Ako nájsť vnútorné vyrovnanie?
Zdravim Vas, damy. Onedlho budem mat 32 rokov, kvoli praci som odisla pred 4 rokmi do zahranicia. Som sama, priatela nemam, hoci by som velmi chcela. Poslednu dobu mi stale castejsie napadaju myslienky, ze sa mi nikdy nesplni sen o vlastnej rodine. Ako pisem, onedlho 32 a potencialny otec este ani nie je. Mala som obdobie, v jari, ked som mala pocit ze kazdy den po praci, cez vikend musim niekam ist, medzi ludi lebo tam niekde ho urcite stretnem. Aby som tu zbytocne nepisala omacky - velmi tuzim po vlastnej rodine, mam dost rokov a obavam sa, ze za 2-3 roky ten vlak (vl.rodina) odide. Len tak niekoho - hocikoho si nehladam. Skusala som aj zoznamku, ale tiez nejako nevychadza. Vnutorne stale dufam, ze sa stane nejaky zazrak, niekde tam v bruchu dufam. Ale neprejde den, aby som na to nemyslela. Chcela by som zostat kludna, nezaoberat sa tym intenzivne, ale neviem to takto zahodit za hlavu.
U vas hladam radu, povzbudenie, mozno nejaku stastnu storry z vasho okolia, ze aj mne by to este mohlo vyjst. Dakujem a zelam pekny den 🙂
@misa_3 Nezúfaj, určite niekoho nájdeš, neviem kam chodíš vo voľnom čase a aké máš záľuby, hľadaj niekde v tých vodách. A niekedy pomôže netlačiť na pílu. Možno sa zamerať na nejakú novú aktivitu a nebudeš tak potom myslieť tak silno na to, že si sama a chýba ti druhá polovica.
A tvoja cesta k otcovi tvojho dieťaťa nemusí byť dlhá. Si predsa už skúsenejšia, možno nebudeš musieť spoznávať tak dlho.
Ja som bola tiež frustrovaná, mala som 26 rokov, moja o 5 rokov mladšia sestra už vydatá, jedno dieťa, mladší brat takisto, no bolo to zlé. Ale potom prišiel teraz už môj manžel, chodili sme spolu 7 mesiacov, potom sme sa zobrali a máme 4 detičky a posledné som rodila skoro už ako 37 ročná.
Držím palce
@misa_3 a mala si partnera dákeho dlhodobého keď tak smútiš?
a ty nevieš, že v živote vždy príde všetko nečakane? 🙂 tak prestaň čakať, že sa niečo stane 🙂 človek, keď najviac chce, tak to nejde. ☹ Niekedy pomáha sa len vyrovnať s tým ako to je a prijať to. 🙂
@luciannka83 presne tak to byva. Ten zakon schvalnosti ze vtedy ked nechces tak vtedy tie veci pridu a ked ich velmi chces tak vtedy len marne cakas a nic nepride. Poznam to velmi dobre
Rady typu pride to same a necakane ako ti tu radia niektore damy ani nepocuvaj. Ked chces aby to prislo, musis preto aj nieco urobit. Same nepride nic, mozno tak vo filme 😀
No asi sa hybes v zlom prostredi a velmi z teba ziaria tikajuce biohodiny 😐
Kde pracujes? Comu sa venujes vo volnom case?
Možno by ti pomohlo nechodiť po svete len s cieľom nájsť si niekoho. Takéto "hrr" typy pôsobia na niektorých odstrašujúco. Niekedy je naozaj lepšie netlačiť na pílu. Zamestnať mozog inými aktivitami, pri ktorých ti neostáva veľmi čas myslieť na to, ako si sama. Ďalšia vec, neviem aké máš požiadavky na partnera, ale možno ich máš privysoké. Jedna osôbka si tiež dlhé roky nemohla nikoho nájsť. Orientovala sa na určitý typ osôb a ostatných si nevšímala. Keď tu zrazu...do cesty jej vpadol niekto, kto sa vymykal jej predstavám. No a keďže títo dvaja boli nútení spolu tráviť určitý čas v jednej miestnosti, mali sa priestor lepšie spoznať, zrazu aj tie prvotné nároky šli akosi do úzadia. Niekedy to čo hľadáme máme pod nosom. Len to nevidíme, lebo je to skryté 😉
@misa_3 hlavne zmen pristup....
ak si budes programovat , ze ti ujde vlak, tak ti aj ujde..
Hovori si kazdy vecer: dakujem za to, ze mam partnera, ktory je pre mna vhodny a ze sme stastnní..dakujem za krasnu rodinu, mam vsetkeho hojnost. ( alebo dakujem, ze ku mne prichadza partner, s ktorym si zalozim rodinu ) , nieco v tom zmysle..
fakt.. kazdy den...niekolkokrat. aj pred spanim.. ONo to funguje.. proste ber to ako hotovu vec, ze to nie bude, ale ze to uz JE, ze to uz k tebe prichadza....
len tak sa ti to splni. Ak mas stale v sebe pochybnosti, tak davas energiu im a nie tomu, co chces.
Podla mojho opisu problemu a vasim reakcii to vyznieva tak, ze som kopka nestastia ktora na nic ine nemysli len ako najst muza a mat deti.
Nie je to tak. Jednoducho mavam slabsie chvilky, ked mi to napadne a v poslednom obdobi (cas pred narodeninami?) mi to beha hlavou.
Je lahko radit, nemysli na to. Kazdy mysli na to co ho trapi.
Dakujem pekne za komentare.
Ahoj,ja som od svojich 19 stich chodila s jednym chalanom.Bolo dobre,aj zle, az sme sa po takmer 9tich rokoch chodenia rozisli...A co teraz???Nikam som nechodila,kamaratky mali uz svoje rodiny a na dedine s 300obyvatelmi nulove sance na nove zoznamenie...Davala som si inzeraty na teletext,stretla som sa asi so 7mimi chalamni,ale ziadna iskra nepreskocila....Trvalo to asi pol roka,uz som to vzdala a prestala pisat,nejak sa mi to sprotivilo...A zrazu sms v zneni:ahoj pekna slecna,som "ten a ten" urcite ta poznam,casto ta vidim,si krasna,az to boli...🙂 No,vzbudilo to vo mne zvedavost.Ja som netusila o koho ide.Bol to chalan z nedalekej dediny a casto sme sa videli,len nevedel,ze s nikym nechodim.Po roku sme sa vzali,onedlho budeme mat 4te vyrocie a mame 2 krasne deticky.🙂 Takze sa netreba vzdat a hladat.Mozno postaci mily usmev v obchode,alebo na ulici.Chod niekam,kam nechodievas-napr.fitko,plavaren.Treba chodit s otvorenymi ocami...🙂 Vela stastia!!!
@misa_3 neboj sa to pridw. ja som si tiez toho praveho nasla v32 .moja kamaratka v 31.dovtedy sme obe nemohli nikoho akosi najst....a este jeden priklad.jedna znama si nasla muza o 7r mladsieho v 38 a uz maju 5deti☺
@misa_3 nic si z toho nerob. Vsetky sme mali taketo obdobie v zivote. Ja som si myslela ze v zivote nenajdem nikoho kto by ma urobil stastnou a s kym by som mohla chciet mat dieta a pozri. Som stastna. Mam vsetko po com som kedy tuzila. Mnohokrat po veceroch mi aj slzy tiekli ze som sama, ale som si pvoedala ze ked budem doma depkovat tak nikoho nenajdem tak som s tym skoncila 🙂
Dakujem vam baby velmi pekne za povzbudenie. Rozhodla som sa, ze po lete sa budem snazit zmenit pracu, zmenit prostredie. Ako kazdy, v praci travim dost hodin. Hoci 90% mojich kolegov su muzi, vsetci su zenati alebo zadani. Po praci chodievam plavat, ale myslim si, ze v tej capici a okuliaroch ma nikdy nikto neoslovi 😀 . Konicky som skusala, lenze to by som sa musela chodit na futbal alebo nieco take, aby tam boli aj muzi 😕
@misa_3 trosku povzbudenia.Mala som priatela 10 rokov ale rozisli sme sa,nakolko sme boli yz len ako spolubyvajuci.Ja 36,uz min. 10 rokov som tuzila po rodinke ale s byvalym som si to nejako nevedela predstavita bolo to trapenie.Urobila som si vysku a potom radikalne rozhodnutie/rozchod.ale vnutorne som stale verila,ze bude vlastna rodinka,aj ked kazdym dnom som si viac a viac uvedomovala vek.Ale moj osud bol pisany pre mna pozitivne..A prislo to.V 37 nova praca,v nej som si nasla sucasneho manzela,dokonca bol slobodny,bezdetny. 🙂 V 40 svadba v 7.mesiaci tehotenstva,2 mesiace pred 41 prvy porod a 1,5 roka druhy zazrak.Vsetko to plynulo tak krasne prirodzene,tak ako to v zivote chodi. Tehotenstva a porody prirodzene a bezproblemove.Takze niekto si tieto veci odziva v mlaaadi,ja som stihla za 3 roky svadbu a porodit dve krasne deti.Ver,ver a ver a splni sa Ti vsetko.Mozno to nebude hned ,mozno ani o rok,dva ale pride to v ten spravny cas. Prajem Ti tolko stastia ako som mala ja. 🙂
presne viem ako sa citis. ja uz mam sice 41r ale vzdy som dufala ze "ten dotycny" je uz ten pravy. Hlavne ten posledny a to hlavne preto ze sme sa spoznali velmi netradicne. Resp. raz som bola v jeho servise s autom, ale nevedela som ze to je jeho servis. Hned sa mi pacil a dala som mu aj svoje cislo ak by nahodou nieco potreboval v mojej praci nieco vybavit - zamienka 🙂 nezavolal. Davala som si inzerat na zoznamku. Raz mi napisal chalan a ja som videla ze to je ON, zo servisu. Randili sme spolu, zili.. mali sme vela veci spolocnych - v jeho rodnom cisle su cisla môjho dátumu narodenia, moj datum narodenia je taky isty ako datum narodenia jeho dcery - len 20r rozdiel, matka jeho dcery sa vola ako ja, dokonca sme podobne typy, pri vymene fotiek sme zistili ze mame na stole rovnake obrusy.. Nepodarilo sa mi ani otehotniet, napriek tomu ze som OK podla lekara. Myslela som si ze toto je ten osudovy moj partner. Bohuzial nebolo to tak. Vo februari sme sa rozisli. A to co som sa dozvedela od vestici ma sklamalo ale len preto, ze mi povedala pravdu ktoru som nechcela vidiet a pripustit si. Vraj je to karma a pre nejaky dovod sme sa stretli, aby sme si pomohli alebo ublizili.. no ja som mu pomohla zivotne veci vybavit a on mne ublizil.. A preto chapem ako sa citis a ja tak isto cakam na toho osudového.. stale sa z toho neviem spamatat a preto som sem chcela napisat aj svoju poslednu skusenost a rada si precitam pozitivne komentáre od dalsich dievcat. 🙂
@misa_3 ides na to dobre, niekedy aj zmena je sposob ako na vec, zelam vsetko dobre a skore naplnenie tvojich tuzob
Ahoj myslím si že treba aby si bola pozitívne naladená a verila že ten pravý sa objaví, nepochybuj o tom 😉.Niekde som počula (možno je to blbosť, ale za pokus to stojí) že máš dopredu pripraviť "miesto" novému partnerovi, to znamená uvoľniť miesto v skrini - aby si mal kam dať veci 😁 a všetko v spálni má byť dvojmo to znamená ak tam máš sviečku tak dve, ak lampu tak dve atď...a čakať 😉 vraj to jednej babe naozaj pomohlo...a čo sa týka babatka poviem ti moja kamka mala bábo až v 38 a malý je úplne v poriadku, takže toho veku by som sa až tak nebála, samozrejme chce to čas kým teda ešte nejaký dotyčný príde, kým sa spoznáte atd...ale s tým môžeš urobiť len to že do tej spoločnosti budeš chodiť aj naďalej a pripravíš mu miesto 😉.Držím ti palce