Ako pomôcť vyhoretému partnerovi, ktorý v živote úplne rezignoval?
Ahojte baby. Potrebujem pomoc, radu, ako pomôcť môjmu partnerovi a zároveň názor na to, či by som mala ja zmeniť môj postoj k nemu. Sme spolu 6 rokov, deti nemáme. Keď sme sa spoznali, priateľ pracoval v jednej firme. Patril k najzodpovednejším a najlepším zamestnancom. Býval v slušnom byte, nemal problém s hospodárením, mal okolo seba priateľov a ku mne bol až obdivuhodne pozorný, tolerantný a láskavý. Skrátka - TOP muž, o akom sníva každá žena. Zhruba po roku odišiel z roboty a začal podnikať v oblasti, ktorej skutočne rozumel - a ktorej zasvätil svoj život od strednej. Podporila som ho, pretože som mu verila. Pomohla som mu finančne, psychicky som mu bola oporou a keď sa dalo, tak som mu pomáhala aj fyzicky. Mal to byť NÁŠ biznis, naša budúcnosť, náš chlieb. Ja som v tom čase pracovala v zahraničí, domov som chodievala cca raz za 2-3 týždne. Dohodli sme sa, že kým sa mu nerozbehne firma, finančne potiahnem ja. LENŽE… a tu nastáva jadro problému - firma sa aj spočiatku zabiehala parádne. Prvý rok mal priateľ hodne spokojných a stálych zákazníkov, dokonca zobral ďalšieho zamestnanca, pretože sám nestíhal. Len akosi stále chýbali peniaze - raz na nájom, potom na výplatu, na nákup materiálu, atď. Keďže ja som bola viac-menej mimo a makala 800km od Slovenska, nevidela som do spôsobu menežovania firmy a nevedela som ani, kde je problém. Prečo robota je, ale peniaze nie. No ešte stále som partnerovi verila, že to dá. No čo čert nechcel - dostala som v práci výpoveď. Vrátila som sa teda natrvalo na Slovensko - a ŠOK! Firma mala taký dlh na nájomnom, že prenajímateľ zrušil priateľovi zmluvu a odmietol mu vydať zariadenie. Exekúcie od dodávateľov, od sociálky, od bánk, nebankoviek. Ale nič… nabrala som dych a povedali sme si, že keď už som teda tu, pomôžem mu. Postavíme firmu na nohy a budeme fungovať. Lenže priateľ - zvyknutý menežovať si všetko sám - ma (zrejme podvedome) do firmy akoby neprijal. Nebral do úvahy moje návrhy, názory, rady. Čokoľvek som povedala že treba spraviť, vzal jedným uchom dnu a druhým von. Síce prikývol, ale robil si po svojom. Našiel si ďalšie priestory, kde mal objektívne ešte lepšie a väčšie možnosti expandovať, než v tých starých. Ja ako spolumajiteľka som ale bola stále na vedľajšej koľaji a mala som pocit, že som mu dobrá len keď natiahne ruku, že potrebuje peniaze. Začali hádky, zistila som, že ma nonstop klame, vyrába problémy ktoré potom zatĺka, sľubuje prázdne sľuby. Dôvera fuč. Do jeho podnikania som nemala ako zasiahnuť, ale zároveň som videla, že to ťahá od 10 k 5, stráca zákazníkov, že sa mu množia reklamácie, atď. Samozejme ma neskutočne štvalo, že padá na kolená, a bola som veľmi, veľmi sklamaná, pretože som v tom podniku nechala svoje sny, nádeje, peniaze, čas a energiu. A štvalo ma to aj kvôli nemu, pretože som videla, že fyzicky svoju robotu robiť vie a aj maká, akurát to nevie menežovať. K priateľovi som sa správala čím ďalej, tým negatívnejšie, vyčítala som mu neschopnosť, začala som mu vytýkať chyby a postupne padalo viac negatív, než pozitív. Spočiatku tejto krízy som mala pocit, že partner má snahu sa nakopnúť a dokázať mi, že to zvládne. Ale nezvládal. A moja kritika a nedôvera voči nemu bola ešte väčšia. Síce pravdivá - ale asi až príliš otvorená. Rozišli sme sa, v kontakte sme ale ostali. Obaja sme asi tak nejak cítili, že tomu druhému na ňom záleží. Bol a stále aj je to taký zvláštny vzťah - pomáhame si síce navzájom (občas dokonca spolu správame), no každý z nás si žije po svojom. Priateľa vyhodili aj z druhých priestorov a aj z bytu. Našiel si síce ďalšie, kde podniká a zároveň v provizórnych podmienkach aj býva, ale ja mám pocit, akoby to totálne vzdal. Úplne vyhorel. Prestal starať o seba, o firmu a aj o to, čo bude zajtra. Problémy ignoruje, zákazníkov má len zopár, vo firme má bordel jak v tanku, žije zo dňa na deň. Moju pomoc bojkotuje. Neodmieta ju síce, no keď mu chcem pomôcť a navrhnem mu, čo by mal spraviť, nespraví to. Teraz dostal výpoveď už aj z tohto tretieho nájmu - a namiesto aby riešil situáciu, radšej spí alebo pozerá filmy. Záleží mi na ňom a veľmi ma jeho situácia aj prístup trápi. Chcela by som mu pomôcť, ale neviem ako. A zároveň mám výčitky, či som to celé nevyvolala u neho ja - tým mojim negativizmom, kritikou, výčitkami, opakovaním chýb, neraz aj urážkami, rozchodom a odmietnutím ho ako životného partnera. Čo teraz? Ako sa k nemu ďalej zachovať?
möj názor je co sa tyka osoby tvojho partnera, že tvoj partner teraz vážne vyhorel....je to kolobeh, ked sa ti nic nedari a si pohltena vlastnymi problemami. staras sa len o seba o svoju firmu nevies ako von a popritom stracas schopnost empatie s inými - teda aj s tebou....môžu sa do toho započítať aj depresie alebo poruchy spánku...velmi dôlezite je vediet si nastavit vlastne hranice a tie dodrziavat, vediet povedat nie. ak ti na nom záleží 1. zisti ci nemá depresie a poruchy spánku - to bez liekov nezvládnete cize psychyater.. 2. ak má len vyhorenie - treba sa mu pozriet na to co je dôlezite, co ako pomalými krôcikmi zvládnut, co su jeho hodnoty - teda co je dôlezite pre nho to dat do rozvrhu, kolko casu ostava pre neho sameho pre hobby mimo práce - telo a mozog potrebuju aj vypnut, ako to tam zakomponovat co ma v dyspozici jeho zdroje co moze zmenit....plati tu jedno stare pravidlo-cloveku pomôžeš iba ak o to stoji.
co sa tyka vas ako paru to je na dlho urcite by sa dalo nieco vykomunikovat, ci uvidis peniaze silne zalezi na tom, ci sa da tvoj partner do poriadku....nechce ta pustit do podnikania a neakceptuje tvoje slovo? hovori sa tomu narcisticky syndrom - to vsak neznamena ze trpi narcizmom, ale je to nieco co pravdepodobne nezmenis...je to jeho pycha jeho hrdost jeho pravo jeho vôla, mozno ma pocit ze to symbolizuje jeho sameho, to za co stoji, tak to chce zvladnut a menezovat sam. takze ak sa aj postavi na nohy a firma bude prosperovat, ty v nej s nejakym slovom v buducnosti nepocitaj.
Ani raz ta nenapadlo nadobro to s nim skončiť? Ja viem, určite ho máš rada, lebo takto ťahať by žiadna žena nevydržala, ale ja neverím, že : je taky šikovný ako píšeš, taky zodpovedný a taky super ako píšeš ze bol na začiatku. Lebo nie je možné, že firma keď ma zákazníkov a biznis, že ma toľko dlhov. Proste niečo mi tam nehrá. Alebo si zarobené peniaze odlieva na iný účet a pri tebe hra chudacika. Ale ani to sa mi nechce veriť, lebo to by nebyval hocijako. Keď ešte takúto trosku chceš zachraňovať, znamená že ty nemiluje jeho aký je teraz, ale len svoju predstavu o tom, aký bol predtým. A keď si bola predtým stále v zahraničí ťažko povedať ako veľmi si ti ho podarilo prekuknúť.
@nistika ďakujem za príspevok, vystihla si to perfektne, presne k tomuto smerovala moja otázka a ten opis (nedostatok empatie, poruchy spánku, atď.) - jak keby som priamo o ňom čítala. Viac, ako otázka nášho vzťahu, ma trápi a štve jeho v horenie. Vzťah máme viac-menej vyriešený, ostali sme "kamaráti s benefitmi" a nechávame tomu voľný priebeh. Len ja keď vidím ten jeho prístup k životu, k problémom, k ľuďom - obávam sa, že o chvíľu bude z neho bezdomovec niekde na ulici a bude mu to jedno. Je totálne apatický, nemá záujem už ani o priateľov, nemá cieľ, nemá túžby, proste nič. Zaliezol do ulity a nechce z nej von. Mám pocit, akoby vzdal život. Potrebovala som poradiť, ako ho nakopnúť a či je to vôbec možné. Ultimáta zmysel nemajú - to ho nepreberie k životu. Chcela by som nájsť nejaký spôsob motivácie alebo čo. Neviem... Fakt neviem. Preto sa pýtam. 😔
@ivana11155 ani nie že aký bol vtedy a aký je teraz. Povaha, charakter je stále rovnaký. Ale ako pristupoval k životu a k spoločnosti vtedy a teraz. Ako ho naštartovať, aby našiel zmysel života.
Vieš depresia je ťažká záležitosť, človek sa z nej nedostane len tak, najmä ak už je v ťažšej fáze, čo tu nevie nikto posúdiť, jednoznačne by som sa s ním porozprávala o psychiatrovi. tiež ak má poruchy spánku, ktoré sám nevyrieši - tie majú tiež veľký vplyv na jeho únavu, zdravie, bezvychodiskovy pohlad, kolobeh negatívnych myšlienok....to sú veci, ktoré treba riešiť.
s ostatnými vecami, ak by mal tvoj partner záujem čo sa týka samotnéoh vyhorenia - prebrať ten jeho plán čo potrebuje čo upravíme ako kedy prečo....to môžem spraviť aj ja, ako student psychologickeho poradenstva, pričom si ho rada napíšem do praxe. ale musí chcieť. alebo mu s tým môžeš pomôcť aj ty ak sa na to cítiš ale bez vyriešenia depresie ako fyziologického problému sa nepohneš... on je totiž jej vplyvom unavený, bez záujmu a jednoducho nechce, alebo aj keď chce je to tak silné, že si nevie pomôcť.
@nistika ty si úplne skvelá 🌹Môžem ti prosím napísať do IP?
jasne budem rada 🙂
Aaaaach toto zenske samaritanstvo....lenivost(lebo ved on do normalnej roboty nepojde) schovavajme za psycho.diagnozu, vyvalovanie na gauci a neschopnost si platit ucty pomenujme vyhoretost....je pekne, ze mu chces pomoct, ale jemu najviac pomoze ked sa zamiluje do inej a ta ho da do laty...ty ako byvaly oslik otras sa a prilezitostny matrac sa mozes snazit ako diva ale pankovi to nestaci...
@zooeynka asi sa boji, ze si to hodi, ked mu nepomoze.Urcite ma aj on vycitky, zmarene plany suhlasim s nazorom vyssie je uz psychicky demotivovany nevie odkial zacat, aby nieco bolo lepsie a mozno roky neuvidi vysledok, lebo, ak aj nieco zarobi v normalnom zamestnani bude splacat dlhy
Sancu vidim v tom, aby ste obaja odisli do zahranicia neviem ci to je este realne zacali nanovo a cim skor splatili dlhy.Snad to nebude horibilna suma