Ako riešiť konflikt medzi deťmi na ihrisku?
Ahojte, našla som si fajn kamosku na detské ihriská, niekedy si urobíme aj spoločný víkendový program, moja mala ma 2 roky, on 2,5. Keď sme spolu ju vždy aspoň raz capne, sotí alebo jej vytrháva hračky z rúk. Moja si to všetko nechá, nevie sa ešte brániť. Kamoska je z toho nešťastná, vysvetľuje, dohovara, ale teda žiadna zmena u neho doteraz nenastala. Čo by ste robili na mojom mieste? Stretávali sa naďalej a iba čakali kým ho to prejde? Nechcem aby si dcéra na také správanie zvykla a považovala to od iných deti za normálne. Dakujem 🙂
dala by som pauzu. a ja by som to zobrala v pohode aj keby som bola na strane tej druhej. zazila som take dve kamaratstva a prezili to obe
Chapem, ze ta to trapi. Idealne si teda dajte pauzu, ako navrhuju ostatne vyssie. Sice ja mam doma 2,5 rocaka a obcas sme boli prave na tej opacnej strane, mali sme ale teda stastie zatial na deti, ktore sa vedeli ako tak obranit a syn rychlo pochopil, ze tadial cesta nevedie. 🫣 Mam ale aj skusenost z tej opacnej strany, syn ma dobru kamosku na ihrisku, vacsinou sa velmi lubia, ale dievcatko je tiez velmi temperamentnej povahy a malo obdobie, ze pakrat caplo mojmu synovi, tak moj syn, jej raz chytil ruku, tvarou k nej isiel velmi blizko a povedal jej "Toto ale nesmies robiiiit!" 😁 Deti sa v tomto veku chovaju jednoducho pudovo, do toho obdobie vzdoru...Niektore su temperamentnejsie ine naopak plachejsie...tazko radit, takze sprav, ako uznas za vhodne.
Je to veľmi individuálne a záleží na tebe. Pokial máš pocit, že to dcérke viac škodí, ty nechces alebo nevies ako vstupovať do ich konfliktov, tak lepsie si dať pauzu.
Ale. Ja by som napr.v stretávaní pokračovala. Deti sa môžu pri konfliktoch vela naučiť. Či už ako veci riešiť inak, pokial su oni ti, ktori to robia nie najvhodnejsim spôsobom alebo ako na takéto správanie reagovat a brániť sa voci nemu. Ide však o to, či im dáme priestor a vieme to v prípade potreby zmanazovat. Prešli sme si čímsi podobným, išlo o požičiavanie, hryzenie. Doteraz sa stretávame a deti sa už v pohode hrajú.
Iba dodám, že obcas sa stane i to, že maminky si rozumejú, no ich deti si z nejakého dôvodu nesadli. To je zas trochu iný problém. Vtedy by som sa už takym stretnutiam vyhýbala či stretávala bez deti.
Ja mam dve deti, ktore sa stale medzi sebou tlcu...ked bol syn malicky, nevedel sa branit..bol chudacik on..rastie, v skolke sa trosku obrnil a uz sa ubrani, teraz sa stazuje starsia..
Ja by som sa stretavala nadalej, pokial to ozaj nie je capnutie, ze ma dcera modriny a traumy. V tom pripade by som kontakt deti obmedzila.
Lebo napr. ked mala dcera 2 roky, poznali sme maminku s chlapcekom, medzi detmi bol rozdiel 2 dni, ale ten chlapec siel doslova po nasej dcere. Nie ze capnutie, ale pekne sa hrali a zrazu ju surovo zacal tahat za vlasy, ledva sme ho od nej odtrhli, alebo silne uskrabnutia a dcera, ked uz ho videla, ani nechcela vyjst z kocika, alebo ked prisiel na ihrisko, uz sme museli odist. Nastastie sme neboli kamaratky, len ihriskove zname..takze ked sme sa stretli, v bezpecnej zdialenosti sme prehodili par slov a isli sme kazda inde..
Obmedziť stretávanie a vydrzat.
V tomto veku sú deti ešte také teliatka, moc im toho nenavysvetlujes. Už ta rok bude lepšie a v 6 tich to môžu byt úplne najlepší partaci na svete
Keďže maminka to aktívne rieši, tak by som sa riadila svojim vnútorným pocitom, čo už je cez.... A podľa toho sa rozhodla. Ale ja by som do toho kľudne išla, aj toto sú situácie, ktoré dieťa niečo naučia
Dala by som stretavaniu pauzu....