Ako sa ďalej pohnúť vo vzťahu?
Ahojte diskutérky 🙂 !
Dosť často sledujem tunajšie diskusie, a tak som sa aj ja odvážila prispieť svojim dotazom, ktorý ma s menšími prestávkami nejak neustále trápi. Jedná sa o akúsi (možno neopodstatnenú) neistotu vo vzťahu. Tento rok je už piatym rokom nášho chodenia. Ja tento rok končím VŠ, priateľ je odo mňa o 5 rokov starší a pracuje. Spolu zatiaľ nebývame, on býva v byte po jeho starých rodičoch, ja bývam u našich, ale hlavne preto že vypomáham so starostlivosťou o svojich mladších súrodencov (učenie sa s nimi, vyzdvihovanie zo škôlky/školy a vodenie na krúžky). Náklady na seba si počas celého svojho štúdia hradím sama z brigád.
Tým, že končím VŠ, ocitla som sa na pomyselnej križovatke, čo teraz ďalej? Veľmi túžim mať rodinu a keďže mám aj nejaké zdravotné problémy, lekári mi odporúčajú dlho nevyčkávať. Priateľ o mojich zdravotných problémoch vie tiež. Už veľakrát som s ním načala tému budovania si rodiny a jeho vyjadrenie je posledné tri roky vždy niečo v zmysle "no o rok by som si to už vedel predstaviť"....pričom sám od seba svadbu nijak nespomenie, mám z toho pocit že to pre neho nejak veľmi dôležité neni a moc nad tým nerozmýšľa. Pre mňa svadba samotná dôležitá neni, ani nie je mojim snom organizovať hostinu a ceremónie, ale uvedomujem si dôležitosť toho zväzku - určite nechcem zostať so štatútom slobodnej matky a čakať na svadbu, ku ktorej nedojde.
Chcela by som si to všetko nejak rozumne naplánovať, ale samej mi to nejde, chcela by som, aby on plánoval spolu so mnou a mať dlhodobé ciele :/ je síce pekné že dnes nám je spolu dobre a pekne a naplánujeme si na víkend výlet, ale ja chcem vedieť a je pre mňa teraz dôležité riešiť, či mám teraz nastúpiť na doktorandské štúdium a budovať si vedeckú kariéru a nespoliehať sa na to, že on s niečim príde, alebo si nájsť nejakú prácu, našetriť na svadbu a vrhnúť sa do rodiného života a budovať kariéru potom. Je mi tiež hlúpe sa k nemu len tak nasťahovať, keďže byt patrí jeho rodičom a my niesme ani len zasnúbení...cítila by som sa tam tak príživnícky, neviem, či sa to dá chápať. Mám pocit že požiadanie o ruku je v nedohľadne...ale taktiež si myslím že po tých piatich rokoch by to už mohol niekam posunúť...inak je to chlap do každého počasia, veselý, pracovitý, len to plánovanie nejak nefunguje
Ako som už napísala vyššie, túto tému som načala už mnohokrát, ale nikdy som sa nedopracovala k niečomu konkrétnemu, k nejakej časovej vízii a niekedy, ako zrovna teraz v noci ma prepadne obava, že či len zbytočne nečakám na niečo, čo sa nestane...alebo možno hovorím po španielsky a on mi nerozumie :D
Neviem teraz, či som textom dostatočne dobre vystihla problém, ale budem vďačná za všetky vaše rady.
@alaguema Ty druhým môžeš vyvodzovať závery a porovnávať so sebou kde vychádzaš ako tá, čo to zvládla: "nebude to tak, že ty to vnímaš ako neskutočný tlak, pretože si na to super receptívna a citlivá, lebo sama to pociťuješ ako problém? Ja si spomínam, ako sa ma občas vtedy niekto opýtal niečo v zmysle a vydávať sa nebudeš? Na mňa to nemalo žiadny dopad. Ani negatívny, ani pozitívny. Nič som za tým nehľadala." Ale ja sa k Tebe vyjadriť nemôžem. Nevieš prijať, že niekto to môže mať inak. Veď čo máš potrebu ju rozoberať? Ona to tak cíti, je to jej život.
@alaguema Ty ale ja som ti už počula názor, že túžba po manželstve / materstve je do veľkej miery o spoločenskom vplyve. Argument znel, že napr. v rómskych kruhoch aj trinásťročné vedia byť úplne zdrvené z toho, že ešte nerodili podobne, ako je to v zvyšnej časti populácie u žien pred štyridsiatkou. 🙂 No ja ti neviem, ale viem si predstaviť, že sa človek spoločenskými a inými vonkajšími vplyvmi dá minimálne nahlodať (všetky moje bývalé spolužiačky sa vydali, s kolegyňami sa nedá o inom, len o deťoch a pod).Pamätám si, že ako tínedžer som videla toľko filmov a prečítala toľko kníh o láske a materstve, že som normálne uverila tomu, že materstvo je jediné šťastie na svete a ak sa do tridsiatky nevydám, biologické hodiny ma rozomelu na kašu. A chvíľu mi teda trvalo, kým som v sebe spracovala skutočnosť, že mňa život ťahá úplne inými cestami a kým mi došlo, že životné naplnenie má o čosi širšie rozmery.
@dharmasanata aha...No, ok to nie je. Nič z toho by som kamoške (ani nikomu) nepovedala. Asi nie sú také kamarátky, za aké si ich pokladala. Ale podľa mňa toto bežne single žena nezažíva. Máš tam asi viac zlomyseľných, než kamošiek.
@dharmasanata Ale jo, občas počujem naozaj niečo tvrdé v zmysle - ty si slobodná, ale skôr bezdetná, ty fakt o tom nemáš ani páru. Cítim, že to chce tri veci:
1. Vybudovať si schopnosť nemiešať sa mamám do vecí, o ktorých páru naozaj nemám.
2. Nepchať sa do priazne ľuďom, ktorí ku mne pristupujú povýšenecky.
4. vedieť, čo chcem, resp. mať poriadok vo vlastnom živote, príp. zázemie dobrých priateľov a ísť si svoje.
Ak má žena chaos v sebe, je naozaj možné, že sa spoločenskými vplyvmi nechá zmiasť.
@puklica13 Ja si nemyslím, že je zbytočné o tom hovoriť. Je spústa ľudí, ktorí sa nad tým zamyslia a povedia si: a just - do kelu s vami, toto je môj život! 😉 Nie je to žiadne umenie, ani nejde o to, kto čo "zvládol"...život nie je súťaž, ako si poniektorí asi myslia. Ale je to maximálne pozitívne a oslobodzujúce....a ešte ako 🙂
No ženy 🙂 panika zažehnaná....aspoň nateraz (budem vyzerať síce ako hysterická koza ale neva)
hodili sme reč pri víne, ja som sa snažila byť extrémne vecná, aj som si poplakala, čo nezvyknem, aj som asi vyzerala celkom zúfalo, že som v neistote a že sa bojím no a z frajera nakoniec vyliezlo, že on to chcel ako prekvapko - tento rok zásnuby, že len čaká na vhodnú príležitosť a budúci rok na jeseň svadbu aby to do tej 30ky stihol (juchuuu sme konkrétni a s týmto sa dá ďalej pracovať)
...čo som len tak očami preletela narýchlo komentáre čo tu pribudli, on chce aby som s ním bývala odkedy sa presťahoval od rodičov na byt, ale ja som nechcela príživničiť - nemala by som mu moc ako prispievať
@nela1916 Tak zase nech sa na mna nikto nehnevá, ale ja si tiež myslím, že pokiaľ žena nemá deti, tak ma nemá čo poučovať o výchove a podobných záležitostiach, lebo nemá s tým skúsenosti. Také tie reči ako ja by som nikdy... a moje deti nebudú robiť toto a tamto....a podobné bludy od slobodných bezdetných žien ma vedia občas vytočiť, lebo vždy to skončí rovnako, tá žena o pár rokov má dieťa a robí to isté, čo tvrdila, že ona by nikdy.... Niektoré veci si jednoducho treba najskor zažiť, moj názor.
@puklica13 ak si si nevšimla, vyjadrovala som sa všeobecne, nie osobne.
Neodpovedala na ani jednu z otázok, ktoré som Ti položila.
Jedna vec je nastavenie spoločnosti, ktoré je faktom a ktoré tu pár žien spochybňuje. To je jedna stránka. Druhou je nastavenie človeka - gény, podmienenosť výchovou, prostredím, v ktorom vyrastal atď. O vnútornej slobode môže hovoriť málokto. Niekto, komu to je jedno, pre koho to nie je podstatné. Ale ak to niekoho trápi, ak žena túži mať deti a nemôže nájsť partnera, tak túžba je silnejšia a vtedy nie je slobodná, lebo jej túžba, jej myseľ sú silnejšie a jedná na základe ich podnetov. Vnútorná sloboda je krásny pojem. Ale čo to znamená? Skutočne slobodný je len ten človek, ktorý sa nestotožňuje s fungovaním mysle a jej procesov. Áno, niekto môže byť ľahostajný voči tomu, čo si kto myslí ale môže jeho myseľ ulpievať na iných veciach, túžbach a vtedy sa o slobode hovoriť nedá.
@dharmasanata ntv..Ako vážne? Že nepozvem ťa lebo....Xy? Úprimne, poslala by som také "kamošky" niekam ...
@mandala77 pozri ja sa nechcem hádať , to nebolo myslené ani tak na teba ako všeobecné, mne je u prdele čo si kto o mne mysli, dupľom keď sa často krát asi nesprával podľa nejakých zaužívaných noriem...Chcela som tým povedať že absolútne nevidím dôvod sa obhajovať či vysvetľovať pokiaľ to sama neuznané za potrebne...
Komentovať budem tiež čo chcem a kedy chcem...Tak ako ty keď si nazvala ženy menejcennymi..
Nás nemusia muži vôbec diskriminovať, my ženy si na to bohato vystačíme samé...
@puklica13 napísala som toto: Žena, ktorá je sama bez chlapa je akýmsi spôsobom menejcenná alebo sa na ňu pozerajú skrz prsty.
A áno, ja to tak vnímam, to som si nevycucala z prsta. Jednoducho to v spoločnosti je. Keby to tak nebolo, tak sa s tým ženy nestretávajú a keďže sa s tým stretávajú, tak to tak je. Jednoducho ten tlak spoločnosti je.
A áno, ona nemusí sa obhajovať a vysvetľovať ak to neuzná za vhodné. Ale už len ten fakt, že ten tlak z vonka je, je sám o sebe nepríjemný. Sú ženy, čo v pohode druhých odpálkujú a netrápia sa tým, ale veľa žien to bolí.
Mne je tiež jedno čo si o mne kto myslí ale viem sa vcítiť do toho aké to pre ženu môže byť nepríjemné a zraňujúce. Ak napríklad túži mať deti, má po 30 tke, sama má problém sa s tým nejako vyrovnať a nie to ešte tlaky okolia.
@alaguema
@nela1916
@stanulienkat
neviem, ci sa pochopime, lebo ste to vzali dost poburene, ale skusim:
zena 35+ sa sama samozrejme neciti menejcenna (hoci moze).
neplette si to.
nevsugeruva si to, ale citi, ze je tak hodnotena.
(a su aj take, co sa tym naozaj riadia a maju z toho depky.)
dokonca ani v najblizsom okoli to nemusi pocitovat, lebo tam uz je "etablovana" (ani v praci, ak uz je zapadnuta v koletive). poznaju ju a vedia, ze veci zvlada aj sama a nepotrebuje sa vesat chlapovi na krk, aby bola niekto. je niekto, lebo je sama sebou. a tak ju akceptuju.
ale akonahle vyjde do sirsej spolocnosti, ktora ju este nepozna, tak sem-tam (a niekedy casto) pociti smer zmyslania o nevydatych/nezadanych zenach po 35 roku.
bez ohladu na jej osobnost, schopnosti, sikovnost, sebestacnost.
nie automaticky. neplette si to.
za beznych okolnosti na nu len malo ludi pozera divne, ci krivo.
ale akonahle nastane nejaka konfliktna situacia, tak casto taha slobodna/rozvedena za kratsi koniec (nebodaj este s detmi!). nehovorte mi, ze nie.
niekto ju podcenuje, iny berie ako lahku korist, dalsi caka, ze by mala byt vdacna, ak sa jej ujme a pomoze jej (lebo vsak je sama).
zeny su voci nej ostrazitejsie, lebo ocakavaju, ze si chce uchytit nejakého chlapa aj za cenu rozbitia ich uz existujucej rodiny, len aby tiez ziskala spolocenske postavenie vydatej/zadanej.
opakujem - nie automaticky. ale ked dojde na nejaku neprijemnu situaciu, vtedy sa nalady spolocnosti voci nej ovela lahsie zvrtnu na negativne.
@stanulienkat
k tomu matriarchatu - pridaj aj nejake to tisicrocie. 500 rokov je malo, co tu uz nie je.
k tomu 21. storociu.
o vela spôsoboch vnimania situacii hovoríme, ze su zastarale, a takto sa uz nema o nich zmyslat a je to hanba (alebo ubohost) tak zmyslat v dnesnej dobe. a potom zistime, ze niektore veci sa nezmenia ani cez storocia. a ked do toho vstupia emocie, tak proste koname ako nase mamy a stare mamy bez ohladu na datum.
- priklad:
nezadana kamoska je cielom podcenovania zo strany sefa, lebo je zena (navyse po tridsiatke a nezadana = rovno jej da mlcky nalepku "vhodna zakladat sanony") - utesujeme ju a rozculujeme sa na jej sefa, ako sa chova, ked sme v 21. storoci.
o tyzden zistime, ze ona sa uz pol roka tajne styka s nasim frajerom (a to sme jej hovorili, ako mame podozrenie, ze on zahyba a ona nas este utesovala, ze sa nam to zda) - a bude to svina, ktoru nikto nechcel, nevedela si nikoho sama najst, bala sa, ze ostane na ocot, tikaju jej biohodinky. proste jej status slobodnej nezadanej tridsiatnicky (alebo takej, co jej par vztahov uz krachlo) bude zrazu tiez dovod jej to dat pocitit, aka je chudera stojaca na spodnom stebliku spolocnosti. co od takej cakat. bude to tiez dokaz na ukazku jej zakernej zradnej povahy. spolu s dalsimi inými dovodmi.
zrazu s tym ziadne 21. storocie nebude mat co docinenia, aby sme tak o nej nezmyslali a nehodnotili ju podla toho. nema chlapa - je to chudera, co sa ulakomila na nasho (na muza zeny, ktoru niekto aj chcel. narozdiel od tej druhej.).
v prvom navale negativnych emocii zo zrady dovery a z nevery to proste pride.
budeme na nu pozerat zvrchu aj pre toto.
myslim, ze kazda podvedena zena vie, ze v prvej chvili je schopna brat za ukazku ubohosti sokyne aj to, ze chodi casto na kozmetiku a ku kadernicke a do fitka.
je to prvy naval.
ked prejde, rozmyslame uz sudnejsie.
@mandala77 aká spoločnosť? Predavačka v obchode? Muž na zastávke?..To nie je spoločnosť, skôr okruh ľudí v ktorom sa daná osoba pohybuje..A je len na nej či a do akej miery si ten "tlak" pripusti...
Lebo aj ja som " spoločnosť" a ja si teda nemyslím o žiadnej slobodnej či bezdetné že je menejcenna
no pomaličky začínaš tlačiť. to neni dobré. my muži nemáme radi keď ženská rieši, vymýšľa, plánuje
@puklica13 z toho ako reaguješ, usudzujem, že si vydatá a máš dieťa a rovnako, že nemáš schopnosť vcítiť sa, že také niečo je možné a ženy to môžu vnímať, cítiť a ten tlak si pripúšťať. Je to Tvoj pohľad, nemienim sa s Tebou doťahovať a slovíčkariť o menejcennosti i spoločnosti. Zbytočná strata času.
@germaniawerks vsetky zeny, riesia, planuju a potrebuju mat pocit istoty, to je v nas
@zirafiatko tak vidis, aspon uz viete obidvsja na com ste a dycha sa vam lahsie...vela stastia
@germaniawerks asi netuším, čo je tlačenie na tom keď si po 5 rokoch vzťahu chcem vyjasniť, na čom sme a kam to smeruje
@puklica13 tak ako je zbytočné podľa Teba hovoriť mne určité veci, tak je podľa mňa zbytočné hovoriť Tebe a ostatným, ktoré boli pobúrené nejakými komentármi. Nie si ich v koži a nedokážeš a ani sa nechceš vcítiť. Vnímaš len svoj pohľad a svoju skúsenosť a svoj postoj k tomu. Rovnocenné bytosti ako aj vnútorná sloboda, sú krásne slovíčka, ale platné leda tak v diskusiách. Síce o nich hovoríš, ale z toho akým spôsobom píšeš, sú to len prázdne slová.
Súhlasím s tým, že v spoločnosti existujú určité ustálené predstavy - a netýkajú sa len žien, ale v podstate všetkých oblastí života - od názorov na politikov počnúc po predstavách o výchove či výžive detí končiac. A je jedno, či ich nazývame tlakom, stereotypmi, názormi ... Samozrejme spoločnosť nie je homogénna, jednotliví konkrétni ľudia sa s nimi veľakrát nestotožňujú. Aj v jednotlivých vrstvách spoločnosti sú rôzne a asi sa nenájde človek, ktorého všetky názory by boli totožné s tými "spoločenskými" 🙂.
Tak či tak - sú tam - isteže, dá sa im odolávať, či si ich nepripúšťať, ale už len samotný fakt, že musíme venovať energiu tomu, aby nás neovplyvňovali, hovorí o tom že tam sú.
@zirafiatko a keby si mu povedala presne to, co si napisala v uvodnom prispevku? 🙂 vo vztahu treba byt k sebe priami a uprimni 🙂 vela stastia 🙂
@mandala77 vieš makové o mne mne, tak nesud..Ja mám omnoho viac empatie lebo takým ženám nehovorím že sú menejcenné ale to že záleží len na nich a na ich postoji či sa tak budú cítiť..
Ty si o mne kľudne môžeš myslieť že som krava ale mňa sa to nijak nedotkne
A za zbytočne to povazujem preto lebo tá dogma tej spocnosti je v tebe..Ergo nemôžeme mať rovnaký nazor
@skriatok26 áno, presne to som mu povedala, a aj predtým som mu to tak vravela...my nemáme vôbec problém sa úprimne baviť o hocičom, len v tomto mal on blok, nevedel sa k tomu nejak vyjadriť
My sme s partnerom k sebestale uprimni a je jedno ci sa jedna o nieco zle alebo dobre. Tym, ze mu to nepovies budes mozno lutovat, ze si prepasla okamih alebo sancu. Ja co mam vsetko na srdci v momente to dam zo seba von🙂
@zirafiatko ja tak trochu nerozumiem zmyslaniu dnesnych mladych VS konciacich zien...vacsina z vas 5 rokov studuje a potom sa "rozhoduje" medzi karierou a svadbou/rodinou. Ako keby ste naozaj stali pred dvoma mlynskymi kamenmi a mohli len bud 1. pracovat 2. vydat sa, ist na matersku. Cize tomu rozhodovaniu sa medzi DS a medzi pracou a svadbou celkom nerozumiem...Denne DS je pokial mi je zname, predsa platene. Pokial ide o ten vydaj, hod s milym rec a povedz, priamo, ci uz nepriamo, ze chces prsten 🙂 a co sa tyka zamestnania, ak mas chut nadalej studovat, spoznavat nove krajiny a ucit sa nove veci, a HLAVNE, ak vidis svoju buducnost na akademickej pode, tak sa prihlas na DS. Ak tam svoju buducnost nevidis, nechapem, naco uvazujes o doktorate. DS by nemalo byt len riesenim pre tych, co nevedia, co so sebou po skole..inak, ak si chces naozaj budovat vedecku karieru, zivotny partner by mal byt tvojou podporou, nie dovodom, preco sa rozhodnes inak (!).. a k tej rodine-z financneho hladiska odporucam konat v poradi: 1. praca/denne DS 2. svadba 3. dieta 🙂. Drzim palce!
@alaguema neviem ale je to ok počuť od kamaratiek s tebou sa o tom baviť nebudem lebo ty nemáš deti ani manžela...alebo prepač teba nepozvem lebo ty ešte nemáš deti...alebo chcela som ťa zavolať na svadbu za svedka ale nevolala som ťa lebo zažívaš smutné obdobie z rozchodu...ako neustale niekto spomína ako na tom som nieje to tlak? Za každým stretnutím a ako? Čo nová láska deti už robíte????(poznáme sa mesiac) alebo veď urob si s nim dieťa veď budete mať 9 mesiacov na spoznanie sa....alebo opi dakoho a pretiahni nech už máš dieťa...ako mne až rozum zastane prečo mi také veci vôbec vravia... keby sa tak starali o svoje problemy ako o to či dieťa mám alebo nie...veď je to len moja vec..už ani radšej niesom v kontakte s niektorými ľuďmi lebo sa to nedá počúvať