Ako riešiť situáciu s psychickým týraním dieťaťa?

Baby poraďte prosím, lebo ja neviem absolútne čo robiť.
Pred 2 rokmi mi švagrinina dcéra povedala, že tata dal facku mame (švagor dal facku švagrinej). Povedala som to manželovi, veď je to predsa jeho sestra. Povedal jej to. Od švagrinej sa dozvedel, že to bolo už oveľa horšie, ale že teraz je to so švagrom lepšie, že nech to nechá manžel tak. Povedala, že keby je to zasa zlé, že švagra vyhodí.
Dnes boli u nás na "pizza párty" všetky 3 švagrinine deti. Na začiatku ako prišli, dcéra švagrinej stúpila na voľne položenú papuču ( nikto ju nemal na nohe). A ona sa strašne rozplakala. Keď sa ju nedalo utíšiť, vypadlo z nej, že či sa na ňu hnevame, že stúpila na tú papuču. Povedali sme jej, že samozrejme nie.
Deti sa išli hrať do izby. Zrazu jej dcéra prišla za nami do kuchyne a zasa plakala. Mysleli sme si, že sa chalani nechcú s ňou hrať. No opäť povedala, že skočila na takú detskú tabuľku (hodnota cca 4e), že ona sa boji, že sa na ňu hneváme. Už mi začala blikať kontrolka, že niečo sa asi doma u nich zasa deje.
Tak som jej povedala, že ideme pozrieť tabuľku, či sa jej niečo stalo. Zobrala som si ju na kolená a spýtala som sa, či jej niekto doma spravil zle a ona povedala, že tata kričí. A že sa veľmi boji, že sa na ňu hneváme. Pritúlila som si ju a povedala jej, vety v zmysle, že je úžasné dievčatko (naozaj mi v tej chvíli nič iné nenapadlo). Tak sa jej rozžiarili oči a zbytok večera bola už veselá.
No trápi ma ešte iné. Potom so mnou stále bola a pýtala sa ma otázky typu či môže toto a tamto. A najviac ma dorazilo, keď za mnou prišla a potichu so strachom v hlase sa má opýtala: "Natália, mohla som si prdnúť?" To dievča to myslelo vážne a strašne mi jej prišlo ľúto. Švagor jej asi doma nadáva, že prdí alebo čo.
Povedala som to manželovi a hneď písal švagrinej, že sa s ňou potrebuje zajtra porozprávať.
Nevieme čo máme robiť . Manžel povedal, že dá zajtra švagrovi na p***, ale potom si to podľa mňa zasa odskáče to malé chúďa.
Poraďte prosím.

"