Ako motivovať nepracujúce dospelé deti k práci?
Zdravim vás. Citam tu rôzne diskusie, o majetkoch o tom ,koľko majú dat rodicia peňazí deťom a podobne..Tak napisem svoj príbeh. Ako by ste sa postavili k nasledovnej situacii: 23 rocna dcera je 4 roky po strednej a odpracované nema ani dva roky. Syn 21 rokov tiež nezamestnany momentalne 8 mesiacov. Spravaju sa slusne vsetko, upratuju po sebe varia si proste vsetko si robia sami. Len ich viac menej zivim .Ako sa k tomu postavit? Aké ultimatum by ste dali a koľko? Ešte poznamenam, ze syn ma aspoň dlhodobý vztah, ale dcera je väčšinou zavretá v izbe maximálne tak vyjde počas dňa na dvor a priatela nikdy nemala.. čo mam robit ako sa zachovat?
Boji sa nastupit? Tak a nebude sa bat byt bezdomovcom? Lebo to jej hrozi ked so sebou nic nerobi. Ved moze ist ku psychiatricke,psychologicke ked ma uzkosti. A synatora by som tiez hnala aspon brigadovat. Má cas? No nepovedala by som,nieco sa ti stane tak bez pracovnych navykov moze ist tiez na ulicu.
Čo to znamená hľadajú prácu??? Majú zverejneny životopis na profesii? Alebo len čakajú kto im zazvoní pri bráne..toto sa bude zhoršovať, lebo už teraz nechcú ísť robiť a neospravedlnuj ich dokola, že vedia po sebe upratovať
ja ked som odmaturovala, mama mi prestala kupovat jedlo, povedala mi, kedze som nechcela ist na VS, ze sa musim o seba postarat sama, byvat ma doma nechala, v 22 rokoch som odisla potom s priatelom
Nie je problem, ze byvaju doma. Ja skor vidim problem v tom, ze nemaju pracu a teda neprispiervaju na domacnost a stravu. A nechceli by ist spolu napr do vacsieho mesta a najst si spolu podnajom a pracu? Dvom to ide lahsie. A dalsia vec: maju prrdstavu o t9m, co kolko stoji eur? Kedze nezarabaju mozno ani nemaju paru o tom, ze co znamena, ze ty tahas celu domacnost financne. A frajerka co na to hovori, ze syn nema pracu?
Urcite zverejnit CV na profesii, oslovit pracovne agentury v okoli a zaregistrovat sa tam, vytlacit CV a osobne pochodit nejake firmy v okoli - bude leto mozno niekto bude potrebovat brigadnikov na nejake prace...
Introvert…..kopec ľudí su introverti a normálne pracujú
Toto znelo možno ako sociálna fobia
A ich otec sa ako k tomu stavia?
Ahoj, myslím, že mamahotel už dávno mal byt zatvorený. Čo už, stalo sa, je super, že si si to aj sama priznala. Že syn ma dlhodobý vzťah je fajn, ale jeho priateľke jeho situácia nevadi? Alebo je ona na tom s pracovnými návykmi podobne? Pozor, ak si vyrobí náhodou potomka, aby si ich nezivila všetkých.., dcéra nemá depky zo svojej situácie? Ak je introvert, tak nech robí z domu, alebo upratuje, naučí sa piecť, alebo ide zbierať hoci aj jahody… prace kde vie byt sama je habadej..Ju by si mala v prvom rade nakopnúť, možno to potom motivuje aj syna.. Netvrdím, že ju máš rovno vykopnúť, ale dala by som jej ultimátum do konca leta, je na nich, či budú hľadať v okoli alebo v zahraničí…
len by mi skúsil dospelý nepracujúci syn povedať, že má čas... Prepáč, ale tam boli nejaké chyby vo výchove. To už teraz nenapravíš, ale tvrdo trvaj na tom, aby sa zamestnali. Veď to nemusí byť vo vašej dedine, nemajú záväzky, rodiny, nech sa vyberú do sveta, resp. aspoň niekam inde na Slovensko. A dcéra sa dokedy chce báť života? Ľahko sa "bojí", keď to mama zaplatí! Ak to nezvláda sama, šup k psychológovi, nemôže predsa stráviť celý život zavretá v detskej izbičke a tváriť sa že jak fajn, maminka, prišla si z práce a ja som navarila z tvojich potravín!
A sú dobrovoľné nezamestnaní alebo ako ?keď nastuduju ani nepracuju
Treba to zacat riesit, lebo sa to bude len zhorsovat. Ich argumenty su vyhovorky. Dcera sa boji ludi - vyhovorka. Nech si najde pracu, kde bude v minimalnom kontakte. Ale nejaku pracu musi mat. Ak syn tvrdi, ze ma cas, tiez si buduje zvyk nic nerobit. O chvilu ho opusti aj priatelka, ktora nebude predsa zivit chlapa. Syn vidi u dcery, ze jej to prechadza, tak to skusa aj on.
Co by som urobila ja. 2 tyzdne by som im dala na zmierenie sa novej situacii - oznamila by som im, ze si zacnu hladat pracu. Dala by som im termin do leta. V letnych mesiacoch je kopu brigad, nech zacnu aspon tym.
Za dalsie... tieto 2 tyzdne by este mali stravu kupenu mojou penazenkou. Po 2 tyzdnoch by som im ponukla pecivo, maslo, vodu z vodovodu. A nic viac. Neexistuje, aby sa doma dosyta krmili a neprispeli ani centom. Nechces pracovat, tak bude tvoja strava zodpovedat tvojmu usiliu.
Odniekal zacat musis. Dat im najavo, ze tento sposob zivota je samodestruktivny.
V každom prípade treba vážny rozhovor a možno aj napíš na papier všetky výdaje, ktoré máte na bývanie a stravu, aby videli, že koľko čo stojí. Ak im dávaš nejaké vreckové, tak zobrať a nič okrem jedla nekupovať. Im nevadí, že si nemôžu kúpiť nové oblečenie, topánky, alebo niečo iné? Dcéra ak je introvert, tak jej skús pomôcť s hľadaním práce, ak sa hanbí niekam volať alebo tak, trochu ju povzbudiť. Prípadne toho psychológa vybaviť, ak má nejaké psychické problémy, úzkosti. Držím palce.
Ak sa dcéra boji, pomohla by som jej s procesom. Prebrala s nou možnosti zamestnať sa, pripadne kurzy, spracovala s nou žiadosti, pripravila na pohovor a pokojne aj odviezla na pohovor. Ak nemôžeš, nech ju odprevadi syn. Niekto môže povedať ze je to "cez", ak má však niekto pocity úzkosti, môže ho to doslova paralyzovat a odradiť od toho aby spravil čo i len prvý krok. Postupom času, viacerými pohovormi, alebo keď bude pravidelne chodiť do práce či školy alebo na kurz bude sebaistejsia. Začať je najťažšie. Podľa mňa sa úzkosť prehĺbila časom ako je dlhodobo doma.
A syna treba vyviesť z omylu "ze má čas". 🫣
Mna napadla iba jedna vec, asi si na nich "az prilis dobra" 😁. Ja som odisla z domu v 20-tich a to ma rodicia nevyhanali, rovnako pracovala od 18-tich, ale mne uz neboli prijemne zit s rodicmi a to sme nemali zle vztahy, len som uz bola dospela pracujuca zena a rodicia sa ku mne aj tak spravali a mne uz bolo blbe byvat doma.
Dobre ta vyciciavaju.Dospeli nestudujuci ludia nie su ziadne deti a nemaju sa co nechat zivit rodicmi.Ked im nie je hanba mala si ty uz davno zasiahnut.Do mesiaca si najdu pracu a zacnu prispievat (vypocitas.presne kolko) alebo sa kozu odstahovat.Bez debaty.
Tak ja si pamätám, že ma rodičia živili aj po skončení VŠ ešte asi 4 mesiace. Ale, jedno veľké ale. V máji som skončila a od augusta som mala pracovnú zmluvu spravenú, takže to brali ako poslednú možnosť pre mňa užiť si leto bez väčších povinností, a za to som im vďačná. A od prvej výplaty som už potom prispievala na domácnosť až pokým som sa neodsťahovala (asi o 4 roky).
Určite by mi netolerovali byť doma na zadku taký dlhý čas, ako píšeš ty. Ale ani by mi to svedomie nedalo a to som riadny introvert bývala.
Hanba by ma zabila, nechať sa takto živiť rodičom. Ja som už popri strednej v lete brigádovala a popri VŠ po večeroch, cez deň, keď som nemala prednášky a cez víkendy. A som tiež introvert, ale to nikoho nebude zaujímať, keď bude treba platiť účty. Keď sa raz pominieš, kto sa o nich postará? Skončia na ulici?
@haley7897 to podľa mňa práveže nehrá nijakú úlohu. Sú to mladí ľudia, keď u nich nie je práca, tak čo, nebudú pracovať? Veď v 20+ rokoch je ideálny vek či už na prácu v zahraničí, alebo aj sa odsťahovať za prácou.
A autorka - moja dospelá dcéra študuje, tak od nej nič nechcem, ale mala na pol roka prerušené štúdium. Celý čas pracovala, aj teraz počas štúdia brigáduje. Kým pracovala a neštudovala, prispievala na domácnosť. Tvoje deti nepotrebujú nijaké peniaze? Na dopravu, na oblečenie, na kozmetiku? ALebo aj to im ty financuješ? Určite si s nimi sadni a porozprávajte sa, že jasne, môžu ostať bývať doma, ak teda máte na to podmienky, ale musia prispieť neviem, napr. 1/5 platu, alebo už ako sa dohodnete. Dohodnite sa, napr. že do mesiaca sa musia zamestnať. Musia pochopiť, že je to aj v ich záujme. Treba ich podporiť, ty si ich poznáš najlepšie, ale zas nebuď príliš mäkká. Držím palce.
Mne sa aj ten tvoj prístup zdá byť čudný. Že doteraz sa ti to zdalo byť v pohode, že obaja nepracujú a až teraz po prečítaní tém si sa zamyslela? 🤔
To, že doma porobia čo treba, neznamená ze nie sú leniví a ešte horšie. Mňa by hanba fackovala keby ma v 21 ci 23 rokoch živila pracujúca matka. Nemajú pracovné návyky, neviem čo chceš aby s nimi bolo v budúcnosti ale pre ich dobro, daj im časové ultimátum dokedy si majú nájsť prácu alebo ich prestaň podporovať. Ešte by ma zaujímalo či ich aj šatiš oboch, ved taki mladí ľudia sa chcú pekne obliekať, mať dobrý telefón, auto, žiť... Nechápem a iste je chyba vo výchove, dve rovnaké deti, nie sú náhoda...
@zitaje bývajú v dedine pri malom meste. Dostupnosť jednoznačne rolu hra a ma vplyv na to ci je človek schopný sa zamestnať. XY ľudí na každé jedno pracovné miesto aj brigádu. A podľa toho čo píše majú obaja len stredoškolské vzdelanie, čo tiež do istej miery znižuje šance. +čím viac odmietnutí dostanú o to viac demotivovani môžu byť. A nie každý má naturu odsťahovať sa do iného mesta, pripadne inej krajiny na vlastnú päsť kde nikoho nepozná. Nemyslím si ze to z nich robí "chrapunov" ktori len parazituju na matke. Mňa zaráža koľke tu píšu "ultimátum alebo vyhodiť na ulicu" 😳 mne príde ze naozaj im, hlavne dcére treba pomôcť nasmerovať.
Strašný trapas pre teba ako matku, keď sa ťa kolegyne spýtajú čo robia deti tak povieš, že nič si každý pomyslí svoje, no je to chyba rodica, práca sa dá nájsť ihneď, Tesco, továrne čokoľvek lenže oni nechcú, ja som rodičom prispievala na bývanie hneď po strednej, nenapadlo by ma doma sedieť, by mi preplo, dcéra nech si nevymýšľa, ak má dáku vadu smer psychiater, ako si naučíš taky lenivi budu navždy, to je čo za obhajoba, že doma porobia to je povinnosť, mali by prať, žehliť riadit aj variť a ty ani prstom nepohnut
21 rocny zdravy chalan moze ist makat na turnusy niekam do zahranicia aj na stavbu alebo do skladu a postavit sa na vlastne nohy. Nema motivaciu pretoze ho mama dotuje. Co sa tyka dcery … len jej mama vie, ci nema nejaku psychicku poruchu … tak ju treba riesit … alebo je to len lenivost… v kazdom pripade musis zlozit ruzove okuliare a priznat si, ze porobit doma je super vo veku 6-16 rokov … a zacni vidiet dospelych neproduktivnych ludi
Ako sa dá z jedného platu uživiť 3 dospelé osoby??

Akceptovala by som bývanie so mnou, ak by obaja pracovali a prispievali na domácnosť. Dala by som im lehotu 3-6 mesiacov na nájdenie prace. Súčasne by som určila sumu, ktorou musia prispievať na domácnosť. Ak by si napr. Do septembra prácu nenašli, “vysťahovala" by som ich. Bolo by to pre mňa znamenie, že im tento život vyhovuje.