Ako sa ďalej pohnúť vo vzťahu?
Ahojte diskutérky 🙂 !
Dosť často sledujem tunajšie diskusie, a tak som sa aj ja odvážila prispieť svojim dotazom, ktorý ma s menšími prestávkami nejak neustále trápi. Jedná sa o akúsi (možno neopodstatnenú) neistotu vo vzťahu. Tento rok je už piatym rokom nášho chodenia. Ja tento rok končím VŠ, priateľ je odo mňa o 5 rokov starší a pracuje. Spolu zatiaľ nebývame, on býva v byte po jeho starých rodičoch, ja bývam u našich, ale hlavne preto že vypomáham so starostlivosťou o svojich mladších súrodencov (učenie sa s nimi, vyzdvihovanie zo škôlky/školy a vodenie na krúžky). Náklady na seba si počas celého svojho štúdia hradím sama z brigád.
Tým, že končím VŠ, ocitla som sa na pomyselnej križovatke, čo teraz ďalej? Veľmi túžim mať rodinu a keďže mám aj nejaké zdravotné problémy, lekári mi odporúčajú dlho nevyčkávať. Priateľ o mojich zdravotných problémoch vie tiež. Už veľakrát som s ním načala tému budovania si rodiny a jeho vyjadrenie je posledné tri roky vždy niečo v zmysle "no o rok by som si to už vedel predstaviť"....pričom sám od seba svadbu nijak nespomenie, mám z toho pocit že to pre neho nejak veľmi dôležité neni a moc nad tým nerozmýšľa. Pre mňa svadba samotná dôležitá neni, ani nie je mojim snom organizovať hostinu a ceremónie, ale uvedomujem si dôležitosť toho zväzku - určite nechcem zostať so štatútom slobodnej matky a čakať na svadbu, ku ktorej nedojde.
Chcela by som si to všetko nejak rozumne naplánovať, ale samej mi to nejde, chcela by som, aby on plánoval spolu so mnou a mať dlhodobé ciele :/ je síce pekné že dnes nám je spolu dobre a pekne a naplánujeme si na víkend výlet, ale ja chcem vedieť a je pre mňa teraz dôležité riešiť, či mám teraz nastúpiť na doktorandské štúdium a budovať si vedeckú kariéru a nespoliehať sa na to, že on s niečim príde, alebo si nájsť nejakú prácu, našetriť na svadbu a vrhnúť sa do rodiného života a budovať kariéru potom. Je mi tiež hlúpe sa k nemu len tak nasťahovať, keďže byt patrí jeho rodičom a my niesme ani len zasnúbení...cítila by som sa tam tak príživnícky, neviem, či sa to dá chápať. Mám pocit že požiadanie o ruku je v nedohľadne...ale taktiež si myslím že po tých piatich rokoch by to už mohol niekam posunúť...inak je to chlap do každého počasia, veselý, pracovitý, len to plánovanie nejak nefunguje
Ako som už napísala vyššie, túto tému som načala už mnohokrát, ale nikdy som sa nedopracovala k niečomu konkrétnemu, k nejakej časovej vízii a niekedy, ako zrovna teraz v noci ma prepadne obava, že či len zbytočne nečakám na niečo, čo sa nestane...alebo možno hovorím po španielsky a on mi nerozumie :D
Neviem teraz, či som textom dostatočne dobre vystihla problém, ale budem vďačná za všetky vaše rady.
@zirafiatko ale ty nemusis cakat na jeho priame vyjadrenie. nerob si z toho startovny vystrel, aby si sa konecne sama niekam rozbehla.
lebo ked on konecne o dalsich 5 rokov zahlasi, ze teda nie, ze mu je to luto, ale uz davno citil, zeby to nefungovalo, len ta nechcel ranit, bla-bla-bla, budes plakat a vinit jeho, ze ta tahal za nos.
pritom to ty si cakala na jeho rozhodnutie. ale nemusela si. nemala si pistol pri hlave.
@zirafiatko najprv si rozmysli, co chces, ale uplne presne si to predstav, kde sa vidis o 5 rokov...ak vydata a s detmi, tomu tvojmu to na rovinu povedz, ze by si chcela do roka svadbu a do 30-tky zo dve deti...ak povie, ze nie, kasli na neho, ide inym smerom ako ty uz teraz a co bude neskor? Dnes su chlapi strasni alibisti, ozenit sa nechcu a nedajboze chciet od nich, aby sa postaral o rodinu....a vacsiu vtakovinu ako "naco si chodila na VS, ked chces mat uz deti" som nepocula, akoby mat deti bol hendikep...mala som deti uz na VS a aj po VS a uz pred 30-tkou som riadne pracovala a postupovala, nezda sa mi, ze by moje vtedy vrstovnicky bez deti mali lepsiu karieru....ved dnes mlade zeny za honbou nezavislosti, alebo naopak bezvyhradnej oddanosti detom a partnerovi, idu z extremu do extremu a stastne nie su...
@zirafiatko a Ty si prečo s chlapom, ktorý keď sa pýtaš na konkrétnosti, sa nevie vyjadriť a nepovie Ti rovno? Prečo riešiš jeho a nie seba, kvôli čomu s ním zotrvávaš vo vzťahu, ktorý Ti nevyhovuje?
Na mňa svojim vyjadrovaním pôsobíš tak mužsky alebo ako a všetko príliš vysvetľuješ. Radšej raz urobiť scénu a urobiť divadlo, na ktoré sa Ty ale neznížiš podľa Tvojho vyjadrovania, alebo budeš vkuse riešiť a točiť sa dokola. Očividne robíš niekde chybu. Zmeň výhybku, ak toto, čo robíš nefunguje. Lebo ono to ani fungovať nebude týmto smerom akým ideš.
@alaguema 🙂
ber to čisto racionálne ...chceš dieťa , rodinu , zázemie... každý mesiac máš cyklus a odchádza ti vajíčko ktoré mohlo byť oplodnené ..lebo ten tvoj chumaj nevie či je alebo nie je pripravený ... a ide sem a tam , a potom zas naľavo a napravo , a za dopredu a dozadu a on nevie a ....... čas hrá proti tebe. Možno o ulicu je iný chlap ktorý chce to isté , deti , rodinu zázemie , len ty sa nevieš nejak od neho odpútať a čas ide....drb máš 35 + , vzťah sa ti rozpadol , plodnosť klesá ..vaječníky sa ti zmenšili , ľavý už ti ani sonom nevie nájst...
a poviem ti novinu , žena je samica ... a je prirodzené že chce deti a úplne normálne hľadá samca na oplodnenie, nech to znie hocijako odpudivo a primitívne taká je realita.
Na druhej strane máš mužov ktorí chcú deti , rodinu , zázemie, manželku a len je teda problém aby sa títo dvaja stretli . A môžu sa stretnúť ...no normálne nie , lebo jeden z nich je pripútaný k nesprávnemu partnerovi..
@alaguema na druhej strane muž má časúuuu na to aby bol otcom , spermie sa mu tvoria a zanikajú , žene len ubúda--- tvrdá a nepríjemná realita .
A nie ja som sa nikdy nevyhrážala stratou vajíčok zo zásobárne, myslím že sa tým nevyhráža žiadna žena priamo. U mňa by neexistovalo aby sa mi 5 ročný vzťah neposunul ďalej , vo vhodnom veku ani trojročný vzťah , rovno by som ho kopla do prdele a hľadala by som iného .
@alaguema ani ja ,lebo som to nepotrebovala. Mňa si partneri chceli vziať a aj si ma vzali , druhý presne do roka. Žiadne naťahovačky , odrbávačky , odkladanie ..presne po roku( presne na deň ) od nášho prvého zblíženia sme sa zosobášili . Ani ja som neriešila cykly a zásobáreň vajíčok .. načo ? Mala som manžela ktorý tie deti chcel a tak sa aj stalo . Na deň presne do roka po svadbe sa nám narodila dcéra.
Ale viem sa vcítit do ženy ktoré sa ťahajú s mamľasom 5 + rokov , ospravedlňujú ho že sa potrebuje vybúriť a "testujú" sa spolu že majú obavy či sa vôbec niekedy aj detí dočkajú , tak stále citlivo čakajú a čakajú a možno po nejakej dobe sa opýtajú ...mojko už si dozrel , ale nie on je stále zelený ako nezrelá hruška , tak ešte počká nejaký ten rôčik , 35 tka a blíži raketovou rýchlosťou , vzťah sa často rozpadne lebo on sa ešte necíti . Žena chce deti a začína panikárit, 35 + na krku , partner sa začína ťažšie hľadať, lebo to kvalitné je zväčša zadané a ženaté . Takže zostávajú večné deti , alkoholici, mamičkári... jednoducho klasa výber, samozrejme česť výnimkám . A čo je najhoršie, nie je neobvyklé , že ten ex mamľas sa do roka ožení s mladšou , ktorá mu onedlho povije dieťa.
Takže čo tu vlastne máme ..ženu 35 +, ktorá nech vyzerá ako chce dobre, jej reprodukčné schopnosti pomaly odchádzajú do prdele , výber partnerov veľmi biedny sa obzrie dozadu a zistí že premrhala svoje najplodnejšie obdobie s idiotom , ktorý s ňou deti mať nikdy nechcel.
@maminuska Ale toto je staré, ako ľudstvo samo. A nie je to o tom, že muži sú idioti. Je to o tom, že sa dvaja (obaja!) rozhodnú tú hru hrať spolu. X ľudí sa ťahá s inými ľuďmi, s ktorými nie sú spokojní. Sebaklam je silná vec...Žena predsa v hĺbke duše vie, čím mužovi je. Otázka je, či to vie sama pred sebou priznať, či s tým dokáže niečo urobiť a prípadne sa s ním aj rozísť. A nie je to len o deťoch a svadbe. Koľko žien sa vydalo a tie deti majú s mužmi, ktorí o nich nestoja. Či manželky a matky sú už všetko napospol milované a vážené ženy? 😉 Vieš, niektoré (mnohé) to tu prezentujete v štýle - JA som vydatá, MŇA si niekto zobral, Ja som nemusela to a hento, už dávno mal nabehnúť s prsteňom a podobné žvásty...a potom je tu x príspevkov - manžel ma už asi nemiluje (miloval ma vôbec niekedy?), podvádza ma, nedáva mi peniaze, nestará sa...vytvorila som si nový nick, lebo sa hanbím.
Tento chlapík možno autorku miluje a chce, možno naozaj potrebuje len ešte nejaký ten rôčik počkať. A možno ju má len ako dočasné pokrytie jeho potrieb a neráta s ňou do budúcna. Vie tu niekto, ako to je naozaj? Ja nie. Ty asi tiež nie. Vie to ona. V hĺbke duše to vie.
@alaguema tiež si to myslím...Intuícia,keď ju nechame, nám mnohé napovie...
A pre zakladateľku ...Keď sa pýtala,že prečo by jej teda vravel že raz deti a rodina áno ale ešte nevie presne...No prečo to vravel ? Aby mal pokoj v daný moment a dostal sa ti v daný moment do nohavičiek...
@alaguema prezentujeme, lebo stale (s tichym suhlasom verejnosti) plati: "nemas chlopa - nemas pravdy".
a nech je zena akokolvek silna a sebestacna, kazda jedna by vedela povedat kolkokrat musela prejst situáciou, kde najprv musela presvedcit, az potom ju akceptovali a uznali aj ako samostatnu jednotku, kedze nebola vydata, alebo bola rozvedena.
terajsia spolocnost je proste taka. postavme sa na hlavu. doba matriarchatu je prec, a ci sa vrati, je vyhliadka dalsich par sto generacii (aj ked pomalicky sa to deje).
takze prezentacia: "som vydata/zasnubena/mam priatela" dava jednoducho zene status v spolocnosti a ulahcuje niektore situacie. ta zena je akoby "chranena", lebo je za nou muz (aj ked obcas je to somar, neschopak alebo prizivnik).
vezmi si hoci aj media, ktore tomu davaju korunu a siria to v povedomi ludi.
taka terajsia vojvodkyna Kate, ked uz chodila s Williamom dlhsiu dobu a zasnuby nikde, tak muselo byt pre nu uzasne vsade, aj po autobusoch, vidiet obrovske bulvarne napisy, ze je WaityKatie (Cakanka Katka).
proste bola za ohrdnutu a zrazu stracala hodnotu. zosmiesnovali ju.
(ked sa nakoniec vtedy rozisli, tak si na nej zgustli este viac).
takze toto podvedome zasieva do hlav muzov: zena bez chlapa je menejcenna (ak nie bezcenna).
a do hlav zien: potrebujem chlapa, aby ma akceptovali.
nie je to jedina vec, co tlaci ludi ostavat v zlych vztahoch, alebo chciet s niekym byt, ci povazovat zasnubenie a sobas za dolezite.
ale je to jedna z nich.
@moonlight1210 Hlavne chlapi, no konkrétne môj chlap si myslí, že by som bez neho asi skapala, no ani nie.......
@moonlight1210 ale kto sú to tí "oni"? Média nechaj tak. Kto chce, sleduje. Ja nie, ani neviem to o tej žene princa. Chápem, že pre ňu bolo ťažké to nesledovať. Ale tu sa bavíme o bežných ženách, o ktorých nepíšu médiá. Nikto sa v živote nestretáva so spoločnosťou ako takou (s celkom). Každý sa pohybuje v určitých kruhoch, ktoré si sám vyberá. Nikdy som nemala pocity, ktoré popisuješ. Osobne si myslím, že viac, než spoločenská norma, je to subjektívny pocit tej konkrétnej ženy. Ja osobne som sa ako single cítila super. A podľa tých "noriem" som v tom čase mala minimálne aspoň pomýšľať na manželstvo. Možno si to niekto aj myslel, možno to niekto aj povedal, aby som ti pravdu povedala, ani neviem...Bolo mi to jedno. Našťastie toto nikdy nebol u mňa dôvod, aby som mala chlapa. Nemusíme mať späť matriarchát, aby sa žena mohla dobre cítiť aj ako single. Je to nastavenie v hlave. Nič viac.
@moonlight1210 toto je nazor ako z roku 1896.. Preboha: prezentujeme, lebo stale (s tichym suhlasom verejnosti) plati: "nemas chlopa - nemas pravdy".-to co je za nazor, alebo ze casy matriarchatu su prec????????????? Kedy boli tie casy???????? Lebo poslednych 500 rokov urcite nie. Dalsi vyrok: som vydata/zasnubena/mam priatela" dava jednoducho zene status v spolocnosti a ulahcuje niektore situacie -halooooo sme v 21 storoci. Nepoznam nikoho s takymito nazormi.
@stanulienkat ani ja som sa s tým nestretla a to som na toho pravého čakala dosť dlho. Vydala som sa až po 30-tke. Nikdy som nemala pocit, že by som bola nejaká chudera na okraji spoločnosti. Skôr naopak 😉
moonlight to vystihla tak, ako to je. Žena, ktorá je sama bez chlapa je akýmsi spôsobom menejcenná alebo sa na ňu pozerajú skrz prsty. Nie je rovnocenná tej, čo má muža, rodinu deti. Je to jednoducho fakt. Veď stačí si aj tu na koníku čítať témy, kde niektoré ženy necítia mať potrebu deti aké komentáre k tomu bývajú. Žena ak je sama sa môže cítiť dobre ale spoločnosť jej dáva nejakým spôsobom najavo, že s ňou nie je niečo v poriadku. Či si to chcete priznať alebo nie.
Prikláňam sa...ja ako 32 ročná bezdetná a bez manžela cítim neskutočný tlak z okolia... aj napríklad mladšie ženy čo už majú rodiny aj keď samé vedia že majú muža na hovno ale majú tu rodinu mi to dosť surovo davajú pocítiť že som nič lebo som bez chlapa a bez detí... ale to sa deje aj tu na koni...sklapni lebo ty ešte deti nemáš...
@puklica13 nejako Ťa môj názor vytočil. Ale predpokladám, že máš dieťa, muža. Alebo si po 30 tke a si sama bez detí a muža? A všetci v okolí to berú ok, že to je norma? Alebo máš dlhoročný vzťah a nie ste zobratí a nik Ti nehovoril, že by si sa mala vydať?
A stáva sa to aj na koníku, ako to bolo vyššie spomenuté, že ak nemáš deti sa nevyjadruj alebo keďže toto je stránka pre matky a budúce mamičky, že čo tu vlastne robíš? Toto je realita.
@zirafiatko Ahoj 🙂 Nieco podobne som si aj ja odzila...Mala som takeho pocas VS... chodili sme spolu 4 roky, zabezpeceny a velmi vzdelany chlap, proste dobra partia.. mali sme sa radi, 2 roky to bolo super, a potom cim dalej to slo, tak tym sa to menej hybalo. Nechcela som hned svadbu, ale predsa po 4 rokoch by inteligentny chlap mohol zistit, ci je to vztah na manzelstvo alebo nie. Ale on si nebol isty. Ano, mal ma rad, bol rodinny typ, usporiadany, ale chybala mu vnutorna istota. Lenze on bol celkovo taky, dost nerozhodny, a velmi premyslal nad vecami, musel sa rozhodnut vzdy spravne a preto to tak trvalo (to mal z prace) A ja som len cakala, cakala,,,, dni a mesiace sli... Jasne, ze sme sa o tom rozpravali, ale proste to neslo. V dobrom sme sa rozisli. Po roku som spoznala terajsieho manzela, ktory sa do mna (podla jeho slov 🙂 ) zalubil na prvy pohlad a bum, po roku bola svadba. Mne vtedy doslo, ze toto je ten sen, ktory som ako mala snivala. Takeho chlapa, akym je teraz moj manzel, som vzdy chcela. Je to proste skvele. Kazdy den dakujem Bohu, ze sme sa s tym prvym nezobrali, len by som sa trapila a stale plakala. A teraz? 🙂 Je to tak jednoduche, proste tak prirodzene to slo... neviem to ani opisat....... a o par dni sa nam narodi nase babatko 🙂 Nevravim, ze mas spravit to iste... len ty vies, aky je... ja som to zial vo vnutri vedela, len som si stale nahovarala, ze jedneho dna sa to zmeni, ved sa mame radi a je nam dobre.... No proste nie, nevyslo to.... a ja som takaaaaa stasta 😀
@moonlight1210 No neuveríš, ale ani ja som sa tak nikdy necítila. 🙂 Tlakov a podcenení celá rada - zdravotný stav (nie, to nedáš), bezdetnosť (veď aj tu sa maminy už pár krát nechali počuť, že bezdetné myslia len na pekné obliekanie a nevedia, o čom je život a iné z môjho pohľadu žvásty, s prepáčením), no a keď niekomu poviem že som single a je mi fajn (To naozaj? To si iba myslíš, ale v skutočnosti si to nemyslíš), urážky starých dievok už radšej ani nepočúvam (je nad slnko jasné, prečo je taká harpia). Čítam to po sebe a rehocem sa jak blázon. Človek v tomto svete musí ale sakramentsky dobre vedieť, čo chce, inak ťa to všetko zneistí a zomelie. Ale nikto v mojom okolí mi nedáva pocítiť, že som bez muža, ešte aj kamaráti prídu a pomôžu s mužskými prácami, v práci mi aspoň môžu naváľať robotu, keďže som bez rodiny. 🙂 Jediné, čo mi napadá, je status slobodnej / rozvedenej matky, tu už si istú diskrimináciu viem predstaviť.
@dharmasanata kto sú to tie ženy a čo konkrétne ti hovoria. Mne keď niekto povie "neskutočný tlak okolia", predstavím si ako do teba denne hučia, že sa máš vydávať. Ale zrejme to tak asi nebude, že? Ono to niekto asi sem tam spomenie, ale nebude to tak, že ty to vnímaš ako neskutočný tlak, pretože si na to super receptívna a citlivá, lebo sama to pociťuješ ako problém? Ja si spomínam, ako sa ma občas vtedy niekto opýtal niečo v zmysle a vydávať sa nebudeš? Na mňa to nemalo žiadny dopad. Ani negatívny, ani pozitívny. Nič som za tým nehľadala. Dokonca si myslím, že ľudia to často hovoria už len tak konverzačne, v podstate je to každému šuma fuk, či si vydatá, alebo nie.
@zirafiatko priznam sa necitala som vsetko, ale tvoje prispevky ano. Samozrejme je to len moj nazor, ale mne je zrejme, ze si pre neho len volnocasova aktivita. Podla mna chlap, ktory miluje zenu, rata s nou do buducnosti a dostane sa k bytu, tak uz len premysla, ako ju tam dostat. Spolocne byvanie je predsa pre chlapa (ak miluje zenu) vrchol blaha. Blizkost milovanej osoby, pravidelny sex a popritom este zena poprace, navari😂. Ponukol ti vobec byvanie u neho v byte? Fakt tu nerobme z chlapou totalnych idiotov, to, ze nic nekonkretizoval nie ke o tom, ze je blby, ale praveze vychcany. V podstate ti hovori, ze ano sak si to viem s tebou predstavit, ale nechcem sa viazat lebo co ak dojde nieco lepsie. Moja rada je, aby si sa o svojej buducnosti rozhodovala tak, akokeby tu on ani nebol.
@moonlight1210 No a snáď ešte k tej neschopnosti ostať sama - napr. u mňa bol vždy problém naviazanosti na priateľa, takže neschopnosť opustiť konkrétneho človeka. Celkovo sa mi zdá, že dlhodobá koexistencia s partnerom človeka tak akosi "zdeformuje", ak k nej nepristupuje správne. Nikdy nezabudnem na to, ako som asi mesiac po rozchode trpela nezmyselným pocitom, že sa mi napr. nechce variť, lebo nemám komu. Až potom nastal úžasný pocit, že si teraz život môžem zariadiť podľa seba a nie podľa nálad / duševných stavov iného človeka. Zdá sa, akoby sme sa podaktorí v dlhočizných vzťahoch / manželstvách celkom odučili fungovať tak nejak na vlastnú päsť a "pod vlastnou identitou", často stretávam ľudí, ktorí to vôbec nedokážu.
@zirafiatko no, neviem, ale mne to pride, ze jemu takyto vikendovy vztah vyhovuje a nema preco to posuvat dalej. Nezijete spolu, idete cez vikend na vylet, on sa s tebou ani nezasnubil, ani ziadnu viziu nema, ked sa pytas povie ze si to s tebou vie predstavit? To co je? Predstavit si viem aj ja vselico, ale od chlapa, ktory ma miluje ocakavam po 5 rokoch aspon aku taku iniciativu plnovat spolocne buducnost a veci pomenovat konkretnym menom, vtedy zasnuby, vtedy svadba, potom deti...ak on sa do nicoho takeho nehrnie a to dokonca ani po polozenych otazkach, tak mi to pride ze to jednoducho nechce, len nevie ako ti to povedat. Ma ta rad, je mu takto dobre, ale zjavne ta nema rad dost na to aby to cele bral vazne. Sorry, ale tak mi to pride. Tiez som to zazila a skoncilo to ( chvalabohu) rozchodom...o tom uz ani nehovorim ze ked sa s chlapom neda otvorene hovorit uz teraz, bude s nim sakra tazka komunikacia cely zivot...na tvojom mieste by som mu polozila velmi konkretnu otazku, nieco ako: Ides si ma zobrat o rok, budeme mat konecne deti, alebo kasleme na to a idem na doktorandske studium a s tebou uz nemam ratat? Bud ho to nastartuje, alebo sa aspon dozvies na com si...