Ako sa nezblázniť zo vzťahov v rodine?

srnka2904
9. máj 2014

Ahojte, neviem ani čím začať, čo je toho toľko, čo mám na srdci. Na úvod snáď, že mám nový nick, len koli tejto téme, príbeh však nie je vôbec vymyslený, mám na MK veľa známych, dufam, ze ma pochopite.
Som 14 rokov stastne vydata, manzel je dobry chlap, stale ho lubim, mame spolu krasne dve deti a nebit mojej rodiny, zijeme si spokojne. Obidvaja pracujeme, praca nas naplna, nezijeme na dlh, nepotrebujeme k zivotu ziaden extra luxus, lebo sme boli vychovani skromne, ja den co den dakujem Bohu za všetko co nam dava, ze nam pozehnal deti, ze mame zdravie, pracu, ze sa lubime a drzime spolu. S mm sme sa brali po 4 rokoch chodenia cez vysku, teda hned ako sme skonicli skolu, nemali sme teda nic, len pracu.Uz vtedy moji rodičia boli starsi( ocko pred 7 rokmi zomrel), kedze mamina ma mala dost neskoro, mam sestru o dost starsiu. Proste sme ostali byvat s nasimi v dome kt.je len o dva roky mladsi ako ja, po dvoch rokoch MI ho darovali, s tym ze tam maju pravo dozit, ze im pomozeme s cim sa bude dat popri detoch a praci, a sestru velme pekne vyplatili. Do domu sme investovali, este to nie je uplne hotove, ale po vsetkom ja uz ani nechcem viac investovat, doteraz sme cakali koli malym detom, teraz uz tak nenicia nabytok, ale my s mm uz nechceme. Moja mama je moj najvacsi kriz, ktory mam. Znie to hrozne, ale citim to tak. Je to veriaca zena s bolavym chrbtom a nohami, na zahrade sa este pomotka, kvety a zahrada bola a je jej celozivotna laska, to este ju drzi pri zivote, do kostola uz vsak nevladze. Nakupujem jej ja, k lekarovi ju v ramci moznosti vozim ja, obedy jej vari sestra, ktora byva kusok od nas, lebo vari svojej rodine, my sa cez tyzden stravujeme v jedalni a je to rovnako ako mama velmi tvrdohlava povaha velmi rada vsetkym rozkazujuca, vsetko musi byt podla nej. Sestra velmi rada rype do mm, zjavne sa jej nepaci, ze lahko prisiel k domu. Aj jej muz vsak prisiel zalahko k milionu starych korun a ja som mu to nikdy na oci nevyhodila. Dom je vsak na mna, moja mama dodnes neprekusla fakt, ze moji svokrovci mm vychovali, nechali ho vystudovat, urobili mu svadbu a tym vsetko financne zhaslo. Nedokazem pochopit, ako jeden clovek tak dokaze nenavidiet, este ak sa robi takym veriacim clovekom. Raz mi povedala ze on a jeho rodina je pre nu jedno velke h...o, bezne ho uraza, vyslovene robi prieky, vyvolava hadky medzi nami, kedze jemu nepovie nic, ja som taky hromozvod. Manzel vobec nie je konfliktny typ, rad riesi problemy diplomaticky, ale s nou nie je rozumna rec, vsetko pretoci, ja som jej raz povedala, ze takym sposobom nas raz rozvedie. Nie zeby bola vdacna, ze ked daco treba, furt ma kto skocit, ze v dome nie je sama, ze plati patinu inkasa, iank by taky dom neutiahla, ze raz mozno naozaj bude na nas odkazana na 100% a ze sme ochotni jej pomoct, ze este mi nikdy nepovedala, ze pomozes mi prosim, ale furt mi pride a povie ze toto treba spravit a hotovo. Mam pomaly 37 a necitim sa ani trocha slobodna. Vo vsetko ju mam za chrbtom, vsetko robim zle, presadim kvet, maly crepnik, pride sestra povie ze dobry, uz je dobry aj mame. Keby som mala trocha viac odvahy, hned sa odstahujem prec. Nasim snom je vlastny domcek, financne nebude problem, ale drzi ma tato nasa zlata klietka. Nemam odvahu, nechcem matku opustit, neviem ako dlho pozije a ako nam sestra sprijemni zivot, ak by sme nieco take podnikli. Moja najvacsia chyba v zivote bola, ze som sa dala na ten dom nahovorit, osparvedlnujem sa len tym sama pred sebou, ze sme naozaj nic nemali ked sme sa brali a pomoc zo strany mm nebola, od nasich by nebola tiez, kedze mm strana nepomohla, nepomozeme ani my a pred 14 rokmi boli hypoteky desne a moj nastupny plat s VS bol 6500 sk. Vedela by som tu pisat na kvanta, ako som pre mamu nic, ako je schopna cez moj mobil volat do nemoty sestre a ohovarat mm a ako jej sestra nacuva a pritaka, lebo jej to je jedno, ona ma svoj klud doma, a ked sa ja postazujem, tak mi sestra povie, ze mam len kyvnut rukou. Vedeli by ste kyvnut rukou, keby na vas furt niekto kydal? Niekedy vyslovene vidim, ze ked pridem skor z prace a mam cas este ist po skoly do deti, tak mama je nervna, ze pridem domov,sa pyta, kedy pridem s detmi, jednoducho jej vadime doma. Pred sestrou hra stale po telefone strasnu chudinku, ze ona nikdy nic v TV nepozera, len postu pre teba ale kedykolvek pridem domov necakane ma pustenu TV alebo ju rychlo vypne, ma nas za hlupakov. Ja nemam nic proti, ani moj mm ze pozera TV, viem ze sa nudi, ale nech zo seba nerobi chudinku...
Nikedy uz naozaj neviem, co mam robit, co povedat, niekedy som s nervami v koncoch...Deti to citia, niekedy vyslovene babku ignoruju, potom po nich krici a je za tretie decko, potom riesim vsetkych a uz nemam silu. Mozem sa zavriet akurat tak do spalne k pc, alebo do detskej izby, kt. ma 3x 3m pre dve deti, kuchyna a obyvka je spolocna. V praci robim s detmi a vyslovene si tam oddychnem a som iny clovek...vikendy a poobedia su pre mna des...ako von z tohto kolobehu, skor nez mi komplet prepne....rozhovor nepomaha, mama sa rada hada, aj moj nebohy otec si u nej dost pretrpel, on stale vravel, ze jej este nikdy nic nebol dobre...

denduska
10. máj 2014

@srnka2904 ahoj, nečítala som reakcie, ja len toľko že máme to doma rovnaké, my bývame s mojimi rodičmi a mojou babkou, ktorá je naozaj jedna strašná osoba, navonok ťuťu muťu ale neskutočná dirigentka, má v sebe strašne veľa nenávisti, moju mamu buzeruje neuveriteľným spôsobom celý život. Moja mama je však mäkká, no ja sa bojím že skončí s nejakou rakovinou alebo niečím hrozným 😖 Môj otec sa s ňou už desaťročia absolútne nebaví a dobre robí. Ja si po hlave tiež skákať nedám ani som si nikdy nedala, preto ku mne si až tak babka nedovolí. Pozor má 89 rokov, a po tom čo ju mm už x-krát doslova stiahol hrobárovi z lopaty v nemocnici sa teší na svoj vek pomerne dobrému zdraviu aj rozumu, lebo znie to strašne a ja sa veľmi hanbím za to že si niekedy v duchu poviem či tu bude fakt naveky 🤐 🤐 🤐 dúfam sa za to neupražím v pekle ale niekedy je to na mašľu😖

0silvia0
10. máj 2014

@denduska no veď takéto jedovaté osoby povyciciavajú energiu z celej rodiny a oni jej potom majú aj na život do stovky. Oni vedia čo robia 😉 Keby si rodinní príslušníci nenechali energiu vyciciavať, babky by museli sklapnúť a prispôsobiť sa. Ja to fakt nechápem ako môžu mať tieto staré dirigentky takú autoritu a nadvládu nad celou rodinou, to sa fakt človek nedokáže obrniť voči takémuto povýšeneckému autoritatívnemu správaniu? Prvým krokom je prestať sa takéhoto človeka báť a narovinu jej povedať názor, čo s ním ona urobí je jej problém. Druhým krokom je fungovať podľa seba samozrejme s ohľadom na starého človeka, ale jednoducho sa musí prispôsobiť. Kedysi starí ľudia tiež dožívali v rodinách, bolo to normálne, ale žili pravidlá toho, kto sa o nich staral. Len teraz babky majú dôchodky, čo kedysi ľudia nemali, tak si teraz babky myslia, mám peniaze, mám nárok udávať pravidlá a zabúdajú, že otravujú život najbližšej rodine a ani si to neuvedomujú 😒

denduska
10. máj 2014

@0silvia0 áno je to tak ako píšeš. Napr. moja babka nikdy neriešila iné problémy len tie svoje, všetci sa musia točiť len okolo nej a plniť jej želania, teda skôr rozkazy. Problém u nás, a asi aj u zakladateľky a všade s podobným osudom je ten, že väčšinou je ten človek niekto blízky, s ktorým máme trebárs aj nejaké pekné spomienky, ktorému za niečo vďačíme, ktorý má aj (zopár) dobrých vlastností...no tak potom po nejakej výmene názorov je ešte mne ľúto, aj keď viem že ja mám pravdu. Ale občas je to už hrubé zrno - napr. že vyhodí moju mamu a teda nás všetkých z domu lebo nie je po jej..och..a ešte zo seba urobí chuderu..pritom môžem povedať že nám všetkým vďačí za to, že ešte žije a že má neskutočný komfort o ktorom veľa ľudí, starcov môže akurát snívať (napr. domáca infúzna atb liečba, antidekubitový matrac po operácii a môžem pokračovať donekonečna čo všetko sme jej zohnali len aby bola spokojná, však veď ju nenecháme trpieť) .Ale to ona berie ako samozrejmosť, ako našu psiu povinnosť. Dúfam sa takého veku nedožijem, že sa za mňa moje deti budú hanbiť aká som neznesiteľná, že ešte aj nemocničný personál buzerujem 😝

moncsi1208
4. jún 2014

U nas je to este zvlastnejsie,my nebyvame so svojou mamou,odstahovala so sa este s byvalym,kupili sme byt so zahradkou.byvalu sme v ich dome ale nie s nimi,ale to bolo take,akoby sme boli u nich.fakt je,ze moj moj manzel-teraz uz ex-bol lenivy ako zem,ale aj to je faktom,ze oni prisli na navstevvu o 10 vecer.... ☹ teraz o skoro3r.po rozvode vyslo najavo,ze moj ex sa dal dokopy so sestrinou dcerou,pritom -s prepacenim-s...re na svojho syna(vobec s nim nekomunikuje normalne,len furt co si mal na obed,ako sa ma tvoj kamos....atd..)teraz on je najlepsim clovekom sveta a ze som bola zla manzelka,ze som podala rozvod.este ta ceresnicka na tej slahacke je,ze ma vyhraza,ze uda na socialku,aby mi zobrali mojho syna.(lebo som sa rozhodla ostat doma pracovat a chodievam na 4hodinovy prac.cas,aby som stihla byt s malym,nakolko pred3rokmi zanikla firma,kde som pracovala a kvoli rozvodu som nechcela prac na 3-2zmenny rezim.)toho dietata,na ktore povedala,ked som sa otehotnela,ze nebude jej vnuk,ked sa nevydam,navyse malemu minule povedala,ze si dieta statu,lebo tvoja matka sa rozviedla,dala ta statu.maly tak plakal,ked odisli a sytal ma,ze preco je starka taka.a ja som matke povedala,nech k nam nechodia a netelefonuju.jednoducho nemam na take hry ani nervy ani cas.suma sumarum,ked mas niekoho v rodine,kto ti saje energiu,tak je to jedno,kolko km vas rozdeli.ten clovek najde na to cas,aby ti znicil zivot.len dovtedy,dokedy mu to dovolis.tie ludia su ako psy-pocitia tvoju bojazlivost,tvoju slabost.