Ako sa vyrovnať s manželovou zmenou po narodení dieťaťa?
Ahojte, s manželom sme spolu 15 rokov, z toho 9 spolu žijeme v jednej domácnosti. Nebolo to vždy ideálne, muž má ťažkú povahu a ja vlastne tiež, nebudem si nič nahovárať. Ale vždy sme jeden druhého podržali, vždy som vedela, že sa môžem naňho spoľahnúť a rovnako on vedel, že sa môže spoľahnúť na mňa. Odkedy sa nám narodila dcérka (naša prvá, vytúžená... Dieťa sme odkladali tak dlho preto, lebo sme sa najprv chceli zabezpečiť), tak manžel sa rapídne zmenil. Celkovo pracuje veľa, 12-14 hod denne. Príde domov z práce, zostane sedieť vonku, fajčiť cigaretu, dá si jedno pivo. Dnu príde, keď už sme s malou v posteli a ona spí. Ak má deň voľna, tak robí všetko preto, aby nemusel tráviť čas s malou. Na jednu stranu hovorí, že ju miluje a že by pre ňu urobil prvé a posledné, na druhú reálne nepohne prstom. Hádame sa v poslednej dobe nonstop. Nikdy, naozaj nikdy tá atmosféra nebola taká zlá medzi nami. Ja už som s nervami v koncoch, najmä aj preto, že mi nič nepomôže, na dcéru som sama a vlastne aj na celú domácnosť. Dnes ma už dopálil, lebo od rána mi je zle, vravela som mu to stokrát, no robil si svoje v záhrade, večer zbalil caky paky a zmizol s kolegom na pivo.
Nič od neho reálne nechcem. Starám sa o všetko a všetko zvládam, aj keď občas padám na hubu. Len proste chcem, nech sa o malú zaujíma, nech sa jej venuje, nech sa s ňou zahrá. Aspoň keď je doma. Ja už neviem ako mu to vysvetliť. Akoby si neuvedomoval, že už je otec, že má zodpovednosť, že život už nie je gombička. Do toho tie hádky... Neviem... Nikdy som si nemyslela, že to takto dopadne. Bola som presvedčená, že bude dobrým otcom. Ale asi som sa mýlila.
a co boli tie blbosti? ako ste sa udobrovali? ako fungovala komunikacia?
lebo vypada to tak, ze vam ten vztah dobre nefungoval nikdy, len ty si to nevidela, lebo ti to stacilo tak, ako bolo, vtedy si viac nepotrebovala (alebo sa presvedcila, ze ti to takto musi stacit) .. teraz, ako je dieta, stupli naroky a uz to nestaci.. lenze ked ten muz toho nie je schopny, co od neho pozadujes, tak to nevysvetlis, ani nevykricis.. a on sa moze snazit kolko chce, robit to kvoli tebe, aby si od neho neodisla, to presne vzdy vydrzi len chvilu a aj tak to nie je plne uspokojive.. ked to nerobi sam zo svojej potreby
ono este moze byt riesenie, ze proste tie naroky ohladne rodiny a dietata na neho prestanes mat a vyriesis si to nejako inak, napr. tou vypomocou, ako ti tu radili.. a v podstate on bude fungovat ako predtym bez dietata.. lenze neviem, ci toto by ti stacilo
@reanda blbosti typu, že som kúpila niečo nepotrebné, alebo som si nekúpila nič, aj keď mi "dal peniaze navyše" nech si kúpim. Alebo keď on povedal, že ide von, príde za hodinu a prišiel za 3 bez toho aby aspoň zavolal, aj keď som mu prízvukovala, nech mi aspoň napíše, lebo potom sa oňho bojím. Buď prišiel on, že už sa hádať nechcem a nech sa nehnevám, niekedy ja. Ak tá hádka bola ozaj banalita, tak sme to nechali vyšumieť obaja a tak nejako sme sa tvárili, že sa nič nestalo. Teraz keď nad tým spätne uvažujem, tak áno. Asi to aj vtedy nefungovalo. Ja sa priznám, ja som iný vzťah pred ním ani nemala, on mal dva, jeden taký dlhší (2 roky), prakticky ich rozchod a náš začiatok mali medzi sebou len pár dní.
No uvidíme. Skúsim si s ním sadnúť a porozprávať sa, keď budeme obaja v kľude a skúsim mu vysvetliť môj pohľad. Snáď sa konečne niekam pohneme.
drzim palce 🙂
@autorka, podla mna nekricat, nerozculovat sa (vidis, nepomaha to) donemoty nevysvetlovat, dieta manzelovi odniest do zahrady, ak je mozne, spravit dcere bezpecne miesta na hranie pri vsetkych miestach, kam sa manzel chodi zasivat a v pripade potreby mu dieta dat a "musim ist do sprchy", "musim ist nieco rychlo kupit/vybavit", ak ta po hodke zacne nahanat, kde si, reagovat "za 5 minut som pri tebe", dalsich 20-30 minut oddychuj v sprche/na nakupoch, rovnako ako on... a mozno POTOM, ak mu docvakne, skusit rozhovor
Veľakrát muži, ktorí sa nevedia a nechcú venovať svojim deťom boli vychovávaní len matkami, alebo mali otcov, ktorí sa im absolútne nevenovali a všetka starostlivosť bola na matkách. Venovať sa preto vlastnému dieťaťu je im úplne cudzie a majú z toho stres. Ak nechce ísť s tebou do poradne, tak choď sama, nech ti psychologička poradí ako postupovať. Príde mi to, že on seká dobrotu aj tak proti svojej vôli len po tej hádke a občas hádku aj riskne, pretože mu to za to stojí. Že je ako dieťa, ktoré si časom uvedomí, že mama si pokričí, potom ju to aj tak prejde, tak si spravím po svojom. Asi tá psychologička by mohla niečo poradiť.
@zuzanapjat áno, jeho otec sa oňho absolútne nestaral, to je pravda. A ani svokra nie je zrovna rodinne založená, aj keď na druhú stranu, starať sa materiálne stará, je aj gazdinka - varí a vypeká pre celú ulicu pomaly -, len teda nemám z nej pocit a nikdy som nemala, že by bola typ, čo vie prejaviť city. Ani smerom k vnúčatám to moc nerobí. Napríklad oproti môjmu otcovi je taká chladná. Manžel celkovo ani nemal nejaké návyky, že rodinné oslavy, stretnutia a podobne. On také nepoznal a spoznal to až pri mne. Zo začiatku to bolo ťažko ho aj niekam dostať na oslavu, rokmi sa to zlepšilo. Tak možno aj teraz potrebuje čas a naučiť sa to. Skúsim sa aspoň je teda poradiť, že čo a ako, ak to aj on odmietne. Možno mi budú vedieť poradiť ako mu pomôcť sa zžiť so situáciou a všetkými tými zmenami. Ďakujem za radu 🙏
Môjho otca si ja pamätám ako úžasného otca, ktorý sa mi max venoval a pomáhal v domácnosti. Ale z toho čo mi vravela mama, pri mojich dvoch o dosť starších sestrách to tak nebolo. Nevenoval sa a nepreložil slamku, hlavne keď boli také malé, ako tvoja ratolesť. Rokmi sa naučil chodiť na oslavy k maminej rodine, na spoločné rodinné dovolenky apd. Proste na to prišiel, že je to vlastne fajn, ale určite aj mama ho k tomu viedla ... ono sa to dá postupne zmeniť, ale asi dôležitý je aj tvoj prístup. Viem, že mama raz zbalila sestry a odišla k babke. Tak predpokladám, že tiež skúšala všetko možné. Aj tvoj manžel musí na to prísť, že vlastne je to fajn a zmeniť sa...
@zuzanapjat zrejme áno. Ja som posledné dva dni zvolila taktiku, že som s ním nekomunikovala sama od seba. Predvčerom bol taký akoby v šoku z toho, že ho ani nevolam ani nič. Potom sa snažil sám od seba komunikovať, velice ochotne utekal do mojej obľúbenej reštiky večeru zobrať a včera tiež keď prišiel domov, tak sám od seba prišiel dnu, zobral malú. Akože bol s ňou asi pol hodinu len, ale pokrok. Ono to bolo iné asi keď bola celkom malinká, že prakticky len spala. Pustil si film a ležal pri nej, alebo si ju nosil po dobe. No teraz mi inak aj pripadá, že nevie čo s ňou. Vyblázniť sa to áno. Ale nevie sa s ňou tak zahrať. Čítať jej, to ho tiež nebaví. Možno keď už začne sama chodiť, že si ju vezme na dvor a tam do piesku alebo šmykľavku, to ho asi viac bude baviť 🤔
Každopádne hádky nebavia už ani mňa a krikom ozaj nič nezískam, takže tento spôsob zavesujem na klinec.
Časom to bude lepšie. Postupne môžeš staviť na spoločenské hry. Keď malá povyrastie, viete si zahrať spoločne všetci traja a potom možno manžel bude hrať s malou aj sám. Možno aj výlety by ste mali viac plánovať spoločné... malú zobrať do nosiča a tak... Aj keď sa mu nebude zo začiatku chcieť, možno ho to časom chytí a sám sa bude pýtať kde si vyrazíte ako rodina.
Vyborne autorka, tvoje zmeny ovplyvnia aj jeho. Nie kazdy cas straveny s dietatom sa mu musi plne venovat a robit animatora. Niekedy staci sediet, byt pri dietati, gulat len loptu, ci listovat knizku, nemusi nutne byt extremne aktivny. Decka akolo roka najviac bavia hrnce, flase, varesky a ine kuchynske nacinie 😁. Tak drzim palce
@reanda no a ako sme fungovali? Nejaké extra hádky neboli, keď sme sa aj pohádali tak za blbosť a zväčša sme sa hneď udobrili. Ani si nepamätám nejaký väčší problém, pomimo toho, keď sme sa rozišli, ale to je viac ako dekádu dozadu a k tomu sa už ani vracať nechcem. Prakticky som sa ja starala o domácnosť, ale s tým, že on so mnou trávil čas, pozerali sme filmy, išli do kina, občas do reštiky... Pomohol mi aj doma. Keď som bola v práci tak umyl riady, povysával... Vždy mal tie svoje stavy, že sa proste musel s kamošmi vyventilovať, ale to mi nevadilo. A nevadí mi to ani teraz, len keby ten vzťah k malej a aj ku mne vyzerá inak. A to je celý kameň úrazu a on si to nedá vysvetliť.