Ako riešiť svokru posadnutú vnučkou?

Začnem pekne od začiatku... v provom rade ďakujem každému, kto si nájde pár minút na prečítanie príspevku a tiež za zanechanie normálneho komentára...

za tie roky mi povypadávala kopa vecí, ale tie asi najpodstatnejšie si pamätám v celku dobre...
Spoznali sme sa s mojou ženou (volajme ju Lenka) pred 6 rokmi. V tom čase bola ešte vydatá ale neštastne (jej muž bol bývalý nácek a v tej dobe alkoholik) ale poznali sa od jej 16tich rokov a bol to jej prvý... v tom čase mala 28 rokov a jej dcéra 4 roky. Kým sa rozvádzala (v tom čase sme už boli spolu) bývala u svojej matky (volajme ju Beta) a tam sa to začalo.
Zo začiatku len kontroly, neustále telefonáty, keď sme boli niekde von (vtedy som pracoval tak, že 3 týždne som bol von a týždeň doma) ale volali sme si a rozprávali sme sa tak často, ako sa dalo.
Beta počas tohto obdobia prebrala kontrolu nad Lenkiným životom a hlavne nad životom jej dcéry. Pokiaľ niečo Lenka povedala, čo sa týkalo výchovy alebo mala pripomienku, jej matka ju musela hneď zhodiť pred vlastným dietaťom. Toto robiť nemusíš, mama nevie, čo hovorí, atď. Hoc sa to Lenke nepáčilo, Beta svoje vnúča kŕmila ako vtáčatko v 4 rokoch (takto to pokračovalo do 6 rokov, keď tam šli sa najesť alebo na návšetvu kým som nepovedal dosť) dávala jej fľašku s cumlíkom a mliečom atď. Všetko, s čím Lenka nesúhlasila, Beta robila. Vrchol bol, keď sa na jednej z týchto vecí pochytili a Lenka už mala toho všetkého plné zuby a chcela sa ísť večer prejsť von so svojou vlastnou dcérou. Beta však dala nohu krížom cez dvere tak, aby sa dieťa nemohlo dostať z bytu von a oznámila Lenke, že malá (volajme ju Silvia) s ňou nikam nejdem. Už vtedy mi docvaklo že táto žena asi nebude mať v hlave všetko v poriadku.
Čas bežal a teda po 6 mesiacoch sme začali bývať spolu v dome, v ktorom Lenka bývala a mala naň hypotéku (kedysi to bol dom jej matky Bety)
Beta po mne od začiatku nepekne zazerala a zazerá až do dnes, aj keď na to žiadny dôvod nikdy nemala. Moja mama je dosť silno veriaca a prijala moju ženu (rozvedenú s dietaťom) bez akýchkoľvek problémov, taktiež ju bez problémov prijali medzi seba moje 3 sestry. A tak čas plynul a zakaždým, keď som prišiel z práce bola Beta nasáčkovaná u nás. Nikto ju nikdy nevolal, prišla vždy bez pozvania, pravidelne soboty, nedele... vtedy som už pracoval na Slovensku, ale pracoval som od pondelka do piatku, čiže voľno som mal v sobotu a nedeľu. Pochopitelne som sa tešil na svoju ženu a jej dcéru, bonus v podobe Bety som mal ale grátis každý víkend. Len aby sme nemohli byť sami.
Čas, keď sme boli spolu sami sme vždy využivali na maximum (chodili sme na výlety, hľadali sme zážitky pre nás aj pre malú atď.) A časom sme sa začali snažit o dieťa. Vždy som chcel deti a videl som a cítil, že Lenka má dobré srdce, len asi mala okolo seba nahovno ľuďí.
Nuž prvé aj druhé dieťatko potratila (vtedy som bol pracovne v zahraničí a tak s nou bola v nemocnici moja mamina) druhý krát som bol ja. Jej matka jej ani len nepotriasla rukou, neobjala ju, absolútne nič, úplný nezáujem. Keď sa nám konečne podarilo mať dieťa, narodila sa nám dcérka. Po týždni v nemocnici sme prišli domov. Prerobili sme izby tak, aby sme mali spálňu väčšiu a Silvia dostala menšiu detskú, nakoľko sme potrebovali miesto na postieľku pochopitelne.
Čo sa ale Bete nepozdávalo a jej otázka pri prvej návšteve od pôrodu bola. A načo je tej malej postieľka? Veď môže spávať aj na chodbe v kočíku.
Tak toto ma vytočilo do nepríčetna, ale prehltol som.
Malá sa narodila v decembri a v lete sme šli na dovolenku, tak ma napadlo, keď Lenkin otec svoju ženu totálne ignoruje, že teda vezmeme aj ju, nech je rada.
Celú dovolenku bola ofučaná a nasratá, že som hovoril 7 ročnej Silvií, že má jesť sama a má zjesť, čo má na tanieri. Vrchol bol, keď nám v izbe začala plakať ráno o pol 8 malá a zrazu sa rozleteli dvere, bez zaklopania ani ničoho podobného a Beta ju prišla vziať. (Spávam v lete nahý mimochodom) už vtedy nám to bolo divné a raďšej sme hneď aj my... nakoľko po dlhšom čase s ňou dobila malá neskutočný cirkus.
Čas plynul a narodil sa nám ešte chlapček. Keď mal asi 2 týždne, Beta poprosila moju ženu Lenku, či by ho nemohla ísť kočíkovať. Jasné, prečo nie? A tak šla... a od chvíle, ako sa vrátila nám malý reval 8 dní vkuse. Od rána do rána a nikto nevedel prísť na to, čo mu je.
Nuž a pokračovalonto trebars tým, že nás cez susedov sledovala, či sme doma, keď sme šli preč, tak do pol hodinu zvonil Lenke telefón, či sme doma a ak nie kam sme šli a načo?
Raz som vonku vynadal psovi, zase spala na tom ratanovom sedení tak som jej vynadal, že je pi*a sprostá.
Sused alebo suseda to zvestovali Bete a Beta s tým konfrontovala moju ženu, že mi to nemá hovoriť, ale že či vie že som nadával malej Silvií, že je pi*a sprostá. Akože v živote by som žiadnemu ani len cudziemu dieťaťu takéto slová nepovedal, nie to ešte nášmu) samozrejme Lenka mi o tom povedala, lebo už vedela, koľká bije... Beta sa len snažila medzi nás silou mocou zabiť klin, aby sme sa hádali a šli od seba. A skúšala to pravidelne.
Lenka má ešte brata (volajme ho Maťo) tento Maťo slope, narobil si 3 deti, býva v 2 či 3 izbáku a vraj sa mu nedarí v živote a obviňuje z toho Lenku. Vraj mu dala "porobiť" a tak sa Beta nemala hanbu spýtať svojej vlastnej dcéry, či dala "porobiť" svojmu bratovi. (Vtedy mi plakala 2 dni) neskôr jej zas písal, ako by ju vyje*al z domu kde bývame atď. Prípadne keď sa rozvádzala hovoril na ňu (svoju vlastnú sestru) aká je ku*va a vyvážal sa s jej bývalým mužom... a tak ďalej...
S tým porobením mi ale dala do hlavy chrobáka (nakoľko som býval chorý celý život len 1x za rok a teraz to bolo každý mesiac, niekedy aj 2 krát do mesiaca. Finančne sa mi moc nedarilo a s Lenkou sme sa hádali pravidelne kvôli Bete a hocijakým somarinám) tak som zavolal nejakej vedme do vedľajšieho kraja, samozrejme nič som nepovedal vopred, nie som naivný. Chcela len dátumy narodenia. O 2 dni som jej volal a vysvetlila mi, že Beta svojej dcére strašne závidí a nedopraje jej v živote nič dobré. Že takú toxickú matku ešte nevidela a že to nie je normálne. Že nám dala spraviť čáry máry aby sme šli od seba ale že nemám v žiadnom prípade hovoriť, že to viem od nej.. Vravím okej, ďakujem pekne.. nebudem sa na to spoliehať ani nad tým premýšľať, dávno to už v sebe cítim rovnako, takže kus pravdy na tom asi bude... ale uvidíme..
Betu som vždy rešpektoval, aj keď som sem tam zašormral, že by mohla aspoň zavolať, keď chce prísť na návševu (to sa nikdy nestalo).
Neskôr sa mi začali otvárať oči, keď som videl, aká zmenená chodí moja žena, keď ide od nej. Totálne vyčerpaná psychicky, hnusná správaním, bez nálady, stále len s náladou sa hádať za hocijakú somarinu. A deti ani nehovorím, uplakané, spať nechceli do noci, 7-8 krát hore za noc.. vravím si, ty vole toto asi nie je normálne a tá žena v sebe musí mať fakt niečo zlé...
Vedel som, že s Lenkou manipuluje a psychicky ju dáva dole pri každej možnosti.. trebars.. šla na dovolenku so svojím synom a volala Lenke po 22:00 ( malý mal vtedy asi 2 týždne, druhá dcérka niečo cez 1,5 roka) samozrejme spali.. volala jej a chcela po nej aby si prišla po sliepku, lebo ona ide preč. (Inak by to mala len 1 km navyše, keby odbočila cestou) a samozrejme Lenka ani slovo, deti nechala spať a rýchlo letela 8 kilometrov tam, 8 naspäť, pre sliepku.. (ja som bol v práci)...Takže keby sa cestou niekde vysypala, netuším, čo by bolo. Lenka má tento rok 34 rokov.. sem tam si zapálila iqos ale samozrejme o tom Beta nesmela ani vedieť, čo mi bolo dosť vtipné, kedže som zvyknutý s mamoi vychádzať normálne. Tak som to jeden víkend, keď opäť prišla a nikto ju nevolal, povedal nahlas. Že či jej vadí, že Lenka fajči. Od tej chvíle sa so mnou nebavila a až do večera sedela na konci dvora na stoličke a zazerala po mne. Len povedala, že ona si neželá aby fajčila.
Potom sme cez víkend pustili spať na veľké naliehanie Silviu k Bete. S tým, že si neželáme aby mala v ruke telefón (lebo jej ho predtým napriek dávala aj na záchod) povedala ale kde že, ona jej už telefón dávno nedáva, to sa nemusíme báť. Teda som sa ho v nedeľu večer, keď ju starký doviezol, opýtal, či mala telefón.. a on: jasné, stále.. ešte aj na záchode... vravím si okej, dlho tam nepôjde.. v ten večer Lenka konfrontovala Betu s tým, že či ju to ešte stále baví, robiť toto poza chrbát a takto podkopávať výchovu. Odpoveď bola taká, že či bude Lenka šťastná, keď jej (Bete) bude chodiť zapaľovať sviečky na hrob, či to chce dosiahnuť a tak ďalej...
Mimochodom, už 2 roky sme zasnúbení, ani len jej nepotriasla rukou, nepogratulovala, ani bú ani mú nepovedala. Absolútne nič. Tvári sa, že prsteň nevidí.
A tých vecí a situácií bolo XY a stále to trvá. Beta je proste posadnutá svojou vnučkou a Lenku používa len ako nástroj, aby sa k nej dostala. Prvé 3 roky napr. Tam musela lenka chodiť každý jeden deň v týždni. A keď som jej povedal, že to už nie je normálne, tak akože obmedzila to ale to spôsobilo zas, že Beta jej vyvolávala vkuse. Aj keď Lenka nezdvihla a boli sme spolu, tak aj 3-4-5 krát za sebou a o pol hodinu zas...
3 týždne dozadu som ale už vybuchol. V nedeľu oslavoval malý 2 roky. Povedal som Lenke, nech Bete napíše, že v sobotu chceme mať pokoj, nech príde v nedeľu. (Celý týzdeň tahám nočné a neskutočne sa teším na víkend, keď sa môžeme hrať s detmi a tráviť čas spolu) samozrejme totálny ignoring, zjavila sa tam v sobotu po 10tej, tesne po tom, ako som sa zobudil a tešil sa, že budeme mať pekný deň. Tak som to nevydržal a povedal som, že sa neviem dočkať chvíle, keď sa z tadiaľ odsťahujeme a že je ako piate koleso na voze. Zobral som sa, sadol som do auta, a odišiel som do mesta. To sa už stalo asi aj 3 krát, že som povedal, že chceme mať pokoj ale moja žena má z nej strach a nedokáže jej povedať nič do očí. A tak som sa vozil. Lenka so mnou ani jeden krát, keď sa toto stalo nešla. Vždy zostala s ňou, ako aj teraz naposledy. A Beta videla a počula, že som odišiel nasratý kvoli nej a sedela tam dalšie asi ešte 3 hodiny.
Ja som normálny chlap, scestovaný, nie som hlúpy ani Albert Einstein nie som, som proste normálny chlap, čo má rád svoju ženu a deti. V krčme som bol naposledy asi pred piatimi rokmi, nepijem, nefetujem, nehrám automaty.. som proste normálny človek a chovám sa k svojej žene myslím si že dobre. Dávam jej vedieť, že ju ľúbim, venujem jej a deťom všetok svoj voľný čas. Oblečenie si nemusela kúpiť už roky.. všetko jej kupujem (značkové veci, nie nejaké šmejdy) hodinky, telefóny, platím autá, palivo, proste všetko, čo je treba. Výplatu takmer nevidím, zarobím cca. 2000 eur, ale pokiaľ chceme žiť normálne, tak to samozrejme odíde, to je pochopiteľné. Platím všetko aj na jej dcéru, bez akýchkoľvek výčitiek, kedže ju beriem ako svoju po tých 6tich rokoch, čo sme spolu. Pravidelne chodíme na výlety, dovolenky atď. Ale už mám jej matky plné zuby. A ona ju stále ochraňuje. Stále je pre ňu ako posvätný grál a už ma to fakt nebaví, pozerať sa, ako sa medzi nás stále snaží zabiť klin, len aby ju mala len pre seba. Vydržal som to 6 rokov ale teraz som už povedal dosť.
Riešenie je asi sa odsťahovať odtiaľ. Ale zas zo skúseností v živote viem, že pokiaľ máš nejaký problém a nevyriešiš si ho z očí do očí, tak ťa bude prenasledovať aj roky. A rozprávali sme sa o tom už snáď 100 krát a 100 krát mi Lenka povedala, že áno áno, povie jej, už sa jej nebojí atď... a nikdy nič.. nedokáže sa jej postaviť a povedať ani ň...
Už ma nebaví tolerovať tú toxickú ženu vo svojom živote. V lete sme sa inak dohodli, že Silvia má už 10 rokov a bude chodiť autobusom do školy a naspäť ale teda s tým, že v žiadnom prípade nebude chodiť po škole k Bete, kedže má na ňu tak zlý vplyv. Moja žena povedala, že radšej pre ňu pôjde autom, než má ísť tam.
Do školy sa teraz chodí prvý týždeň. Hádajte, kde skončila včera po škole Silvia? ...

Čo považujete ako riešenie? Alebo... aký máte na to názor? Mali ste niekto podobný problém so svojou svokrou?
Ďakujem za každú normálnu radu... nie som žiadna padavka... ale naozaj by som nerád odišiel od svojej ženy a detí, len kvoli svokre. Z toho by som sa už dokopy asi nedal... striedať si deti atď... a ak aj hej, tak by som už v živote žiadnu ženu vidieť nechcel..