Ako reagovať na rasistické poznámky od detí?
Chcel by som sa poradiť, ako sa vysporiadať so situáciou, ktorú zažíva moja manželka. Je z Ázie a často, keď ide sama po ulici, sa stretáva s rasistickými pokrikmi od detí – napríklad napodobňovanie ázijských zvukov ako "cing cong" a podobne. Keď som s ňou ja, väčšinou sa to nestáva, ale už sa to stalo aj v mojej prítomnosti, a vtedy deťom dohovorím. Väčšinou však len predstierajú, že nič nepovedali, a robia sa nevinní.
Bývame v menšom meste a problém je, že keď chodí sama, stáva sa to častejšie. Dokonca sa už stalo, že ju deti nasledovali po ulici a ďalej ju obťažovali. Momentálne sa učí po slovensky, ale zatiaľ nehovorí veľmi dobre, takže sa nevie účinne brániť ani reagovať na takéto situácie.
Občas nejde len o deti – podobné správanie už zaznamenala aj zo strany mladých dospelých, čo je ešte viac znepokojujúce.
Chápem, že niektorí možno poradia "nevšímať si to", ale keď sa to opakuje každý druhý deň, je to veľmi náročné psychicky zvládať. Máte niekto podobnú skúsenosť alebo radu, ako by sme mohli túto situáciu riešiť? Prípadne ako reagovať, keď sa to stane? Ďakujem za akúkoľvek pomoc alebo podporu.
Stručné zhrnutie
- Rasistické pokriky voči ľuďom ázijského pôvodu sa na Slovensku vyskytujú v uliciach a verejných priestoroch, pričom v príkladoch z diskusie zneli výrazy ako "cing cong" alebo "čing čong"; dostupné reakcie zahŕňajú nahrávanie kamerou, kontaktovanie polície alebo školy a oslovenie rodičov detí.
- Praktické stratégie uvedené v diskusii zahŕňajú krátke slovné odpovede v slovenskom jazyku, nahrávanie incidentov, zverejnenie videa na TV alebo Facebook, oslovenie rodičov/učiteľov a hľadanie miestnej komunity (napr. vietnamskej) ako opory.
- Prevencia a dlhodobé riešenia navrhované v diskusii zahŕňajú učenie sa slovenských fráz na obranu, budovanie siete priateľov a susedov v komunite, presťahovanie do väčšieho mesta a právne kroky v prípade opakovaných alebo stupňujúcich sa útokov.
Q: Ako okamžite reagovať, keď deti pokrikujú rasistické poznámky?
A: Krátke konkrétne odpovede v slovenskom jazyku boli navrhované (napr. "nebuď rasista"), ďalej dokumentovať incident nahrávaním kamerou a v prípade eskalácie osloviť rodičov detí alebo zavolať políciu.
Q: Kedy volať políciu pri rasistických útokoch od detí?
A: V diskusii odporúčali volať políciu, ak sa správanie stupňuje alebo pretrváva (napr. opakované sledovanie, fyzické obťažovanie), pretože polícia môže prijať oznámenie o rasistických prejavoch a zabezpečiť zásah.
Q: Je nahrávanie videa vhodné a aké sú s ním ďalšie kroky?
A: V diskusii uviedli, že manželka preventívne nahráva incidenty a odporúčali zverejniť záznam na TV alebo Facebook, prípadne použiť záznam ako dôkaz pri kontakte s políciou alebo školou.
Q: Má zmysel osloviť školu alebo rodičov detí, ktoré urážajú?
A: Áno; viaceré návrhy uvádzali, že nájsť kontakty na rodičov alebo osloviť učiteľov v škole môže viesť k dohovoru s deťmi a k zmene správania, ak sú rodičia ochotní spolupracovať.
Q: Pomôže ponúknuť detom cukríky alebo inú "zmierovaciu" taktiku?
A: Jeden návrh bol ponúknuť cukríky z jej vlasti na zblíženie, zatiaľ čo iní varovali, že to môže byť nepochopené alebo potenciálne rizikové; teda táto metóda je v diskusii sporná.
Q: Je presťahovanie do väčšieho mesta odporúčané riešenie?
A: Niekoľkí diskutujúci radili presťahovať sa do väčšieho mesta a spomenuli, že vietnamská komunita je prítomná v mnohých mestách, čo môže zvýšiť pocit bezpečia, avšak nie všetci považovali odchod za nevyhnutný.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rasistické posmešky a napodobňovanie ázijských zvukov sa v praxi vyskytujú a môžu byť pre adresovaných ľudí zraňujúce.
- Deti často kopírujú správanie a prejavy zo svojho okolia, hlavne od rodičov, a preto sa navrhuje osloviť rodičov alebo školu.
- Praktické kroky zahŕňajú nahrávanie incidentov, oslovenie rodičov/učiteľov, prípadne kontaktovanie polície a budovanie miestnej siete podpory.
Sporné názory
- Niektorí považujú pokriky detí (napr. "cing cong") za nevinnú imitáciu a hru; iní ich považujú za zosmiešňovanie a rasistickú urážku.
- Jeden názor odporúča ponúkať cukríky deťom na zblíženie; protinázor varuje, že to môže byť nevhodné alebo nebezpečné.
- Niektorí tvrdia, že problém je bežný na Slovensku a treba konať (presťahovanie, obrniť sa); iní tvrdia, že takéto prípady sú zriedkavé a nie každodenné.
Otvorené otázky
- Kedy presne má zmysel začať právne kroky (formálne oznámenie, trestné stíhanie) pri opakovaných rasistických prejavoch?
- Aké konkrétne slovné frázy v slovenčine sú najefektívnejšie pre rýchlu a bezpečnú reakciu neznalého rečníka?
- Ako najlepšie zapojiť školu a rodičov tak, aby sa správanie detí dlhodobo zmenilo?
- Do akej miery zmena miesta bydliska (presťahovanie) znižuje riziko opakovaných rasistických útokov?
Spomenuté značky a firmy
McDonald's, Galéria mesta Bratislava (GMB), Susedia, Kotlebova strana
Spomenuté produkty a metódy
nahrávať kamerou, zverejniť video na TV alebo Facebook, zavolať políciu, osloviť rodičov alebo školu, ponúknuť cukríky z vlasti, naučiť sa pár viet po slovensky, presťahovať sa do väčšieho mesta, mlčať/stoicizmus, priama slovná reakcia ("nebuď rasista", "nebuď rasista, lebo nedonesie Ježiško darčeky"), vymyslené odpovede pre deti ("krásna kvetinka")
Miesta a osoby
Bratislava, Košice, Ilava, Bibione, Japonsko, Žbirka, Rytmus, Jackie Chan
Mám podobnú skúsenosť. Keď som bol v Japonsku, v dedinách, kde nechodia turisti, čiže Európana nevideli, tiež si ma obzerali, mali komentáre. Občas sa chceli so mnou fotiť... ale vôbec som to nebral ako niečo zlé. Bola to ich prirodzená reakcia. A to som ešte vysoký (stale som si buchal hlavu, vsetko je tam male), takže si ma naozaj všímali 😉
@bystrozraky to je milé, tak si bol atrakcia 🙂
Mame tu kopu aziatov a nikdy som sa s ničím takým nestretla a mne vôbec nevadia a neviem o nikom komu by vadili
Vedela som,že Slovensko je rasistické,ale žeby boli problém Korejci, Číňania a Japonci? No nezažila som. Netáraj radšej sprostosti 😉.
@zuzanita1609 ja som to zazila a nie je to nic prijemne, takze urcite netara. Takeho primitiva som mala za spoluziaka a vzdy ked isiel niekto taky tak po tichu si nieco mrmlal akoze po cinsky a smial sa alebo trepal nieco o ryži ako uplny primitiv.
Ahojte je to síce staršie ale napíšem svoje skúsenosti. Som miešanec vietnamca a slovenky. Mama je zo Slovenska otec je z Vietnamu. To čo autor píše je podľa mňa pravda aspoň z mojich skúseností a verím že to je nepríjemné. Ten kto si to nezažije nebude nikdy chápať aké to je pre nás ľudí ktorí nie sú čistý Slováci. Či už ste miešanec alebo čistý Aziat, černoch, róm atď.... Moje skúsenosti sú najmä z detstva ale aj zo strednej školy a dokonca aj z dospelosti. Sme 3 bratia a každý jeden sme mali v školách problémy. Väčšinou psychického stavu občas bolí aj fyzické vyhrážky. Poviem svoje konkrétne príklady. Napríklad to cing cong a podobné veci sa diali už aj mne na základnej škole medzi inými decakmi a presne viem aké sú to pocity ako sa človek cíti. Možno pre slovenské deti to je sranda vtipné ale pre samotného človeka ktorému to je adresované je to fakt posmech aspoň ja som to tak vždy vnímal že to bolo tak. Potom boli narážky ako číňan, sikmooky, žltý, kórejčan, japonec. Možno nič hrozne pre niekoho ale myslím že to je niečo ako keď Čech povie na Slováka že sme Maďari alebo čoboli..... Potom sa mi dokonca už na strednej stalo že sa ma aj 2 učitelia napadli čo sa týka rasizmu. Raz na telesnej výchove sme mali zástup iného učiteľa boli sme nástupeny v rade a keď ma ten učiteľ videl tak sa má len spýtal že ty si odkiaľ prišiel z Číny? Celá trieda sa na tom smiala ja nie, bol to pre mňa hrozný pocit potupy hanby. Potom som sa dozvedel že ten učiteľ bol o pár rokov kandidát do Kotlebovej strany tak nech si každý sám spravi na to názor či to je normálne alebo nie. Alebo druhý profesor na praxi si robil zo mňa srandu že som Jackie Chan a volal má Jackie a pritom ten učiteľ sám vyzeral na 150 kiloveho človeka tiež mi to nebolo príjemné a tiež sa mi párkrát stalo že sa mi aj spolužiaci smiali. Aj raz na ulici sa mi stalo asi tak 300-400 metrov odomna že začal nejaký chalan na mňa kričať že tí číňan poď sem a začal za mnou bežať tak som radšej začal utekať lebo som sa bál že ma chce zbiť... Alebo aj keď som išiel voliť na parlamentne voľby tak tam pani 70 ročná si robila zo mňa a brata srandu že ako sa vyslovuje naše priezvisko a začala napodobňovať všelijaké rôzne posmešne zvuky ako chin ťan ťu. Je toho veľa čo som si zažil aj bratia to by som mohol písať. A bývame v ilavskom okrese. Tým som len chcel napísať že ten kto to zľahčuje aby to fakt nezlahcoval. Lebo to všetko začína od dospelých a potom to tie decká chytajú od rodičov alebo zo svojho okolia. Slováci sú pozadu v tomto na míle a sú aj rasisti ale aj snaziaci sa vtipalci. Niekto to myslí ako srandu niekto ozaj ako posmešok - rasizmus. Ale stretol som sa aj s takými ľuďmi že to fakt brali pohode a boli na mňa pohode. Držím palce autorovi aj jeho žene aby to zvládli. Podľa mňa riešenie je také aby to fakt riešili keď sa im to deje tak často napríklad aby to riešili na polícii alebo s rodičmi tych deti ale je pravda že rodičia si často obhajujú svoje deti a považujú svoje deti za tie najlepšie. Prípadne si tie deti odchytiť a slušne im dohovoriť ale rázne.
Kým to robia deti voči dospelému dá sa to zmeniť - tiež mám s tým skúsenosť - jednoducho som sa tým deťom s úsmevom prihovorila : dobrý deň deti, ako sa máte - alebo sa ich na niečo spýtam deti, kde je tu ... čokoľvek, proste nadviazať konverzáciu