Ako sa mám vyrovnať s týraním v detstve?
Ahojte baby. V detstve som bola fyzicky, psychicky týraná, aj zľahka sexuálne obťažovaná otcom (obchytával ma). Už som dávno dospelá, ale neviem sa normálne zaradiť do života, proste neviem sa s tým vyrovnať. Zároveň prístup mojich rodičov je stále rovnaký, teraz ma donútili prísť domov na sviatky a ja už vidím ako pol roka budem mať silné depresie z toho. Chodím s psychiatričke, mám úzkostné ataky aj depresiu. Z antidepresív som pribrala tak, že už sa ani na seba neviem pozrieť v zrkadle, zároveň som dlažba, unavená, letargická, naši mi to samozrejme pri každej príležitosti nechávajú vyžrať, už vidím ako mi rátajú lyžice pri vianočnej večeri. Baby, je to niekto kto mal takto dodrbané detstvo a dostal sa z toho. Ja mám pocit že som v začarovanom kruhu celý život...
Tvoja mama je rovnaky netvor ako tvoj otec vsetko vie no krila ho lebo pre nu je vzacnejsi jej netvor ako jej dieta. Keby ho nekrila uz by spolu neboli. Normalna mama by ho hnet zrušila ., a Keby ho nekrila a nestala za nim tak by ju kopol do zadku on, ty si ich obet ktora ich drzi pokope. Pribrala si Nie z liekov. Ale zajedas bolest, no si dospela uz nad tebou nemaju moc. Nemala by si Ist k nim na Vianoce . Precenujes moc tvojej matky. Ak by niekoho z tvojich kamaratok blizkych ukecala ze ty si zla .. tak ten clovek Ta nepozna nema rad a nestoji za to ak da na žvasty tvojej matky, Zasluzis si byt na Vianoce v klude a pokoji aj Keby si mala byt sama doma s rybkou v akvariu. Nie len ze im Musis odpustit ale Musis sa aj naucit mat viac rada. A nerobit si to nasilie stretavat sa snimi. Proste zablokuj cisla nepusti ich do bytu .. maximalne povedz matke ze chces mat od nich pokoj a ked stym mà problem tak jej urobis taku scenu pred znamimi ze bude chodit kanalom. Nie ze ona bude na teba kydat v tvojom kruhu ludi . Daj jej vediet ze nema nad tebou moc, ked si v tomto urobis poriadok schudnes ani nebudes vediet ako. Zivot je moc kratky a vzacny aby si si ho nechala ničit,
Je mi ľúto čím si si prešla, ale možno ti treba iného psychoterapeut, niekedy človek hľadá aj dvoch troch kým si sadnú ľudský aj profesionálne, drzim palce, xskus napísať list v ktorom všetko napíšeš a potom ho spal, uľaví sa ti
Predovšetkým musíte odpustiť vy sama sebe lebo to nebola vaša chyba, že v detstve ste boli obeťou svojich rodičov. Hlavne musíte tomu veriť, že to Nebola vaša chyba. Keď si odpustíte a budete sa mať rada, tak budete dosť silná, aby ste povedali nie svojej mame, svojej rodine, lebo viete, že čas strávený s nimi vám nerobí dobre a predsa sa máte rada a nebudete si škodiť. Rodičom nemusíte odpustiť, vy sa však s tým musíte vyrovnať, spracovať to a zbytočne nepotláčať svoje pocity, aby ste v živote mohli postúpiť ďalej. Držím vám palce, ste silná.
Pokym sa od nich neodstrihnes a nezacnes si zit svoj zivot nikdy sa neoslobodis.A vianoce strav tam,kde zijes,nechod domov,zi si svoje.Ziadny odbornik ti nepomoze,musis si to ty zrovnat v hlave,potom jedneho dna zistis,ze uy nemas tazobu na srdci,tym padom aj odpustis..a proste prestanes riesit,pride to same.
Musíš si uvedomiť, že tvoji rodičia sú tiež iba ľudia, ktorí robia chyby. Pochopiť, čo ich k tomu viedlo. Mne to veľmi pomohlo. Nie je to samozrejme v žiadnom prípade ospravedlnenie za tie roky týrania, ale dokážem pochopiť, z čoho to pramenilo a hlavne to nepripusujem za vinu samej sebe. Ži si svoj život. Dopraj sama sebe lásku, ktorú si nemala a pracuj na tom, aby si nebola otrokom svojej minulosti a nenechala si pokaziť všetko to krásne čo ťa čaká iba kvôli úzkosti z toho, čo sa ti stalo. Aj zlé veci nás niekam posúvajú, prijmi to, je to tvojou súčasťou a sprav z toho svoju prednosť - to, z čoho bude prameniť tvoja vnútorná sila.
dievča,predovšetkým si uvedom,že ty za to nemožeš,ty si sa ničím neprevenila. Si uplne normálna žena-čo sa o tvojom otcovi žial povedat nedá. A ani tvoja matka sa neprespráva ako matka roka. Ako tu už písali na do mnou,,ty si obet,nič a ničím si sa neprevenila. žial,tvoj príbeh nie je ojedinelý,a je mi z toho na nič.
Bože môj, ako veľmi mi je ľúto detičiek, ktoré niekto trápi, fyzicky alebo psychicky, sexuálne, ... láme mi to srdce a cítim veľkú bolesť za nich, aj keď som nič podobne nezažila, mala som pekné detstvo a teraz mám dve deti, a preto sa ma to veľmi dotýka, keď sa o nejakom utrápenom dieťati dopočujem,... A nechápem ľahostajnosť okolia, ja som utekala hore k susedom, keď som už nemohla počúvať ako kričia na svoje dieťa, normálne som im nakričala naspäť... odvtedy sa to už zlepšilo. Ako veľmi by si Ti chcela pomôcť, vrátiť čas, keď si bola maličká a ochraňiť ťa.... Možno aj tvoji rodičia mali ťažké detstvo...

Ono to odpustenie nepride zo dna na den. Bude to trvat roky, ale musis to spracovat. Prvym krokom by mohlo byt to, ze sa vyhnes dalsej manipulacii a prijmes, ze tieto vianoce jednoducho budes zla dcera a neprides. Neboj sa byt zla dcera, darebak, o ktorom bude matka rozsirovat bludy. No a co? Staci, ze ty vies kde je pravda. Ostatni mozu mamickinu masku pretvarky kludne zrat... Uzi si byt ta zla, ktora nepocuvne. Ak nemas na to gule, vymysli si nieco. V tejto kovidovej dobe si lahko vymyslis karantenu. Nech si sedi s tatkom za stolom sama a ich cierne duse nech si ukazuju jeden pred druhym.