Ako sa vyrovnať s vyhorením a kritikou rodiny?

Vypni uvidis, kolko budes potrebovat. Zvyknu si. Aj muz to prijme, asi to necakal, mozno sa o teba boji. Kolegyna si vzala rok neplateneho volna🙂

Máš to celé popletené v hlave ,dievča zlaté.

@matkamirko Vieš čo, mňa to paradoxne veľa naučilo. Na prvom mieste som ja, až potom všetko ostatné. Lebo z prázdnej misy sa nik nenaje.

"Autorkin manžel má stres z toho, že by mu prischla všetka starostlivosť o domácnosť, deti, chorú ženu, bol by jediný živiteľ. Skrátka vie, že by to nedal."
A z tohoto mi je smutno, kde sa podelo to "v dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe"?

Môj muž to tiež nedal, dodnes má poznámky, ako som sa flákala doma a on musel makať, proste podľa neho som simulovala a vymýšľala si. Moje telo sa dodnes spamätáva, zo dňa na deň som začala šedivieť, v 33 rokoch. Geneticky to nie je, mama má tmavé vlasy aj v 60tke ešte. Psychologička povedala, že vlasy reagujú na extrémny stres cca po tých 3-4 mesiacoch. Všetko presne sedí, už rozumiem ako počas vojny ženy ošediveli doslova za týždeň. Niežeby som porovnávala neporovnateľné. Veľa mi pomohla psychoterapia a z muža sa stáva pomaly ale isto iba spolubývajúci, lebo toto mu nebudem schopná odpustiť.

Určite si oddýchni, tak, ako to tebe vyhovuje. Ja len k tým vyšetreniam, moja mama bola od novembra úplne unavená, v januári som bola u nich dlhšie a už som si to všimla aj ja, že viac ležala a hneď zaspala. Teraz s ak tomu už pridružila aj bolesť svalov, až ich ochabnutie a celkovo točenie hlavy a spol. Na kontrolnom odbere na kardiológii zistili akútny nedostatok draslíka. Nie je to sranda, a pritom "taká blbosť". Aj keď si myslím, že ty si proste vyhoretá, a viac menej to poznáme pomaly všetky, u koho ako a najmä KEDY sa to prejaví.. velmi dobre si to vystihla, ideš v tom šialenom režime a tempe a berie sa to ako absolútna samozrejmosť.

Zeny, ja zijem v zahranici. Nic nedostanem na podnose. Sme s muzom total "selfmade". Obaja ficime cely zivot na 200% lebo cudzinci, ziadny strycovia okolo...Takze o to je to tazsie...a preto aj ten strach vypadnut z cyklu...
Tak ja som od Velkej noci nic nevarila. Vzdy som umyvala kupelky a toalety min 3x tyzdenne. Denne varila. Teraz nic. Celu kuchynu davala do kopy po kazdom vareni. Deti su dnes po navstevach a ja som dala jasne najavo (muz je HO), ze bude donaska. Vcera som ani len nakup nezorganizovavala, vsetko je len tak v kuchyni. A to ja neznasam taky bordel. Ale momentalne sa mi nic inac neda.
S muzom sme sa bavili. Ma o mna strach, tak preto jeho reakcia. Nezpoznava ma. Vzdy akcna a teraz toto. Co sa tyka roboty, ak nevyjde posledny pohovor, tak si davam pauzu az do jesene.

A to sa Vám vôbec oplatí byť v tom zahraničí, keď ste na tom takto, na 200%? My sme do zahraničia išli práve preto, aby sme mali kludnejsi život, a áno, podarilo sa, išli sa zo 120% na Slovensku na 80%. Veď prečo sa týrať? Áno, teraz je už ťažko plakať, ale píšem to hlavne pre ďalšie žienky, čo toto čítajú. Skrátka, zahraničie nemusí byť najlepšia voľba, lebo síce prvé roky môžu byť náročnejšie, ale cieľom odchodu je predsa časom vyššia kvalita života, alebo sa mýlim?

Som v podobnej situacii. Poslednych 15 rokov praca alebo materska, potom praca popri detoch, vsetky OCR okrem jednej som tahala ja.
V decembri som kvoli velkemu prepustaniu prisla o pracu v korporate. Na jednej strane ma to mrzelo, na druhej som si povedala, fajn, vydychnem si a potom zacnem hladat pracu. Potrebujem byt jednoducho chvilu v kludovom rezime, porobit si veci, ktore som popri praci a detoch odkladala, no su pre mna dolezite.
No pravdupovediac riesim stale dookola take veci, ze mam pocit, ze ma odvezu. Zdravotne problemy deti, komplikacia za komplikaciou, vysetrenia, lekari taki a onaki, specialna liecba, takze zhananie info...
A minule ten moj zadrel, ze uz by som si mala hladat pracu. A ja ze, v lete je mesiac zavreta skolka, to budes s detmi doma Ty, ze? Varit im aj robit program...? No uz ho vidim, zrazu hned ze ved staci, ked aj v septembri nastupim. Potom zacal, ze aspon na cvicne pohovory nech chodim... Som ho rovno odpisala, ze si potrebujem aj oddychnut, ze ked niekam nastupim, budem zase x rokov v jednom kole.
Financne sme na tom tak normalne, asi ako vacsina rodin, nemusim v potravinach rozmyslat, ci si kupime 3 alebo 4 rozky, ale zase oblecko drahsie veci si dvakrat rozmyslam kupu. Mam sice nejake uspory, ale tie neminiem na veci, bez ktorych prezijem.
Skratka normalne si oddychni a kasli aj na pohovory. To nie je oddych, chodit na ne. Kedy si oddychnes, ak nie teraz? O chvilu je tu leto, deti doma, takze viac varit, prat, program im robit...
Si tiez clovek, potrebujes aj nacerpat sil, kludne prechadzky, konicky, stretni sa s kamoskami, co si davno nevidela...
...to je cely system taky chory, ze mame pocit, ze musime stale makat a dovolenku vyuzit tiez minimalne na malovanie bytu... Ved raz, na dochodku si oddychneme 🤦 ...no tym sa mohli zeny utesovat, ked sli do dochodku v 55-ke.

@mamatroch Presne. Takto sa k tomu staviam. A neviem, chlapovi preplo. Teraz je uz v klude. Bol ten jeden skrat. Prisla donaska a ja som pospala a nerobim nic. Drz sa a pokial nie je nevyhnutne, treba pauzu.

@lenkalienka321 Z nasho hladiska sa nam zivot v zahranici vyplati.
My mame taky uzus. Ja nebudem tahat chlapa na SK a on mna do jeho domovskej krajiny. A tu kde sme, sme si vybudovali domov (my tu nie sme tyrani, momentalne riesime istu situaciu)...a hlavne pre nase deti to je realny domov, kde sa narodili, su vzdelavane a ziju tu, tak neviem na co by som sa teraz tahala na SK.

@lenkalienka321 A tu kde zijem je pre moje deti 100% lepsia buducnost ako na SK.
Ale som rada, ze vam sa tam po navrate dari. Aspon tak som tvoj prispevok pochopila, ze navrat na SK a spokojnost.

Mam viac deti.....stalo sa mi viackrát ze som vyhorela....rodina nepochopi....neočakávam uz nič....treba dat seba na prve miesto....vsetko ostatne pocka....svet sa nezruti...ide o tvoje zdravie.....

Tak to je už vaša voľba. Samozrejme, že pre deti je to už domov. A ani nevravím, že ste týraní. Človek sa vie týrať kdekoľvek, či na Slovensku, alebo aj v zahraničí, a to úplne sám. Asi máš takú predispozíciu na perfekcionalizmus v spojení všetkým niečo dokazovať. To nie je kritika, ale všetci máme niečo. Takže smer psychológ, čo najskôr. Asi by som to neriskovala. Osobnú skúsenosť nemám, ale bývala kolegyňa sa napríklad rozviedla s manželom, ktorý vyhorel a tri roky pomaly nevyšiel z postele. Nezvládla to psychicky.

@lenkalienka321 Ano, ved prave preto som tu aj otvorila tuto temu, aby som mala info ci si tymto tiez niekto presiel... Budem to riesit. Predispozicie mam...vdaka.

@pieksamaki Dakujem. Aj ty sa drz.

@mamatroch presne, ked si predstavim chodit do prace az do dakeho veku 67 mozno budeme tahat az do 70 tak ten pol rok az rok bez prace raz za cas treba, vypadnut z toho kolotoca. Vidim to na mame, ta uz chcela ist do dochodku a co cert nechcel babka musela do DSS, aby mama uz uplne neskoncila na psychiatrii aj tak ma uz odpalenu chrbticu, doplatok 500 Eur, zrazu zistila, ze z dochodku to neda, ja to nedam tiez lebo hypo, lebo 2 deti ledva mame my. Ona jedinacik, rozvedena, ja jedinacik cize ani financne sa poskladat neda ☹ Takze chuda robi dalej, dochodok a oddych v nedohladne. Pocitacovo je negramotna cize jej robim sekretarku, zaplat to, vybav to, objednaj to, xy krat telefonatov denne co babka vyviedla, povedala ako uz som tak psychicky z toho unavena. Ako snazim sa jej pomoct co to da, pomahame si navzajom, ale uz sme unavene obe, z roboty som demotivovana, frustrovana a dnes este cely den prsi. Mam sto chuti sa niekam zatvorit a nevyliezt ☹

@dooscoby Ja by som zostala doma aj 3 roky. Ale ja mam naozaj strach, ze ked clovek vypadne zo systemu, tak je to este tazsie sa do neho znovu dostat. Hlavne po 40tke. Mna sa aj predvcerom na pohovore pytali, ze co som robila cely cas co som nezamestnana. (A to nie som nezamestnana 3 roky). Som sa pozrela na personalistku a totalne s kludom povedadala, ze nic.
A sabbatical je sice pekna vec, ale pre vyvolenych, ktori sa maju kam s istotou vratit.
Drz sa. Totalne ta chapem.

Počula som od viacerých mám, že keď boli na MD 3 roky doma, tak pri nástupe na svoje miesto boli prekvapené, koľko sa tam zmenilo, ako to išlo dopredu, ja si myslím, že netreba dlhšie ako na pol roka vypadnúť, lebo potom ten nástup môže byť s problémami.

@petronelag Ja som bola na materskej max 1 rok. A presne aj z tohto dovodu...
Preto aj teraz mam strach dlhodobejsie vypadnut.

Veď nemusí to byť hneď extrém ako si písala že na rok dva doma. Šak kľudne si cez leto oddýchni a keď uznas za vhodné budeš hľadať prácu. A inak môže byť aj jarná únava, chýbať nejaký vitamín/železo/magnézium....

@michelle567 Ved uvidim ako ten pohovor tento tyzden. A potom ak nic tak asi si dam na leto pokoj.
Inac u nas je otrasne pocasie od zimy, nedostatok slnka, tak aj to moze vplyvat, som si toho vedoma.
Dakujem za komenty, vsetkym.

Ahoj, mne sa stalo niečo podobné s tým vyhorením. Tiež mám po 40- ke. Najprv som mala zdravotné problémy, potom prišli do toho úzkosti. Keď som sa po 4 mesiacoch vrátila do práce, už som to nezvládala, tak zase PN.
A potom som jednoducho odišla z práce, našťastie to zatiaľ finančne zvládam, ale mala som veľké výčitky, že som neužitočná, že doma len oddychujem. Ale pozerala som aj na nete nejaké veci k téme vyhorenie, a tam to psychológovia opisujú, že sa to deje. Ide o prepracovanosť (práca s ľuďmi/ rodina / deti).
Momentálne som ešte na úrade, doma sa starám o domácnosť, aj keď neprepínam. Hľadám si ponuky práce, ale uvidím, chcela by som časom nejakú kľudnejšiu robotu, lebo robila som v školstve a mňa to nejako po 18. odrobených rokoch položilo.
Držím palce, byť vyhorený nie je hanba. Dôležité je dopriať si oddych (príroda, bicykel, knihy, film) a časom sa to dúfam normalizuje. Tak sa skoro daj dokopy 🙂