Ako sa vyrovnať s neverou po

myslím že ty si sa už rozhodla že mu chceš odpustiť len ťa to ešte boli..myslím že pokiaľ ti bude venovať pozornosť bude milý a všímavý tak mu to dokážeš úplne odpustiť. Myslím si je správne pokúsiť sa mu dať druhú šancu pretože by ťa to neskôr mohlo mrzieť že si to neskúsila..Ty ho najlepšie poznáš, ty vieš o vašom vzťahu najviac...je príliš jednoduché povedať že keď podviedol raz tak to spraví ešte raz...je to pravdepodobné ale každý človek je iný, každá okolnosť je iná. Keď budeš mať ten pocit že sa pri ňom aj tak necítiš šťastná tak ti možno život privedie do cesty niečo iné a bude ľahké ho opustiť...poradím ti možno len to že sa správaj tak ako to cítiš že sa chceš správať...neklam samú seba jedným alebo druhým smerom..že by si nemala byť smutná lebo je to uzavretá vec a podobne...uzavreté to bude ked ty to tak budeš cítiť že je to uzavreté..bud hlavne sama sebou a čas všetko vyrieši..buď tak alebo tak.

@whistler áno navrhla ale ostali to iba v rovine verbálnej. Nikdy nič také nezrealizoval. Som si vedomá toho že ak by ma poslúchol mal na to moje zvolenie, ale ja som to mala na mysli, že čo keď by som aj napriek tomu mala ja sama nejaký blok že bol z inou ženou a že čo keď sa mu to s ňou zapáči a bude chcieť byť s ňou častejšie ako so mnou atd.

@anamaja ešte ma napadá jedna vec. Či to nechceš dať nasilu do poriadku ty len preto, že máš pocit že si zlyhala ty sama, lebo ta o tom manžel tak podprahovo presvedčil? To že si mu nedávala najavo city, že si sa o seba nestarala podľa jeho predstáv .... Nemaj výčitky svedomia nespravila si nič take, čo musel riešiť tak ako to riešil. Ak to on uz viac nechce rozoberať ale zároveň na strane druhej stojí o to skutočne ostať s tebou a s vasim pokladom, musíš to rozobrať so psychológom a on Ti pomôže spracovať to a pohnúť sa ďalej. A aj stratená dôvera sa časom potom obnovi a možno bude potom Vás vzťah pevnejší ako kedykoľvek predtým bol.

@slavka11 Neviem, myslíš že je to na psychológa? Ja som stále názoru že je to skôr na manželskú poradňu. Je to podla mňa primárne o tom že oni toto spolu nevyriešili tak aby ona naozaj bola presvedčená že môže partnerovi veriť. Tie jej pocity sú podla mňa úplne na mieste. Ak on pristupuje k tomu tak že - šak sme si povedali a nebudem sa o tom baviť, je to len otázka času kedy z toho vznikne ďalší probém. Neschopnosť porozprávať sa s partnerom o tom čo mňa či jeho trápi je fundamentálny problém mnohých vzťahov a zároveň príčinou mnohých rozchodov.

Rovnako si myslím že aj ten jej partner si musí uvedomiť že to čo urobil je hlboko za čiarov. To čo urobil by veľa žien nedokázalo rozchodiť a v reále môže byť rád že tá jeho to je ochotná spraviť. A myslím si že či chce alebo nechce, musí jej v prvom rade on dokázať že to myslí teraz naozaj úprimne (autorka v neskorších príspevkoch sama uviedla že on nemal záujem o vzťah bojovať).

Ahoj prežila som presne to iste čo ty akurat nemala som male dieta ale 14ročnu dceru ktora už vnimala čo sa deje a dost trpela je to ešte čerstve preto to tak vnimaš ak snim ostaneš chce to čas robila som to iste vyhadzovala mu to na oči nechcel o tom komunikovat pre neho to bola uzavreta kapitola hadali sme sa potom som si povedala prestan s tym lebo sa trapiš aj som prestala je to už 7rokov ale musiš mu dat určite ultimata jednu šancu a viac nie ja som mu povedala že ešte raz a je definitivny koniec rozvod bodka on si je toho vedomy asi dostal rozum lebo sprava sa ukažkovo sam mi hlasi kde ide kto mu vola piše sms atd proste vidno že chce ak by som videla že sa nesnaži ukončim to mala som už podane na rozvod stiahla som a dufam že som neurobila chybu musi sa on chciet zmenit nechaj ho tak ja viem je to tažke a nesleduj ho ak ta bude chciet podviest urobi to len tak aby t si o tom nevedela ale nezabraniš tomu tiež hovoril milenke že pri nikom nezažilto čo pri nej atd hrozne veci ktore boleli sms ake mne nikdy nenapisal ale žijeme dalej chodime na dovolenky vikendove pobyty teraz chodi na tyýdnovky tak isto neviem čo tam robi lebo nevidim ale v jeho spravani vždy poznam či niečo taji sme spolu 22rokov viem presne kedy klame

Pokaslal to a ani nechce ist do poradne... Prepac, dobre to bohuzial nevyzera

@whistler áno myslím že je to na psychológa veď koniec koncov aj v manželskej poradni je psycholog. My tu autorke môžeme dať podporu a chuť bojovať ale asi potrebuje názor odborníka ako to celé spracovat, rovnako ako možno dostane odpoveď aj na to prečo partner reagoval/ reaguje tak ako reaguje a možno to všetko jej pomôže správne sa rozhodnúť čo dalej

@anamaja a podľa mňa by si mu to mala presne tak povedať ako si to v úvode napísala. Či sa mu to bude páčiť alebo nie a rovno mu povedz aj prečo to chces otvárať, že stále nie si s tým vyrovnaná a máš stále ešte nejaké otázky bez odpovedí
a potrebuješ ich na posunutie dalej

@pralinka99 ja akúkoľvek neveru nemám na ti žalúdok, ake je to na každej z nás

Mo tak to nechaj tak,evidentne tvoj muz to ma uz vyriesene a ty ak si jeho ponuku prijmula tak zabudni,a snaz sa na sebe zapracovat a najdi si toho psychologa any si to dokazala spracovat bez vyvitiek. Leno ak si mu odpistila a stale sa k tomu vravias nema to vyznam,bud odit alebo odpisti a nechaj tak.

@anamaja Podľa mňa chlap, ktorý skočí do inej náruče, keď mu jeho žena porodila dieťa a nezniesol, že to dieťa je pre ňu priorita je slaboch.

@janulka2811 prepac,ty nechodis v jej topankach a teda si nevies predstavit co zaziva...teoria je pekna,,,ja by som ho opustila...ale v praxi to byva casto uz zlozitejsie, hlavne ked su tam deti

@jurio tak isto ako ty v jej nechodís,nie som jediná čo by takého chuja poslala čo najrýchlejšie preč,normálna vec.
Nie iba teória ale aj realita ta by bola ešte horšia,ak si muž neváži ženu,neváži si ani deti,ktoré mu porodila,tak čo s takým chujom???
Odpustiť ... No to by musela byť dobre hlúpa ti poviem !!!

@majcika zo začiatku je to určite všetko ťažké,no potom keď sa pozrieš po roku či dvoch dozadu akoby ta stále podvadzal atď iba si povieš,že si urobila dobre a máš sa super.Môžeš si nájsť kamaráta a čas vždy ukáže.
Jediný muž na svete by ma ,,zlikvidovať,, nedokázal 😊😊😊
Určite si urobila dobre.

Ja som si zazila viacmenej neveru, ale v mladeneckych casoch. A poviem ti, bolo velmi velmi tazke sa s tym vyrovnat. Ale podarilo sa nam to hlavne komunikaciou. Myslim, ze to vyrovnanie som dosiahla, ked som vtedy uz manzelovi povedala: "A co ak sa s tym nikdy nevyrovnam? To by sme potom asi mali nas vztah ukoncit?". Ale cele to chcelo, aby sme boli obaja ludia, ochotni na sebe pracovat a vysvetlovat si veci navzajom. Lebo napriklad sme mali diametralne odlisne nazory na hranice. A tie hranice sme si museli dat vediet.
Dnes musim povedat, ze je z nas velmi harmonicka rodina, coskoro sa nam narodi druhe dieta a ja som velmi velmi stastna, ze som ho nakoniec neopustila.
Avsak, toto bola moja situacia. Bolo to na zaciatku vztahu, nikdy neprejavil ani naznak toho, ze by si ma nevazil, neboli sme este rodina, ktoru riskoval. Tu si musis sama zhodnotit, ako sa k tebe naozaj sprava - nemyslim lichotky, ale skor ta ochota pracovat na sebe, pomahat ti, byt jednoducho partnermi pocas celeho zivota.

Jednoduchšia cesta je poslať ho do pi.., cesta bojovníka je dať mu ešte šancu a ukázať svoju veľkosť. Nezabudneš ale nikdy. Všetku ťažobu prevezmeš na svoje plecia. Urobí ťa to silnejšou a začneš si sama seba viac vážiť. Nenechaj si radiť, rozhodni sa sama. Si bojovník, alebo slaboch? Druhý krát sa nenarodíš, preto sa snaž tento život prežiť najlepšie, ako vieš.

Ja si o sebe nemyslim, ze som natolko dokonala, starostliva, uzasna, nadherna, neprekonatelna zena, ze by moj chlap ani na minutu v zivote nezatuzil po inej. A nerozumiem zenam, co si to o sebe myslia. To iste plati aj naopak, o chlapoch. Taky je zivot.

Najlepšie je v takom prípade sa rozísť.. Zažila som to.. nikdy som rozvod neľutovala.. Teraz mám muža, ktorý má miluje, váži si ma a ja som dnes svojmu ex manželovi vďačná, že má podviedol, lebo až v tomto vzťahu prežívam skutočné šťastie..

Ahoj Anamaja, nedá mi neodpísať Ti, lebo pri čítaní Tvojho príbehu som z časti videla aj samú seba pred pár rokmi. Môj muž bol vždy fešák, ale taký ten tichší introvertnejší typ (aspoň navonok, predo mnou a oproti mne😀). Tiež som si vždy myslela, že mne sa to (pri ňom) nemôže stať. A potom keď som bola na materskej tak som dostala od neho riadnu "facku" - že so mnou nemôže žiť, nevládze a necíti sa pri mne ako chlap. Jasné, že za tým bola nevera (tvrdil, že jednorázová-to určite 😖). Moja hrdosť mi zavelila ako prvý útek od neho (dcéra mala 4 roky), lebo by som ho asi prizabila. Ženská intuícia mi už týždne dávno predtým navrávala, že sa niečo deje. Vybavila som aj manželskú poradňu. On to vyriešil radikálne. Vraj so mnou končí - totál nezáujem niečo riešiť. Takže chlapovi keď "zastrie rozum" iná, tak tam nie je o čom. Ja som sa odsťahovala na polroka k rodičom aj s dcérou. Medzitým prebiehalo medzi nami množstvo hádok , výčitiek (po telefóne aj osobne), dokonca som ho aj "zbila" od nervov. Začala som chodiť k psychologičke, lebo som to potrebovala zvládnuť aj kvôli malej dcére pretože do nášho vzťahu sa montovali tak trochu aj svokrovci a švagriná (jasné že boli na jeho strane a ja som bola zrazu tá zlá). Schudla som, dala som sa dokopy, začala som žiť, starať sa viac o seba (tak zdravo sebecky, nie len fungovať ako obetavá mama a manželka). Začala som sa stretávať s novými ľuďmi, chodiť na výlety, von....robiť všetko to na čo som nemala čas ani chuť lebo som mu vtedy lietala okolo zadku a starala sa o domácnosť a o malú. Zlom nastal až vtedy (u manžela) keď som ja začala uvažovať o rozvode (pretože môj muž sa stále nevedel vyjadriť čo chce). Prestalo ma proste baviť to, že ma stále odmieta a nevidí vo mne ženu (nielen manželku a matku). Pristihol ma dokonca aj to ako som išla z rande (vysadil ma kamoš z auta akurát keď šiel pre dcéru). To si mala vidieť aké divy sa začali diať. Asi vtedy podľa mňa zistil, že nie som už len tá chudera, čo chce len jeho a plače a prosí o záchranu rodiny. Proste som mu dala stopku (jeho ponižovaniu, urážaniu prečo veci nerobím veci tak ale onak, že som zlá manželka, matka, prečo sa o seba nestarám - to chlapi robia keď majú niečo "lepšie" a porovnávajú). Potom sa mi zrazu ponúkal na pomoc (s autom, malou, .....hocičím), začal mi dávať návrhy, že môžeme zachrániť náš vzťah a rodinu. Vlastne až keď som mala spísaný návrh na rozvod - nie ako nástroj vydierania z mojej strany, ale bezmocnosti, že už neviem ďalej takto fungovať a chcem sa pohnúť ďalej - sa zľakol a celé mu to asi doplo, že kam sme sa dostali. Toto trvalo celé pol roka. Stálo ma to veľa hnevu, sĺz, aj kilogramov váhy, nervov ale v konečnom dôsledku to hodnotím ako dobrú skúsenosť pre nás oboch. Vypovedali sme si (aj keď v hneve) všetko čo medzi nami dlho hnilo a kvasilo pod nánosom lesku dokonalého vzťahu bez poškvrny. Veľa som sa o sebe dozvedela (aj vďaka psychologičke a kamarátkam a všetkým ktorí pri mne stáli) , zistila som kde mám svoje hranice, svoju hrdosť. Teraz sme s mužom spolu (aj keď ma delilo od podania na rozvod len pár dní), máme dokonca už aj druhé bejby a poviem Ti, že keby sme obaja touto skúsenosťou neprešli tak si asi tak nevážime to že máme teraz rodinu, krásne dve deti, kde bývať,máme čo jesť..... Môj muž mi priznal až po dlhšom čase, že mi chcel dať povestnú "facku" a dala som ju ja jemu. Že keď som sa odsťahovala a kopla ho do zadku, vtedy zistil ako sa mu zlomil život keď zostal v byte sám a prišiel o rodinu. Teraz si pre zmenu vykričíme všetko a hneď, ale niet nad "vyvetraný vzduch". A ešte jednu dobrú radu mi dala mužova babka (držala mi palce jediná z ich rodiny asi) že "Správna žena musí byť občas aj poriadna k....a". Teraz už berieme veci s nadhľadom a obaja sa smejeme aj keď mužovi poviem, že keď ma nasere nájdem si milenca. Ono občas nezaškodí si pozrieť veci aj z mužovej strany a netváriť sa že je jediný 😉 Nechcem nikoho nahovárať na neveru, ale myslím si že ľudia aj tak nie sú od prírody monogamní a netreba sa upínať len na jedného človeka vo všetkom, s tým že Ti splní a vynahradí všetko a všetky potreby za desiatich ľudí. Odvtedy ešte viac razím názor, že sa netreba obetovať, umárať pocitmi, tváriť sa že je všetko dobre aj keď nie je. Všetko musí ísť von, vyšportovať to , vykričať, vydebatovať...hocičo len to nedržať v sebe a nezametať pod koberec. A myslím si že hlavne chlapovi netreba dávať pocit , že je jediný na svete a žiadny iný ho nemôže nahradiť. Chlapi sú lovci , závan konkurencie im zväčša prospeje buď k prebudeniu alebo lepšiemu výkonu! 😉😝

Ešte jednu vec som si uvedomila keď čítam spätne tie príspevky o návšteve psychológov. Môj muž tiež nakonci toho polroka (čo sme sa už začali dávať späť dokopy) zašiel na moje naliehanie zopárkrát psychológovi (chlapovi) u ktorého sme boli najprv na manželskej terapii (ja som chodila na začiatku krízy sama k psychologičke-žene). Až po čase som si uvedomila akú mu dal otázku: Ste schopný a ochotný všetko čo bude nasledovať uniesť? ...On sa ho vlastne spýtal,či vydrží všetky moje výčitky a zlosť, ktoré trvali dosť dlho. Aj po opätovnom sa spojení dokopy, nám dlho trvalo kým sa to u nás otriaslo (nech nemá niekto ružové okuliare , že to bolo u nás hneď po najhoršej kríze a návšteve psychológov ok). Môj muž ešte dlho znášal dozvuky môjho upodozrievania, výčitiek, nadávok a obviňovaní. Toto obdobie trvalo cca možno aj dva roky. Teraz na základe toho viem, že mi tým dokázal že mu na nás a našom živote záleží. "Vydržal to" presne ako sa ho psychológ spýtal. Ten "čistiaci" proces trval dlho. Teraz už prípadnú neveru (pokiaľ som ja a naše deti pre muža alfou a omegou) neriešim ako zásadný problém vo vzťahu. A ešte jedna vec: vzťah už sa nedá vrátiť tam kde bol predtým - je to živý "organizmus" - mení sa a vyvíja s nami. Môže sa dostať inde - skončiť, alebo prejsť na vyšší level. Snahou a láskou sa nemusí skončiť v koši "po prvom použití" ako veľa vecí v tomto dnešnom konzumnom svete. Ale to musia chcieť obaja. Alebo aspoň ten jeden vo vzťahu musí podržať toho druhého
,ktorý ešte nevie o tom že zachranovať niečo chce.

Nikdy v zivote by som sa tak neponizila aby som ostala s muzom co by ma podvadzal....okamzite by som ho vykopla...a nie riesit ako to prekonat a zvladnut...podviedol ta a urobi to znova...taky hajzli sa nemenia

rachel36a ono je niekedy ťažké riešiť situáciu tak radikálne, keď máš dieťa/deti. Vtedy už nemôžeš riešiť len sama seba a svoje ponížené ego. Riešiš rozpad rodiny, rozpad istôt pre dieťa, hlavne ak je ten partner inak dobrý otec. Nikde nie je napísané, že rozvod všetko vyrieši k lepšiemu a hlavne, že nenatrafiš ešte na väčšieho idiota a hlavne už cudzieho chlapa ktorý ani nie je otec toho dieťaťa/detí. Treba sa už pozerať na to aj z tohto uhľa pohľadu. Aj keď chápem, že človek nikdy nevie, ktorá cesta je lepšia a ktorá menej ublíži. Rozlišovala by som aj medzi tým, či je nevera jednorázové pošmyknutie (prípadne dokazovanie si chlapského ega) alebo dlhodobý vzťah (ak áno, kde mala pre boha tá žena oči a prečo nezakročila skôr? ). Holt , ja si myslím, že teraz veľa ľudí rieši neveru v manželstve príliš radikálne (ako koniec sveta) a strašne veľa ľudí má pocit, že nevera je konečná. Ale sú aj horšie veci v živote.....ak sa žena rozvedie kvôli tyranovi, alkoholikovi to úplne chápem a obdivujem vtedy silu každej ženy , ktorá sa rozhodne kráčať sama životom s deťmi aj za cenu hmotného strádania a fin.neistoty. Ale nevera Ti môže signalizovať veľa vecí, ktoré sami o sebe alebo ako pár ani nechcete vedieť alebo sa bojíte tie témy otvoriť. Už som sa stretla s prípadom chlapa, ktorý podviedol svoju ženu s vidinou "že susedov trávnik je zelenší a krajší" , rozviedli sa a nakoniec ten chlap smutne skonštatoval, že hľadal všade inde ale doma mal to najlepšie. Častokrát nie je ani primárne za neverou sex ale pocit nepochopenia, nedocenenia,nepočúvania čo chce a potrebuje ten druhý. Stačí že je žena mrzutá, nahnevaná, odutá, stíhačka, má krámy, naštvala ju mama/svokra a chlap si to môže vysvetliť dosť osobne a nevie sa k tej žene priblížiť a pochopiť že to nie je odmietanie jeho ako chlapa. No a potom stačí už len vysmiata fešanda od susedov /bezstarostná slečna v bare a podvedú aj chlapi o ktorých by sme to nikdy nepovedali. Nevera tu vždy bola aj bude, aj naše babky a dedkovia sa s ňou v živote postretávali, len to neriešili na nete a nerozvádzali sa 😉 Riešili ako veci opraviť a zlepiť, nie hneď vyhodiť. To sú veci , ktoré mám potvrdené aj od mužovej babky. Človek sa dozvie zaujímavé veci, keď rieši svoju vzťahovú krízu s ľuďmi ktorí už majú čo-to odžité. Som na babku len pozerala ako puk, keď mi ozrejmila za aké "tancovačky" a "čajíky" sa skrývala nevera 😉 No ale ľahko niekomu radiť keď nie sme v jeho situácii. Človek si svoje pocity musí upratať aj tak sám a aj sám sa podľa toho zariadiť lebo je to jeho život a zodpovednosť zaň.

@romiada mam tiez deti a vácsiu polovicu zivota za sebou ale nikdy by som sa tak nepinizila aby som odpustila neveru..a este dlhodobu neveru nie posmyknutie...pre mna dostojnost je viac ako financny profit....xostat s takym chlapom je vypocitavost ak to zena urobi aby financne nestradala...to ze sa rodicia rozidu este neznamena ze deti budu trpiet.. da sa aj rozumne rozist..vzdy je to lepsie ako sa nechat ponizobat a casom sa to aj deti dozvedia...no a stratit svoju dostojnost aj pred detmi je teda totalne neodpustitelne...a kto zahol raz tak to urobi znova...poznam viac rodin kde sa oteckovia "posmykavaju" pravidelne a tie s prepacenim ich sproste manzelky im to toleruju len aby neprisli o financie na kadernika, dovolenku, novy mobil pre dieta a pod...

Anamaja, myslím si z Tvojho príspevku že si múdra ženská a že to zvládneš nech to už dopadne akokoľvek. Neviem či Ste s mužom preberali dôvod nevery. Či si dala voľný priechod svojím pocitom a akým spôsobom. Či vie Tvoj muž do akej miery zradil Tvoju dôveru. Mám z toho príspevku pocit, že sa snažíš veľmi rýchlo si prejsť tou boľavou časťou a mať to za sebou. Len ono sa to oklamať a urýchliť nedá. Podľa mňa tú bolesť si ešte nedala poriadne von (plač, rozhovory, hnev, poradňa, cvičenie, šialené nákupy...čokoľvek navonok zúfalé čo človek urobí vo svojej zúfalosti). Môj pocit je že ak si Tvoj chlap priznal , že to bolo "prekryté poblúznením z frajerky" tak máte šancu. Držím palce nech nezapadáte do smutnej rozvodovej štatistiky 👍😉

rachel36a nesúdim Ta za tvoj názor na to ako by si reagovala na neveru. Len si myslím, že netreba myslieť len na seba a "svoje ponižovanie" ale spýtať sa prečo sa to stalo mne/nám?.. Nastaviť si zrkadlo, pozrieť sa aj na seba kriticky (pretože na vzťah sú dvaja a nevera je signálom, že aj Ty máš svoj podiel na tom prečo sa mužovi zdá iná žena lepšia) a snažiť sa uvidieť aj vo svojom mužovi zraniteľného človeka s chybami , komplexami a nedopovedanými vecami, snažiť sa vidieť v ňom to dieťa, ktoré možno potrebuje objatie a pochopenie rovnako ako ho potrebujem ja-žena. Aj o tom je láska - o schopnosti vedieť odpustiť.

Pre mňa zostať s mojím chlapom nebola vypočítavosť ani strach o finančnú budúcnosť (som dosť finančne sebestačná aj bez neho). Nikdy mi neplatil nechty, kozmetiku a pod....ani keď som bola na materskej dokonca. Tiež som v prvej chvíli reagovala radikálne a odsťahovala som sa. Odsťahovaním som získala odstup a neriešila hneď najhoršiu alternatívu - rozvod. Svoju dôstojnosť som nestratila. Neuveríš ale dcéra sa mi nedávno poďakovala, že sme sa nerozviedli a môj muž je momentálne roztopený od lásky pretože sa nám narodil ešte aj syn. A zmenil sa o 180st aj voči mne - k lepšiemu.... Môžem zodpovedne vyhlásiť ,že pre nás bola paradoxne tá nevera to najlepšie čo sa nám mohlo stať. Len to sa dá zvládnuť len vtedy ak sa človek prestane brať príliš vážne a vyboxuje zo seba svoje nadhodnotené ego, že je nenahraditeľný.

@libawet nie dobre si to pochopila, netreba pitvať otázku nevery s mužom, ked sa s ním rozhodneš zostať, povedať si ok, sme spolu chceme byť spolu, čo sa stalo stalo sa a ide sa dalej, život prinesie nové výzvy, nové okolnosti, treba žiť tu a teraz, ked sa chce kočka vykecať s babami to je dobre, všetky to robíme, blablabla omielame to iste dookola, ale chlapi takí nie su, ako som vypozorovala, tento síce môže byť výnimka, ale silno pochybujem, žeby niekto chcel mať dennodenne na stole otázku svojej nevery, to je čo može urobiť ona, zvyšok je na nom, bud chce byť manžel alebo kurevník, niektorým sa podarí aj oboje. zvyčajne tým lepšie situovaným, ale to je už iná tema.

O com sa tu bavimecnat dieťa je predsa pre rodinu, ako celok zmena sakra tak sa k tomu mal aj postaviť a nie hneď behať za sukňou prvou. Zatiaľ čo žena sa stotoznovala ssama zo sebou ich dietatom atď..