Ako komunikovať s emocionálne chladnými svokrovcami?
Ahojte... neviem, či chcem poradiť, možno sa potrebujem len skôr vyrozprávať ohľadom svokrovcov a švagrinej. Vopred sa ospravedlňujem, že to bude dlhšie.
Už dlhšiu dobu ma hnevá postoj svokrovcov k môjmu manželovi. Respektíve sa snažím pochopiť, ako môže byť niekto tak emocionálne plochý ako letisko Viedeň voči vlastnému dieťaťu. Sme spolu už takmer 10 rokov. Nikdy som od nich ale nepočula na adresu svojho syna niečo milé, napríklad „Sme na teba veľmi pyšní, že si skončil vysokú školu. Sme radi, že ta povýšili v práci a že si sa zasnúbil atď...“. V ich domácnosti som všeobecne nikdy nepočula slová ako „mám ťa ráď, ľúbim ťa, som na teba pyšný, prepáč, ako sa cítiš, aký si mal deň?, sme pri tebe...“ Svokor napr. v živote nezagratulovaj svojej manželke. Neviem, či som ja taká divná, ale podľa mňa by toto mali byť bežné slová v rodine, ktorá by mala tvoriť akýsi bezpečný prístav pre všetkých jej členov. Jednoducho sa mi nepáči ich prístup. Napríklad, keď k ním prídeme na návštevu, tak manžela jeho mama „privíta“ so slovami „no čo je, ty sopliak“ (30-tníkovi prosím pekne), namiesto toho, aby si podali ruku a dali si napr. pusu na líce, tak ako sa to robí v civilizovanom svete. Aspoň obyčajné ahoj by stačilo. To ho skôr moja mama/svokra objíme, než jeho vlastná matka.
Jeho otec sa do istoty ani nepostaví (je normálne zdravý), len zdvihne ruku a počas celej návštevy čumí do notebooku a hrá hry. Podobne aj jeho matka si zvykne počas návštevy robiť online nákupy zbytočností z Číny - ak sa raz niekedy zapchá Suezský prieplav, tak to pravdepodobne bude kvôli mojej svokre a jej nákupom z Temu 🙂. Takže konverzácia s nimi je častokrát na bode mrazu alebo na primitívnej úrovni. Väčšinou hovoríme teda iba o nás a o našich novinkách, keď sa spýtame ich, tak nikdy nemajú nič nové, moc sa nezapájajú. Vlastne... Ich život je len práca a sedenie doma na zadku pred TV (vrátane víkendov) - ak aj o robia niečo iné, tak o tom nevieme, lebo s nami moc nekomunikujú. Skoro vôbec nikde a s nikým nechodia, ich „výlety“ sú nákupy v obchodných centrách. Najviac ma zamrzia momenty, kedy ku ním prídeme s nejakou novinkou. Napríklad na manželove povýšenie a zvýšenie platu zareagovala svokra „pche“. Nič viac. Na oznámenie zásnub jeho otec „uhmm“, ani gratulujem ani nič, a hral ďalej PC hru. Jeho dominantou v konverzácii sú práve zmienené pazvuky „hmm, mm, ee, hej....“ Občas sa pri ňom cítim ako v ZOO :D. A to ani nehovorím o oslavách – rýchlo len podať ruku a utekať na svoje miesto, akokeby sme s manželom mali lepru. Počas našej svadby svokra dokonca povedala kozmetičke, že to je pre ňu utrpenie (vravela mi to kozmetička, lebo ma líčila po mojej svokre). Kvôli nim sme nemali ani rodičovský tanec, počas svadby svojho syna radšej utiekli domov kŕmiť psa. Beriem, že je niekto introvert. Len mi to príde také smutné a paradoxné, že niektoré páry minú tisícky eur na umelé oplodnenie, aby mohli mať svoje vytúžené dieťa (čo by dali za tanec so svojím dieťaťom na jeho svadbe), a potom tu máme rodičov, ktorí si spravia dieťa ani nevedia prečo a jeho celú svadbu presedia ako jediní ako zduté parené knedle. Keď sme im dali svadobné fotky a rámček, aby si tam dali našu spoločnú foto, tak namiesto toho si tam dali fotku svojho psa.
Na druhú stranu, kritikou na svojho syna nikdy nešetrili – vždy ho sprdli, napr. za predĺženie štúdia na VŠ (pritom nemal jednoduchý odbor), že mení prácu (aj keď bola lepšia pre jeho psychické zdravie), mama ho ako chlapca bila napr. za zle napísané diktáty, otec ho raz dokopal na zemi, lebo ako chlapec naháňal sliepky... Nikdy ale žiadne objatie alebo aspoň slovo, že je šikovný alebo že sú naň pyšní. Pritom je ich syn úžasný, šikovný a voči mne veľmi pozorný manžel (úplný protipól rodičov). Nakoľko ďalší rok plánujeme bábätko, trošku sa bojím, ako budú brať svoje vnúča a či ho vôbec zoberú na ruky alebo sa nám aspoň ozvú, či netreba prísť ku nám. Dosť ma to trápi. Aj to, že keď som si doma zavesila rodinné fotky, manžel sa rozplakal, že aj on by si nejaké rad dal, ale nemá s nimi žiadne fotky ani spomienky z detstva. Má aj kvôli nim veľký problém so sebavedomím a ťažko sa mu robia väčšie životné rozhodnutia.
Na druhú stranu, svokra je k jej dcére úplne iná. Švagriná je slobodná, bezdetná a bez hypotéky, bude mať o chvíľu 30 rokov, býva u svojich rodičov a už 4 roky je nezamestnaná (nikdy nebola zamestnaná, ani na brigáde), a teda im vôbec neprispieva a vlastne celé dni nič nerobí. Svokra jej stále behá za zadkom – chodí s ňou ku doktorom (gyn, obvodná, zubár), do banky, stará sa jej do financií, píše jej životopisy, hovorí jej, akú časť kuraťa si má naložiť. Takže zasahuje do každého aspektu jej života a krásne ničí budúcnosť vlastného dieťaťa. Keď švagriná študovala VŠ, moja svokra jej počas práznin nosila do postele polievočku o 12tej, namiesto toho, aby ju kopla do zadku, nech sa spamätá a začne so sebou niečo robiť a nech ide aspoň na brigádu. Dokonca keď išli preč na víkend z domu, tak ju chodila v 24 strážiť babka. :D Skrátka – moja švagriná je dospelý rozmaznaný mamáčik, nemá kamarátky, nevie sa integrovať do spoločnosti, mentálne pôsobí tak na 15 rokov, nevie a ani nebude vedieť riešiť elementárne situácie typu ako ísť na poštu alebo sama k lekárovi, celé dni je len zatvorená vo svojej izbe za PC a nalieva do seba coca-colu. Neviem o tom, že by mala nejakú psychickú diagnózu, resp. svokra to možno nechce povedať a permanentne ju bráni, keď sa napr. opýtam, prečo nejde do zahraničia za prácou – vraj nemôže takú prácu a hentakú prácu kvôli zdraviu, lebo je kardiačka. No to, že sa jej dcéra permanentne nalieva colou, prejedá mekáčom a nonstop sa váľa doma za PC, to jej už nevadí. Ešte jej za to platí. No keď raz svokra spravila oslavu pre svojho syna pre okruh ich rodiny – pritom on nič nepýtal ani to nechcel – zmyslela si, že chce navariť sviečkovú, vystrojila posedenie a po oslave si vypýtala od syna peniaze za nákup na oslavu.
Veľmi ma teda mrzí, že jeho rodičia uprednostňujú takúto dcéru...Keď sme ich napr. poprosili o pomoc, či by nám nezaložili svoj byt k našej hypotéke, ktorý sa dá po splatení určitej sumy vyňať zo založenia, tak nechceli, lebo sú pred dôchodkom a že „však aj oni si platili 20 r. hypotéku, tak máme aj my“ (ok, chápem, ich nehnuteľnosť a peniaze, síce dostali od rodičov na začiatok jednoizbák, ale v poriadku... asi ale viete, aká je teraz sitácia pre mladých s prvým bývaním). Len mi je potom smutno, že za svoje druhé dospelé dieťa platia komplet všetko, lietajú mu permamentne okolo zadku, zatiaľ čo svoje druhé perspektívnejšie dieťa ponižujú a nie sú tu pre neho.
Má, prosím, niekto skúsenosť s takými svokrovcami? Neviem ako mám s nimi komunikovať. Veľmi ma takéto momenty v živote trápia, no nejaký rozhovor na patričnej intelektuálnej úrovni s nimi nie je možný. Navyše, svokra je urážlivá a žiarlivá drama queen (na moje úspechy zvykne žiarliť a občas aj do mňa podprahovo podpichuje), tak neviem, ako by na moje poznámky zareagovala. Stačilo mi, keď som začala bývať s jej synom a na prvej návšteve urazene pochodovala po našom byte a ani sa mi neodzdravila. No a svokor... ten do istoty nemá skoro nikdy žiadne reakcie. Teda okrem hnevu, ktorý vôbec nevie spracovať a správa sa ako 5 ročné decko a na každého je strašne hnusný s množstvom blbých poznámok. Nejako nerozumiem tejto rodine, a to som vyrastala s otcom alkoholikom a gemblerom, ktorý bil moju mamu, vystrájal, nadával nám, nestaral sa o nás, videla som jeho 4 pokusy o samovraždu, skončili sme skoro kvôli nemu na ulici a po rozvode nám šermoval s nožom pred bytovkou a sestre so sekerou (polícia samozrejme nikdy nič nespravila, vraj to boli len manželské nezhody ). Podobne aj mama mala problémy s alkoholom, mala depresie, a vždy si potom našla nejakého alkoholického kreténa. Aj napriek tomu som ja mala doma oveľa väčšiu podporu, než môj manžel (minimálne mamka mi vedela a aj teraz vie povedať, že je na mňa pyšná, ľúbi ma a že som šikovná, aj keď tiež občas úplne neplnila svoju úlohu mamy). Jediné, čo viem, je, že nechcem mať takú rodinu, akú majú/mali naši rodičia a nechcem byť tak nemožný rodič. To je odo mňa všetko. Ďakujem tým, ktorí došli až sem. Pekný dník všetkým želám.
Stručné zhrnutie
- Emocionálne chladní svokrovci často nereagujú na dôležité životné udalosti (zásnuby, povýšenie, svadba) a neprinášajú slovné ani fyzické prejavy ocenenia, čo môže partnerovi spôsobovať nízke sebavedomie a nedostatok spomienok z detstva.
- Riešenia odporučené v diskusii zahŕňajú obmedziť kontakty, nastaviť jasné hranice pri rodinných stretnutiach a sústrediť sa na budovanie podpory a „tónu“ emočnej komunikácie vo vlastnej rodine.
- Viacerí diskutéri odporúčajú vyhľadať psychoterapeuta alebo párovú terapiu pri dlhodobých následkoch chladnej výchovy a pri riešení prenosu rodinných vzorcov na ďalšiu generáciu.
Q: Ako komunikovať s emocionálne chladnými svokrovcami?
A: Udržiavať neutrálne slušné správanie (krátke pozdravy, ruka, základné zdvorilosti), nevťahovať sa do konfrontácií a pri opakovanom neprijateľnom správaní obmedziť kontakty; v diskusii odporúčali aj odpovedať stručne a bez emócií, ak iné nefunguje.
Q: Má partner riešiť, keď rodičia uprednostňujú iné dieťa?
A: Diskutéri odporúčali, že to musí riešiť hlavne partner s rodičmi a ak ho to trápi, má si nastaviť hranice alebo obmedziť kontakt; niektorí radili prijať situáciu a sústrediť sa na vlastnú rodinu.
Q: Ako ochrániť deti pred dopadmi emocionálne chladných starých rodičov?
A: Viacerí radili obmedziť alebo úplne vylúčiť ubytovanie detí u takých príbuzných a namiesto toho budovať bezpečné emocionálne zázemie doma; v diskusii niektorí explicitne odporučili „deti k takým ľuďom nevodila vôbec“.
Q: Môžem žiadať svokrovcov, aby založili byt k našej hypotéke?
A: V diskusii uviedli prípad, kde o takú pomoc žiadali a svokrovcovia odmietli; komentáre pripomínali, že ľudia blízko dôchodku často nechcú riziko založenia nehnuteľnosti („založenie bytu k hypo“) a že výsledok môže byť zamietnutie.
Q: Pomôže terapia pri následkoch chladnej výchovy?
A: Viacerí diskutéri odporúčali psychoterapiu alebo vyhľadanie psychológa pre partnera alebo pár; v príspevku sa spomínala „posttraumatická stresová porucha“ a potreba odborného spracovania traumy.
Q: Ako nastaviť emocionálny tón v našej rodine, ak jeden z partnerov vyrastal v chladnom prostredí?
A: Odporúčané kroky sú vedome hovoriť povzbudenia („som na teba pyšný“), praktizovať fyzickú blízkosť a chválu v každodennej komunikácii, a dohodnúť si pravidlá komunikácie medzi partnermi.
Závery z diskusie
Zhoda
- Obmedziť kontakty alebo znížiť frekvenciu návštev je bežné odporúčanie pri emocionálne chladných svokrovcoch.
- Budovanie podporujúcej komunikácie vo vlastnej rodine (nastavenie tónu, vzájomné povzbudzovanie) je kľúčové.
- Vyhľadať psychoterapiu alebo párovú terapiu pri dlhodobejších následkoch chladnej výchovy považuje viac diskutujúcich za užitočné.
Sporné názory
- Niektorí radia aktívne konfrontovať a hovoriť s rodičmi o probléme, zatiaľ čo iní odporúčajú akceptovať ich takých, akí sú, a nechať ich na pokoji.
- Niektorí považujú žiadosť o finančnú pomoc od svokrovcov (založenie bytu k hypotéke) za legitímnu žiadosť, iní ju v danej rodinnej dynamike považujú za nevhodnú alebo zbytočnú.
Otvorené otázky
- Dokedy a akým spôsobom môže terapia zmeniť dlhodobé rodinné vzorce emocionálnej chladnosti?
- Ako najefektívnejšie nastaviť hranice, keď sú svokrovci aktívne prítomní na rodinných oslavách, ale nechceme úplne prerušovať vzťahy?
Spomenuté značky a firmy
Temu, Coca‑Cola, Karcher, McDonald’s
Spomenuté produkty a metódy
posttraumatická stresová porucha, psychoterapia, terapia, hypotéka, založenie bytu k hypo, umelé oplodnenie, obmedziť kontakty, nastaviť hranice, nastaviť tón v rodine, Karcher, Coca‑Cola
Miesta a osoby
Viedeň, Suezský prieplav, Adrian Mole
Ty brďo,dostať taku nevestu,čo na ma na nete pred cudzimi rozoberie do šrubky a nenecha ma mne nitku suchú tak to musí byť výhra. Ešteže si došla a toho ich syna zachránila.Aha,dovolili si nezalozit svoj byt kvôli vam,tak poďme,do nich. Je to ich zivot,ich pravidla,ich spravanie a teba do toho nič. Ty sa staraj o svoju rodinu.
@janinah Ty brdo, nerozoberam ich pred znamymi ludmi, nevedia o tom, ani nikto z okolia. Snazila som sa to co najviac anonymizovat, nakolko v mojom zaujme nie je ich ohovarat, len som sa snazila popisat moju situaciu, kedze mojou jedinou zamienkou bolo najst niekoho, kto by bol v podobnej situacii. Tak, ako znela tema tejto diskusie, snazim sa prist na to, ako komunikovat s emocionalne chladnymi svokrovcami, kedze sa obcas stretavame kvoli oslavam. Pretoze ja to neviem, neviem ako zareagovat ked do mna niekto cielene podpichuje alebo ked ostane ticho, ked mu oznamuje nejaku radostnu novinku. Fakt to neviem, nakolko som sama trosku niekde inde s emociami a mam problemy s pocohpenim ludskych interakcii, najma ked niekto nedodrziava ani elementarne znaky slusnosti, napr. obycnajny pozdrav. Tak sa len snazim pracovat sama na sebe, od nich nic ale ze absolutne nic necakam, nezaujima ma ich osobny zivot, chcem sa len posuvat dalej a pochopit takych ludi. Nic viac. Nechcem nikoho menit. Jeho syna som neprisla zachranit, je so mnou dobrovolne a obaja sa snazime na sebe pracovat a zbavit sa negativnych rodinnych vzorcov, aby sme ich neprenasali dalej.
A co sa tyka bytu, ste totalne, ale ze totalne mimo. Zalozenie bytu k hypo ma vobec netrapi a ako som aj napisala, uplne to respektujem, ze sa toho boja a som s tym v pohode. Spomenula som to tam v inom kontexte. My sme za nimi boli z tohto titulu, ze nam pred rokmi sami od seba nieco naslubovali, tak sme sa len „pripomenuli“, ked to bolo aktualne, no zial situacia sa zmenila, ale plne to respektujem, je to ich rozhodnutie. Dnes si bytik splacame uplne sami a aspon mame od vsetkych pokoj. Ja som doma tu moznost nemala, nakolko mi zaciatkom mojej VS zomrel otec na rakovinu, ostali po nom len dlhy a mama uz davnejsie musela predat svoju nehnutelnost a splatit hypo, nakolko bola samozivitelka a nezvladala sama splacat hypo. Navyse, v tom obdobi som sa so surodencom o nu starala, nakolko mala vazne zdravotne problemy, kvoli ktorym jej v zahranici vypadol prijem a do toho som musela sama zit svoj osobny zivot, dokoncit studium v zahranici a pripravovat sa na vlastnu buducnost. Pozrite si nieco o dnesnom hypotekarnom trhu a mozno pochopite, preco sme sa isli pytat ku svokrovcom. Sama mam postraumaticku stresovu poruchu z jednej udalosti z detstva, dodnes mavam zachvaty a motoricke tiky, nakolko moje detstvo nebolo ruzove s odporucanim na psychoterapie. Neviete si ani predstavit, o kolko viac energie musim vynalozit do beznych situacii a spolocenskych interakcii v porovnani s rovesnikmi, nakolko sa sama ucim niektore interakcie s ludmi dodnes spracovat. Preto som sa tu prisla opytat jednu elementarnu primitivnu otazku, ako sa sama mozem zlepsit v komunikacii s emocionalne chladnymi svokrovcami a len som chcela priblizit situaciu. A nebojte sa, snazim starat o seba, nezaujima ma co ostatni robia a aki su v sukromi a robim pre to maximum, aby raz o mne v buducnosti neprisla pisat na modreho kona o mne moja nevesta, ale aby sme si vedeli spolu dve sadnut a normalne sa porozpravat ako dospeli ludia. Pretoze v buducnosti chcem byt lepsi clovek nez som teraz a nez je generacia nasich rodicov. Howk. Pekny den.
Mne sa tiež nepozdáva ako ich kritizujes
Jasné, že nieje to ideálne a to vôbec
ale nechápem prečo ich tak riešiš
@anonym_055108 Nejde mi absolutne o kritiku. Tak, ako znela tema tejto diskusie, snazim sa prist na to, ako komunikovat s emocionalne chladnymi svokrovcami, kedze sa obcas stretavame kvoli oslavam. Pretoze ja to neviem, neviem ako zareagovat ked do mna niekto cielene podpichuje alebo ked ostane ticho, ked mu oznamuje nejaku radostnu novinku. Sama mam postraumaticku stresovu poruchu z jednej udalosti z detstva, dodnes mavam zachvaty a motoricke tiky, nakolko moje detstvo nebolo ruzove s odporucanim na psychoterapie. Neviete si ani predstavit, o kolko viac energie musim vynalozit do beznych situacii a spolocenskych interakcii v porovnani s rovesnikmi, nakolko sa sama ucim niektore interakcie s ludmi dodnes spracovat. Preto ta otazka. Uz som o tom pisala v inej odpovedi.
@lilienka6 ty nie si v poriadku. Mala by si sa spamätať
@sasa1310 Mate pravdu. V poriadku nie som. 🙂 mam postraumaticku stresovu poruchu z jednej udalosti z detstva, pracujem na nej ale dodnes mavam zachvaty a motoricke tiky, nakolko moje detstvo nebolo ruzove s odporucanim na psychoterapie. Neviete si ani predstavit, o kolko viac energie musim vynalozit do beznych situacii a spolocenskych interakcii v porovnani s rovesnikmi, nakolko sa sama ucim niektore interakcie s ludmi dodnes spracovat. Pisala som o tom viac v inej odpovedi. O to tazsie mozno prezivam taketo interakcie so svokrovcami, aj ked to je na prvy pohlad banalita. Preto som sa tu prisla opytat jednu elementarnu primitivnu otazku, ako sa sama mozem zlepsit v komunikacii s emocionalne chladnymi svokrovcami a len som chcela priblizit situaciu a najst niekoho, kto to aspon cca pozna a vedel by sa o tom slusne porozpravat. Neprisla som ich tu cielene kritizovat. Len potrebujem pomoc (nebojte, odbornu mam). Pekny den, držte sa. 🙂
@lilienka6 a inak mimochodom, nechapem pri takej rodine aku len oporu si ty mala? :D nepredvadzas sa trosku a nehras na nieco co nie si pred tym tvojim muzom? takuto rodinu si vesias po dome a "rozplakavas si muza"? jeho rodicia mozno nechvalia, ale predpokladam, ze nesermovali mu nozom okolo hlavy a pod.. mozno prave preto nie su nadseni, mozno len teba nemusia.. (inak cisto vymyslam scenare, nerobim zavery atd... samozrejme nic tak nemusi byt). Mozu mat dovod preco nadseni nie su z vas.. alebo neho. mozno ho videli inde, cakali nieco ine... ? alebo fakt nie su citovo na tom ok, ale teda nic take hrozne ako si ty zazivala v detstve on nemal, par bitiek je co? hrosie ako kukat na opitych rodicov? kto 20+rokov dozadu nedostal od rodicov? pripadne aj horsie? kto si ty, z akej rodiny, ze mozes ich sudit? mali dceru vyhodit na ulicu, ako ste vy takmer skoncili? to by bolo lepsie? bola by si spokojnejsia? Trosku si zrkadlo nastav, prestan sudit ludi okolo, ako keby si ty bola dokonala, z dokonalej rodiny. Mna napr mama nesetrila, a prave preto jej podpora a pochvaly su skor trapne, tebe nie je trapne mat podporu od rodiny, ktora vam veru stastne detstvo asi nezabezpecila, podla toho popisu? miesto chvaly skor mali zazemie vam pokojne vytvarat, nie?
No to, co mi vravel manzel, ze jemu sa paci, ze mi vedeli v rodine povedat v klucovych zivotnych situaciach „Som na teba pyšný, „zvládneš to“ atď a ze jemu toto strasne chybalo. Moja rodina bola katastrofalna, sialena, ale tieto male gesta a slova som ako dieta dostavala. Veru nemam sa s cim chvalit ani predvadzat. Neviem ci by ini chceli zazivat to, co ja (o mnohom ani nemate tusenia). Preto sme si my dvaja nastavili uplne inu komunikaciu, nez mal on a ja doma. Dodnes to skôr pocuje v mojej rodine, nez od svojich rodicov (na margo tych fotiek a dalsich komentarov, rodina inak nemusi byt mama a otec, ale aj surodenci, babka, teta, ujo... 🙂). Manzela hlavne mrzeli tie mile male gesta, vo svojej podstate az tak ani nie tie fotky. Ak cakali nieco ine, staci to s nim komunikovat, ale to vie zial malo kto. Preto ja taka nechcem byt, viem ze tiez nie som idealna. Snazim sa na sebe pracovat a ako vravite, nastavit si zrkadlo, preto som sa tu prisla opytat jednu jednoduchu otazku, ako sa sama mozem zlepsit v komunikacii s emocionalne chladnymi svokrovcami a len som chcela priblizit situaciu a najst niekoho, kto to aspon cca pozna a vedel by sa o tom slusne porozpravat. NIC VIAC. Od nikoho nic necakam, ziadne ody, teple slova, podpory. Sama mam postraumaticku stresovu poruchu z jednej udalosti z detstva, pracujem na nej ale dodnes mavam zachvaty a motoricke tiky, nakolko moje detstvo nebolo ruzove s odporucanim na psychoterapie. Pisala som uz o tom v inych odpovediach. Neviete si ani predstavit, o kolko viac energie musim vynalozit do tychto beznych situacii a spolocenskych interakcii v porovnani s rovesnikmi, nakolko sa sama ucim niektore interakcie s ludmi dodnes spracovat a niekedy proste tiez neviem vhodne komunikovat. Takze nie, nemam sa s cim predvadzat a ani sa nepredvadzam. A aj som si myslela, ze vy ste doma asi tiez velmi lasku nemali, na konci Vasho textu sa mi to potvrdilo, hrozne to z Vas citit. Je mi Vas luto. Pre mna je emocionalne chladny rodic na rovnakej urovni ako alhoholik (z mojho pohladu dieta potrebuje aj emocionalnu stabilitu, bezpecie a podporu, nielen nakrmit a vyspat sa doma). Staci mi vidiet, aky je kvoli nim zniceny moj manzel a mnohe ine deti takych rodicov v mojom okoli, niekedy su na tom v socialnych zrucnostiach a v parnerstve horsie ako deti alkoholikov. Preto sa snazime s manzelom na sebe vedome obaja pracovat, aby sme to nepredavali tieto chore vzorce (od alkoholu az po bitky) dalej. Inak co sa tyka svagirnej, nechh si s nou doma robia pre mna za mna co chcu. Ale obcas nam to zasahuje aj do nasho zivota. Verte mi, ze keby Vas nahanala po 14tkach v praci manzelova rodina, ze ich babke treba ist pomoct umyvat okna, zatial co 30r. svagrina si vstane o 12tej s full-servisom (navarene, pozehlene) od mamy, aj vas by to obcas vytocilo. Myslim si, ze aspon podavat handry a Karcher by aspon raz za 5 rokov zvladla. Raz sa to aj tak musi naucit, mama jej vecne za zadkom behat nebude, ale ako vravite, nie je to nas problem (samozrejme az dokym nam ju nehodia na krk). Ja manzelovej babke velmi rada aj teraz aj v buducnosti pomozem. Kazdopadne, jedna mudra zena mi raz povedala, ze si mam nastavit zrkadlo a prestat sudit. 🙂 Skuste to, tiez vam to urcite pomoze. Pekny dnik prajem.
@lilienka6 očakávas od nich to, čo si nedostala vo svojej rodine.Ani u nás sme sa neobjimali nerozprávali si ako sme šťastní, ako sa ľúbime, ale viem, že všetko robili pre nás.Ty s mužom si zariaďte ako vám vyhovuje.Pokial svokrovci neintriguju, nerobia prieky nechaj ich tak.Dceru budú vždy chrániť, keď je neschopná a možno to z nej spravili oni výchovou, alebo má diagnozu.Moja svokra ma vítala vo dverách pusinky mojenko a bol to had.To, že vám nezalozili byt je v poriadku.
@anonym_1cb770
Ja od nikoho nič neočakávam. S mužom mame život nastavený úplne inak. Len som sa tu prisla opytat jednu jednoduchu otazku, ako sa ja sama mozem zlepsit v komunikacii s emocionalne chladnymi svokrovcami a len som chcela priblizit situaciu a najst niekoho, kto to aspon cca pozna a vedel by sa o tom slusne porozpravat. Nic viac. Ich osobny zivot ma nezaujima. Sama mam totizto postraumaticku stresovu poruchu z jednej udalosti z detstva, pracujem na nej ale dodnes mavam zachvaty a motoricke tiky, nakolko moje detstvo nebolo ruzove s odporucanim na psychoterapie. Pisala som uz o tom v inych odpovediach. Neviete si ani predstavit, o kolko viac energie musim vynalozit do tychto beznych situacii a spolocenskych interakcii v porovnani s rovesnikmi, nakolko sa sama ucim niektore interakcie s ludmi dodnes spracovat a niekedy proste tiez neviem vhodne komunikovat a co sa tyka v interakcii so svokrovcami, tak v tom uplne plavem. Len som prero potrebovala vidiet iný pohľad na to. To ze nam nezalozili byt na hypo, uplne suhlasim ze to je v poriadku a plne ich respektujem. Na ten som sa v tomto prispevku vobec nepytala. Uz som v inych odpovediach pisala ohladom toho bytu odpovede, preco sme sa ich vlastne pytali. Bytik si splacame nastastie sami a mame pokoj. Pekny dnik.
tvoj úspešný manžel s vysokou školou s perfektnou prácou, povýšený, prečo potrebuje založiť byt svojich rodičov? A s takou dokonalou manželkou
Krasny den prajem. 🙂 Na byt som sa v mojom prispevku nepytala, unikla Vam podstata. Ak Vas ale zaujima tento nepodstatny detail, pisala som o tom v inej odpovedi, preco sme sa ich na to opytali. Ku tomu si ešte skuste nieco nacitat o aktualnom hypotekarnom trhu ako funguje, kolko % z ceny nehnutelnosti teraz realne davaju banky, kolko stoja nehnutelnosti vo vacsich mestach, ake su priemerne platy, kolko by vas vysla hypo, spotrebak a poistky za take nehnutelnosti, kolko rokov by ste museli setrit na 20 % z nehnutelnosti beruc v uvahu medzirocny narast cien nehnutelnosti + do toho si zakomponujte info z mojich odpovedi a snad mozno to pochopite. Držte sa. 🙂
Krasny den prajem. 🙂 Na byt som sa v mojom prispevku nepytala, unikla Vam podstata. Ak Vas ale zaujima tento nepodstatny detail, pisala som o tom v inej odpovedi, preco sme sa ich na to opytali. Ku tomu si ešte skuste nieco nacitat o aktualnom hypotekarnom trhu ako funguje, kolko % z ceny nehnutelnosti teraz realne davaju banky, kolko stoja nehnutelnosti vo vacsich mestach, ake su priemerne platy, kolko by vas vysla hypo, spotrebak a poistky za take nehnutelnosti, kolko rokov by ste museli setrit na 20 % z nehnutelnosti beruc v uvahu medzirocny narast cien nehnutelnosti + do toho si zakomponujte info z mojich odpovedi a snad mozno to pochopite. Držte sa. 🙂
@lilienka6 ja mám naštudované, mám niekoľko hypoték za sebou a aktuálne mám 2. Preto sa pýtam akou záhadou jeden úspešný chlap s VŠ s povýšením v práci s dokonalou manželkou ešte nenašetrili 20 % na nehnuteľnosť.
Čítam tu odpovede a rady, a žasnem k čomu spejeme. Namiesto toho dostávas riadny náklad.
Skúsim napísat môj názor. Mužovu rodinu ber takú aka je , iní nebudú. To že preferujú dcéru, to nezmenis. Toto musí riešiť tvoj muž s nimi ak ho to trápi, ale toto je vo viacerých rodinách... Bohužiaľ.
Bola iná doba, sama si si zažila svoje , city sa niekedy neprejavovali . A aj ja cítim v tomto dieru, a nepoznám tu rodičovskú lasku. Ale deťom dávam pravý opak, to čo mne chýbalo nech sú milované .
Plánujte si s mužom svoju rodinu, budúcnosť a kašli na to kto čo povie, buďte šťastní , nekazte si život ľuďmi ktorí vám budú vadiť a to čo vidíte ako negatívum si zoberte do života ako ponaučenie.
Postupne ak vám obom bude vadiť , obmedzíte kontakty a budete mať pokoj.
A čo sa tyka hypo, áno je to riziko a do toho by nik dnes nešiel,takže toto nezazlievat už vôbec, bola by som len dlžná a to by len začalo peklo ak by ti to vyhadzovali na oči ako ti pomohli ...
Držím palce,nech vás to posunie vpred a nech ste celý život šťastní 🍀🙂
@anonym_2b7bdd
Jeej, konecne niekto, kto pochopil ciel prispevku. Normalne sa po tych predoslych komentaroch z Vasho tesim, ze ma aj hlavu a pätu a aspon nejaký prínos do diskusie. :D Dakujem za Vase mile slova, velmi si to Vazim. Vas muz ma stastie, ze ma taku uvedomelu a odusevnenu zenu. Ano, ja im byt vobecc nezazlievam (vysvetlila som to uz v inej odpovedi) a uplne ich chapem a respektujem. Bytik si splacame sami a mame aspon pokoj. Taktiež Vam želam mnoho štastia a úspechov. 🙂
Krasny den prajem. 🙂 Na byt som sa v mojom prispevku nepytala, unikla Vam podstata. Ak Vas ale zaujima tento nepodstatny detail, pisala som o tom v inej odpovedi, preco sme sa ich na to opytali. Ku tomu si ešte skuste nieco nacitat o aktualnom hypotekarnom trhu ako funguje, kolko % z ceny nehnutelnosti teraz realne davaju banky, kolko stoja nehnutelnosti vo vacsich mestach, ake su priemerne platy, kolko by vas vysla hypo, spotrebak a poistky za take nehnutelnosti, kolko rokov by ste museli setrit na 20 % z nehnutelnosti beruc v uvahu medzirocny narast cien nehnutelnosti + do toho si zakomponujte info z mojich odpovedi a snad mozno to pochopite. Držte sa. 🙂
@lilienka6 veď odpovedz na nutné, nič nerozoberaj, neanalyzuj a obmedz stretávanie, keď ti tam nie je príjemne.Nezmenia sa je to ich životný štýl, povaha.Dolezity vzťah je ty a tvoj muž
Neviem prečo, ale pri čítaní tohto elaborátu som si spomenula na denníky Adriana Mola. Tam je opísané celé spektrum podivínov vrátane neho samého.
Ide o perfektnú ukážku toho, že ľudia nie sú dokonalí. Sú jednoducho takí, akí sú. A kto tú dokonalosť očakáva, nech sa pozrie najprv na seba.
@elz1920 No ja sa snazim pozriet sama na seba, preto som sa tu prisla opytat jednu elementarnu primitivnu otazku, ako sa sama mozem zlepsit v komunikacii s emocionalne chladnymi svokrovcami a len som chcela priblizit situaciu. 🙂
To su ako cez kopirak moji svokrovci a svagor. Akoby si presne popisovala rodinu mojho muza.
Upozornim ta na to, ze to nieje uplne sranda. Tvoj muz ma traumu ktora uplne vyjde na vonok a zacne boliet ked budete mat vlastne deti. Ty musis urcit aky ton sa u vas doma bude pouzivat, ako navzajom budete komunikovat a udrziavat to. Moj manzel velmi trpel ked sme boli na navsteve u mojich rodicov a tam videl ako sa ludia v zdravej rodine k sebe spravaju. Na jednej strane je vdacny za mojich rodicov ktory ho lubia ako vlasneho syna, ma druhej strane je prenho velmi bolestive uvedomovat si ze on takto nevyrastal.
Nase deti vychovavame uplne inak ako vyrastal on a ked bola este dcerka mala tak sa mu v strese stalo, ze upadol do stareho vzorca ktory poznal z domu. Vtedy som ho ja musela uppzornit na to, ze teda nie, takto sa nebudeme spravat v nasom dome.
Navtevy u svokrovcov uz len pretrpime. Za tie roky som to prestala brat tak dramaticky.
Co sa tyka vztahu s nasimi detmi, tak svokra je od juna na dochodku a povedala ze si nase dievcata vezme na prazdniny. Moje dcerky povedali ze tam v ziadnom pripade na prazdniny nepojdu. A ja ich urcite nebudem nutit. Svokra si je sama na vine. Ona si takyto (nijaky) vztah s nimi vybudovala
@anonym_20d2bd Dakujem velmi pekne za Vas pohlad. Vazim si to. Zelam Vam mnoho stastia a uspechov. 🙂
@lilienka6 vybuduj si svoju rodinu podla seba. Lebo obidvaja mate z rodin zle priklady. Prajem ti nech manzel ostane co najdlhsie taky aky je, lebo rokmi sa jeho fungovanie moze podobat jeho otcovi. Ked bude dieta, nech sa stretava so svokrovcami ked budu mat zaujem. Svagrinu vobec neries, to nie je tvoja starost. A manzel musi len odpustit rodicom ze uprednostnovali cely zivot svagrinu, nic ine mu nezostava. A prijat to cele ako to je.
@ivana11155 Dakujeme, ano snazime sa preto co najviac komunikovat a pracovat na prebranych vzorcoch z rodiny. Dakujem za Vas pohlad a prajem mnoho uspechov v zivote. 🙂
Preco nezalozili svoju nehnutelnost Tvoji rodicia na vasu hypo? Z toho si nebola sklamana? Mna teda udivuje ze ste svokrovcov o nieco taketo pytali, mne by hanba nedala, uz len vzhladom na vase vztahy a na to, ako nimi pohrdas, ze aki su (bez ohladu na to, ci naozaj su alebo nie su taki "zli" ludia).
@anonym_4ff157
Dobry den, pisala som o tom niekde inde, tak Vam to len prekopirujem: Zalozenie bytu k hypo ma vobec netrapi a ako som aj napisala, uplne to respektujem, ze sa toho boja a som s tym v pohode. Spomenula som to tam v inom kontexte. My sme za nimi boli z tohto titulu, ze nam pred rokmi sami od seba nieco naslubovali, tak sme sa len „pripomenuli“, ked to bolo aktualne, no zial situacia sa zmenila, ale plne to respektujem, je to ich rozhodnutie. Dnes si bytik splacame uplne sami a aspon mame od vsetkych pokoj. Ja som doma tu moznost nemala, nakolko mi zaciatkom mojej VŠ zomrel otec na rakovinu, ostali po nom len dlhy a mama uz davnejsie musela predat svoju nehnutelnost a splatit hypo, nakolko bola samozivitelka a nezvladala sama splacat hypo. Navyse, v tom obdobi som sa so surodencom o nu starala, nakolko mala vazne zdravotne problemy, kvoli ktorym jej v zahranici vypadol prijem a do toho som musela sama zit svoj osobny zivot, dokoncit studium v zahranici a pripravovat sa na vlastnu buducnost. Sama mam postraumaticku stresovu poruchu z jednej udalosti z detstva, dodnes mavam zachvaty a motoricke tiky, nakolko moje detstvo nebolo ruzove s odporucanim na psychoterapie. Neviete si ani predstavit, o kolko viac energie musim vynalozit do beznych situacii a spolocenskych interakcii v porovnani s rovesnikmi, nakolko sa sama ucim niektore interakcie s ludmi dodnes spracovat. Preto som sa tu prisla opytat jednu elementarnu primitivnu otazku, ako sa sama mozem zlepsit v komunikacii s emocionalne chladnymi svokrovcami a len som chcela priblizit situaciu. Nic viac.
Poznas to zlate pravidlo-menej je niekedy viac? Patri to aj o stretavani.
@anonym_c5cc7a Poznam, preto ja sa k nim doprovolne na kavicku netrepem. 🙂 Pisala som o tom uz v inych odpovediach.
@lilienka6 Nechápem tvoje očakávania meniť dospelých ľudí. Buď ich berieš takých aký sú alebo sa s nimi nestykas. Iná možnosť nie je.
Na tvojom mieste by som sa bála že tvoj muž ztatkovatie, aby jedného dňa nebol ako tvoj svokor. Lebo človek či chce ci nechce si tie vzorce správania z rodiny nesie so sebou a chce to veľkú dávku sebareflexie aby k nim v neskoršom veku nesklzol. Ludia co vyrastajú v sústavnej kritike majú kopec psychických problémov a keď mu chceš naozaj pomôcť tak mu nájdi dobrého terapeuta.
@anonym_9befbc
Ja som ale nikde nepisala, ze ich alebo kohokolvek chcem zmenit. Len som sa tu prisla opytat jednu elementarnu otazku, ako sa sama mozem zlepsit v komunikacii s emocionalne chladnymi svokrovcami a len som chcela priblizit situaciu. Nic od nich necakam. A co sa tyka muza, ano, preto sa kazdy den spolu snazime komunikovat ako sa citime, co mozeme zmenit a snazime sa burat vzite vzorce z rodin. Je to narocne, snazim sa mu aj sebe pomahat (aj odoborne), ale uz sme urazili velku cestu. Dakujem za Vas pohlad a prajem pekny den. 🙂
tvoj muz je teraz iny, ako jeho rodicia, po 50 tke sa tieto vlastnosti u nho zacnu tiez prejavovat.
inak k tej situacii-obmedzit stretavanie, nic ine. a ako funguju, nestarat sa. ako sa spravaju k decre-neriesit. je to ich vec, ich problemy. ludia su vselijaki, viac su divni, ako v "norme"
@anonym_4e2ca6 To uvidime, snazime sa na tom pracovat. Dakujem Vam za Vas pohlad a zelam pekny den a mnoho uspechov. 🙂
Aki naprd rodicia a akeho super syna vychovali, az sa cudujem..
@anonym_4815ec V porovnani so sestrou velku cast detstva travil so starymi rodicmi, tak mozno preto je iny, lebo videl aj ine prostredie. 🙂 Ale kto vie...
Neprečítala som celý príspevok len po svadbu a pýtam sa...naco tam chodíte?
A na druhú stranu, ako sorry vy im dáte rámik na fotku aj si tam dali času fotku zo svadby? No neviem ako si na takýto nápad vôbec prišla. Rovnako ako očakávaná pochvala za zásnuby? Ale tak možno som divná ja, keď som neoznamocala veľkolepo zásnuby a nečakala gratulácia, rovnako školu som robila kvôli sebe. Zvýšenie platu alebo prémie absolútne nijak neriešim.
@sense Lebo obcas ich sirsia rodina robi spolocne posedenia, oslavy. Takze kvoli otmu sme s nimi v kontakte, niekedy aj sami. Ano, dali sme najblizsim clenom rodiny ramcek aj s fotkami, ktore si mohli odlozit. Najblizsim clenom rodiny sme dali vyrobit fotoknihu zo svadby. 🙂 Viacero clenov sa pytalo, ci budeme tlacit fotky, takze bola to nasa forma podakovania, ze nam pomohli a boli pri nas v nas velky den. A tesia sa z toho, ukazuju to aj navstevam. 🙂 Respektujem to, ze svokrovci ten ramcek nevyuzili a z tlacenych kusovych fotiek si vylozili len fotku svojho psa a nacapili si tam nalepku I love my dog (dali sme im aj fotku psa z recesie, nakolko ho maju radi a je tiez v nasom albume 🙂). Je to ich vec, len cloveka to tak vnutorne zamrzi. Viete, ja od nikoho nic neocakavam, nechcem menit, pocut lubostne ody a podobne. Jedine tak seba, nakolko nechem byt takyto clovek. Preto som sa tu prisla opytat jednu elementarnu primitivnu otazku, ako sa sama mozem zlepsit v komunikacii s emocionalne chladnymi svokrovcami, ktori vam nevedia podat ani ruku, a len som chcela priblizit situaciu. Nic viac. 🙂 Pekny dnik zelam.
Teraz som dočítala, a teda nikdy v som nežiadala ani svokrovcov a ani vlastných rodičov o pomoc kvôli hypo. Požiadala si aj svojich rodičov či len svokrovcov?
@sense Dobry den, pisala som o tom niekde inde, tak Vam to len prekopirujem: Zalozenie bytu k hypo ma vobec netrapi a ako som aj napisala, uplne to respektujem, ze sa toho boja a som s tym v pohode. Spomenula som to tam v inom kontexte. My sme za nimi boli z tohto titulu, ze nam pred rokmi sami od seba nieco naslubovali, tak sme sa len „pripomenuli“, ked to bolo aktualne, no zial situacia sa zmenila, ale plne to respektujem, je to ich rozhodnutie. Dnes si bytik splacame uplne sami a aspon mame od vsetkych pokoj. Ja som doma tu moznost nemala, nakolko mi zaciatkom mojej VŠ zomrel otec na rakovinu, ostali po nom len dlhy a mama uz davnejsie musela predat svoju nehnutelnost a splatit hypo, nakolko bola samozivitelka a nezvladala sama splacat hypo. Navyse, v tom obdobi som sa so surodencom o nu starala, nakolko mala vazne zdravotne problemy, kvoli ktorym jej v zahranici vypadol prijem a do toho som musela sama zit svoj osobny zivot, dokoncit studium v zahranici a pripravovat sa na vlastnu buducnost. Sama mam postraumaticku stresovu poruchu z jednej udalosti z detstva, dodnes mavam zachvaty a motoricke tiky, nakolko moje detstvo nebolo ruzove s odporucanim na psychoterapie. Neviete si ani predstavit, o kolko viac energie musim vynalozit do beznych situacii a spolocenskych interakcii v porovnani s rovesnikmi, nakolko sa sama ucim niektore interakcie s ludmi dodnes spracovat. Preto som sa tu prisla opytat jednu elementarnu primitivnu otazku, ako sa sama mozem zlepsit v komunikacii s emocionalne chladnymi svokrovcami a len som chcela priblizit situaciu.
Podavat ruku a pusinkovat svojho 30r syna🤔
Asi by si pomyslel o mne svoje😂mozno ponukol cislo na psychiatra.
@lilienka6 ... Lebo čakáš od niekoho, že sa bude správať tak, ako chces ty a ako by sa tebe páčilo. A to je tvoj problém a nie ich.
@anonym_3bd04b
Tak to ste potom nepochopili ten prispevok. Nic od nikoho necakam, nechcem nikoho menit. Len som sa tu prisla opytat jednu otazku, a tou je ako sa sama mozem zlepsit v komunikacii s emocionalne chladnymi svokrovcami a len som chcela priblizit situaciu. Nic viac. 🙂 Detaily mate v inych odpovediach. Pekny den Vam prajem.
@lilienka6 ja mám naštudované, mám niekoľko hypoték za sebou a aktuálne mám 2. Preto sa pýtam akou záhadou jeden úspešný chlap s VŠ s povýšením v práci s dokonalou manželkou ešte nenašetrili 20 % na nehnuteľnosť.
Pisala som o tom niekde inde, tak Vam to len prekopirujem: Zalozenie bytu k hypo ma vobec netrapi a ako som aj napisala, uplne to respektujem, ze sa toho boja a som s tym v pohode. Spomenula som to tam v inom kontexte. My sme za nimi boli z tohto titulu, ze nam pred rokmi sami od seba nieco naslubovali, tak sme sa len „pripomenuli“, ked to bolo aktualne, no zial situacia sa zmenila, ale plne to respektujem, je to ich rozhodnutie. Dnes si bytik splacame uplne sami a aspon mame od vsetkych pokoj. Ja som doma tu moznost nemala, nakolko mi zaciatkom mojej VŠ zomrel otec na rakovinu, ostali po nom len dlhy a mama uz davnejsie musela predat svoju nehnutelnost a splatit hypo, nakolko bola samozivitelka a nezvladala sama splacat hypo, takze po rodicoch nic nemam. Navyse, v tom obdobi som sa so surodencom o nu starala, nakolko mala vazne zdravotne problemy, kvoli ktorym jej v zahranici vypadol prijem a do toho som musela sama zit svoj osobny zivot, dokoncit studium v zahranici a pripravovat sa na vlastnu buducnost. Sama mam postraumaticku stresovu poruchu z jednej udalosti z detstva, dodnes mavam zachvaty a motoricke tiky, nakolko moje detstvo nebolo ruzove s odporucanim na psychoterapie. Neviete si ani predstavit, o kolko viac energie musim vynalozit do beznych situacii a spolocenskych interakcii v porovnani s rovesnikmi, nakolko sa sama ucim niektore interakcie s ludmi dodnes spracovat. Evidente ani netusite ake to je. Preto som sa tu prisla opytat jednu elementarnu primitivnu otazku, ako sa sama mozem zlepsit v komunikacii s emocionalne chladnymi svokrovcami a len som chcela priblizit situaciu.
Preco Vas vlastne zaujal ten byt a preco na nas pouakzujete ako na dokonaleho manzela s VŠ a dokonalu manželku? 🙂 Vôbec sa za takých nepovažujeme, no ale snáď som Vám poslúžila pri kopnutí do nás. Pekný dník želám a mnoho úspechov.
Podavat ruku a pusinkovat svojho 30r syna🤔
Asi by si pomyslel o mne svoje😂mozno ponukol cislo na psychiatra.
@anonym_4051bc Hej no, tak ono z normalnych veci a elementarnej slusnosti sa evidentne robia nenormalne veci 🙂 Smutny je tento svet. Pekny den prajem.
Ďakujem všetkym za interakciu. Velku podstatu som uz napisala v ostatnych odpovediach, kde sa daju docitat pripadne dalsie detaily. Viac sa mi uz tu nechce minat cas. Zelam vsetkym mnoho uspechov a najma lasky. Evidente na tomto svete dost chýba. 🙂 Držte sa.
@sense Dobry den, pisala som o tom niekde inde, tak Vam to len prekopirujem: Zalozenie bytu k hypo ma vobec netrapi a ako som aj napisala, uplne to respektujem, ze sa toho boja a som s tym v pohode. Spomenula som to tam v inom kontexte. My sme za nimi boli z tohto titulu, ze nam pred rokmi sami od seba nieco naslubovali, tak sme sa len „pripomenuli“, ked to bolo aktualne, no zial situacia sa zmenila, ale plne to respektujem, je to ich rozhodnutie. Dnes si bytik splacame uplne sami a aspon mame od vsetkych pokoj. Ja som doma tu moznost nemala, nakolko mi zaciatkom mojej VŠ zomrel otec na rakovinu, ostali po nom len dlhy a mama uz davnejsie musela predat svoju nehnutelnost a splatit hypo, nakolko bola samozivitelka a nezvladala sama splacat hypo. Navyse, v tom obdobi som sa so surodencom o nu starala, nakolko mala vazne zdravotne problemy, kvoli ktorym jej v zahranici vypadol prijem a do toho som musela sama zit svoj osobny zivot, dokoncit studium v zahranici a pripravovat sa na vlastnu buducnost. Sama mam postraumaticku stresovu poruchu z jednej udalosti z detstva, dodnes mavam zachvaty a motoricke tiky, nakolko moje detstvo nebolo ruzove s odporucanim na psychoterapie. Neviete si ani predstavit, o kolko viac energie musim vynalozit do beznych situacii a spolocenskych interakcii v porovnani s rovesnikmi, nakolko sa sama ucim niektore interakcie s ludmi dodnes spracovat. Preto som sa tu prisla opytat jednu elementarnu primitivnu otazku, ako sa sama mozem zlepsit v komunikacii s emocionalne chladnymi svokrovcami a len som chcela priblizit situaciu.
@lilienka6 práve preto by si sa mala odosobniť od takých ľudí. A dokonca aj vtedy keď sa stretnete na oslave inej rodiny s ktorými máte dobré vzťahy. Pozdraviť ich pozdrav (pozdraviť je slušnosť )a nechaj tak, viac nemusíš komunikovat.A nie zbytočne riešiť ich aký sú. Sú ako sú, ty ich nezmenis, môzes ale zmeniť svoj postoj ku nim. A prepáč, ale na to aki sú, vychovali ti manžela a podľa toho čo píšeš tak dobre.
Naozaj je pre teba zadosťučinenie že ťa mama teraz pochváli ale dovolila aby si mala doživotne traumy a tiky? Mňa mama moc nechvalila ale nedovolila to čo dovolila tvoja matka tvojmu otcovi. Áno tiež bol alkoholik. Ale viedla má k tomu že ak chcem mať dobrý život , musím sa on zapríčiniť sama robiť to pre seba nie pre chváli druhych. A rovnako rodina tvojho muža nie je jediná ktorá uprednostňuje iné dieťa, takých rodín je viac. Citát o nich denne aj tu na mk.
Neviem ti pomoct, u vas sa adoruje 30.r.lemra,v prispevku brat na piedestali.. najdene na fejsbukoch🌚 ale aky by bol zivot v prave a spravoidlivosti, zivacka a predvidatelna nuda. Takze v kazdej familii hra na korist a predatora.🏴
Tvoj muž sa k tebe sprava inak ako to videl doma? Je to dobrý partner ? To je podstatné. S ľuďmi ktorý ťa dávajú dolu a správajú sa ako tvoji svokrovci naozaj nie je nutné komunikovať. Ani byť s nimi v kontakte. Ani im netreba nič vysvetľovať. Majú svoje vnímanie sveta a vzťahov ktoré nezmenis. Takýto ľudia nemajú vybavenie v mozgu ktorým by dokázali vnímať aj iny ako svoj pohľad. A ten ich je pre nich jediný správny. Toto je boj s veternými mlynmi. Miesto rozoberania čo kto kde prečo môžeš dať energiu lepším smerom. Za roky sa správajú takto aj sa budú správať takto. Nijakým tvojim správaním to neovplyvnis. Môžeš jedine dať tvojmu mužovi zázemie a prijatie ktoré doma nemá. Rodina môžete byť vy spolu po čase deti a to úplne stačí. Deti by som k takým ludom nevodila vôbec? Aký pohľad na svet im dajú čím ich takýto vzťah môže obohatiť? Nedlzite im nič a dúfam že neplánujete s nimi bývať. Ten tvoj pribeh som nedocitala takéto analýzy sú strata času energie a mrhanie životom. Venujte radšej energiu sebe navzájom. Môžete zmeniť seba urobiť si pekný spoločný život ako neustále rozmyslat nad tým prečo sa kto ako správa. Správajú sa ako chcú a vy to nemusíte znášať ani riešiť
nijaka a ovbec by som to neriesila, vy si zite svoj zivot. Kazdy sme nejaky, kazdy mame nejakych rodicov, kopa z rodicov si tiez pochvaly neuzila a tym padom ani to nevedia davat. Mne by aj trapne bolo keby mi rodicia ody rozrpavali aki su pysni lebo to alebo ono.. proste ludia na to nie su vsetci. Mne prave idu na nervy tie smiesne pochvaly a ody na cokolvek, pride mi zvacsa len take strojene pchanie sa do zadku, zo srdca vobec nie. Manzel studoval pre sbea, nie rodicov, na co potrebuje pochvaly? ci to ty potrebujes tieto chvaly pocut?
To ze nezalozili svoje byvanie vam, povazujem za spravne a nic zle na tom nevidim. Porovnavat so surodencom zbytocne, sestra je pravdepodobne mentalne na tom inak ako syn, rodicia to vedia, nerobi to dobre porovnavat v rodine pristup.
Ja miesto jatrenia ran u muza a uvahami o rodicoch, by som orientovala na buducnost, ze nevadi ze ma takych rodicov, svojim sposobom su to ini ludia a maju iny zivot. On ma teraz svoju rodinu, je uzasny, a ich nepotrebujete. Hotovo. Osobne mam dost ked partnery maju potrebu riesit druhu cast rodiny. Netyka sa vas to, pokym nebyvate so svokrovcami, nezaujimaju sa , nestaraju sa (to je inak v tomto pripade aj ten lepsi pripad, vezmi si tie pripady ked su neznesitelni a pchaju sa) tak vam to moze byt jedno uz.
@simca06022011
Svoj zivot si zijeme, nebojte sa. Len sa snažím sama naučiť komunikovať s ľudmi, ktorým niekedy chýba elementárna slušnosť (napr. podať aspoň ruku, odzdraviť sa) a ostanú ticho aj v momentoch, kedy to človek naozaj nečaká (pýtalo sa na nich aj viacero ľudí z môjho okolia, prečo su takí, nie je to len môj postreh), nakoľko to jednoducho neviem a chcem sa to naučiť a posunut sa v komunikacii s nimi, keďže sme v kontakte kvôli rodinnym posedeniam. Tažko sa to vysvetluje, to by ste tie situacie museli zažiť a vnimat aj dalsie mimiky a gesta. Vôbec nečakám teraz od nich ľúbostné piesne a vychvaľovačky do nebies. Rozumiem, ze su medzi nami aj ludia, ktori maju problem s intimitou a respektujem to. Ja len hľadám ľudí, ktorí k tejto problematike aj vedia reálne prispieť vlastnými skúsenosťami a vedia komunikovať s chladnou hlavou s podobnými ľuďmi, ako na nich reagujú a pod... Nič viac. 🙂 Manzel studoval pre seba, ale ako sa mi viac krat zdoveril, chybala mu a aj mu chyba nejaka aspon elementarna podpora od rodicov. On je naopak typ, ktory potrebuje viac podpory, viac komunikacie, a tuto potrebu mu jeho rodicia ako dietatu, zial, neboli schopni naplnit. Snazime sa vo valnej vacsine sustredit na seba, ale su situacie, kedy sa nas cih srpavanie tyka, a to s nimi ani nemusime byvat. Verte mi, ze keby Vas nahanala po 14tkach v praci manzelova rodina, ze ich babke treba ist pomoct umyvat okna, zatial co 30r. svagrina si vstane o 12tej s full-servisom (navarene, pozehlene) od mamy, aj vas by to obcas vytocilo. Myslim si, ze aspon podavat handry a Karcher by aspon raz za 5 rokov zvladla. Raz sa to aj tak musi naucit, mama jej vecne za zadkom behat nebude. Ja manzelovej babke velmi rada aj teraz aj v buducnosti pomozem, ale ide mi o princip. A komunikacia tam zial nefunguje, preto sa od mojej svagrinej (a preto som ju do toho aj zakomponovala) opat dostavame k povodnej otazke, ze ako komunikovat v nevyhnutnych situaciach s takou rodinou, ktora sa vie ledva pozdravit a podat ruku. Lebo obcas su v zivote situacie, kedy msuime. A co sa tyka bytu a hypo – ja ich uplne respektujem, ak nechcu pomoct. Len to cloveka zamrzi, ak pred tym od tych istych osob pred par rokmi clovek pocuje nejake sluby, a potom pride zrazu obrat o 180 ° (preto sme sa im aj po rokoch ozvali, ci nam pomozu, kedze raz davnejsie sa sami ponukli), ale co uz.. taky je zivot a ja to plne respektujem. Howk. Pekný deň.