Ako riešiť manželovu extrémnu urážlivosť?
Sme spolu 20 rokov. Mame dve mensie deti. Manzel ma podla mna dlhsie rozne psychicke problemy, ktore zacali po narodeni deti, depky a tak, ale ich dava za vinu mne, mojmu spravaniu. Ako riesenie sa zacal venovat viac sebe, chodi 3x tyzdenne cvicit, aj mimo to sa venuje skor sebe a svojim konickom. Doma sa vidame skor tak iba vecer, cize by to nemala byt vyslovene ponorka. Uz sa ani detom nevenuje, bol na ne nervozny, tak postupne sme dospeli do stadia, ze sa s detmi ucim ja, ja ich vozim, ja s nimi travim cas. Jednoducho som mala pocit, ze nema na to, zit zivot v rodine a s detmi, tak sa to snazim minimalizovat. Ale aj tak to s nim ide z kopca, co sa rodinneho zivota a fungovania tyka, pretoze su tu povinnosti a tych je vela, ved slobodnemu sa zije ovela lahsie. Myslim ze velky vplyv tam ma prave to, ze sa zacal prehnane venovat sebe, nasiel si novych kamosov a samozrejme, s nimi ziadne organizacne ani rodinne problemy riesit nemusi. Nejako nechape, ze vztahy medzi manzelmi, a priatelmi (alebo kolegami) su uplne ine. Dostavame sa do situacii, ze napr. treba nieco navrtat, on to teda urobi. A ja ked som sa na to pozrela, uplne kludne a normalne som povedala, ze mne sa zda ze je to trochu nakrivo. Proste som len skonstatovala. A on sa neskutocne urazil, ze tak si to rob sama. A takychto situacii je milion. Vsetko vnima z mojej strany ako kritiku, uz hadam nemozem povedat absolutne nic. Nechcem mu ublizovat, ale uvedomujem si, ze za danych okolnosti NEVIEM, AKO S NIM FUNGOVAT. Jeho reakcie totiz ublizuju mne. Ked som s nim o tom hovorila, vzdy to otoci, ze ci si uvedomujem, ako sa spravam, ako mu citovo ublizujem. Ked som povedala, ze sa mi javi, ze ma prehnane reakcie, aj to otocil, ze ci si uvedomujem, ako zhadzujem jeho citove prezivanie. Pritom ja sa mu aj ospravedlnim, ked sa ho to dotkne. Mam ho stale napriek vsetkemu rada, nechcem sa rozvadzat, ale mam pocit, akokeby to tam spelo.
Ved on nie je sucastou vasho zivota. Ale ma u teba full servis. Ty ho v podstate nepotrebujes k zivotu. Navrhni mu teda, nech zijete oddelene, tebe odpadne dost povinnosti voci nemu.
Ak toto nechces, tak mu naopak navrhni, ze aj ty chces ist s kamoskami von, cvicit a podobne.
@stanulienkat A z coho moze byt vyhorety, asi tomu nerozumiem uplne.
@lucka_ke Obavam sa, aby to nebolo naopak, lebo otcom ostava a urcite by si chcel dopriat aj nadalej volnost a deti by skoncili pocas jeho sudom urcenemu casu u jeho rozvedenych rodicov. A kedze otec je silny alkoholik a jeho mama raz vybila moje dieta, tak sa mi to nepozdava.
@luccija Ano, ziarli na deti, ano je sebestredny. Ano, vnimam ho ako slabocha, ano mam problem si ho vazit. Snazim sa to vsetko prekonat. Pretoze on to vsetko citi zo mna, uteka odtialto asi aj prave preto, ze nedokaze sa pozerat na zrkadlo svojej slabosti, ktore si tu vytvoril. V celom prispevku mas pravdu.
@mnau123 Medzi kamaratmi ma bud ludi s podobnym postojom, cize vela volnosti pre seba, ale je tam vela podnikatelov, ktori si mozu dovolit volnost, ked chcu, ale aj dovolenky. A dalsi maju uz deti odrastene. Takze si nasiel to, co si najst chcel. Ale toto vsetko som s nim uz preberala. Aj o tom, ze kazdy vztah ma konflikty a je to sucast, ktoru treba prekonat.
@samimami777 Samozrejme ze ma SVOJ pohlad na vec. Aj chorobne ziarlivy partner ma SVOJ pohlad na vec, uplne zcestny, ktorym akurat ublizuje partnerke, ktora moze zit ako svätica, ale on v nej vidi najväcsiu stetku. Ale samozrejme, ja nie som bez chyby. Ako som pisala vyssie, velmi mu zalezi na tom, co si o nom druhi myslia, aj na teba by urobil dobry dojem, aj na psychologicku, ako zvycajne na ludi robi. Ale s psychologickou, kolegami, priatelmi nezije x hodin a x rokov denne, na to, aby ho spoznali v tych zatazovych situaciach. Nechcem to tu rozoberat detailnejsie, mna zaujimala ta zalezitos s prehnanou citlivostou, ktora tu je a jej mozne priciny.
Píšeš rozumne áno, možno si myslí, že zlyhal ako manžel a otec, tak uteká ku kamarátom do posilňovne.Ale tak sa to nerobí.Pises, že otec je alkoholik tak rodinu tiež asi držala mama a to isté je u vás a vlastne ani nevie ako sa má normálny, bežný chlap otec správať.20 r je už kus života tiež som toľko s mužom veď nikto Ti neradi rozvádzať sa, ale tiež to nie je to práve orechove taketo spolužitie.Preco píšeš, že by sa o deti po rozvode starala jeho mama?myslíš, že je tak detinsky, že by hodil starostlivosť na ňu?veď sú to jeho deti
On má určite nejaký pocit menejcennosti či si vôbec neverí.Chlap s dušou chlapca.Ja by som sa snažila aspoň víkendy ho zapojiť na spoločné chvíle s deťmi kino, príroda a vyťažiť z neho aspoň čo sa dá.Kazde manželstvo má svojich kostlivcov v skrini všade je niečo.Len vieš, keby si aj ty mala taký názor deti by asi vychovávala ulica si na to vlastne sama.tak sa drž!
@luccija Triafas sa perfektne, dakujem za povzbudenie.
A kto dalsi by mu mal dat spatnu vazbu, ze sa chova neadekvatne? Ma snad deti a rodinu este s niekym inym? Ak nie, tak s najvacsou pravdepodobnostou s nim nikto nema rovnaku skusenost ako ty…