Ako sa vyrovnať s pocitom zahltenia povinnosťami?
Ahojte, mam to tak dlhú dobu, úplne ma to paralyzuje, som depresívna, smutná,nahnevaná aj keď sa snažím kvoli deťom a viem ze v podstate mi nikto nepomôže, musím sa dat v hlave dokopy sama ale neviem ako to mam spraviť...život sa mi zdá tak strašne ťažký, hoci som šťastná a z celého srdca vďačná za svoje 2 deti, mam pocit ze toho je na mňa veľa a neviem si utriedit už ani co je dôležité viac čo menej, lebo všetko sa mi zdá na jednej úrovni...neviem co skôr riešiť lebo všetko treba riešiť naraz a ja to nedávam...vkuse riešiť moje bolesti, staršie dieťa škola,tanečná a s tým spojené starosti, mladšie v období vzdoru, ťažká finančná situácia,zdravotné problémy mladšieho ktoré sa ešte len ukazujú čiže neviem ci to už riešiť ci čakať, stále ci variť co jest, upratovat, doma treba strašne veľa vecí robiť aby som sa tu cítila lepšie, všetko je také fádne neosobné žiadny pocit domova, lebo všetko stojí na mužovi ktorý nemá čas a potom na peniazoch, proste písala by som hodiny...ako sa s tým všetkým vyrovnať ze každý deň je taký rýchly uponáhľany a náročný, a zlepšenie možno bude o par rokov, ale dovtedy ? :( ďakujem za prečítanie...
Ja som sa v mnohom cítila podobne, po pol roku psychoterapie sa cítim podstatne lepšie. Akurát nedávno som nad tým uvažovala, že čo sa zmenilo, a v podstate môj prístup sa zmenil (hlavne k sebe). Samozrejme, aj manželov prístup sa zmenil, ale to možno šlo ruka v ruke. Takže ja ti vrelo odporúčam psychologa.
No, co Ti napisat...my uz par rokov fungujeme na tom, ze robime to, co uz hori, lebo den ma len 24h. Deti a zdravie su na prvom mieste, poriadok ma prednost pred takym varenim, a skraslovanie domu...to len ked je cas...
Ďakujem no ja si tiež myslím ze je ro na psychológa minimálne, mávam veľmi ťažké pocity každý deň keby to aspoň bolo len občas...ale nemá kedy mi absolútne nikto postrazit dieťa a večer o 6tej už asi žiaden psychológ nepracuje...čiže mam smolu, môžem ísť potom keď bude v škôlke čiže o rok a pol..
Skúste online psychoterapiu, keď nemáte čas dochádzať.
Ale chápem, prežívate náročné obdobie. Posielam objatie a energiu 🙏
Myslím,že veľa z nás to cíti rovnako 🫂objímam ❤️
Určite ti ho niekto postráži, napríklad manžel? Veď si môže zobrať dovolenku, jeden deň ho snáď nezabije. Alebo mama, svokra, kamarátka, suseda? Len sa netreba báť opýtať, keby ťa napríklad bolí zub, tak čo budeš čakať rok a pol? No nebudeš! Takže ries to okamžite, lebo takéto veci netreba odkladať. Keď niekde vonku skolabujes, tak bude neskoro. Tiež som bola taká hrdinka. Dokým som od vyčerpania vonku odpadla a prišla po mňa sanitka, malý vedľa v kočíku, no zrazu už mali všetci čas sa postarať o moje dieťa!
Skus pozrieť stránky mojra.sk alebo hedepy, nájdeš tam veka psychológov a viacerí z nich majú dostupné termíny aj vo večerných hodinách. Ja tiež chodím online a je to veľmi pohodlné.
Fyzická únava sa vyspať dá. Psychickú "nevyspíš". Ver tomu, že keď ta raz "vypne" odrazu bude mat kto postražit deti a aj manžel bude inak fungovať. Dávaj si obrovský pozor na seba a toho psychológa si vieš poriešiť aj online.
Pri takýchto veciach si vždy spomeniem ma príbeh toho otca s 3 deťmi, ktorý sa cítil zle, ale nešiel k lekárovi, lebo "nemal kto postrážiť deti" a co keď by si ho nechali v nemocnici, nemá kto zase postrážiť. A skončil tak, ze umrel pred deťmi na výlete-teraz ho už asi netrápi, že mu deti strážia v decáku a majú traumu, že im pred očami zomrel jediný rodič.
Šťastná matka=šťastné deti.
Ďakujem kazdej za prispevok...napr.pisete ze urcite si môže muž zobrať raz dovolenku a postrazit...no určite raz by mohol...ale aký má zmysel 1 sedenie u psychológa? Ci reálne ci online...žiadne...to je práca na týždne a médiách na psychike....a práve o tom to je ze keby som naozaj skolabovala apod tak už sa postaraju lebo tu nebudem...ale kým som tu, psychiku nevidno, tak makaj....ako pri všetkom na prevenciu sa dôraz nikdy nekladie...až keď už je dôkaz reálny ze aha zle je...fakt sme mali niečo urobiť skôr...ale tak to nefunguje...muž má toho veľa a nikoho nemám, žiadne kamošky, rodina daleko aj ta sa dištancuje len narieka ze radi by pomohli ale bohužiaľ naša chyba lebo sme daleko...a to stále ani jednu vec nedoriesim a už ďalších 5 sa ukáže ...snažím sa si dnes hovoriť ze proste kašlem na všetko urobím len základ, aby sme mali niečo na jedenie a niečo postupne upratujem a viac nič...aj keď v hlave miliarda veci ktoré treba akútne robiť...ale kašľať na to
No tak aspoň povedz manželovi, ako sa cítiš, že potrebuješ oddych. Možno cez víkend si dlhšie pospať, nech sa on postará o deti, zoberie ich von. Ty oddychuj. A plus aj to jedno sedenie u psychológa je viac ako nič. Určite ti to pomôže a ďalšie môžu byť online, keď deti večer spia. Len urobiť ten prvy krok. Takisto tie kamarátky, treba si nájsť, nechodíš s deťmi vonku na ihrisko? Skús sa zoznámiť s nejakou mamičkou, môžte si vzájomne pomôcť. Nie je dobré byť na všetko sama.
Psychohygiena a zmierenie sa s tym, ze byt dospelym je na hovno😀