Ako riešiť rodičov, ktorí nás neberú vážne?
Ahojte
Správajú sa k Vám rodičia a svokrovci ako k deťom aj keď ste dospelý ľudia?
Ja neviem môžno som precitlivená alebo čo ale dosť mi to vadí. Mám 30 rokov, muža, prácu, svoje bývanie. Bola som mame zaniesť nákup, rišila že už mám nosiť tričká s dlhym rukávom nie tielka ( mala som tielko pod sakom, vonku nejakých 15-17st a ja autom). Boli me u svokrovcoch a svokor mi ako malému decku že si mám dať hneď papuče lebo prechladnem. Išli sme na dovolenku a svokra hneď radila že v žiadnom prípade do lietadla kabelku ale treba ruksak lebo z kabelky mi vykradnú veci... a táák milion ďaľších príkladov.
Stručné zhrnutie
- Rodičia aj starší príbuzní často upozorňujú dospelé deti na oblečenie a zdravie (napr. "daj si papuče", "dajte si dlhé tričko"), pričom diskusia väčšinovo interpretuje takéto upozornenia ako prejav starostlivosti a zvyku z dlhoročnej výchovy.
- Riešenia odporúčané v diskusii zahŕňajú priame slovné ohradenie s konkrétnymi frázami ("Mama, nie je mi zima, keď mi bude, tak sa oblečiem." , "Babka, ďakujem za radu, ale spravím ako mne vyhovuje."), opakované nastavenie hraníc a ignorovanie drobných poznámok.
- Ak priame ohradenie nepomáha, diskusia uvádza zrkadlenie správania ("robiť im to isté"), redukciu kontaktu alebo taktiku "jedným uchom dnu, druhým von" ako praktické možnosti riešenia.
Najčastejšie otázky
Q: Ako si nastaviť hranice s rodičmi, ktorí ma stále poučujú o oblečení a zdraví?
A: Použiť priame, konkrétne výroky ako "Mama, nie je mi zima, keď mi bude, tak sa oblečiem." alebo "Babka, ďakujem za radu, ale spravím ako mne vyhovuje." a opakovane tieto hranice trpezlivo potvrdiť podľa potreby.
Q: Čo robiť, keď mi pripomienky rodičov prídu urážlivé alebo infantilizujúce?
A: Diskusia odporúča strategiu "pousmej sa a ideš ďalej" alebo "jedným uchom dnu, druhým von" ako spôsob, ako neeskalovať situáciu a nenechať sa uraziť každou poznámkou.
Q: Ako reagovať na svokrovcov, ktorí kritizujú každý krok pri návšteve?
A: Odporúčané kroky sú jasné ohradenie ("urobím to po svojom"), opakovanie hraníc pri každej návšteve, prípadne obmedzenie kontaktu, ak opakované upozornenia vedú k výraznému stresu.
Q: Je účinné "robiť im to isté" alebo zrkadliť ich správanie, aby prestali poučovať?
A: V diskusii sa uvádza, že niektoré osoby odporúčajú zrkadlenie správania alebo "robiť im to isté, kým sa nespamätajú", zatiaľ čo iné pripomínajú, že takéto správanie môže byť kontraproduktívne a lepšie je trpezlivo opakovať hranice.
Q: Prečo rodičia stále varujú pred nachladnutím a nosením papúč aj v dospelosti?
A: Diskutujúci uvádzajú, že ide o dlhodobý zlozvyk z ročného opakovania upozornení ("po 16/18 rokoch je to brutálny zlozvyk") a o prenos životných skúseností a starostlivosti rodičov.
Q: Dokedy môže táto starostlivosť a "napomínanie" pretrvávať?
A: V diskusii je uvedené, že mnohí rodičia vnímajú svoje deti ako "dieťa" dlhodobo až do vysokého veku (napr. "pre mňa budem dieťa aj keď budem mať 70" alebo "budú až pokiaľ budem žiť"), takže správanie môže pretrvávať celoživotne, pokiaľ sa nezmenia okolnosti alebo vzťahy.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rodičia a starší príbuzní často poučujú dospelých z miesta starostlivosti a zvyku, nie nutne s úmyslom ponížiť.
- Priame ohradenie a jednoduché frázy ("Nie je mi zima", "Ďakujem za radu, spravím to po svojom") sú uvedené ako praktické prvé kroky.
- Copingové stratégie typu "jedným uchom dnu, druhým von" sú široko akceptované ako nenásilný spôsob zvládania.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú aktívne zrkadlenie alebo konfrontáciu ("robiť im to isté", "zvoz"), zatiaľ čo iní varujú, že to môže zhoršiť vzťah a radšej odporúčajú trpezlivé opakovanie hraníc.
- Niektorí vnímajú pripomienky ako prejav lásky, iní ich považujú za infantilizujúce a ponižujúce.
Otvorené otázky
- Ako efektívne presadiť hranice, ak rodičia opakovane ignorujú priame a zdvorilé ohradenia?
- Kedy je vhodné obmedziť kontakt, ak upozorňovania spôsobujú výrazný emočný stres?
- Aké dlhodobé stratégie fungujú pri svokrovcoch, ktorí neakceptujú autoritu dospelej osoby?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
papuče, ruksak, kabelka, tielko, dlhé tričko, "jedným uchom dnu, druhým von", zrkadlenie správania ("robiť im to isté"), obmedzenie kontaktu, priame ohradzenie slovom ("Mama, nie je mi zima, keď mi bude, tak sa oblečiem.")
Miesta a osoby
žiadne
@anonym_8b3ec6 Môj 17.r.chodí v kraťasoch a ráno 1st.ak nie 0😵😬 Môžem sa aj na hlavu postaviť aj tak si dá a urobil ako chce a ešte on je urazený.
@anonym_146b34 mne je zima aj za nich 🤣
@anonym_autor keď mi zomrela babička, z maminej strany, mamina mi hovorila že najsmutnejšie jej vždy príde že u pre nikoho nieje dieťa, že jej už nikdy nikto nepovie aby si nezabudla kľúče a mobil, že keď sa jej nevydaril koláč už nikdy nebude počuť nevadí Ivetka hlavne aby sa horšie nestalo a Ivetka daj si papuce, nech mi nenastydnes....veľmi jej chýba ťa rodičovská láska pretavena do láskavého ,,napominania,,....pokiaľ to nieje urážlivé, je to myslené v dobrom, pousmej sa a skús v Tom vidieť láskavosť. Raz ti to už mama nepovie , a nikto na svete to už nebude s tebou myslieť tak ako rodič...niekto tam vonku by dal čokoľvek aby mu mama povedala, daj si kabát ... Skús sa povzniesť nad to čo ti neubližuje a je myslené dobre...
Ja uz take veci deťom nehovorím, ale vnúčatam áno. Príklad. V sobotu sme boli u mladých na návšteve. Sadli sme na terasu, lebo veď bolo slnko. Za chviľu zašlo za dom a vravím 14.r vnukovi , aby sa prezliekol z kraťasov, dal si ponožky a mikinu. Niečo počúvol, niečo nie, že mu nie je zima. Od nedele je chorý. Jeho mama nerieši, deti sú už "velké" (11, 14), obliekajú sa podla seba. Možno preto sú často choré.
@anonym_d113f6 myslím že to tým nie je. Mne a aj sestre to tiež mama vravela, dokonca keď sme počas chrípkovej sezóny ochoreli tak to vraj kvôli tomu že sme chodili slabo oblečené 😁
Zaujímavé však je že tak dá sa povedať chodím doteraz. Tielka mi vadia takže nenosím, taktiež pančuchy alebo silonky? Bŕ 😬😬😬 keď je naozaj zima, ale už musí ozaj mrznúť, tak si dám pod nohavice legíny. Doma chodím 3/4 roka v tričku s krátkym rukávom a to nekurime extrémne.
Zatiaľ čo ja som máločo chorá tak mama ochorie aj keď chodí naobliekaná. Takže podľa mňa to tým veľmi nie je. To by som bola chorá nonstop aj keď uznávam, skolil ma soplik pred pár dňami ale to som chvalabohu prešlo 😉