Ako sa ďalej pohnúť vo vzťahu?
Ahojte diskutérky 🙂 !
Dosť často sledujem tunajšie diskusie, a tak som sa aj ja odvážila prispieť svojim dotazom, ktorý ma s menšími prestávkami nejak neustále trápi. Jedná sa o akúsi (možno neopodstatnenú) neistotu vo vzťahu. Tento rok je už piatym rokom nášho chodenia. Ja tento rok končím VŠ, priateľ je odo mňa o 5 rokov starší a pracuje. Spolu zatiaľ nebývame, on býva v byte po jeho starých rodičoch, ja bývam u našich, ale hlavne preto že vypomáham so starostlivosťou o svojich mladších súrodencov (učenie sa s nimi, vyzdvihovanie zo škôlky/školy a vodenie na krúžky). Náklady na seba si počas celého svojho štúdia hradím sama z brigád.
Tým, že končím VŠ, ocitla som sa na pomyselnej križovatke, čo teraz ďalej? Veľmi túžim mať rodinu a keďže mám aj nejaké zdravotné problémy, lekári mi odporúčajú dlho nevyčkávať. Priateľ o mojich zdravotných problémoch vie tiež. Už veľakrát som s ním načala tému budovania si rodiny a jeho vyjadrenie je posledné tri roky vždy niečo v zmysle "no o rok by som si to už vedel predstaviť"....pričom sám od seba svadbu nijak nespomenie, mám z toho pocit že to pre neho nejak veľmi dôležité neni a moc nad tým nerozmýšľa. Pre mňa svadba samotná dôležitá neni, ani nie je mojim snom organizovať hostinu a ceremónie, ale uvedomujem si dôležitosť toho zväzku - určite nechcem zostať so štatútom slobodnej matky a čakať na svadbu, ku ktorej nedojde.
Chcela by som si to všetko nejak rozumne naplánovať, ale samej mi to nejde, chcela by som, aby on plánoval spolu so mnou a mať dlhodobé ciele :/ je síce pekné že dnes nám je spolu dobre a pekne a naplánujeme si na víkend výlet, ale ja chcem vedieť a je pre mňa teraz dôležité riešiť, či mám teraz nastúpiť na doktorandské štúdium a budovať si vedeckú kariéru a nespoliehať sa na to, že on s niečim príde, alebo si nájsť nejakú prácu, našetriť na svadbu a vrhnúť sa do rodiného života a budovať kariéru potom. Je mi tiež hlúpe sa k nemu len tak nasťahovať, keďže byt patrí jeho rodičom a my niesme ani len zasnúbení...cítila by som sa tam tak príživnícky, neviem, či sa to dá chápať. Mám pocit že požiadanie o ruku je v nedohľadne...ale taktiež si myslím že po tých piatich rokoch by to už mohol niekam posunúť...inak je to chlap do každého počasia, veselý, pracovitý, len to plánovanie nejak nefunguje
Ako som už napísala vyššie, túto tému som načala už mnohokrát, ale nikdy som sa nedopracovala k niečomu konkrétnemu, k nejakej časovej vízii a niekedy, ako zrovna teraz v noci ma prepadne obava, že či len zbytočne nečakám na niečo, čo sa nestane...alebo možno hovorím po španielsky a on mi nerozumie :D
Neviem teraz, či som textom dostatočne dobre vystihla problém, ale budem vďačná za všetky vaše rady.
@zirafiatko ahoj, ja len na margo toho doktorandského štúdia.
Hneď na začiatku si spomínala, že buď ísť na doktorát, alebo pracovať a šetriť na svadbu. Ako denný doktorand, pre externých to samozrejme neplatí, budeš mesačne dostávať štipendium, čiže na svadbu by si určite našetrila.
Neviem síce aký odbor študuješ, ale sama v príspevku píšeš, že svadba a dieťa môžu byť až o dva tri roky, pri dennom štúdiu dokončíš doktorát za 3 - 4 roky, čiže to nie je oveľa viac. A ak sa ti nepáč predstava ísť na dva roky do zahraničia, môžeš si predsa vybrať iný študijný program resp. tému dizertačnej práce, ktorá sa bude dať realizovať aj u nás na Slovensku.
A to s naháňaním sa za publikáciami, ono samozrejme je na tom kus pravdy, kvalitné publikácie sú pre vedca nevyhnutné, ale trochu nechápem to vyjadrenie o prebraní sa až s docentúrou. Ak má niekto také ambície, stať sa docentom resp. profesorom (v prípade akademických hodností), tak je jasné, že musí naplniť isté kritériá. Ale vedeckú prácu môžeš vykonávať predsa aj bez docentúry alebo profesúry.
Ja osobne poznám vedcov, ktorí sa venujú svojej práci so všetkou zodpovednosťou a snažia sa neustále zlepšovať, ale na druhej strane majú aj šťastné rodiny.
A ak chceš posunúť vzťah niekam inam, prečo sa s priateľom neporozprávate o možnosti spoločného bývania? Vyššie si napísala, že by si sa v byte priateľových rodičov cítila ako príživník, ale ak by si sa podieľala na platení nákladov na ten byt, tak nevidím dôvod prečo by si sa mala tak cítiť.
@zirafiatko neuznavam nazory, ze po vysokej skole treba pockat s rodinou. Mas to premyslene dobre, vies aj co starostlivost o male deti zahrna. V tom problem nevidim. Ja som studovala dlhsie ako ini, popri skole som pracovala. Skola ma velmi bavila, rozmyslam, ze sa k studiu vratim. Po skole som robila rok a teraz som na materskej s druhym babom. Mne to tak vyhovuje a chapem, ze inym nie, ale ved je to o Tebe a tvojich tuzbach. Kde problem vidim, je tvoj partner. On sa na manzelstvo/otcovstvo este neciti resp nema problem cakat. Uzieras sa tou neistotou a to pre teba vobec nie je dobre. Musis sa pripravit akceptovat neprijemnu realitu a vludne a strucne mu bez vycitiek vylicit tvoj postoj. Stanov si daky dohladny casovy horizont (v ziadnom pripade roky, mesiace/tyzdne) dokedy si to musite usporiadat. Chlapcom zacne cukat, je dost mozne ze ta bude menej kontaktovat. V tejto faze je dolezite neuhanat ho, netlacit na pilu, zostat nad vecou, byt vludna, ale neustupit. Ak ta naozaj chce, zoberie si ta. Ak ta az tak nechce, bude kluckovat a ty sa s nim musis rozist, lebo ta bude len roky natahovat. Mam super kamosku, uz 10 rokov takto chodi s fajn chalanom a poslednych 5 rokov sa len schadzaju a rozchadzaju, on s nou tak vseobecne planuje svadbu, ale nema sa k cinu, ona vzdy uveri, ze uz teraz to bude a vrati sa k nemu. Poviem Ti, je to sakra emocne narocne a teraz po 30ke sa uz aj obava ako to skonci s jej materstvom.
@zirafiatko pre zenu je velmi dolezite mat vlastne zazemie. samostatnost a nezavislost. uz len preto, ze zvycajne na nej zostane prevazna cast zodpovednosti za deti a ich vychovu.
takze toto si pories po skole ako prve.
ak to tu naozaj dost casto sledujes, presne vies, s akými problemami sa tu zeny boria, ked im to s muzom prestane fungovat.
financie - zakladny kamen urazu.
byvanie - druhy kamen urazu.
mas cas, nenahanaj chlapa do svadby. zabezpec sa. dufam, ze rok-dva nezaskodia (kedze mas nabeh mat problem mat deti).
najdi pracu, zapracuj sa, spor si, zhanaj byvanie, ...
"prečo by mi priateľ hovoril, že deti chce a chce aj svadbu aj všetko, keď by sa na to v skutočnosti necítil? len preto, aby som bola nachvíľu spokojná?"
budes sa cudovat, ale ano. kludne presne aj preto. aby mal klud, mohol dalej existovat tak, ako sa naucil a ma to rad a bol aj za toho "ustretoveho" (ved nepovedal priamo nie. ale ani ano.)
a osamostatni sa aj dusevne viac od toho chlapa.
niekedy aj toto chlapom pohne, ked si uvedomi, ze zil v spokojnom stereotype, ktory mu krasne vyhovoval a vyplnam mu medzery medzi jeho pracou a zalubami. a zrazu zisti, ze by ta zena mohla pochopit, ze inde ziska dusevne viac, ako po jeho boku.
a nauc sa jasne formulovat svoje predstavy.
nehovoriac o tom, ze ked najdes schopnost krasne existovat s tym, ze on nemusi byt tvoj muz, tak stratis obavy a budes vediet byt velmi konkretna v tom, co od neho chces. to mi ver.
dalsia vec.
dvaja existuju spolu, lebo sa k sebe hodia taki, aki su. preto sa nasli, preto jeden druheho zaujali, preto im to vyhovuje.
otazka je, co sa stane, ked sa jeden z nich zmeni. (moze ta napriklad opustit, ked zisti, ze vies byt aj direktivna, nielen mierna a prisposobiva).
druha otazka ale potom je, ci kvôli tomu, aby s tebou ostal, chces prezit zivot ako doteraz (cakanim na to, kedy sa jemu uraci rozhybat). ci ti to za to stoji. alebo to radsej risknes.
@felicitab v mojom odbore sa doktorantúra externe robiť nedá, denné trvá štandardne 4 roky navyše som na stáži na ústave, kde si kladú za podmienku pre odovzdanie dizertačnej práce pobyt v zahraničí a výsledky, ktoré dosiahnem zahraničí nemôžem použiť do dizertačky - takže sa tam spravidla doktorantúra predlžuje...ale zase nikde sa nerobia také témy ako tam a zas keď by som sa na to už dala, tak by som aj chcela aby to stálo za to, nie aby som len mala nejaké phd. Navyše bývam v inom meste ako študujem a počas phd. strácam študentské výhody a to štipko moc vysoké neni - musela by som si buď hľadať ubytovanie v tom meste alebo dochádzať, a to neni lacná záležitosť - moc by som nenašetrila, navyše je to stále len štúdium - takže ani nárok na prípadnú materskú...
vychádza mi z toho všetkého že buď alebo...buď moje rodné mesto, bývanie s priateľom a klasické zamestnanie alebo presťahovanie sa do iného mesta na privát a doktorát
...to presťahovanie sa ma aj láka ale na druhej strane mám aj obavu - budeme spolu na dennodennej báze a on sa s tým uspokojí, že vlastne už nemusí nič robiť, že svadba by aj tak nič nezmenila...
to s tými 2-3 rokmi som myslela skôr ako reakciu na to, že mi niekto písal že sa chcem hneď po VŠ vydávať, že aj keby si to teraz dohodneme, tak aj tak to hneď nebude...ak by som sa chcela hneď po VŠ vydávať tak to by sme museli začať plánovať už pred dvomi rokmi
@zirafiatko a spolocne byvanie... no niektorym to prospeje, ale v mnohi chlapi uz naozaj stratia motivaciu sa zenit. Argumenty, ze si treba spoluzitie vyskusat nie su neopodstatnene ak mas obavy v tomto smere(on je strasny bordelar, ty puntickar a pod),ale inac to kvalite manzelstva nenapomaha. Pary, co spolu suzili pred manzelstvom sa rozvadzaju prave tak ako tie co spolu nezili (tot moje pozorovania, statistiku na to nesledujem;)
Dievca, ty mas ale problem so sebavedomim. Uz terazsa uzieras, co bude ak si ta nevezme. Vezme si ta iny? Urcite... ak to budes chciet a budes si vazit samu seba. Popracuj na sebalaske
@ruthike no veď toho sa obávam aj ja, že keby sa k nemu nasťahujem, tak vlastne by nemal dôvod to nejak zoficiálniť, veď by sa tým aj tak veľa nezmenilo
občas u neho som, cez víkend alebo keď musím skoro ráno vstávať na vlak (býva bližšie k stanici ako ja) a viem, aké má domáce návyky, takže to neni také že sa v tomto vôbec nepoznáme
a so sebavedomím problém nemám :D ja sa nebojím, že by som si nenašla niekoho iného, škaredá niesom, chalani na mňa vždy išli, skôr sa bojím že by som mala zase šťastie na takého namotávača
celkovo toto vídam ako častý jav, chalani v okolí sa nemajú čo k čomu, často sa preto rozchádzajú dlhoročné páriky...neviem či sú ti chalani takí pohodlní alebo čo
@zirafiatko áno sú a čím sú starší, tým viac, ale to som už písala, načo by niečo menili....
@zirafiatko problém je, že sú to chalani. Nie muži.
@zirafiatko Ešte sa spýtam, išlo by o doktorandské štúdium u nás na Slovensku alebo v Česku?
A ten povinný pobyt v zahraničí musí byť dvojročný? Mnohé štipendijné programy poskytujú pobyty, ktoré sú aj kratšie (napr. 6 - 12 mesiacov). Samozrejme, keďže neviem o akom študijnom odbore sa rozprávame, chápem dĺžku pobytu ak by šlo o nejaký časovo náročnejší výskum, kde trvá dlho kým sa človek dopracuje k nejakým výsledkom.
Ja sa stotožňujem s tvojím vyjadrením, že keď sa už na to dáš, bude to poriadne. Sama neznášam získavanie titulov v štýle len aby bolo. Asi to je tým, že som strašný perfekcionista a detailista 🙂
Hm, chápem tvoje obavy týkajúce sa presťahovanie. Asi ti však poradím len to, čo radili žienky predo mnou. Neviem koľko rokov má tvoj priateľ, ale predpokladám, že sa blíži ku 30-tke, vtedy by už mohol mať aspoň matnú predstavu o tom, čo v živote chce. Musíte sa porozprávať, bez toho to nepôjde. Vyjasniť si ako sa veci majú, ak tak neurobíte, môžete rovnakým spôsobom fungovať ešte pár rokov, kým príde zlom a vy zistíte, že to nepôjde.
@zirafiatko ale to namotavanie je len jav... ktory mozes mat pod kontrolou, ak sa namotavat nenechas. Kazdy vztah je hazard, ako cely zivot, moze to vyjst, ale i nemusi. Preto si treba chlapca v stadiu dvorenia otuknut - spravanie, zaujmy, nazory a konkretne plany do buducna - ci sa vam zlucuju, ci je vam spolu dobre, ci sa navzajom respektuje a podobne. Chalan zacne namotavat,ak sa mu dovoli, ak vies co chces a nebojis sa za tym ist, proste mu to nedovolis. BudChlapi sa casto nemaju k cinu, v dnesnej dobe su tlaky (socialne, ekonomicke) na uzavretie manzelstva ovela mensie. Preco by sa zenili, ked je im dobre nezviazanym? Na otazky ohladne manzelstva radi kluckuju, resp odpovedaju kladne/neurcito, len aby priatelku docasne uspokojili a mali klud. Ale ak si to nechas, tak to mas. Kedysi som sa tiez dala "namotavat" (inac mne to pride prirodzene, pre mna je take naozajstne namotavanie podvadzanie a ponizovanie) a az postupne som si ovedomila, ze keby som mala guraz tak priatelovi nevhodne spravanie netolerujem. Nikde nemas zaruky, ze ten dalsi buden ten "tvoj" , ani v konecnom dosledku, ze sa vydas.
Ako ti moonlight napisala, ak sa naucis pekne existovat len s predstavou seba samej tak stratis obavy a budes schopna formulovat svoje nazory tak aby si na namotavanie nedala priestor. Nieco v tom zmysle ako :radsej sama ako s niekym kto ma nelubi poriadne".
@felicitab je to doktorantúra na slovensku, medicínsky odbor...boli so mnou na stáži veľmi spokojní a ponúkajú mi doktorandské miesto s tým že už presne vedia, kam ma (ak sa rozhodnem ísť) pošlú a na ako dlho to bude potrebné
Priateľ sa pomaly ale isto blíži k 30ke a jeho nerozhodnosť ma desí...:( do bytu sa presťahoval tento rok a pol roka spal na matraci na zemi a pol roka som ho musela a presviedčať, aby kúpil aspoň postel, žiadne nejaké velké prerábky alebo zariaďovanie, obyčajnú postel nevedel vybrať, nie že by nemal peniaze, ale proste to neriešil
...presvedčila som ho až keď som mu povedala že sa v tom byte chcem cítiť dobre a nespať na zemi, že na tom by mu mohlo záležať a že tá postel je ozaj minimum a potom si sypal popol na hlavu aký je on neschopný že ani tú postel nevedel sám od seba a že on sa bojí míňať väčšie sumy naraz lebo čo ak sa niečo stane? (posteľ stála 500 eur)
vtedy som začala uvažovať aj nad týmto, že čo ak ho budem musieť do všetkého takto kopať? a trochu sa bojím že som sa snažila 5 rokov niečo budovať a bolo to zbytočné
Ste spolu veľmi dlho na to aby ste sa otvorene porozpravali o vašej budúcnosti. Mala by si najskôr riešiť otazku bývania lebo po takom dlhom období by ste mali spolu žiť a spoznávať sa..nie prv dieťa a potom zistiť že to doma nefunguje...a ak by ste spolu žili myslím že na otázku dieťa a svadba by prišlo rychlejšie.. tiež som ukončila vzťah po skoro 5 rokoch lebo nikam neviedol a mal výhovorky prečo sa spolu nedá žiť...
@zirafiatko Aha, asi ťa nepoteším svojím názorom, ale ja osobne by som neváhala s tým doktorátom. Hlavne za týchto podmienok, evidentne ťa to baví a práca by ťa mohla v budúcnosti napĺňať, čo je v dnešnej dobe dosť vzácne 🙂 To je však môj pohľad na vec, ja som to mala ľahšie, dlho som vedela, že chcem ísť na doktorát a rodinu založíme potom.
Úplne chápem tvoje obavy, že si stratila 5 rokov pri budovaní niečoho, čo nebude fungovať. Avšak podľa toho, čo píšeš mi to vychádza tak, že tvoj priateľ ešte potrebuje istý čas aby dospel. Je navyknutý na istý štandard, ktorý mu vyhovuje a pravdepodobne necíti potrebu to meniť.
@zirafiatko mne z toho čo píšeš, príde, že chceš mať veci pekne pod kontrolou, naplánované a ísť podľa nejakej línie. Je úplne prirodzené, aby sa váš vzťah posunul, máme prechodený vzťah, pozri si o tom na nete. Podľa mňa ideš na všetko príliš logicky a chýba Ti spontánnosť. Nechápem, prečo sa k tomu nepostavíš Ty nejako, rázne ale čakáš, kým on sa zachová ako Ty by si chcela. Buď Ti vyhovuje, se vším všudy alebo naber odvahu a choď za tým, čo chceš vo vzťahu aj keby to malo byť, že sa rozídete. Nech Tvoje rozhodnutie nie je odvodené od toho ako sa on rozhodne. Rozhodni sa sama.
@zirafiatko Ahoj, baby ti radia dobre, @moonlight1210 @libawet a dalsie.
Pises ''A áno, moje rozhodnutia závisia aj od neho.... neviem dokedy mám čakať na to, kedy sa on rozhýbe, alebo sa mám rozhdnúť a ísť niekam úplne inam, za inými možnosťami''. Pri tejto tvojej vete mi zasvietila kontrolka. Nie, tvoje rozhodnutia nemaju zavisiet od nikoho ineho, maju zavisiet od teba. Lebo ty z toho robis gulas v zmysle, tvoja prva volba je mat rodinu s tymto muzom, vydat sa a mat dieta. (aspon takto som to pochopila z tvojich prispevkov). Lenze on sa k tomu moc nema. Tak ty cakas. Samozrejme, ze ak chces rodinu, treba na to dvoch, no lenze ty mozes riesit priority len s tym co mas. Bolo by ine, keby ze sa rozhodujes mat rodinu a chlap chce alebo studium, lenze ty sa tu rozhodujes medzi PhD a rodina s otaznikom, cize ono to vobec ani nie je aktualna alternativa s tymto muzom! Pretoze nema 20, a keby chcel, uz davno spolu byvate. Ty by si sa citila ako prizivnik v tejto situacii, lenze ta situacia je zla. Keby to myslel naozaj vazne, uz davno spolu byvate, ten byt zdedil, takze obrovske naklady spojene s nim nema, ak by planoval fixne si ta zobrat za zenu vobec by nik z vas dvoch neriesil, ze ako student prinesies do vasho rozpoctu menej.. Planuj si zivot podla seba, bez neho, tym nehovorim, ze sa mate rozist, ale ty sa nechavas chlacholit... Ak chces studovat dalej, tak to urob, a nie ze sa toho vzdas, lebo co ak sa ten moj priatel rozhybe?! Tak cakaj a budes trpko lutovat.. Lebo ak sa ma rozhybat, tak sa rozhybe este teraz hned, ked uvidis, ze planujes svoju buducnost hoci aj bez neho. Ak sa nerozhybe nechaj ho ist. A vobec to nevid, ze by si stratila 5 rokov. Preco?? Ved si bola s nim stastna, rastla si a ucila sa komunikovat a zit vo vztahu, to je skusenost a nie strateny cas.
@zirafiatko No moja kamoška chodila s takým podobným týpkom 10 rokov, stále čakala, najskor treba dokončiť školu, potom dačo našetriť, potom neviem čo, stále dáke výhovorky, o svadbe a deťoch sa bavili, vždy tvrdil, že áno, bude všetko, jej matka už rozprávala všade, že bude svadba, bla bla, no nedočkala sa. Po 10 rokoch sa naštvala, nahúkala nanho, že kedy teda bude tá svadba a deti a on, že on sa na to necíti! Mal cez 35rokov vtedy. Čo ti poviem, dodnes je slobodný a užíva si život, ona si našla iného a dávno vydatá a má dieťa, s tým druhým to išlo všetko hned do roka a do dna svadba aj dieťa potom. Ja by som nečakala na tvojom mieste, max. by som mu dala rok a šmitec. Ber alebo nechaj tak.
Mňa normálne dnes prekvapuje ako sa citlivo pristupuje k silnejšiemu pohlaviu 🙂 . Brať takmer 30 ročného muža za ešte chlapca , citlivo čakať ako minda kým on dozreje , ak vôbec dozreje , mesiac čo mesiac premrhávať svoje drahocenné vajíčka zo svojej zásoby ...no taký chlap sa ešte nenarodil pre ktorého by som to ja urobila, zvlášť po 5 ročnom vzťahu .
Dnes je taká móda sa testovať do zbláznenia vo vzťahu , prehadzovať , nadhadzovať, prekrúcať a toto všetko skrývať za zodpovedný výber partnera ..zodpovedne vyberám 5-8-10 rokov a keď si ma ten chumaj konečne zoberie a príde dieťa , tak na povrch vypláva že on si to takto nepredstavoval a on nie je pripravený a rôzne tie chobotoviny.
Môj manžel povedal svojej mame že keď najde ženu ktorá mu sadne , tak si ju do roka vezme a tak aj bolo a to sme ani spolu nežili v jednej domácnosti . Mal 32 rokov. Sme spolu 10 rokov a až na bežné manželské nezhody máme dobré manželstvo a dve spoločné deti .
Ďalšia ,ktorá bez problémov dokáže s mužom spať,ale komunikovať s ním nevie/nechce ...tak,aby to aj viedlo k dákemu výsledku.Je to presne ten typ chlapa,čo sa donekonečna rozhoduje,necíti sa byť pripravený na rodinu,a čas plynie.Načo by sa aj ponáhľaj kamsi,ženu do postele má a nejaké záväzky mu netreba...
Nehnevaj sa,ale on pracuje,má byt,ty končíš vš,to už najneskôr na tie posledné Vianoce mal doliezť so zásnubným prsteňom a tiež ťa KONEČNE pozvať k nemu bývať a nijaké peniaze za bývanie od teba nežiada,kým nezarábaš.A ešte jedna vec- ty nijako nie si povinná sa starať o svojich súrodencov,odvoz do školy a pod. nech si režírujú tvoji rodičia, toto sú ich deti a nie tvoje,nesmieš byť kvôli tomu obmedzovaná vo svojom živote.
Urob dve veci....zajtra mu oznám,že drahý, o mesiac sa nasťahujem k tebe,čo na to povieš? nejako zareaguje a podľa toho sa zariadiš...a druhá vec- daj mu toto prečítať ,nech vidí ako ti baby radia,že v podstate ak muž ženu chce,tak sa rozhýbe už aj po roku a veci rieši...a ak ju nechce,tak nech ju neťahá za nos,to robí len nezrelý chmuľo...
@zirafiatko mna zaujala tato pasaz:
"do bytu sa presťahoval tento rok a pol roka spal na matraci na zemi a pol roka som ho musela a presviedčať, aby kúpil aspoň postel, žiadne nejaké velké prerábky alebo zariaďovanie, obyčajnú postel nevedel vybrať, nie že by nemal peniaze, ale proste to neriešil
...presvedčila som ho až keď som mu povedala že sa v tom byte chcem cítiť dobre a nespať na zemi, že na tom by mu mohlo záležať a že tá postel je ozaj minimum a potom si sypal popol na hlavu aký je on neschopný že ani tú postel nevedel sám od seba a že on sa bojí míňať väčšie sumy naraz lebo čo ak sa niečo stane?"
zazila si s nim aj ine situacie, kde ste narazili na problem s výdavkami?
alebo s tym, ze si daval cas veci riesit?
ja viem, ze niektore veci sa mozu utriast a mozu to byt nahody. nemali by sa zvelicovat.
inokedy alé su to malicke ukazky toho, co ta caka potom vo velkom.
mnoho zien, co dnes riesia velke problemy, si spomina na to, ze varovania prichadzali uz od zaciatku. ibaze to boli take obcasne a nenapadne epizodky, ze im nevenovali pozornost a nemienili ich zvelicovat, ani hned riesit, lebo nemalo zmysel hned robit z komara somara.
alebo si mysleli, ze s tym casom on prestane sam (az bude svadba, az budu deti, az bude dom, az bude mat 40, az bude mat 50, az sa prestahuju, az si najde novu pracu, ... vzdy sa nasiel milnik dufania).
uplne s tebou suhlasim!
30 rocny chlap ma byt MUZOM a nie 15 rocnym deckom...
Tiez sme sa brali po dvoch rokoch vztahu, ziadne testovanie, ziadne spolocne byvanie, ziadne oneee... manzel mal 26 rokov a uz vtedy to bol MUZ, ktory stal za to a aj stale stoji za to 😉
Mna osobne by nebavilo také dlhéééé chodenie, po dvoch-troch rokoch chodenia predsa zreli ludia musia uz vediet, čo chcu a ci chcu vztah posunut dopredu alebo z neho odist.
@maminuska "premrhávať vajíčka zo svojej zásoby"??? To znie otrasne. Ako keby tvojou jedinou úlohou na tom svete bolo rozmnožiť sa. Sorry, ale pre mňa je toto fakt dosť odpudzujúci postoj. Niekedy sa tým chlapom ani nečudujem. Niektoré ženy, keď to na nich príde, majú pred očami len jediný cieľ. Dostať sa pod čepiec a rodiť deti nech to stojí, čo to stojí. Trochu vydierania, trochu taktiky a majú čo nechceli. Potom sem píšu, aké sú nešťastné. Nehovorím, že konkrétne ty máš zlé manželstvo, ale čo to je za vzťah, kde sa žena vyhráža premrhanými vajíčkami??? 😲
@moonlight1210 on celkovo panikári z toho, že aké sú všeobecne dnes veci drahé a že on sa nechce zadlžovať a nechce hypotéku ....ale rád si kúpi nejaké nové súčiastky na bicykel hoc aj za dve stovky...a keď ide niekam s kamarátmi do baru tak kludne padne aj 20 eur za večer...je mi z toho riadne smutno, keď to tu píšem a následne to po sebe čítam :( ale aj mne rád kúpi niekedy niečo pekné len tak bez toho že by som o tom vedela, aj ma rád pozve na večeru...skôr by som povedala že má strach z veľkých investícií
@janinah a kde píšem že s ním komunikovať nechcem? neviem koľkokrát som tu spomenula že sme sa o týchto veciach bavili už veľakrát, ale väčšinou je to o tom, že rozprávam ja a on prikyvuje, že všetko bude, niekedy a ja blbá sa nechám uchlácholiť a nedokážem sa dlho hnevať
Koncis skolu (23 rokov), chces robit doktoranturu (4 roky), potom s 2 detmi na matersku(6 rokov), uz nebudes vediet nic. Kedze si nikdy naucene v skole nepouzila v reali, v 33 rokoch zacnes pracovat ako upratovacka, uradnicka na pol uvazku popri detoch?
A chlap je "nezodpovedny", lebo sa pred 30tkou este nechce ozenit a hned sa starat o jedno velke dieta a par malych. 🙂
Skonci skolu, najskor 5-6 rokov pracovat, setrit, potom svadba a deti.... 🙂
@mima4 ale samozrejme, čas môžme využívať každý ako chceme. Reagovala som na margo "premrhaných vajíčok". Nie sme samice, ktoré sa potrebujú za každú cenu spáriť a uvažovať o vzťahu v tomto kontexte (či už smerom dopredu, alebo retrospektívne), mi príde totálne primitívne. Každý vzťah má svoj význam, žiadny pre mňa nebol o premrhaných vajíčkach. Ani by mi to nenapadlo...normálne nechápem.
@majkeel no pozor, ja neviem čo si vyštudoval ty, ale ja sa už od Bc. pohybujem v praxi...neni každý odbor sociálna práca
a teda, doktorát sa nemusí robiť len na škole, ale napríklad aj vo firme, napríklad optimalizácia nejakých výrobných postupov, hm? a počas tej doktorantúry sa intenzívne publikuje, robí výskum, nadväzujú kontakty, takže človek odtiaľ nevyjde s holým zadkom..a kde som povedala, že počas materskej sa nechcem vzdelávať, prípadne pracovať na čiastočný úväzok?
Prečo obhajuješ chlapa, ktorý najprv rozpráva ako všetko bude, rodinu chce, ale keď príde ku konkrétnostiam, tak sa nevie vyjadriť? Keď nechce, nemal by to povedať rovno?
@mima4 Zodpovedneho z chlapa, ani zo zeny svadba neurobi ... Proste ten clovek je zodpovedny, alebo nie je, ma to v sebe, alebo nema. Treba sa najskor postavit na nohy, jeden aj druhy, sikovna, pracovita baba si aj o 4-5 rokov (v 28) hocikedy najde chlapa na zivot. Bud sa rozhybe tento, alebo bude iny.
Ale styl, k nicomu sa nema, hop na svadbu, hop na deti, potom hop na rozvod, moze skoncit dost velkym pruserom ... 😉
@zirafiatko nechceš s ním komunikovať tak,aby to viedlo k výsledku,-nechceš pritlačiť,lebo sa bojíš...dokelu,tak položím otázku a čakám na odpoveď a neberiem nejaké neurčité vety typu,však nejako POTOm to poriešime
@zirafiatko všetko vyplynie zo vzájomnej dohody, ale na to aby dohoda vznikla je potrebné jasne zadať vstupné údaje 🙂 To znamená ty si povieš chcem toto a toto, ale som ešte ochotná akceptovať toto a toto. On detto. Jasné a zrozumiteľné formulácie.
Prečítaj si svoju poslednú vetu - akoby si mala strach, že ak si ťa teraz tento nevezme, tak to už bude celé stáť za prd.
Chyba bude niekde inde, nie v tom, že si nevieš dupnúť.