Ako mu to mám odpustiť?

@misinka26 Ja som sa naucila az teraz, takmer po 18 rokoch, ze od partnera namame ni ocakavat, lebo potom sme zbytocne sklamane. Muzi su ine bytosti ako my, my ich nikdy nepochopime a oni zase nas, viem o com hovorim pi tolkych rokoch 🙂. Potom prichadzaju zbytocne krizy vo vztahu a rozne "boje" 🙂. Drzim palce, sustred sa teraz na maleho a svokru si nevsimaj vobec, ked ti to nerobi dobre 🙂. Rozdavaj dobru naladu a bude ti dobre, uvidis. Nikto sa nechce pozerat na zdutu zenu 🙂. A v zivote sa nam deje len to, co dovolime, ak trochu veris na energie a clovek si moze asi za vsetko sam. Drz sa 🙂

@misinka26, ved som ti poradila. Hod to za hlavu a chod dalej. Pouc sa z toho. Teraz aspon vies, co mozes od neho ocakavat. Sny su krasna vec, ale realita je o niecom inom, vravim z vlastnej skusenosti.Nic v zlom. Drzim palce.

@misinka26 a neber to ako kritiku, skôr ti chcem len ukazať iny pohlad na to cele. 😉

@cakemama Ďakujem 🙂

@vejula Ďakujem 🙂

@misinka26 nemaš za čo 🙂

Ahoj. Mám dve deti a skvelého muža, sme svoji už bezmála 12 rokov. Po prvom pôrode nás doviezol domov v obleku, lebo ... si nemal čo obliecť, keďže nestíhal prať a žehliť. Tak som hodila 3 práčky a hneď aj vyvesila. Malá stále spala, tak bol čas. Medzitým mi však prišla veľká kytica 🙂 Detskú izbu sme vtedy nemali. A po druhom pôrode? Už si ani nepamätám, možno tiež nejaká kytka, ale fakt neviem. Nejak na tom nebazírujem. Že ma ľúbi, dokazuje aj inak.

Takže neplytvaj emóciami na takéto veci, mužík Ťa určite má rád. 🙂

@misinka26 Ahoj, ja som tiež "pôrodné" nedostala, ale tak isto nedostávam od mojej polovičky darčeky na meniny, narodeniny ...
Do pôrodnice prišiel pre mňa aj s mojou mamou, išli sme k mojim rodičom - tam sme vybavili prvé návštevy a išli sme domov. Večer potom prišla moja mamina, ktorá mi pomohla s malou a cca mesiac mi chodila variť alebo niečo doniesla, poslala 🙂.
Tento rok ma ale prekvapil, lebo na môj 2. deň matiek som dostala kytičku - veľmi potešila (ale predtým som mu pripomenula, že nejaký deň matiek bude ! )
Moja rada je: choď do obchodu a niečo pekné si kúp, čo ti bude pripomínať, že si porodila tvojho synčeka 🙂

@ciusinka tak len pre uistenie, dary za promóciu sú napríklad v pohode, ak sú to dary od rodičov, ale od iných ľudí nechápem. Ale k veci. To, že žena je biologicky predurčená k tomu, aby mala dieťa neznamená, že za to musí byť odmeňovaná. Ak chce dieťa, je si vedomá toho, že to bude bolieť, že sa jej zmení telo, že môže ohroziť svoju váhu, zdravie a nezriedka aj život. Ale ide do toho, lebo chce. Určite, ak by boli chlapi na to biologicky predurčení, by často rodili a vynosili dieťa oni, bola by to vec výberu. A vtedy by sme to mohli odmeňovať, pretože ten dotyčný človek si vybral to, že chce trpieť namiesto toho druhého. Ale v prípade pôrodov a tehotenstiev je to tak, že to môžu zažiť a prežiť iba ženy. Ak viem o rizikách niečoho a idem do toho, pretože nikto iný by mi to nedal, pretože musím, nevidím dôvod odmeny. Kvety sú podľa mňa ešte fajn, ženy by kvety od mužov mali dostávať aj "len tak", ale dary? Že náušnice, retiazku alebo niečo podobné? To mi príde absurdné a nelogické. Tak potom keď chlapi prišli v minulosti z vojny, ich ženy im mali tiež kúpiť niečo hodnotné. Pretože niečo vytrpeli... je to to isté. A je to možno pre teba od veci, ale porovnanie s kuchynskou linkou bolo čisto náhodné, ale podstata bola rovnaká. Ide o princíp. To, že jej manžel nenavaril, nepripravil izbu a nechal bordel lebo sa šiel opiť je druhá vec. Upratať mohol, pripraviť izbu tiež (aj keď na to podľa mňa bol čas, pretože aj tak zrejme malý spával s nimi dosť dlho) a navariť? Myslím že to je banalita. Bol tam pri jej tehotenstve, bol tam pri pôrode a o malého sa stará, pomôže jej. A to je podľa mňa podstatné. Nie to, že ju nevítal s diamantom veľkosti slepačieho vajca za to, že iba podstúpila svoju biologickú potrebu a vlastnú túžbu.

@misinka26 pôrod a tehotenstvo nie je práca a nie je to tvoja povinnosť. Je to tvoja voľba a ver mi, že mnoho mužov by si to v tomto s nami ženami radi vymenili. A nemôžu. A prejavy úcty? Na to snáď nepotrebuješ kytice a dary. To by malo vyplývať zo správania sa tvojho manžela k tebe. A vďaku? Za čo by ti mal byť vďačný? Že si porodila dieťa? Áno, je to vyčerpávajúci a úžasný zážitok často plný bolesti. Ale ja som myslela, že tú bolesť si trpela kvôli tomu, aby sa ti narodil zdravý a krásny syn a nie preto, aby si ťa tvoj muž vážil a bol ti vďačný...

@misinka26 ano, mozes mat sny, ale iba take, ktore sa tykaju teba...nemozes snivat o niekom, ze urobi nieco....tak ludom odoberas ich slobodnu volbu, cize je to manipulacia....treba mat realne sny, za ktorymi mozes ist, ale nevkladat svoje sny do ruk druhych, takisto ocakavania....nenaplnene ocakavania su najcastejsim dovodom rozchodov. Ty si si vysnivala nieco, ale podmienila si svoj sen konanim svojho manzela a preto ti to nevyslo.
Stastie sa rodi len v tebe, takisto sebaucta...ak nie si ty stastna, neurobi ta nikto stastnou, ak si ty samu nevazis, nebudu si ta druhi vazit....a ak si samu seba vazis, nepotrebujes od inych dokazy....
Ja som rodila deti lebo som velmi chcela, ziaden darcek som necakala, ani nedostala...detsku izbu sme urobili spolu s mm este pred porodom, cize nerozumiem tvojmu obvineniu voci muzovi...to predsa robime my, zeny, resp. spolocne, ci nie? ja telenovely nepozeram, takze o inej alternative, kde muz pripravi izbu a vycapi transparenty neviem 😖. Uprimne, ja by som muzovi nedovolila robit detsku izbu... 😝 Jedlo a poriadok som absolutne neriesila, ani vlastne neviem, ako sme to nakoniec poriesili 😀. Takze naozaj, nerob z komara somara, nepozeraj tie hluposti, ktore ti akurat pokazia vztah lebo tak vztahy a zivot nefunguju! Tes sa, ze ste zdravi, najma malicky....bud na seba hrda, ze si matka a ziadne darceky k tomu nepotrebujes, ver mi 😉

Darček za pôrod je jedným z prejavov lásky, vďaky a uznania, my ženy to trošku očakávame, a tajne veríme, že dostaneme to najväčšie prekvapenie, bum nastane, keď darček nepríde..zmýšľanie mužov je na inej úrovni..preto sa čudujú, že sme z takej maličkosti sklamané. Dôležité je, že vás má rád, pomáha ti..smutnejšie by bolo, keby sa správal tak, ako by si tu s malým ani nebola..musíš si povedať, že nie každý muž je romantik a nie každý je stavaný na prekvapenia..ja by som mu otvorene povedala, že si očakávala prekvapenie, darček a že ťa hlboko sklamalo, že sa k tomu postavil tak, ako keby si chodila z pôrodnice domov každý víkend🙂 Niekedy je lepšie menej snívať🙂aspoň to tak nebolí.

@misinka26 ja ta chapem. Ani som necitala celu diskusiu, pretoze ma hned zrana vytocili vsetky tie chapajuce, skromne a nic neocakavajuce zienky, co ta akurat zvozili... Ale mam pocit, ze som jedna z mala, co chape 🙂
Este babatko nemam, ale odjakziva prirodzene ocakavam, ze ked ho raz manzelovi privediem na svet, bude stastny a prejavi to aj inak ako pusou na celo. Rovnako, ako ocakavam, ze nezabudne na nase vyrocie a prinesie mi kvety. Nie je to vypocitavost, ani nie som materialisticka mrcha. Skratka to povazujem za prejav ucty a vdaky. Pretoze tehotenstvo a porod su sice prirodzene veci, nieco, co chce aj zena, ale nie je to sranda a preco by si ta zena nezasluzila od muza prejav uznania za to, ze to zvladla? Ze mu dala dieta - a v tvojom pripade dokonca syna? Ved dnes sme uz niekde inde ako v casoch, ked zeny rodili ako na beziacom pase, len si odskocili z pola... Babatko a bezproblemove tehotenstvo je pomaly zazrak. Nikto nehovori, ze ti mal priniest Vuittonku este do porodnice ako Kollar 😉, ale rovnako ako tebe, by sa ani mne nepacilo, ze po prichode domov ma namiesto kvetov este caka sichta. Ale ked ani svokra nemala dost chochmesu, aby aspon obed navarila, velmi sa necudujem, ze tvojmu muzovi netrkli veci. Zrejme ho to nemal kto naucit. Moja rada - nedus to v sebe, lebo pocit krivdy bude len rast. Otvorene, ale mierne mu vsetko povedz, vysvetli mu svoje pocity. Drzim palce 🙂

@hallie Uplne do bodky s tebou suhlasim,presne si napisala co si aj ja myslim.K ostatnym prispevkom sa tu uz ani nebudem vyjadrovat.Cakala by som vselico,ale ze zeny tu budu pomaly horlivo bojovat proti tomu,aby dostali nejaky darcek ako prejav vdaky od manzela za to,ze mu porodili dieta a budu to povazovat za nenormalne,,tak to by ma teda fakt nenapadlo..Ale ved kazdemu podla jeho gusta,ja by som chcela vidiet zenu,ktora by taky dar odmietla a povedala by muzovi,naco jej to dava,ved to neni normalne a neziju predsa v telenovele,ved aj ona to dieta chcela..Myslim,ze kazdu zenu by to potesilo..

@hallie nezabudaj na to, že počas troch rokov čo budeš na materskej vas bude manžel živiť, pracovať o to viac aby vas mohol zabezpečiť, kedže z rodičaku 160Ečiek asi nevyžijete. som zvedava, ako mu po každej vyplate budeš kupovať flašu vina, lebo sa pre vas obetuje... Je to sklutočne obeta? Nieje rovnako prirodzene to že muž zabezpečí rodinu v čase ked sa žena stara o dieťa ako to, že žena dieťa v laske vynosi a porodi?

@vejula naco hned tak utocne... to je tvoj pohlad, neberiem ti ho 🙂 Verim ale, ze keby som aspon obcas muzovi povedala a dala najavo, ze si vazim, co pre mna a dieta robi, potesilo by ho to. Nechapem, o akej obete hovoris, ked zarabaju obaja, rovnako sa podielaju na chode domacnosti, ked jeden, taha ten. Keby moj muz nemohol robit, vsetko by som platila ja, o tom je v dobrom i zlom 🙂 A keby rodil moj muz, velmi rada by som mu nejako dala najavo svoju vdaku, lasku a uctu.
A nie kazda zena je tri roky na materskej 😉

@ciusinka urcite by ziadna neodmietla dar keby ho dostala, ale urcite by len maloktora ho tak strasne ocakavala ze v tom videla tragediu a mala pomaly z toho depresiu a nevedela to chlapovi odpustit.....

...a darcek splni len vtedy svoj ucel ked je prekvapenim a nie ked je ocakavanim....lebo vtedy sa najskor stane ze pride sklamanie ked sa dotycna osoba v darceku netrafi....

Obyčajne sa nezapájam do diskusíí, ale ak môžem, zapojím sa... Môj komentár nebude mudrovaním, ani navážaním sa. Chcem sa podeliť o moju skúsenosť. Tehotenstvo prišlo ako blesk z jasného neba. Keď som bola v puberte, gynekológ mi povedal, že len ťažko otehotniem - večné problémy s cyklom, cysty, predošlé prekonané zdrav. problémy (zlyhanie obličiek, odstránenie žlčníka, liečba hormónmi, kortikoidmi). Ja som verila, že raz budem mať rodinu. Preto, lebo tá naša sa rozpadla. Ale snívala som o mužovi, ktorý ma bude ľúbiť, s ktorým s láskou prečkáme tehotenstvo a budeme sa tešiť z každého mesiaca až do pôrodu... Lenže ja som zistila, že som tehotná v cudzej krajine, dva týždne po rozchode s človekom, ktorý sa zmenil z nežného a citlivého na tyrana... Prišiel nátlak, nútenie do potratu, fyzický útok. Aby som zachránila seba a dieťa, ktoré som proste nedokázala "odhodiť" ako kus papiera, ušla som. Ušla som domov, bez úspor, o ktoré ma obral a ktorých som sa nedosúdila ani po štyroch rokoch, k mame, pred ktorou som sa cítila vinná, pretože doma zapierala vlastnú chorobu a to, že nechodí, ledva sa plazí, nevie ísť na WC... Na prehliadky som do šiesteho mesiaca chodila 3 km pešo, pretože som na Slovensku ostala nezamestnaná a peniaze, ktoré mi dala mamka na lístok z dôchodku, som odkladala na jej lieky. Doprosovala som sa brigád, nikto ma nechcel vziať... Mamka mi nikdy nepovedala slovo potrat. Znie to ako bláznovstvo, ale začala sa tešiť... Keď som bola v siedmom mesiaci, bolo treba rúbať drevo, mamku som nosila z vane, do vane, pretože stále sa nevedela, 43 kilová po strate svalstva ani poriadne stáť. Ale zlom prišiel v jednom telefonáte od jedného slováčiska, ktorý bol zrejme blázon, pretože ma balil - tehotnú a hoci som ho 100x poslala do čerta, on mi z tej istej cudzej krajiny, 2000 míľ ďaleko volal, aby sa ma spýtal, ako sa mám... A ja som sa prvýkrát rozplakala a žalovala som sa mu, ako mi je, pretože pri tešení na dieťa sa bojím, že stratím mamu... A odvtedy mi písal každý deň a 2x za týždeň zavolal. Suseda mi požičala notebook, čo bol pre mňa luxus, zapojila tam príjem na jej wifi a písali sme maily. Tak sa našli dvaja sklamaní ľudia a začal jeden príbeh. Porodila som týždeň pred termínom, pôrod za 20 minút. Prítomne pri mne nik nebol, ale poobede prišla suseda, ktorá doviezla mamku s malým zákuskom. Nemala som komu napísať, že môj chlapček je už tu, len im a jemu... A on týždeň na to prišiel, len aby nás objal. Pol roka na to opustil prácu a život v zahraničí, aby bol s nami a pomáhal nám. Vyrovnal dlhy, nedoplatky, pomohol opraviť to najzákladnejšie na dome, hoci na to minul všetky úspory, zarobené v tej cudzej, chladnej krajine... Mamka sa s príchodom Paťka postavila na nohy. A hoci sa nenarodil zdravý, je môj malý zázrak. Veľa sa za štyri roky zmenilo. Martin pracuje za mizerný plat, 200 km od nás, no sme šťastní, že môžeme byť aspoň trochu spolu. A čakáme na happyend, hoci sme už aspoň tri prežili. Prečo ti píšem niečo, čo ťa možno nezaujíma... Môj Maťo je skvelý chlap. Dokáže milovať mňa aj prakticky cudzie dieťa - ktoré jeho vlastný otec nikdy nevidel, nikdy mu ničím neprispel a ako sa o ňom vyjadruje, radšej nepíšem. Je to chlap, ktorý možno neovplýva krásou, tak ako ani ja už nie, no dal by rodine všetko. Nefajčí, nepije, sebe spláca len mesačné splátky a všetko, čo zostane dá na cesty k nám, aj keď by mal prísť len na deň voľna. Miluje zmrzlinu, ale kúpi ju radšej malému... Ale predsa zabúda na moje narodeniny, či meniny. A ja mu ich pripomeniem o týždeň neskôr. Darčeky si nedávame na sviatky. Dáme si ich vtedy, keď ušetríme nejakú korunku a vidíme maličkosť, ktorá by toho druhého určite potešila.

Každý chlap je iný. Napísala si, že si hneď vedela, že je ten pravý. A aj keď nie ste spolu tak dlho, zrejme poznáš jeho zlé aj dobré stránky a ľúbiš ho takého, aký je. Dal ti obrovský dar, ktorý je tiež pre niekoho samozrejmosťou - bol pri tebe pri pôrode a ako píšeš, bol ti obrovskou oporou. Chápem, že narodenie drobčeka bolo pre teba výnimočné, určite si hrdá, že si to zvládla -a trápila si sa dlhé hodiny, kým bol na svete a práve z tej lásky k tebe si od manžela čakala darček, ktorý by ti to celé pripomínal. Si skôr romantický typ a manžel je možno iný, možno je skôr praktický, možno to celé vníma inak. Si sklamaná a máš pocit, že ťa nedocenil - ale možno práve to, že mu to pripomínaš a plačeš, trápi zase jeho. Ak sa vžijem do roly chlapa, možno vyrastal inak, možno mu proste "nedocvaklo", že ti mal niečo kúpiť. Možno to bral tak, že darom pre teba je dieťatko a to, že ste pôrod prežívali spolu. Možno sa sám cíti nedocenený. A ak som v roli muža vžitá úplne, ak by mi manželka opakovala, ako jej nekúpil darček, ktorý tak čakala, možno by sa zaťal a nekúpil by jej ho, hoci ona to práve čaká - možno práve preto.
Skús si s manželom sadnúť a povedať mu bez toho, aby ťa prerušil, niečo ako... "Miláčik, keď som počula moju mamku rozprávať o tom, ako ju otec za pôrod obdaroval z lásky a pre výnimočnosť chvíle darčekom, ktorý jej ju potom pripomínal, túžila som po ňom od teba aj ja. Ale vieš, dnes si uvedomujem, že je pre mňa najväčším darčekom to, že si tam pri mne bol a držal si ma za ruku a to, že si každý deň taký svelý otec. Prepáč, že som bola pre teba možno materialistka. Mala som pocit, že si to pokazil a mýlila som sa. Si skvelý a ja ťa ľúbim aj bez darčekov za to, aký si."

Ak by som v roli muža toto počula, možno by vo mne ešte doznievala chlapská hrdosť, ale pomaličky by odoznela a ja by som tej skvelej manželke pri nejakej ďalšej príležitosti chcela dokázať, že viem byť láskyplný a viem ju obdarovať. Tvoj prístup chápem, ale zrejme s ním dosiahneš len pravý opak. Určite mu nehovor, že mu už nechceš porodiť ďalšie dieťa, to sú urazené slová, ktoré sú ale veľmi kruté, aj keby bol tvoj muž ten najpraktickejší typ. Máte jeden druhého a ľúbite sa, tak si to ani jeden nekazte....

@patkovamama az mi hrdlo stiahlo od dojatia. Velka poklona tebe, tvojmu skvelemu muzovi a i tvojej mamke. Prajem vam z celeho srdca len to najlepsie a aby ste za dockali najuzasnejsieho happyendu. Napisala si to krasne, hovori z teba mudrost a rozvaha. Naozaj, klobuk dole.

mojej kamaratke doniesol muz velku kyticu ruzi, lebo sa to patri, inak je to grobian. tak co je lepsie? prazdne gesta, alebo napr. to, ze je tvoj muz tvojou napr. oporou, istotou atd... vyber si. trochu som to zlahcila ale vekom a casom budes vedeit rozlisovat, aku skutocnu vahu a dolezitost maju jednotlive veci...drz sa.🙂

@hallie nemslim, že utočím či sa navažam... prepač ak si z môjho prispevku toto citila. Ja si myslim, že keby si ťa nevažil tak by sa o vas nestaral a nepomahal vam. To je podla mna viac ako nejaka kytica kvetov.

@hallie Ďakujem .... normálne som si už začala myslieť, že som z nej planéty 🙂 🙂 som rada, že ma niekto chápe 🙂

@misinka26 jáj moje keby som nedala mojmu zoznam co ma urobit bohvie ako by to dopadlo za kazde dieta som dostala zlaty prsten mam styri dievcata 🙂 a moja najlepsia kamaratka pripravovala snim aby som mala vsetko pretoze posledny porod bol velmi tazky mala sa poslednej chvili otocila tak som si to poriadne vytrpela ☹ skoda ze som kvety nedostala ale len preto ze mam na pel alergiu 😒

@hallie v tomto máš pravdu ... pozor baby mňa muž neživý, nevravím, že neprinesie domov peniaze ale ja nie som s tých odkázaných žien, ktoré 3 roky sedia ma materskej a čakajú, že všetko bude platiť muž, ja mám našetrené a už sa aj chystám do práce takže tak ... a ano som vďačná mužovi, že pracuje ale tehotenstvo a materstvo nie je práca a zaslúžime si troška obdivu a úcty ...

@vejula v tom mas pravdu 🙂 len si skratka myslim, ze nie je nic cudne na tom, ak niektore zeny nejake to prekvapko ocakavaju 🙂

@misinka26 nie si 🙂 a nemyslim si, ze zena by radsej nemala nic cakat a mala by sa tesit aj z omrviniek🙂 mna inak muz tiez nebude zivit, mam odlozene peniazky 🙂

@misinka26 Ale ked mame vyrocie alebo narodeniny tak na to zabudne ale ja mu hned poviem ze chcem nieco a on to kup

@patkovamama Ďakujem 🙂 Ty si vážne úžasna 🙂 a myslím to v dobrom ... normálne si ma rozplakala ... tak pekne si to napísala ... asi by som to už vážne mala uzavrieť ...

@hallie Ďakujem...

@misinka26 Rozplakať som ťa nechcela 🙂 Len proste, ženy sú výnimočné stvorenia, muži sú výnimočné stvorenia... Nevravím, že mať muža s rovnakou povahou je zlé, no väčšinou si hľadáme polovičku, ktorá sa od nás líši. Tak sa vieme dopĺňať a nenudíme sa 🙂 Cítim z tvojich slov, že manžel ťa má rád - a to je hlavné. Nikdy nevieš, čo má ten druhý v hlave, možno to aj jeho mrzelo, pretože ak ťa má rád, tak cíti, že ťa istým spôsobom sklamal... No mohol sa tiež napríklad uraziť (mužšská ješitnosť je síce iná ako ženská, no niekedy by si až neverila), cítiť sa aj on nedocenený, alebo sa zhádzať - alebo možno čaká, že to prekonáš, uvidí, ako ti na ňom záleží a potom ťa odmení 🙂 Darčeky sú vzácne a krásne, ak ich nečakáme, čo ak si to aj on povedal? 🙂 A hlavne, nájsť dnes niekoho, s kým si rozumieme je výnimočné a láska, porozumenie a opora je ten najkrajší dar ako pre muža, i pre ženu.
A ozaj, svokra v dome, mohlo to možno tiež zohrať nejakú rolu... Priateľova mamka je super, ale ak by sme bývali spolu pod jednou strechou, možno by to bolo v niečom iné, ktovie...

Držím ti palce mišinka!

@sasenocka2
@misinka26
@hallie tak kočky priznavam sa, že z nas dvoch som ja ta, ktorá zabuda na sviatky - dokonca aj na moje narodeniny či meniny si spomeniem, až ked mi niekto zagratuluje. PRe mna proste tieto zvyky nemaju nejaky extra vyznam. Nepovažujem to za nejaky dôkaz lasky či ucty, lebo povedzme si pravdu zagratulovať nam môže aj človek, ktorému na nas nejako extra nezaleží. PRe mna su to datumy ako všetky iné. Ako ano, snažim sa prispôsobiť tej tradicii, ale hlboko vsrdci asi necitimžeby totobol spôsob akym je pre mna prirodzene dať najavo vdačnosť atd. Ja mužovu lasku vidim v uplne iných veciach, ktoré robí, tak isto ja mam asi praktickejšie zmyšlane v tomto zmysle. PRe mna je toto len proste tradicia nič iné. Žiadem darček pre mna nesignalizuje lasku či uctu, tieto veci fakt vidim v niečom uplne inom. Ale chapem, že každý človek je iný, preto netvrdím, že len môj spôsob prejavov lasky či ucty je ten spravny. Ale ja to vnutorne pociťujem takto