju povest v meste? Ze si tak nabrusena na criepky z minulosti?
@bodkaa45 prečo nemôžeš ísť skôr ako o pol roka? Byt je jeho alebo tvoj? Choď za právnikom, zisti na čo máš nárok a choď. On ťa nechce, naťahuje čas a sám asi neodíde, vyhovuje mu mať o všetko postarané a nič nemusieť. Ty si závislá od jeho pozornosti. Ak neodídeš ty, tak sa v tom budete sa v tom ďalších xy rokov. Na to všetko sa bude pozerať aj tvoje dieťa. Radšej buď sama ako by si mala byť sama vo vzťahu. ak sa chceš s touto situáciou vysporiadať, tak musíš odísť. Hneď, nie až o pol roka.