Ako sa ďalej pohnúť v živote?
Ahojte. Nemám sa komu vyrozprávať, nemám sa koho opýtať na radu, tak skúsim tu.. Mám pocit, že som sa zasekla v živote a neviem ako ďalej.. Som momentalne na materskej. Keď som otehotnela, tak vzhľadom na to, že muž zarába 2x viac ako ja, bolo jasne, že doma s bábätkom ostáva ja. Maleho milujem, aj čas s nim, to nie je problém. Problém vidím skôr tam, že manžel má náročnú prácu, býva často preč aj 12 a viac hodín (plus cesta do mesta, keďže sme sa odsťahovali na dedinu (bol to jeho sen mat dom)),rodičia mi žijú ďaleko (cca 5 hodín autom, majú už svoj vek), svokrovci záujem nemajú, takze som na maleho sama. Tým, že sme sa presťahovali do úplne neznámej dediny, nikoho tu nepoznam, nedá sa tu nájsť ani opatrovanie k malému, už som skúšala.. Pred materskou som bola zamestnaná ako advokatsky koncipient, milujem tu prácu, baví má. Mala som ísť už robiť skúšky na advokátku, ale zistila som, že som tehotná a vzhľadom na to, že sú to ťažké skúšky, nechcela som stresom nejako babu ublížiť tak som to odložila.. No a teraz som vlastne sama doma s malym, dom sa mi sype na hlavu (je to veľký dom, nekonečný príbeh upratovania), ešte ho aj prerábame tak zhltne veľkú časť rodinných financií. Som stále sama, nemám kamošky, tie “staré” žijú ešte buď single život alebo nás vzdialenosť rozdelila a nastúpom na RD som stratila aj prácu, takze po materskej sa nemám kam vrátiť. Chcela som si urobiť skúšky, ale pri malemu sa nedá (je to neposedné dieťa) a kým ho po celom dni uspim večer, neviem si predstaviť, že ešte sa aj ucit.. S mužom sa ani rozpravat nedá, lebo buď mi rozpráva o jeho práci alebo je unavený a nevníma alebo mi povie, že sa porozprávame inokedy lebo je uz neskoro.. Do mesta sa vrátiť nemôžeme, lebo kebyže predáme dom tak platíme dane (mame ho len 2 roky).. A ja sa bojím toho, že keď maly pôjde do škôlky, že nemám čo.. Že buď si uz tie skúšky nespravím, alebo že si nájdem nejakú “zakladnu” robotu čo má ani baviť nebude.. Prídem si taká “odsunuta” na druhu koľaj, že robím pre druhých veľa a pre seba nič. A nechcem v 40tke (čo mám o chvíľu) zistiť že som vlastne kariérne neurobila nič.. :/ A ani neviem ako z tohto kruhu von.. Určite sú tu medzi vami nejaké mamy podnikateľky, mamy samozivitelky a iné mamy hrdinky.. ako to prosím zvládate? Kde robím chybu? Ako sa z toho vymotať? Ďakujem za prečítanie.
@wayway opatrovateľku som skúšala.. inzerát, appky, aj agentúry som oslovila a nič.. teraz mám pani na upratovanie, chodí 1x týždenne ale aspoň kúpeľne vyzerajú ako kúpeľne.. ale človek pri dieťati musí aj tak upratovať minimálne podlahu, veď to mamy poznajú… veď ja si už prídem ako take bezmocne kuriatko 🙈 len ja už neviem čo robiť :/ S malým som denne von, v dedine nikto.. cez týždeň kamošky majú prácu, tie čo majú deti tak sa stretávame ale je to možno raz za mesiac/dva.. každá má svoje starosti.. cez víkend som zase rada keď sa muž doma zjaví, že ho aspoň vidím na chvíľu… Chcem veci zmeniť len neviem ako.. Aj na kurz som prihlásila maleho, no boli sme z 8 hodín 3x lebo raz chorí, raz hodinu prespal, raz som auto mala pokazené… stále čosi… ja mám pocit vecného kolotoča a boja so všetkým 😀 asi majú fakt baby pravdu že vydržať ešte chvíľu, maly podrastie, bude samostatnejsi, pripadne jasle na 1/2 dňa a bude čas aj pre mna..
@nevelyn ďakujem 🙂 áno, myslím, že tie skúšky mi dosť pomôžu.. a ak si muž udrží prácu tak môj plán aj je robiť viac z domu a ak nebude záležať na tom či donesiem domov 500€ alebo 1500€ mesačne tak by to bolo super lebo by som vedela byt aj mama aj pravnik 🙂 a aj tá materská má baví, nemôžem povedať že nie len.. ale 24 hodín denne je už na mna asi veľa.. :/ Budem musieť viac aj na muža tlačiť, že má okrem prace aj rodinu.. Nejaký kompromis bude musieť asi spraviť aj on..
Dôverne poznám, aj si spravíš plány, ale… najviac to kazia detské choroby😡. Zachovaj si bojového ducha😃, nevzdávaj to, aj to ber ako to je, ale aj snívaj a plánuj, aby to časom (a miestami) bolo iné. Skúšky si sprav. Verím, že aj tú opatrovateľku časom nájdeš, hoci teraz nič. Mimochodom mne pomáha volať kamoškám, časti popri tom upratuje aj jedna aj druhá strana, aj je rozhovor prerušený deťmi, ale aj tak je to druh sociálnej interakcie, aj si tak nájdem čas porobiť veci, ktoré odkladám (triedenie nejakého šuflíčka, žehlenie…)🤣.
Velmi podobne mojmu pribehu. Rozhodla som sa vtedy moj cas a energiu venovat dietatu, kedze som vedela, ze bude jedinacik. To vobec nelutujem. Od skusok som upustila, pracovne som sa vydala inym smerom. Odvtedy pracu beriem ako zdroj zarobku, nie ako srdcovku. Ani po rokoch neviem zhodnotit, ci to bolo spravne riesenie 🙂
Na upratovanie podláh, keď nemáte finančné problémy, si kup ten vysávač/mop, čo sám uprace, alebo tyčový vysávač, čo zároveň umýva, je to rýchle a na každý deň stačí aj tak. Domáce práce si prispôsobiť, aj varenie.
A ako právnička nevieš z domu dáke brigády si poriešiť, prip. Niečo také?
Ako ďaleko máš napr..do.mesta, prip. Niekam preč? Ak máš auto, je to v pohode, malý keď ma uz rok, tak postupne mu klesá počet spánkov a tým sa dá aj niečo naplánovať ako výlet. Mne dlho spával len v kočíku, takže som bola v kuse na prechádzke, vonku, celé hodiny.
A hlavne pomaly už bude mať záujem o ihriská, môj v roku a pol najradšej v pieskovisku, dlho sme chodili len na ihrisko za našou bytovkou a on aj dve hodiny presypal piesok, stavali sme s formickami kdeco.
Ale ved mozes dat 2-3x do tyzdna do jasli, to je na Tebe, len teda zaplatis za cely tyzden...mozno sa len porovnavas upone zbytocne s okolim. Kazdy ma svoj zivot, svoje trapenia. Trosku zastav, ziskaj nadhlad, neunahli sa a pozeraj sa na to, co chces Ty, nie na to, co si moze mysliet okolie. Apropo, kto si co mysli, je jeho vec 🙂.
Carpe diem...
Určite si žila 4 desaťročia dobrý, naplnený, konzumný život, škola, frajeri, cestovanie a furt malo... konečne decko ale ako guľa na nohe, chúďatko malé a dom veľký, upratovanie len, Neschopnosť vydržať len sama zo sebou, tešiť sa zo spoločného... s deckom, s mužom..
Aj dobrého moc škodí, keď myseľ blúdi kadetade, kde mi som mohla mať viac, viac kamošiek, viac zábavy, kaviciek, kariéry...
Ako povedal ten profak v Gympli....
Válku na ne, najprv totalitu a pák valku▪️💥
...aj ja mavam niekedy taketo pocity ale vychovat dieta je dolezitejsie ako ...proste je cas na to a je cas na ine..
urcite. posilni vztah s muzom. chod si sama zabehat orechadzatm nevzdavaj sa snahy o opatrovatelku na par hodin do tyzdna. napr hlidacky.sk ci domelia.sk si kukla? zvaz kurz filialnej terapie hrou s malym. je to online. ty sa najdes drzim ti palce. rocny uz zacne byt partak. obedne plavanie kurz napr ak ma dva spanky.
Ty mas na vsetko odpoved ze sa neda. Ze s mini dietatom sa neda cestovat. Da sa . Letela som sama s 11m babom na Svk a potom aj s babinou do Omanu a bolo to super jedna z naj dovoleniek. Aj ked mrnci Daj do auta a chod zvykne si. My chodime 4h do toronta vylety od 6m k Niagara Falls .. polku cesty do 2-3r revala Lebo neznasala auto . Teraz miluje ked sa niekde ide Aj ked musi vydrzat v aute. Skus Fb najst z okolia nejaku mamicku.. na spolocne vylety.,alebo aj tu na mk. Pozv k vam stare kamosky .. v dedine zozenies nejaku studentku na strazenie alebo dochodkynu .. na par hodin das babo do kocika a budu kicikovat a ty sa mozes ucit na skusku. Alebo nech su s babom u vas doma ty mozes mat baby cam sledovat ci je vse ok a vonku sa ucit.. Na Svk je ne konecne more moznosti kam mozete s muzom ist za lacno na vikend baby friendly restiky s preliezkami playhouse atd na kazdom rohu. Pri malych detoch je bezne umyvat kazdy den podlahu to ta ale nedepta. Depta ta pocit samoty ze si na dom dieta vsetko sama. Si ako presadena rastlinka Musis najprv zapustit korene. A potrebujes starostlivost ked ta nepoleju zvadnes. Takze muz by ti mal viac venovat pozornost. Ak je cez vikend doma a nikde sa mu nechce .. tak zober dieta a chod niekde na vylet bez neho.nabuduce sa prida. S rocnym sa da ist vsade nehovor ze nie 😁na bazen zoo restika .,
@78787878 ďakujem za reakciu.. to, že často človek nevie veci vyhodnotiť ale myslím, že uprednostniť dieťa a rodinu je vždy správne rozhodnutie 🙂
@zuzuliatko18 kým bol úplne mimco tak som ešte z domu robila čo to, teraz už sa nedá, vyžaduje viac a viac času a pri mojej práci sú dôležité termíny a nechcem sa sľúbiť a nedodať a tiež nie všetko viem urobiť “odskakovaním” od maleho.. možno aj to mi chyba, že mi táto stránka života vypadla.. Ale hej, treba asi vydržať a tie dietka postupne budú menej a menej času vyzadovat a vytvoria sa mi asi aj nejaké možnosti pre mna samu..
@ahhola neviem odkiaľ si zobrala že dieťa je pre mna guľa na nohe.. Ak by som chcela žiť ten “konzumný život” ako predpokladas ze som žila, tak maleho dám od pol roka do jaslí a nerozmyslam nad tým, ako skĺbiť starostlivosť o dieťa a aj nejaké nároky čo na seba mám.. niektorá ako relax má, že ide na nechty, ja potrebujem na sebe pracovať.. a nemyslím, že je to len viac a viac a viac.. to čo mám, za to každý deň ďakujem ;)
@ivangeline ďakujem za podporu.. áno, beriem to tak, že dieťa je všetko.. asi si len “ukľudniť” hlavu, že svet má práci / skúškach nestojí a urobim to inokedy
@juliet86 ďakujem za tip, pozriem tie kurzy.. hej, verím, že raz opatrovateľku nájdem.. aj upratovačku som dlho hľadala (skoro rok) ale podarilo sa nakoniec 🙏 ešte mi asi opatrovateľka nie je súdená 😀😀
Ja som tiež právnička, viem ako táto praca fičí, no ak Ti tak chyba realizácia, tak cesta je hľadať spôsoby, ako veci zvladnut a byť spokojná. Kým bol drobec malý a v kočíku, ja som fakt nachodila kilometre, bývame na kopci, takže hore-dole briezkom. mala som to ako psychohygienu a ako rástol, musela som hľadať nové spôsoby, keď sa menilo to, koľko a akej pozornosti vyžadoval. Už sama na sebe som cítila, kedy mi treba vypnúť. Manžel je dosť pracovne vyťažený, do toho staviame dom, takže naňho nebolo veľmi kedy sa obratit.
Niekedy som chodila na par dní k našim, zmena prostredia, ocino je už na dôchodku, tak trocha si drobec užil dedka, ja som nám navarila. Aj ocinovi to prospelo, naučil sa trocha s takým drobcom fungovať.
@miadi neviem či som zle napísala príspevok alebo čo ale ja nemám problém s malým či s materskou 😀 áno, nechodila som s ním na mega výlety lebo viem, že mi v aute nevydrží a nezaspi a bude celu cestu až bordovy ako reve a v kociari ho uspim len keď od total únavy odpadne.. tak načo mi je taký výlet? Bol miminko, rešpektovala som, že mal potreby aké mal, tak som výlety neplánovala. Ale to neznamená že sedím doma. Ideme sa prejst aj do okolitých miest, idem na zmrzku, na nákupy, vybaviť veci a pod. Samozrejme keď mám maleho 24hod/7 dni “na hlave” sama tak už by sa mi zišlo oddychu ale na toto sa nesťažujem.. Príspevok bol o tom, ako skĺbiť starostlivosť o baby a nejakú kariéru či prípravu naň. Isto sú tu mamy, čo podnikajú, alebo sa musia samé živiť či študujú a chcela som vedieť ako. či skutočne musí byt dieťa v jasliach? Alebo im pomaha rodina? Alebo ešte počkať kým babo odrastie? Výlet si s krpcom vymyslieť viem…Každopádne ďakujem aj tak za príspevok a názor 🙂 A inak k opatrovateľke - ver či never, hľadala som, dávala som inzerát, ozvali sa mi “panie na davkach” čo nevedeli do 5 narátať a len ich zaujimalo koľko € na hodinu a koľko im to na mesiac vynesie.. Takej dieťa nezverím. Aj tej čo nám chodí upratovať som sa pýtala, tak mi na rovinu vravela že strážiť nechce a aj keby chcela tak sa jej na 2-3 hod (tj 15-25€) neoplati 🤷🏽♀️
@zuzuliatko18 a Ty si bola celé 3 roky na RD (ak sa môžem opýtať)? A vrátila si sa potom spat do prace? Nemala si pocit že si z toho vypadla po tak dlhej dobe?
Problem je v tvojej hlave a v tom ako si nastavena, kto hlada cestu najde. Prepac ale znies ze ti nestaci co mas ze chces nieco ine pre seba. Musis si to nejak inak zorganizovat, chces byt aj na materskej aj nechces chces pracovat no popri dietati sa ti neda. Zohnat k dietatu sa neda nik..Tak jedine ze by si sla spat skor a vstala o hodinu skor ako zvykne dieta a mozes nieco robit na pc. Alebo sa dohodnut s muzom ze v sobotu bude s malym 5h a ty mozes studovat alebo pracovat. A v nedelu si urobite spolocny rodinny den . Nespokojnost svoju so sebou ze nerobis co by si chcela Musis nejak vyriesit. Inak si matersku neuzijes a budes len preživat. Treba pracovat aj na vztahu aby ste sa s muzom neodcudzili. Lebo takymto stylom si o par rokov uvedomis ze zijes v dome ktory si nechcela na dedine kde si nechcela s muzom Lebo on chcel a ty si nebudes ista ci vobec chces jeho a toto vsetko . Sama a jediny s kym budes mat vztah - tvoje dieta. Tu ti nikto neporadi co dalej na vsetko mas odpoved preco sa to neda. Tak sa Skus zamyslat sama a hlboko a najdi riesenie. Hlavne zmen myslenie na “ da sa.” A tvoj muz by ta v tom mal podporit a pomoct .
@autorka ja by som ta chcela povzbudit spravit si tie skusky. Urcite to nebude lahke, chapem, ale zasa ked nastupis po MD do prace, bude to prve roky dost nerealne. A este ked by ti to pomohlo k tomu, ze potom budes pracovat z domu, fakt nemas co stratit. Ja som si phd skusky tiez robila pocas materskej a aj ked to bolo tazke, nelutujem, po nastupe do prace by som to uz nedala. A tiez mi nemal kto pomoct so synom a riesili sme tiez dom. Drzim palce, nech sa ti to podari.
Bola som doma celé tri roky, máme jediné dieťa a je veľmi mala sanca, že by sme niekedy ešte mali dieta, takže som si to nenechala ujsť.
Z niečoho som vypadla, niečo zostalo po starom. Vrátila som sa do práce, a je to tam ok, ale nie som v advokácii, robím v štátnej sfére, takže mám relatívne normálny pracovný čas (pokial nemám pojedko na opačnom konci SR).
Zatiaľ si zvykám, som naspäť len pár mesiacov, tak je to momentálne o nastavovaní veci aj doma (choroby a tak). Aj si zvykať všetko, čo má doma čaká po práci, s malým vonku a tak. Ale v niečom sa teším, že musím už aj nad iným rozmýšľať, ako či drobec papal, spal a podobne, na druhú stranu mi je za ním smutno, keď nie sme.spolu😉
Ja ta chcem tiez povzbudit-kazdy mesiac dietata v tych prvych rokoch je skok dopredu. Ani sa nenazdas a zrazu budete moct chodit na dlhsie vylety, trochu aj obsedi, aj poleca s tebou. Mala som (a stale ciastocne mam) podobne pocity, ako ty. Podla mna to nie je nic zvlastne na materskej, chyba nam komunita, zenske kruhy, hlvne ak sa vystahujemw zo svojho domovskeho prostredia. A nie kzdwmu staci sediet a produkovat teplo domova. Nic ine nepomoze, ako si zacat vytvarat zazemie a priatelstva. Pretoze ak to bude jedine dieta, tak so ho uzi doma co to da, napracujes sa do dochodku este dost
Urobila by som tak, ze dieta do jasli v jeho 2rokoch, a isla dostudovat -urobit skusky. Maly bude asi viac doma ako v jasliach pre choroby, a nebudes mat az taky stres ako ked mas pracu a dieta ochorie v noci. Takto budes doma rok a mozrs sa venovat vsetkemu. A mozno dieta za rok prejde chorobami a potom bude ovela lepsie vsetko 🙂
Ja som teda z ineho odboru, ale tiez momentalne na MD, prestahovana do velkeho domu so zahradou na dedinu kde nikoho nepoznam. A tiez mavam take pocity "neuzitocnosti" ako si pisala ze daco mi uteka ale neviem presne ze co😀 radu nemam ale pripnem sa sem co ti poradia zeny mudrejsie odo mna😊drzim palce
Viem,citala som,ze nemas sa do akej vratit,ale tak urcite si nieco najdes,priebezne sa po nejakych ponukach skus obzriet,nie je to ozaj sranda “vypadnut” z pracovneho zivota na 3 roky. Ono,ak ti nema kto pomoct,ani manzel velmi nie,nie je ina sanca,iba sa ucit vecer po trochu. Asi ta velmi nepomozem,2-rocne deti si stale vyzaduju pozornost a nie su az tak samostatne,su rozumnejsie,vnimavejsie,spanok maju iba jeden a tym padom sa mu viac venujes. V okoli nemate nejake sukromne jasle s malym poctom deti? Ak teoreticky niekam nastupis,rodicak ti aj tak ostava,tak z toho by si to vykryla a pomaly by si si skusila dat pracovny zivot do kopy. Ono je to tak,zeny maju pocas materstva rozne fazy,na jednej strane svoje dieta milujes neskonale a chces byt stale s nim,na druhej je tu aj akysi pocit vyhorenosti,si stastna,ze mas zdrave dieta,ale obcas upadas do pesimizmu,ze sa necitis v inej stranke naplnena. Akekolvek pocity mas,ver,ze nie si jedina a je to normalne a prirodzene. A je fajn,ze si to zo seba dostala a nepotlacas to. Nikdy nic nebolo uplne dokonale a ani nebude. Neviaz sa na nic,nechaj to otvorene,este ma napada,cez den si pospat napr s malym ak spi dobre a dlhsie a vecer sa pomaly venovat uceniu,aspon hodinku…pomaly na to nabehnes a pojde to. Inak ti asi poradit uz neviem,ale drzim palce
Isto sú tu mamy, čo podnikajú, alebo sa musia samé živiť či študujú a chcela som vedieť ako. či skutočne musí byt dieťa v jasliach? Alebo im pomaha rodina? Alebo ešte počkať kým babo odrastie?
- tak ako si vymenovala: pomoc rodiny, jasle / opatrovatelka alebo zostat doma dlhsie…
Po veceroch sa da robit, ale taka vytazenost vplyva aj na dieta, unava a vycerpanie matky sa prenasa roznymu smermi a sposobmi. Tuto poslednu moznost by som uplne vylucila, proste neexistuje. Moze ti este aj manzelstvo pokazit a hlavne ta to moze psychicky zomliet.
Vieš, čo mne strašne pomohlo? Cyklovozik. Jeden spánok k jazeru, druhý spánok na ceste spat. Sloboda, aspoň jej závan.
autorka odkial si?
@ibajaanikiny ja sa nemám do akej prace vrátiť 😀 toho sa bojím najviac že mi skončí RD a ja budem na štartovacej čiare mínus 3 roky 🙈 Pani k malému som hľadala, nulová šanca.. Asi mi neostáva nič iné len ešte kúsok vydržať, keď bude mat maly 2 roky možno bude kúsok samostatnejsi, že neodpadnem večer ako zmoreny kon do postele a aj niečo stihnem pre seba..