• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako presvedčiť manžela na cirkevný sobáš?

29. augusta 2010 
S pokrstenim deti by fakt nemali farari polemizovat. Ale napriklad moju sestru nechcel nas farar tiez pokrstit, lebo krstni rodicia su rozvedeni a zobrati potom spolu len na urade. Tak sme nasli ineho. A ja a brat sme boli krsteni len tajne, lebo za komunistov sa to ako ucitelske deti nesmelo..... moj drahy dal svojho syna pokrstit ked mu umieral na leukemiu..... aj ked to prezil ma na to nazor, ze ak nas syn bude chciet, da sa pokrstit sam ako dospely. A my sobaseni nie sme vobec, takze uvidime. Aj ked ja by som chcela maleho pokrstit ked sa narodi.....
16. júl 2007 o 17:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nám jeden protestantský kazateľ povedfal, že Boh nás vidí aj na úrade :wink: Ja som neveriaca a manžel je papierovo katolík, ale cíti sa viac na protestanta :wink: Tieto veci treba riešiť ešte pred svadbou... Ja som povedala čo som ochotná pripustiť (sobáš v kostole a krst detí) a čo nie som ochotná (1.sv. prijmanie a birmovku - samozrejme nebudem deťom brániť, ale nútiť nebudem :wink: )... Nakoniec sme mali sobáš na úrade a čo sa týka krstu detí, tak povedal, že nech sa dajú deti pokrstiť keď budú veľké a že sa sami rozhodnú :wink: Takže toto máme poriešené...
9. aug 2007 o 07:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte kočky,

no ja som tiež katolíčka, môj drahý nie je pokrstený ale celá jeho rodina sú katolíci. nebol nikdy vychovávaný v duchu katolíckej viery, ja som do kostola prestala chodiť v 15 rokoch, ale všetky tie sviatosti mám. no a tiež sme to riešili pred svadbou. zdá sa mi, že človek sa nemôže stať veriacim zo dňa na deň ani kôli svadbe, potom to nie je viera ale iba niečo urobené kôli niečomu a skôr obeta pre toho druhého. s mangelom sme sa bavili, videla som, že je na míle vzdialený od cirkvy, tak sme to riešili civilným sobášom. musím povedať, že celá rodina to rešpektovala a svadba bola krásna. okrem toho, žiaden papier, ani z kostola ani z úradu nezabezpečí šťastný a spokojný partnerský život. to je o dvoch ľuďoch, o ich tolerancii, ústupkoch, snahe prispôsobiť sa, milovať toho druhého... no ale tiež musím povedať, že teraz čakáme malé, chceli sme ho dať pokrstiť, samozrejme, súhlasí aj manžel a vyskytol sa problém. vraj ho nepokrstia, lebo manžel je neveriaci, nemá prijímanie a ani cirkevný sobáš. neviem, či môžu odmietnúť pokrstiť dieťa, no ale prosím...takže malú zrejme zapíšeme iba na matrike, no a keď bude vačšia a bude chcieť chodiť do kostola, samozrejme, že jej nebudeme brániť. aj tak nerozumiem, aký je v tom rozdiel, či ju farár pokrstí teraz alebo o 8 rokov, keď to sama povie...najskôr mi to bolo ľuto, že nás tak na fare odbili, no ale čo už...preto sa svet nezrúti a nemyslím, že bude horším dieťaťom ako tie pokrstené :slight_smile: :wink:
9. aug 2007 o 08:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj nepresvedčivá, asi ťa veľmi nepoteším, ale ak je manžel skutočne taký zaťatý, tak žiadne argumenty nepomôžu...tiež mám podobné problémy, ktoré momentálne považujem za neriešiteľné.
Vroni: celkom by ma zaujímalo, ako ste sa dohodli na náboženskej výchove detí,keďže ste veriaca-neveriaci. Ako prežívate napr.Vianoce? Alebo ten tvoj "neveriaci" nie je až taký zaťatý ako ten môj?
Neznášam rady typu, že o týchto veciach treba hovoriť už pred svadbou. Pred svadbou sú chlapi totiž úplne iní a akí sú v skutočnosti, priznajú niekedy až pekných pár rokov po sobáši...ako napr.aj v mojom prípade :frowning2:
22. aug 2007 o 03:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
kočky, ďakujem za všetky dobre mienené rady. Nakoniec sme to vyriešili tak, že som našla veľmi milého a ochotného farára, ktorý nám deti pokrstil. Nie je tu však vyriešená otázka sviatostí, lebo v podstate s manželom žijeme v hriechu, ale čo už...

odaj, vroni a ostatné, čo ste v manželstve veriaci-neveriaci, naozaj by ma zaujímalo, ako ste vyriešili náboženskú otázku ohľadom výchovy detí... :confused:

Burina, pokrstia ti dieťa aj keď máš neveriaceho manžela... Len hľadaj ochotného farára :wink:
22. aug 2007 o 07:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
....ak ti môžem odporučiť nenaliehaj........lebo zdupká ako zajac....predsa pre život vo dvojici nie je podstatné,m či sa niekto sobáši na úrade, v kostole. Môžem položiť otázku tak, či vôbec je sobáš dôležitý v živote dvoch ľudí, ktorí sa rozhodli v zlom aj dobrom spolu žiť.....podľa mňa je totiž manželstvo prekonaná inštitúcia.
22. aug 2007 o 07:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tatarko pre veriaceho cloveka je to velmi dolezite. Bez cirkevneho sobasa nemoze prijimat sviatosti prip. nejakej vynimky. A je velmi smutne,ked niekto ma taky nazor ako ty,ze manzelstvo je prekonana institucia. Ja si neviem predstavit,zeby som mala s niekym dve,tri alebo styri deticky a neboli by sme sobaseni. Rodina je pre mna to najdolezitejsie a dufam,ze sa tento nazor coskoro zmeni. :wink:
22. aug 2007 o 10:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nepresvedciva som rada, že ste s manželom našli farára, ktorý vám pokrstil deti. verím, že si spokojnejšia a hlavne šťastná.
ja chcem len uviesť príklad zo života, ktorý sa témy pokrstenie týka. mám veľmi dobrých kamarátov - boli pár. pred 6 rokmi mali svadbu v kostole, kamarátke na tom veľmi záležalo a kamarát nebol proti. pred pár mesiacmi sa im narodil nádherný syn, bohužiaľ už dlhšiu dobu mali partnerské problémy a pred 2 mesiacmi sa rozišli. našťastie v dobrom. chystajú podať žiadosť o rozvod, ale ešte predtým kamarátka chcela pokrstiť syna. samozrejme, že s tým farár problém nemal. on o ich rozchode nevedel. pripadámi trošku mimo, že bez problémov pokrstia dieťa, ktorého rodičia sa rozhodli porušiť vzájomný sľub daný pred Bohom, ale je problém pokrstiť dieťa, ktoré žije v úplnej rodine, akurát bohužiaľ jeho rodičia sa nezobrali v kostole. nie je to postavené na hlavu? :frowning2:
22. aug 2007 o 13:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj nepresvedčivá,
ohľadom náboženskej vvýchovy detí ti zatiaľ neporadím. To naše má len dva roky a tak ma táto "skúška" ešte len čaká. Sama neviem, čo robiť a ako to dopadne... tiež by som uvítala akúkoľvek radu.
22. aug 2007 o 15:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
U nas som neveriaca ja (som pokrstena evanjelicka, to som ovplyvnit nemohla). Tatinko je veriaci katolik. Takze mala je pokrstena (bez problemov, asi sme mali stastie na farara), ale ze ma zatial len 16 mesiacov, mame to zatial poriesene len teoreticky. Zatial ju nechame "rast ako burinu" (burina prepac, to nie je osobne :grinning: ), v pripade, ze bude chciet ist s tatinkom do kostola, tak samozrejme, ze moze. A ked sa zacne zaujimat o veci okolo seba, dostane od rodicov obidve verzie svetonazoru. Na "skolske" nabozenstvo ju davat nebudeme, ale krstiaci farar sa venuje specialne detom, k tomu bude chodievat, ak bude chciet. Pre ktory nazor sa rozhodne, to sa uvidi. Inak, som "produkt" takejto vychovy, moje obidve sestry su veriace, len ja nie, tak si myslim, ze to funguje (ze si dieta vyberie "ten svoj" nazor)
Ako vravim, u nas je kombinacia, ze ja som zatata neveriaca, tatinko tolerantny veriaci :grinning: Vianoce travime, si myslim, tak bezne. Cez den nejeme (to mi vzdy prizvukoval moj otec-katolik a mne to proste zostalo) a veceriame rybu, pred vecerou sa tatinko pomodli (ja na nho kukam) a polozi na stol chlieb ako Bozi dar (pekny zvyk, preco nie), ideme na polnocnu (teda aspon sme chodili, kym sme nemali dieta). Jednoducho - on robi to, comu veri a ja sa prizeram. On zase toleruje, ze sa len pozeram a nesnazi sa ma presviedcat o svojom nazore. Nejako sa budeme snazit tento postoj vstepit aj nasemu dietatu. Snad sa nam to podari....
23. aug 2007 o 23:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som evanjelička,môj muž bol vtedy ešte katolík,nemal iba krst a evanj. farár nás zosobášilbez problémov,dokonca ked sme krstili deti,jednému krs.otec bol člen ksč,krs.mama neveriaca a druhému je krs.mama reformátka,krs.otec katolík a neboli žiadne problémy.
manžel po 2 rokoch z vlastného rozhodnutia prestúpil na evanj. vieru vraj mu to lepšie vyhovuje.
29. dec 2008 o 03:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som katolik a manzel bol anglikan. Ked anglikani vymenovali za biskupa homosexuala, tak manzel sa dal prekonvertovat v momente na katolika. Bol tak zhnuseny jeho cirkvou, ze som mu nemusela ani nic vnucovat....dal sa zapisat do kostola , ze sa chce prekonvertovat, chodil cely rok poctivo na poucenia a vsetci sme spokojni...

Ale ako by som presvedcila manzela na cirkevn sobas...no asi by som mu vysvetlila, ze to pre mna velmi, ale velmi vela znamena. Ak to manzel neurobi pre svoju manzelku, tak vela kompromisov vo vztahu asi cakat nemozes.
29. dec 2008 o 04:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No ako presvedcit manzela ti neporadim, ale ako presvedcil manzel mna, to ano. Ja som totizto nechodila do kostola odvtedy co som nasla farara spiteho s mojim dedkom u babky pod stolom. Zhnusila sa mi tym cela viera a vsetko okolo toho {to som mala 5 rokov}, takze som do kostola nevstupila cca tych 20 rokov, maximalne pozriet si ho ako kulturnu pamiatku.
Moj manzel je veriaci, cela jeho rodina a pravidelne chodil i chodi do kostola. Na sobas ma presvedcil tym, ze mu na tom velmi zalezi, zobral ma i na par kazni - musim povedat ze maju v dedine uzasneho farara ktory "netlacha o nicom" hovori k veci a hned si ma ako clovek ziskal. Zaujal ma natolko, ze som suhlasila s tym ze si spravim pr. sv. prijimanie, dokonca som si na svadbe i predcitala z Biblie. V oktobri som uz neriesila krst naseho maleho, prosto sme ho dali pokrstit, ked on bude mat zaujem, bude chodit do kostola, ak nie, tak nie. Kazdopadne ak vsak bude s manzelom chodit do kostola, nic zleho mu to nespravi....
29. dec 2008 o 06:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
anglikáni majú biskupa homosexuála a katolícky kňazy zase preťahujú deti,tam neni výber žiadny .ono všade sa voľačo nájde,ale nútiť niekoho kto 25 rokov žije bez cirkevného sobáša v šťastnom manželstve na cirk sobáš iba preto aby mohli byť krstnými rodičmi to je farizejstvo,lebo sa osobášili bola z toho sranda v celej rodine a po krste ich tam zase roky nikto neuvidí.Ale v matrike je urobená čiarka.

naviem si predstaviť ako by som nútila niekoho do sobáša ked viem že mu to nič nehovorí.
to nie je kompromis ale o pár rokov dôvod na hádku.takéto témy bysa mali prejednať pred sobášom a nie potom .mne to pripadá ako jemný nátlak
29. dec 2008 o 15:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Alex,v katolickej viere nepokrstia dieta, ak je jeden z rodicov neveriaci, a nesobasili sa v kostole. Smola, cirkevna byrokracia :confounded:

Tiez si myslim, ze ak je manzel neveriaci, tak mu moze byt cela cirkev na haku, preco je teda pre neho problem odstat si to tam, podpisat papiere a basta. Ved ked trvas na pokrsteni deti, tak snad to nie je vada na tele.... Deti sa potom same mozu rozhodnut, ci budu svoju vieru rozvijat, alebo nie.

Chce to konstruktivnu debatu. Drzim palce!
29. dec 2008 o 16:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
U nas je tiez manzelstvo "zmiesane"... Ja som zaryty neverec a manzel je veriaci. O svadbe v kostole sme ani neuvazovali. A dieta mam pokrstene napriek tomu. Ked sme boli vybavovat krst, tak nam sam farar povedal, ze je to pre nich mila povinnost a vobec neriesil nas stav, ci moj pristup k viere. Nakoniec nam krstil uplne iny farar, uplne inde a ten takisto nemal ziadny problem. Podla mna muza by si k tomu nutit nemala, najma teraz dodatocne, pokial ste sa na tom nevedeli dohodnut pred svadbou. A radsej sa poobzerat po inom fararovi, ktory je trochu ludskejsi a menej bigotny :grinning:
29. dec 2008 o 17:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby onedlho budem rodit a chcela by som dat pokrstit svoje dieta - kvoli mojim svokrovcom, ktori su hlboko veriaci.
Ja s manzelom veriaci nie sme, ja nie som ani pokrstena, manzel ma vsetko.
Brali sme sa na urade, a nami vybrani krstni rodicia su iba pokrsteni.
A co este moze byt problem, zatial ziju v zahranici, takze by nemohli dochadzat na nejake poucenia.

Viete mi poradit kde by som v BA a okoli nasla farara, ktory by napriek tomuto vsetkemu pokrstil nase dietatko?
2. jan 2009 o 19:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
skus ist na greckokatolicky farsky urad, tam su farari pristupnejsi ako v rimskokat. obrade, aj ked je to v podstate o tom istom... - katolicka viera, len trochu inak obrad. Dokonca sa da krstit bez fyzickej pritomnosti krstnych rodicov, tych zastupi niekto iny a na papieri moze byt napisany ten, koho chcete mat ako krstnych. A nauka je len jedna + spoved.
3. jan 2009 o 22:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No ja som mojmu vysvetlila ze mne na tom zalezi a , ze on nech si to odtrpi :slight_smile: Ked ta lubi tak tu hodinku snad koli tebe vydrzi...to moj nazor :slight_smile:
3. jan 2009 o 22:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
michaelka
Myslim, ze by s tym nemal byt taky problem, len mozno bude treba obist viacero fararov, ale s tym ti zial nepomozem. My sme tiez mysleli, ze budeme mat problem, pretoze sme sa brali na urade, ale potom sme si zistovali a staci ak krstni rodicia su pokrsteni a maju birmovku, ale to nikto uz nezistoval, ci ju ozaj maju. A na nauke sme mali len krstnu mamu a tiez to nikto nekontroloval, pripadne staci zohnat nejake potvrdenie o nauke od hociajkeho farara
3. jan 2009 o 23:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja este dodam k teme...mozno to bude pre niekoho divne, ale ja by som si neveriaceho muza nebrala. Ak by som sa velmi, velmi, velmi zalubila, tak asi by som ho chcela najskor oboznamit so svojou vierom a vierovyznanim a mozno mu ukazat cestu k viere....tak, ako to napr. urobil stvurin manzel.
Ak by ho to nezaujimalo, tak asi by som si s takym clovekom velmi nerozumela...Neviem si predstavit, ze by som mala vela spolocneho z ateistom.
To len tak medzi recou...
4. jan 2009 o 03:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dakujem baby za rady :slight_smile:
5. jan 2009 o 10:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nijako... ak sam o tom nie je vnutorne presvedceni, bude prisahat pred bohom a pritom tomu nebude verit...to je ake pokrytectvo...

to radsej ako pise digysa, si nezacinat s clovekom inej resp. ziadnej viery, ak ho nedokazete tolerovat a presviedcat...
5. jan 2009 o 13:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte potrebovala by som radu na takýto problém. Spoznala som jedneho chlapca ktorí sa zaujímal o juhovisticku vieru a je zdravotne chorí aj napriek tomu neverí to, že Pán Ježiš uzdravuje chorích smutných potešuje a chudobných obohacuje.Chodím sním už mesiac a pol a mi sľubil , že už tam nebude vôbec chodiť ani sa o tu vieru zaujímať, lenže bojím sa, že ma sklame.Ja som katolička a chcem, aby sa zaujímal o našu vieru a naňu predstúpil, lenže neviem akou metodou mám ísť naňho. Preto prosím všetkých o pomoc a ocením všetke rady ktoré mi verím, že pomôžu.
26. aug 2010 o 17:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ivanka, najlepšie je nenútiť ho, ale to aspoň nerobiť nasilu, že ty chceš, alebo musí prestúpiť a pod. Nechaj tomu voľný priebeh, musí to byť z jeho presvedčenia, inak to nemá žiadny význam. Najprv sa skúste o tom porozprávať, skús ho pár krát "pozvať" do kostola a uvidíš ako zareaguje... :wink:
27. aug 2010 o 12:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ivanka17688 myslis jehovisticku? ak ano, tak on nijako neprestupi. jehovisti su ako sekta. na tvojom mieste by som utekala, kym je cas.
27. aug 2010 o 14:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ivanka17688 jehovistu nepresvedčíš, on bude presviedčať teba. A časom sa k tebe správať ako k slúžke, ktorá mu bude prať, variť upratovať ...
27. aug 2010 o 18:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anesim on nie je juhovista chapeš? A čo sa týka chlapov musíš si ho vedieť vysvičiť moja zlata
27. aug 2010 o 19:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ivanka17688 no mne sa zdá, že ty by si miesto cvičenia chlapov a "juhovistov" najmä mala skôr cvičiť slovenčinu :grinning:
27. aug 2010 o 20:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maximiliana -- 100 bodov :grinning:
bingo - úplne súhlasím....... :grinning:
28. aug 2010 o 14:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok