Ako sa rozhodnúť?
Potrebujem sa vyrozpravat? Utvrdit sa? Poradit? Fakt neviem. Stojim pred rozhodnutim a neviem si rady. Som muz, mam priatelku trinroky. Je to ta najlepsia zena pod slnkom. Nas vztah je krasny, harmonicky. Este ani raz sme sa nepohadali. Moja priatelka je jedna krasna, inteligentna a silna zena. Som karierista, priznavam. Ide o to, ze som sa v ramci prace dostal na urcite kurzy, ktore nemozem specifikovat, do Ameriky a ako jediny Slovak som ich spravil. Je to obrovska moznost pre moju buducnost. A vzdy to bol moj sen, pokial som nestretol moju partnerku. O par mesiacov by som mal odist do Ameriky na 3 roky. Nie je sanca, zeby ona mohla ist so mnou, nakolko sa budem neustale presuvat. Ziaden domov nebudem mat zabezpeceny. Takze otazkou je, bud mam zahodit roky tvrdej driny, co sa tyka prace a uz nijdy nedostat takuto sancu...alebo sa vzdat partnerky a nechat ju ist svojou vlastnou cestou? Zozieram sa neskutocne odkedy som spravil vyber na ten kurz a ide mi roztrhnut srdce. Partnerka ma vo vsetkom podporuje od zaciatku, ale nevie, na ako dlho by som bol prec.
Ak tomu rozumiem, stretávate sa malo. Ste spolu tri roky, no asi ste spolu nikdy nebývali. Ani raz ste sa nepohádali.
Nič proti. Ale mám pocit, že si ten vas vtah a ju tak trochu idealizujes a lietas ešte v oblakoch. Je to krásne a nie je na tom nič zle. No až spoločne bývanie, každodenná realita, bezne starosti, i hádky preveria vaš vztah. Možno potom obaja zistite, či k sebe skutocne patríte. Toto sa u vas ešte nestihlo udiať. Je potom na zvážení, či zahodiť príležitosť, ktorá sa už nezopakuje. No neznamena to, že nepríde ina, ked si taký úspešný a výnimočný. Nebudes musieť robiť to, čo ta nebaví, ako si napísal. Môže prist niečo rovnako dobre, len iné.
Vieš čo? Prečo sa rozhodnúť hneď? Povedz jej pravdu. A nechaj to na ňu. Ak bude chcieť... Počkáte a ak nie, spadne to samé, pripadne ochladne a nebude to pre vás až také bolestivé ako teraz. Keď ty budeš ďaleko, ona tu, samé city prejdú možno u nej skôr než u teba, ale ak nevieš povedať čo a ako. Vyber si prácu. Nikto nevie čo bude, ale toto je pre teba veľmi zaujímavá ponuka a znie to hnusne, ale vzťahy vždy boli a budú. Možno ona potrebuje zažiť iný život a ty tiež. Možno vám to prospeje keď dozrejete zvlášť každý v inom svete a stretnete sa v správny čas.
Išla by som za prácou....ak máte byť spolu,budete spolu
Autor, ty si ozaj myslíš, že pri svojom vlastnom dobrovoľnom uváženom rozhodnutí by sa trápila viac, ako keď jej jedného pekného dňa oznámiš "Láska moja, nehovoril som ti celú pravdu, odchádzam v skutočnosti na tri roky a preto sa s tebou radšej rozchádzam"? Buď máte medzi sebou zvláštny, nie zrovna partnerský vzťah, alebo máš zvláštnu predstavu o tom, čo partnerstvo znamená.
povedz jej pravdu. Ze kedze si tvrdo drel na tomto vzdelani a robil si vsetko a smeroval si vsetko aby si bol tam kde teraz, nema zmysel cele tie roky driny odmazat len koli idealu zeny. Ono keby si ostal pri nej, o par rokov (lebo ano clovek sa rokmi a skusenostami meni a je naivne verit, ze cloveka ktoreho poznam dnes bude o 10-20 rokov rovnaky ak sa zmenia podmienky napr. pribudnu starosti a rodina) tak si budes vycitat, ze si mal odist skor a karierne sa posunut. Ostanes doma a spravite si rodinu - to sa trapit nebude ? Naviac ked bude mat doma 1-2 deti ? Ze nebude tusit, ci sa ti nieco nestalo, ci este zijes a dieta ta nebude poznat lebo budes stale prec ? Teba bude v dialke trapit, ze mas kdesi rodinu ale ju vlastne ani nemas. Naco toto ? Zbytocne sa budete trapit obaja. Tu treba len pravdu a nechaj to na nu ci bude vediet na teba pockat alebo nie. Chod za pracou, zi tam, kludne zostante v kontakte a uvidite, ci vie na teba pockat. Treba jej vsak prizvukovat, ze ak by si nasla ineho nebudes jej to mat nikdy za zle (co ani nemozes, kedze si zvolis cestu inym sposobom zivota). Vela si drel aby si sa dostal tam kde si - daj jej volnost, pusti ju nech si zije vlastny zivot a hoci ta to bude boliet bude to potrebne. Casom sa ukaze, ci sa k nej vratis a ona ta pocka alebo pojdete kazdy svojou cestou. Vybral si si povolanie, ktore rozhodne nejde ruka v ruke s partnerstvom a rodinou.
Pocas tych rokov by si mohol prist niekedy domov?
Povedz jej to čím skôr, aby mala čo najviac času rozhodnúť za seba. Povedz, že ty akceptujes každý (normálny) návrh. Čo tak “otvorený vzťah”? Poznám ľudí, ktorým to vyhovuje. Zas nechceš, aby žila ako mníška 3 roky v mladom veku
Ty rozhoduješ o tom, či ideš. Ona rozhoduje o tom, ako s tou informáciou naloží.
Ja do armády vôbec nevidím a neviem čo všetko to obnáša čo budeš robiť. Poviem ti moju skúsenosť. My sme sa spoznali už teraz mojim manželom, rok pred skončením môjho štúdia na VŠ.uz vtedy som mu vravela že veľmi rada chcem ísť hneď po škole do zahraničia, bol to môj sen od puberty.lenze tým že som jeho spoznala som začala všetko spochybňovať a že či vôbec. Vtedy mi on povedal, že mám ísť, lebo to olutujem a bude to robiť priepasť medzi nami, lebo som sa toho vzdala kvôli nemu, čo by bola aj pravda. A sám navrhol že však môžme vyskúšať vzťah na diaľku.ja som odišla do zahraničia, on zostal na SR a brali sme to buď alebo. Nakoniec z toho vyšlo že som ostala v zahraničí 7 rokov a tak dlho sme mali vzťah na diaľku. A potom prišla corona a ešte iné veci a sme našli ustálenie niekde medzi, a sme začali teda po 8 rokoch, prvý rok sme boli spolu a 7 rokov od seba, znova spolu žiť a teda neľutujem že sme to takto dlho ťahali na diaľku.jednak mne sa splnil sen a na druhej strane sa nám ten vzťah úplne inde posunul, a samozrejme som aj dospela do neho.nelutujem že sme to takto vyriešili, teraz sme spolu už manželia a nelutujem ani diaľku ani čakanie, pretože to stálo zato a vieme že je to ten najúžasnejší človek akého som mohla nájsť. A ešte dodám prvý rok čo som bola v zahraničí sme sa skoro nevideli, všetko bolo len cez Skype.
Chcem tým iba povedať, že s ňou sa musíš o tom porozprávať a čo by vám najlepšie vyhovovalo. Ale taktiež je možnosť vzťahu na diaľku. Dialka podľa mňa nie vždy ten vzťah zničí, niekedy práve naopak ho posilní, lebo si vážite toho druhého ešte viac.
Držím palce. A gratulujem.
Hlavne jej povedz o dĺžke. Inak myslíš, že po 3 rokoch, po kurze sa vrátiš? Tie získané zručnosti a vedomosti - budú ti tu na SVK na niečo? Ja si myslím, že po 3 rokoch v Amerike sa sem nevrátiš. Ale to nie je predmetom diskusie. Každopádne by si mal priateľke čo najskôr povedať o dĺžke (možno bude aj prvá hádka pretože si jej nepovedal celú pravdu a takú dosť dôležitú informáciu si zatajil 🙂 )
Ja som si pri tomto spomenula na citat Paula Coelha, mám ho veľmi rada: „Ak je to, čo si našiel z čistej lásky, nikdy to nezhnije. Ak to bol len okamih svetla, ako pri výbuchu hviezdy, tak po návrate nenájdeš nič. Ale videl si výbuch svetla. A už len to stojí za to.“
Držím palce, neviem či si veriaci alebo nie,ale mne v nerozhodnych chvíľach pomáha modlitba...a taká vyrovnanosť v tom, že tá Božia prozreteľnosť je tu tiež nado mnou.Bez ohľadu na to, aké bude tvoje rozhodnutie, zažil si lásku, zažil si výbuch hviezdy...a ak to bude mať vydržať, vydrží to... niekedy si aj my ľudia veci vieme skomplikovať... buď sám sebou, úprimne jej povedz o celej tej situácii, ktorá je tu a nech to dopadne akokoľvek, zažil si na svojej ceste lásku...prajem veľa sily
Uz mam cosi odzite a jednoznacna rada - chod za pracou. Ak k sebe patrite, vztah to ustoji.
@alickapusinka ahoj prepac zaujalo ma. Tvoj znamy je na misii na Donbase za aku krajinu?
Ja len, že ti držím palce. Obávam sa, že nech si zvolis akúkoľvek možnosť, tak vždy ťa bude niekde vzadu dusiť a strašiť to, že si niečo zahodil.
Drzim ti palce,aby si sa rozhodol spravne…Je to velmi tazke rozhodnutie…Asi uplne uprimny rozhovor s priatelkou by bol namieste..Je to vase spolocne rozhodnutie,povedz jej vsetko,aby vedela adekvatne odpovedat co si o tom mysli ona..
@autor.....nemáš náhodou iniciály M.Š.?
poziadaj ju o ruku a chod... dajte si slub a ked to ma vydrzat, tak to vydrzi... Kedysi bola vojencina dva roky a co mali ženy vtedy robit... muzi isli alebo sa vzali a pockali na seba. Dnešní mladí podla mna nic nevydrzia... chcu mat všetko hned a zaraz. A potom maju depresie a tetanie, lebo nechcú nic obetovat. Tak sa sam zamysli ci je to zena tvojho života a ak ano, tak ju požiadaj. Bude tam slub a ona snáď počká.
Ja na tvojom mieste by som sla, co ak za par mesiacov ,by si zistil,ze vam to s priatelkou neklape, a ty si uz premarnil sancu_Priatelka, ked ta lubi, tak pocka.Praveze oddelenie od seba preveruje pravu lasku.Len pekne chod. Vsak hadam pisat si budete moct.Ak priatelka bez teba nevydrzi,nebola to ta prava laska.
Ja absolutne nerozumiem tej fatalnosti v tvojich riadkoch, prichadza zmena v tvojom zivote, priatelku si posad a vysvetli jej, co ta caka, tak ako nam pises, dostal si sancu a rad ju vyuzijes, pretoze je to nieco na com si roky pracoval a posunie ta to v zivote, potom sa jej opytaj ako to vnima a hladajte spolu riesenie, pytaj sa jej, ci skusi pockat alebo to ukoncite alebo to skusite na dialku? Ste dvaja na vsetko na dobre na zle, mozno to nezvladnete a mozno ano, ale preco si tu dopredu malovat nestastie? Tomu nerozumiem, zivot je tazky aj bez toho, aby sme malovali ciernou a ano poznala som aj rodinu, kde otec 3 malych deti chodil na misie vtedy do iraku tusim a dodnes su spolu, neboli mobily internet, zvladli to…nerozhoduj za nu, opytaj sa…
Si vojak a teraz akože čo ? Si myslíš že vojaci nemaju rodiny ?. Moj chlap bol v americkej armade keď sme sa spoznali pochodil cely svet a ja s ním alebo sama :D momentálne je v Iraku na 4 mesiace a zijeme 🙂 skus uvidis možno to pôjde
Choď za svojim snom, lebo Ti to nedá pokoja. Kto vie či by si jej to jedného dňa nevyčital. Keď je to ta práva prečo si si ju nezobral za ženu a prečo si jej dopredu nepovedal o svojich plánoch?
tu to my nevyriesime… v prvom rade budes musiet partnerke povedat ako to je a uvidis co ti na to povie… niekedy stretnut toho
praveho trva roky… neviem kolko mate rokov… mozno by som
to nechala na zaciatku ako otboreny vztah… budete ako
tak v kontakte… ale ak by niekoho za ten cas stretla budes ju musiet asi nechat ist… mozno nestretne nikoho a vratite sa k sebe po 3 rokoch
Ja osobne by som sa nevzdala lasky kvoli kariere. Laska a skvely partner je najviac. Z toho,co pises mi vychadza,ze si rozhodnutu,ale nikdy nerozhoduj za nu. Ona nech sa rozhodne. Nevidim dovod rozchadzat sa s nou. Ak je vasa laska silna,ustojite to. Len jej nelam srdce tym,ze sa s nou rozides. jasne,ze bude smutna,ked tu ostane bez teba,kto by nebol? Ale to nie je dovod na rozchod. Posilni vas to a mozte prezit krasny zivot. 3 roky su nic oproti dalsim 50tim,ktore spolu mozte prezit. Ja hlasujem za to,nerozchadzat sa a nebyt sebecky a mysliet len na seba. To rozhodnutie nechaj na nej.
Ten vzťah je vás oboch, čiže by ste o ňom mali rozhodovať obaja. Neviem, kedy ste sa dali dokopy, ale snáď vedela s kým si začína a čo ju približne čaká.
Zo zivotnych skusenosti ti viem poradit len jedno - urob si jasno, co chces viac, a za tym chod.
Nerozhoduj sa smerom, kde stracas viac, ci kde budes viac lutovat, ak sa toho vzdas. Nerozhoduj sa z negativnych pocitov.
Sustred sa na vyhliadky.
Neobzeraj sa potom uz, co by bolo byvalo bolo, keby si sa bol byval rozhodol inak.
Ci uz zvolis odchod, alebo vzdat sa vysnivanej prace.
Ono beztak ta mozna ina alternativna zivotna linia by vobec nemusela byt skvela, ak by sa udiala. Preto nema zmysel neskor cosi lutovat a mysliet si, ze sme cosi uzasne stratili/zahodili.
A osobne, ak by take rozhodnutie bolo na mne, by som nevymenila vztah za vec, na ktorej som vela pracovala. Partner ma byt niekto, kto ma podrzi a podpori.
Zaco ho naoplatku zas ja podporim v niecom inom.
Mm tiez opustil skvelu pracu s perfektnym platom, ked chcel zacat podnikat z nicoho v novej sfere. Bola by som najradsej hlasovala za “socialne istoty” v podobe stalej prace s istym zarobkom, ktoru uz mal a lakali ho aj do inych firiem s vyssimi platovymi ponukami. Ale jednoducho som kyvla, ze ok, skus to. Bol to jeho sen. Splnil si ho, a spolocne sme ziskali viac, nez by mu dala praca, ktoru az tak rad nemal a ubijala ho. I ked skvele ohodnotena.
Nevidím zmysel riešiť toto na MK, miesto s partnerkou. Mnoho žien má manzelov vojakov a čakajú a vedeli koho si vzali.
Povedz partnerke ako to vypadá, a nechaj rozhodnutie na ňu, keďže ona by mala byť tá, čo bude čakať.
Ona už bude vedieť, ci sa na teba oplatí čakať. Možno medzitým niekoho spozná a vyrieši sa to samo.
Ťažká voľba....na jednej strane máš úžasnú kariérnu príležitosť na druhej úžasnú partnerku.
Asi pre začiatok jej najlepšie bude povedať o čo sa jedná a skúsiť nájsť niake riešenie aj keď tu tých možností neni veľa.
Nerozhoduj za ňu, snáď je dosť kompetentná, aby sa za seba vedela rozhodnúť sama.
Neboj, veď ono ju to večne čakanie prestane časom baviť.
Si vojak, partnerka to vie. Taketo dlhsie odlucenia, su u vojakov bezne. Teraz 3 roky. Potom pol roka, rok atd... ved to sam vies. A aj ona, kedze ste spolu uz 3 roky. Takze vie, co znamena byt partnerkou vojaka, ze ho casto nebude mat doma. Nechaj ju rozhodnut sa samu. Ked chce pockat, nech caka, urcite sa s nou nerozchadzaj, to by ju ranilo. Ak ste si sudeni, budete spolu aj napriek 3 rokom odlucenia. Ved ona dobre vie, ze takyto je zivot profivojaka a aj napriek tomu je s tebou 3 roky. Keby jej tvoja praca vadila,nie je s tebou.
No ja neviem, ale to je fakt také nepochopiteľné, že niekto má prácu, kde nemôže vziať ženu? A čo by tam vlastne robila, keď by bol stále preč? A inak, stále je to priateľka, nie manželka, čiže asi nebude úplne jednoduché vybaviť pre ňu víza, to len na margo prvých príspevkov o tom, nech ide s ním. Hovoríme o USA, nie o krajine EÚ, kde jej netreba žiadne extra papiere.
Nezávidím toto rozhodovanie. Musí to byť veľmi ťažké. 3 roky sú už celkom dosť, to je taká doba, kedy sa páry buď rozchádzajú alebo posúvajú ďalej - k zásnúbam, k svadbe, k deťom. Nepíšeš koľko máte rokov, ale po troch rokoch vzťahu by som ja osobne ďalšie tri roky nečakala - ona si za ten čas môže niekoho vziať a vydať sa, možno aj porodiť dieťa. Pred asi dvomi rokmi som bola v trocha podobnej situácii. Mala som dlhodobý vzťah a dostala som skvelú pracovnú ponuku v Prahe. Strašne som sa trápila a nevedela som, čo urobiť. Priateľ odísť nechcel, mňa to tam veľmi ťahalo. On mi povedal, že ak to tak cítim, nebude mi brániť, lebo videl, že to veľmi chcem. Ja som sa po dlhom rozhodovaní rozhodla ostať. Keď sa na to dívam spätne - neľutujem. Vzali sme si psa z útulku, ktorého sme chceli už roky, zobrali sme sa, narodilo sa nám dieťa a druhé čakáme. Ak by som vtedy odišla, nemala by som teraz nič z toho, ale na druhej strane, asi by ma čakalo niečo iné, tiež dobré, ťažko povedať. Musíš si ujasniť v hlave, aké sú tvoje očakávania od najbližších rokov. A hlavne, ak sa rozhodneš ostať, nevyčítať jej to. Z toho čo ale píšeš, je toto ponuka, ktorá prichádza len raz za život. Bola by zrejme škoda nevyužiť to. Držím palce.