Ako riešiť rodinné problémy s matkou?

Dobrý deň želám. Potrebovala by som sa spýtať na právnu radu Vás znalejších..
Moja matka je problémová, cholerická a arogantná osoba, ktorá má problém s úplne každým v našej rodine. Nemá partnera, nemá priateľky, nemá nikoho, práve preto ako opovrhujúco a nadradene sa ku každému správa. Má jedine matku, ktorá kvôli nej týždenne viackrát plače a bojí sa jej, práve preto ako sa s ňou rozpráva a zaobchádza, v strede rozhovoru bachne telefón alebo sa chytí v strede rozhovoru a treskne dverami. Ja som sa naplakala už dosť a netolerujem jej bezočivé správanie veľa rokov. Asi je nad slnko jasnejšie, že máme dlhodobo nepriaznivé vzťahy. Ak by nebolo mojej malej dcérky, roky rokúce by sme neboli v kontakte. Pri pôrode mi ani nezablahozelala, ani sa neopytala ako sa cítim. Keď som bola v nemocnici, tiež nie. Malej ani na prvé narodeniny nezagratulovala, ci na meniny, lebo sme vtedy neboli zadobre. Zámerne sa jej vyhýbam, pretože viem ze každé stretnutie konci hadkou, ci scénou. Všade vyrába konflikty, ci už na výletoch, v obchodoch, na jarmokoch, hambime sa niekde aj v jej spoločnosti ísť, pretože nás potom posudzujú podľa jej výstupov, s ktorými my absolútne nesúhlasíme. To isté robí aj s malou, keď tam je. Potom mi malá place a prosí ma, že už tam nechce ísť ze nech ju tam neberiem. Odpoveď mojej matky nato? Že jej rozstrihá všetky šaty, čo jej kúpila. No usudte sami. Keďže má len päť rokov, rýchlo nato zabudne a aj tak sa teší, keď ju vidí. Matka vôbec nerešpektuje nás ako rodičov, vozí ju bez sedačky a vpredu, keď idú policajti okolo tak jej nakaze, nech sa zhrbi a podobne veci, mne to potom dcéra povie naspäť, lebo aj päť ročná vie, že to nie je správne. Ja potom urobím cirkus a ona to kľudne odignoruje, lebo "ona môže". Takisto býva na šiestom poschodí s nezabezpečeným balkónom, vyslovene sme jej s manželom povedali, že si neželame, aby ju púšťala na balkón, pretože malá je živé striebro a všade vylieza, dobre že na plafon nevylezie. Akonáhle sme išli pre ňu, malá kričí na celé sídlisko z balkóna,holá stoji medzi tými mrežami. Toto sa opakovalo po každé, čo sme dovolili dcérke ísť k nej. Prosto príkladov by bolo nespočetne, a ja ako matka si myslím, že ja a môj manžel máme právo rozhodovať o tom, kedy kam a s kým naša dcéra pôjde a nepôjde. Takisto si myslím, že konštantné nerešpektovanie našich pravidiel ci prosieb nášho vlastného dieťaťa nie je na mieste, ani keď to je od vlastnej matky. Dehonestuje všetky dobré mravy, ktorej sa malej od malička snažíme vstepit. Moja svokra napríklad v živote nikdy neurobila nič, čo sme zakázali alebo co sme ju poprosili, nech nerobí. Napr.ju neprepcháva čokoládami, keď sme ju o to požiadali, nakoľko i sám doktor nám povedal, že máme obmedziť cukor, keďže je dosť hyperaktivna. Moja matka? Tej to je jedno, pcha do nej čokolády a cukríky i napriek tomu, lebo "ona môže". O zdravotný stav malej sa vôbec nezaujíma ci neinformuje, aj keď má od mojej babky informácie, že je chorá. Tým pádom ani nevedela, keď malá mala molusky. Doktor nám zakázal navštevovať kúpaliská, keďže molusky sú infekčné ochorenie a mohlo sa jej to rozšíriť i na tvár a ohambie. Moja matka ju svojvoľne bez nášho vedomia zobrala na termálne kúpalisko, bez upovedomenia jej kúpila plavky a nablaznila ju, samozrejme malá päť ročná nevie usúdiť, prečo nemôže ísť, my sme sa to dozvedeli až potom, keď prišli z kúpaliska. Nehovoriac o tom, že dcéra nevie plávať a moja matka tiež nie.
My spolu nekomunikujeme, aj keď vie, že som tehotná v 26tt so zdravotnými problémami, mam žlčníkove zachvaty a pod.ani keď mi muž volal sanitku, nikdy ju nenapadlo spýtať sa, ako sa mám. Píše mi iba ohľadom malej a práve vo štvrtok sa ma spýtala, či ideme na jednu akciu, lebo keď nie rada by tak malú zobrala. My na tu akciu chodíme pravidelne už niekoľko rokov, mali sme to naplánované aj s ďalšími známymi už dva mesiace a v sobotu sme mali zas plánovanú akciu, kde bola naša rodina a priatelia, "odhalenie pohlavia bábätka". Mali sme na ňu už všetko zabezpečené, od torty po výzdobu, občerstvenie, atď čiže logicky som povedala nie, keď sa pytala ci si ju môže vziať sobotu. Nato sa mi začala vyhrážať, že ma dá na súd, pretože som ako matka rozhodla, že jej ju logicky nedám. Sme mladá rodina, ktorá sa ako každý z vás tešila na dobre počasie a keď konečne prišlo, tak si tiež tvoríme plány na víkend.
To bola už posledná kvapka jej disrespektu voči mne, dobre sme sa pohádali a povedala som jej, že som s nou skončila. Ja sa snažím žiť pokojný a harmonický život, snažím sa eliminovať všetko, čo mi prináša stres do života, nakoľko som citlivá a hneď dostanem kŕče do brucha od nervov, mam stresy, nespim cele noci atď. Moja otázka znie. Ako prosím docieliť, aby takýto toxický človek, čo celý život každému len psychicky ubližuje odo mňa, cez jej matku, cez môjho otca (mal 65kg keď sa rozvadzali, takisto jej priateľ psychicky zničený, keď odchádzal od nej) nám dal POKOJ? Neverím tomu, že musím celý život trpieť jej ponižovanie, slovné útoky, nadradenosť, ten stres, čo mi spôsobuje už len jej prítomnosť a nejakú "Povinnosť" dávať jej moje dieťa, keď sa takto správa??!!! Môžem to nejak právne ošetriť?
Darmo som ju všade zablokovala, minulý pondelok ju vybrala zo škôlky proti mojej vôli, lebo som povedala ze ideme na tanečnú, ako každý pondelok už rok a bez oznámenia išla pre ňu, manžel ich náhodou našiel sedieť na zmrzline. Nemôžem vynechať dôležitý fakt, že pred dvoma týždňami mala moja babka infekčnú bakteriálnu hnačku, ktorá bola tak agresívna, že sa s ňou dostala do nemocnice, už mala naozaj na mále, dostávala tri druhy ATB do žily. Babku tam istý čas držali v úplnej izolácii, všetkých spolubývajúcich presťahovali preč, no moja matka ju aj tak išla navštíviť, s argumentom, že však tam chodia aj sestričky podávať jej lieky a neskôr ju dokonca vzala ešte v infekčnom štádiu domov. To, že ona je dospelá a nezodpovedá, je jej osobná vec, ale i babka sama ju prosíkala, keďže vie čím si prešla, nech sa k nám ani nepribližuje, keby náhodou bola infekčná aj ona. Netrvalo dlho a už mi v noci písala matka, že sa trasie ako osika, vracia a ma črevné problémy. Už v ten večer k nej vyslali sanitku, ktorej pracovníci jej povedali, že sa musí ísť dat vyšetriť. Ona sa rozhodla, že sa vyšetriť nedá a ze sa vylieči sama. Nemala teda žiadne lieky a infekčná chodila do obchodov, na samozber jahôd, a v neposlednom rade VYZDVIHNÚŤ MOJE DIEŤA PROTI MÔJMU ZÁKAZU ZO ŠKÔLKY. V tom čase jej ju vydali, už sme v škôlke s manželom zakázali vydávať jej ju. Dva dni nato sa naša dcéra začala cítiť zle a nasledujúci deň v škôlke začala aj ona vracať, triasla ju zima a ihneď ju poslali zo škôlky domov. Vracala asi 20x za deň a v 39C horúčkach ležala dva dni. Okamžite sme kontaktovali doktora, navigoval nás cez telefón. Predtým, ako naša dcérka vykazovala znaky tejto črevnej infekcie, u nás však bola jedna spolužiačka a dnes tú istú spolužiačku poslali domov s veľkými bolesťami bruška a tiež zvracanim. Pani učiteľka dnes zavesila oznam na edupage, že viacerí z našej triedy vykazujú známky črevnej infekcie a poprosila rodičov, nech nechajú deti doma. To všetko ako následok mojej nezodpovednej matky a jej rozhodnutia ohroziť našu dcéru a tým pádom aj nás, aj ostatné deti v škôlke. To už bol pre mňa vrchol všetkého a už viac neodpustím, aby nám robila zo života konstatné peklo.
Mám obrovský stres a nervy a toto by som nemala zažívať, ani keby nie som tehotná, nie ešte keď som na rizikovom. Prosím poraďte mi, aké kroky môžem podniknúť. Naozaj chcem len jediné, dať bodku za jej ublizovanim, mať pokojný život. Keďže má jej správanie privádza do šialenstva, vždy som z nej nervózna a neskôr sa to prenáša i do nášho manželského života a háda sa celá rodina. Za každý názor či radu ďakujem.