Ako s rodičmi?
Ahojte. Vlastne ani neviem, čo od tohoto príspevku čakám, ale možno len chcem nejaké odpovede, ktoré mi pomôžu sa rozhodnúť. Chcem podotknúť, že nie som teen-ka už niekoľko rokov.
Ide o to, že mám priateľa s ktorým už dlhú dobu bývame. Obaja pracujeme. Svadbu sme ešte nemali, nakoľko peniaze sa odkladajú pre nás na dôležitejšie veci ako kus papiera. Napríklad deti. Obaja už chceme deti ale nastáva tu taký pre mňa psychický blok. Ide o to, že moji rodičia nie sú veľmi presvedčení našim vzťahom. Vždy keď sme s nimi, dávajú mi to patrične najavo pretože problém je, že priateľ je o 12 rokov starší ako ja. Aj to je vlastne problém, ktorý majú moji rodičia. Mám s nimi kvôli tomuto všetkému naštrbené vzťahy, ale s priateľom chceme byť spolu, vziať sa a mať deti. Prichádza čas, kedy by sme chceli mať dieťa ale ja mám normálne bolesti v žalúdku keď si predstavím, že by som mala našim povedať, že čakáme bábo. Takisto mám už len strach si vybaviť, čo by robili, keby im poviem, že sa vezmeme. Nedokážem na tieto veci prestať myslieť pretože viem, že by mi spravili zo života peklo.. Robili to vždy doteraz, ak niečo nebolo po ich vôli, pol roka sa so mnou nebavili, keď som sa presťahovala. Čo robiť? Máme sa snažiť o dieťa, alebo? Ide o to, že nechcem, aby nemalo dieťa starých rodičov. Vôbec neviem čo od nich čakať... Je tu niekto taký, kto mal problém s rodičmi a má podobnú skúsenosť?
Ďakujem.
Pises, ze nie si ziadna teenka, tak nechapem preco si mas pytat suhlas od rodicov mat dieta... Byt vami, vybavim obrad na urade na tajnasa, rodicom oznamim, ze som vydata a velka udalost a hostina bude, ked budete na to mat financie a ked to budete vy samy chciet
Prosirecis sa v príspevku. Šetrite na niečo iné ako svadba,lebo je to kus papiera a o pár riadkov nižšie chcem sa vziať,vezmeme sa. Nie,nevezmete sa.
problem vidim v tom ze si si to od nich nechala doteraz..... cize si si zdravu hranicu nikdy nenastavila. cize jasne ze sa bojis ze co a ako bide dalej. ja si myslim ze je na mieste psychoterapia pre teba. lebo toto isto nie je prvy a posledny rodicovsky vychovny kix. a ako sa v tomto celom citi priatel??? ako sa on citit ohladom vztahu s tvojimi rodicmi? aky vztah mas ty s jeho rodicmi a rodinoi? ako mate poriesebe byvanie? uprimne radswj sa nezobrat so 140ludmi nez sa zobrat mi pride neuvazene. ako by reagovali rodicia keby za nimi pride priatel s dovolenin o ziadost o tvoju ruku? povedali by mu priamo ze nesuhlasime? si prilis stary pre nasu dceru? je nam jedno ze pracujes atd?
Podla toho co pises v komentaroch mate normalny fungujuci vztah a planujete buducnost, takze sustred sa na to a nepochybuj o partnerovi kvoli veku, nech sa aj on neciti preto zle. Tvoji rodicia su manipulativni a zrejme toto nie je prva vec, kt musela byt podla nich lebo…Je super ak ma doeta velku milujucu rodinu, ale aj tak su pre neho najdolezitejsi matka a otec. Ak si ty rozhodnuta a aj tvoj partner, tak by som to dieta mala bez ohladu na nazor ostatnych. Je mozne, ze ich vnuca odmakcii a mozno aj nie a rovnako je mozne, ze aj k nemu by sa spravali manipulativne a vydieracne a to zas nechces 🤷🏼♀️ Je to smutne, ale niekedy treba aj rodinu proste zo zivota odstrihnut a bude sa ti dychat lahsie.
Tvoji rodicia maju velmi zvlastne nazory. A ty tiez! Svadba so 140 ludmi, na ktoru nemate. Myslis si, ze ked budete mat deti, tak na nu mat budete? Len aby vam za druzicky nesli vnucata...
Autorka: teraz nemate na svadbu so ludmi a ked pridu deti na nu budete mat? Hmm nechcem ti brat iluzie... A k rodicom: Mozu mat pravdu, ze sa k tebe nehodi (vek je iba zastupny porblem), ze na nom vidia nieco, co ty nie. A rovnako pokojne ta takto mozu manipulovat a nasledne ak nespravis co chcu, trestat odmlcanim sa. ALE! Ty si dospela a svojpravna bytost a bolo by dobre zvladat taketo manipulacne tahy od rodicov vhodnou asertivnou komunikaciou. To, ze sa ich bojis hovori skor o tom, ze si stale to male dievcatko, ktore potrebuje odobrenie od rodicov na vsetky svoje zivotne kroky. Btw to, ze by si chcela, aby malo tvoje dieta/deti starych rodicov nie je dovodom nechat so sebou manipulovat. Dalsia vec je, kto chce tu svadbu so ludmi, ci ty alebo partner....
Ďakujem za všetky odpovede. Od malička som musela v podstate robiť to, čo chceli moji rodičia. Dokázali vytvoriť taký nátlak, až som nemala na výber. Odkedy žijem s chlapom si svoje životné kroky riešim sama. Len proste mám hrôzu z toho, aký nátlak príde zo strany rodičov, alebo prestanú mať záujem. K tým ďalším veciam. Byt máme na polku, som spoluvlastník, kúpili sme ho spolu. Ak na tú svadbu, ktorú OBAJA chceme, keďže partner má vyše 80 ľudí, nebudeme mať, tak sa niekedy v budúcnosti zoberieme aj bez nich. Zatiaľ to ale nepotrebujeme. Takže si neprotirečím, ale svadba nie je priorita. Ak by bola čo najskôr, tak super, keď nie, tak nič sa nedeje. Priateľová rodina je fajn, rodičov už nemá, len staršiu sestru a brata+ teta, ujo atď.. oni sú úplne iní, viac normálni, vždy sa tešia z každej veci.. Deti do rodiny by už prijali.. A áno, možno sa správam moc "detsky" ale človek, ktorý nezažil takých rodičov naozaj nevie, čo psychické vydieranie a týranie a že bolesť brucha je to najmenej, čo dokážu traumy z detstva na človeku zanechať. Preto som sa aj pýtala, či tu bol niekto taký, čo si týmto prešiel.
Ďakujem
Necitala som celu diskusiu, ale podla mna by ti pomohla navsteva terapeuta alebo psychologa. A to myslim uplne v dobrom, sama s tym mam skusenost. Tvoj problem je tvoj vztah s rodicmi. Rodicia su vselijaki, maju rozne nazory, ktorymi sa ty ako dospela riadit nemusis a uz vobec nie v pripade zivotneho partnera. Problem je tvoj vztah k nim a to, ze ich nazor ti sposobuje bruchabol a taketo stresy. Rodicov nezmenis, partnera nechces vymenit (pochopitelne), jedine co na tejto situacii zmenit dokazes je tvoje prezivanie. Ty musis popracovat na sebe, zistit, preco nazor rodicov na teba takto posobi a naucit sa s tym pocitom pracovat, aby si sa dokazala za seba postavit a hlavne aby si sa dokazala vnutri vyrovnat s tym, ze ides proti rodicom a najst pokoj. S tymto ti pomoze par sedeni u terapeuta.
Rodičia to väčšinou cítia veľmi dobre,ak dieťa robí chybu. Navyše v dnešnej dobe je nereálne udržať vzťah, mala by si riešiť predovšetkým seba,svoje zabezpečenie a nie chlapa. Tých ešte bude.
12 rokov nie je až tak veľa. Záleží aj na vás v akej budete kondičke po rokoch. V niektorých vzťahoch žena cíti ten rozdiel a inde zase nie. Vek človek neoklame. Ak budete obaja aktívni, nemusí to byť problém ale ak ty v 40 ke budeš aktívna a on po 50ke unavený, bude chcieť oddychovať, môže to byť rpoblém. Ale dopredu ti to nikto nepovie. Ak máš pocit, že ti budú rodičia len prekážky robiť, ja by som sa od nich odstrihla. Nepáči sa vám, váš problém.
Ale v prvom rade by som poriešila bývanie, aby bolo spoločné, potom svadbu - 140 ks, to je dosť, ja osobne by som veľkú svadbu nerobila ale to je vaša osobná vec a až potom dieťa. Nikdy nevieš, čo sa kedy stane, aby si raz s deťmi nezostala na ulici sama. A ak teraz nemáš na tú svadbu, myslíš, že ju budeš mať keď bude dieťa? Ja osobne si myslím, že páry ktoré sa nezoberú pred dieťaťom, tak sa nezoberú vôbec. Aspoň teda väčšina.
Pozri, čím viac to odkladáš, tým dlhšie ťa to bude trápiť... Netušíš ako to dopadne a ani my nie. Spravia ti peklo? Až tak ich necháš kafrať im do života? To, že s tvojim priateľom majú problém je ICH problém, nie tvoj... Každopádne, na tvojom mieste by som nečakala, že SA to jedného dňa zázračne vyrieši. Tak buď si choď za svojím, alebo pusti priateľa a neber mu zbytočne roky života.
Keď už nechceš s dieťaťom počkať po svadbe, tak mu aspoň daj svoje priezvisko. Môžeš si tu nájsť xy diskusií, kde si ženy trieskajú hlavu, že dali mužove priezvisko a zrazu zišlo aj zo svadby a ony už roky majú iné priezvisko ako ich dieťa a každý to vždy komentuje a bez otcovho súhlasu ho nemôžu zmeniť na svoje.
Ja by som sa nebala ani tak toho, ze ho prezijes lebo to kludne moze byt naopak ako toho, ze starsi muzi su pri malych detoch necinny, aby ta neprekvapilo to, ze budes na deti sama lebo on bude zvyknuty na svoje pohodlie a nebude mat tolko energie. Casto to tu vidim, ze starsi partnery sa nevenuju detom.
Absolútne nerieš sestru ani rodičov,môj muž je odo mňa starší o 13 rokov,už sme spolu 16.Ak si máš z niekým rozumieť,tak si budeš,a ak nie môžete byť aj rovesníci,ak tam nebude porozumenie a láska,tak to nemá zmysel
V akom veku ste sa stretli? Ty a on
Medzi mnou a muzom je 12 rokov rozdiel a vztah mame pekny, napisala by som ze idealny ale to by nesmel mat deti s byvalou, ktore, priznajme si, su pricinou kazdej jednej nasej hadky. Nebyt nich tak sa nemame o com hadat. Ak tvoj deti nema a rozumiete si, chod do toho. Ja ten 12 rocny rozdiel pocitujem velmi malo, napr. ked sa chodi starat o svoju mamu (ma 85 rokov) a na druhej strane moja mama ma 61 a normalne funguje, chodi do prace, soferuje atd. Alebo teraz, ze moj muz ide zenit syna s byvalou, ktory ma 25 rokov; mozno onedlho budu mat aj oni deti; a zas na druhej strane sme my s muzom a mame 4rocneho syna a dalsie na ceste. To su len take “paradoxy”, ale inak vnimam muza akoby mal rovnaky vek ako ja.
Moji rodicia na nas vztah nereagovali s nadsenim, ale to preto lebo medzi nimi bol 18rocny vekovy rozdiel a to uz bolo fakt moc, to bolo vidno hlavne u otca po tej 60tke ze je uplne niekde inde ako moja mama.
A ako máte s priateľom riešené bývanie?