Ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho človeka?
Ahojte, pred 3 rokmi mi zomrela mamina, rok predtým otec. Otec bol už dlhodobo viac menej hlavou mimo, samozrejme, že som ho milovala, ale jeho smrť bola pre neho vykúpením a chýba mi, myslím na neho každý deň avšak so smrťou mami som sa nezmierila a chýba mi veľmi, každý deň. Už síce neplačem každý večer, ako to bolo prvý rok a pol, ale veľmi, veľmi by som jej chcela zavolať, prísť za ňou, počuť jej hlas, jej smiech, pohladiť ju po tvári, po ruke, len tak byť s ňou..
@anonym_autor to mi je velmi luto. je to velmi normálne a ludské, a aj smutné a ťažké, takto nám niekto môže chýbať stále a je v tom aj naša sila. Ludia, aj ked už nie su s nami, nám dali nejaké veci, čo môžeme použiť, ked bude treba, možno humor, alebo radosť, alebo lásku k sebe ,súcit k sebe, silu, odvahu.. To už máme,
to nám nikto nezoberie. Len to musíme poriadne začať používať. S mamou sa žial nemôžeme už stretnuť, ale môžeme jej osamote všetko povedať, čo by sme chceli, prehrať si v hlave všetky tie najkrajšie chvíle.
A dávať druhým to dobré, čo mama dávala nám, aby zmysel jej života dalej robil dobro pre svet...
Ak chceš porozprávaj sa so smútkovou terapeutkou, psychologičkou ktorá sa venuje stratám blizkych, na internete nájdeš kontakty.
Ale nemusíš. Spomínať na mamu spolu s blizkymi tiež niekedy pomôže.
@anonym_autor aj mne chyba, velmi, uz 18 rokov.
@anonym_autor mam to iste, smutim kazdy den vecer :( sme viaceri je tak narocne zit bez nich :(
Aj mne....a často sa s ňou v duchu rozpravam,keď mi je smutno.
@anonym_autor mne zomrel otec pred siedmimi rokmi a môžem povedať,že som sa s tým naučila žiť až po cca piatich rokoch
joj ja sa tohto strašne bojím keď príde tá chvíla.Ja mám ešte obidvoch rodičov našťastie ale mamina má už 70.Síce je vitálna,zdravá ale človek nikdy nevie.Zdravie sa môže zvrtnúť aj zo dňa na deň.Navyše mi je ako najlepšia kamoška a čím je staršia tak ma prepadá viac a viac úzkosť zo smrti a ako to zvládnem všetko.Lebo my dve sme dosť naviazané na seba.Má len mňa som jedináčik.Ako to raz dám,to teda neviem
@anonym_autor mam to iste, smutim kazdy den vecer :( sme viaceri je tak narocne zit bez nich :(
@anonym_dae69e cítim sa ako absolútna sirota. Mala som iba rodičov. Nemám súrodencov, ani ujov a tety, ani rodinu. Oni boli všetko, čo som mala.
@liusa82 mamka bola vitálnejšia ako ja. Bola mi tiež najlepšou priateľkou, boli sme si veľmi blízke, hlavne posledné roky. Jeden deň ju začalo bolieť brucho a o dva dni zomrela v nemocnici. Ešte mi vraveli, že jej stav nie je kritický a život ohrozujúci. Zomrela sama, v chladnej izbe, kde ju ani nenapojili na monitor, našli ju až nad ránom bez známok života a samozrejme, resuscitácia už bola zbytočná. Keď to píšem, idú mi slzy, nezaslúžila si takto zomrieť, mrzí ma, že som nebola pri nej.
joj ja sa tohto strašne bojím keď príde tá chvíla.Ja mám ešte obidvoch rodičov našťastie ale mamina má už 70.Síce je vitálna,zdravá ale človek nikdy nevie.Zdravie sa môže zvrtnúť aj zo dňa na deň.Navyše mi je ako najlepšia kamoška a čím je staršia tak ma prepadá viac a viac úzkosť zo smrti a ako to zvládnem všetko.Lebo my dve sme dosť naviazané na seba.Má len mňa som jedináčik.Ako to raz dám,to teda neviem
@liusa82 ja som si to tiež nikdy nevedela predstaviť,vždy ma prepadla hrôza pri tej predstave. Keď to prišlo, neviem,ako som to prežila. Išla som na autopilota,akoby sa ma to ani netýkalo. Zo dňa na deň.
@anonym_dae69e cítim sa ako absolútna sirota. Mala som iba rodičov. Nemám súrodencov, ani ujov a tety, ani rodinu. Oni boli všetko, čo som mala.
@liusa82 mamka bola vitálnejšia ako ja. Bola mi tiež najlepšou priateľkou, boli sme si veľmi blízke, hlavne posledné roky. Jeden deň ju začalo bolieť brucho a o dva dni zomrela v nemocnici. Ešte mi vraveli, že jej stav nie je kritický a život ohrozujúci. Zomrela sama, v chladnej izbe, kde ju ani nenapojili na monitor, našli ju až nad ránom bez známok života a samozrejme, resuscitácia už bola zbytočná. Keď to píšem, idú mi slzy, nezaslúžila si takto zomrieť, mrzí ma, že som nebola pri nej.
@anonym_autor tak toto je v nemocniciah bežná prax a klasika.Smutné ale je to tak.Nestarajú sa. Ich rodina to nebola.Mne mamina hovorila že ešte jej mamina keď žila mala rakovinu hrubého čreva v pokročilom štádiu ja si starkú velmi nepamätám mala som 3 roky necelé keď zomrela..áno prišla neskoro lebo to tajila aj pred deťmi aj dedkom hanbila sa.A doktor už dobre vedel že jej nebolo pomoci ale obáločku zobral
@anonym_autor tak toto je v nemocniciah bežná prax a klasika.Smutné ale je to tak.Nestarajú sa. Ich rodina to nebola.Mne mamina hovorila že ešte jej mamina keď žila mala rakovinu hrubého čreva v pokročilom štádiu ja si starkú velmi nepamätám mala som 3 roky necelé keď zomrela..áno prišla neskoro lebo to tajila aj pred deťmi aj dedkom hanbila sa.A doktor už dobre vedel že jej nebolo pomoci ale obáločku zobral
@liusa82 moja mamka nemala rakovinu. Prijali ju na JIS s tým, že ju budú operovať v pondelok, eventuálne možno aj cez víkend. Rána sa nedožila. JIS a monitor nikde.
@anonym_autor umrela mi sestra, tiež sa s tym neviem zmieriť..dúfam čas vylieči aspoň hĺbku tejto rany. Aktuálne neviem fungovat…
@anonym_autor tiez som prisla o mamu, je to par mesiacov, chvíľami mi pride neuveriteľne ze tu uz nie je. Viem ako sa citis, bohuzial nemam žiadnu radu..
@anonym_autor aj mne chyba, velmi, uz 18 rokov.
@simsalabim Aj mne 20 nie je dňa kedy si nespomeniem mama vždy bude chybat😪
mne zomrela pred rokom a vlastne fungujem teraz ako stroj, žiadna radosť, nič, prázdnota...
tak je to tak, treba si užit každy den...
skus hospis, detsky domov, domov dôchodcom niečo im prečitat, zahrat sa s nimi, poprechádzat, pokecat - je to forma dobrovolnictva
mamu ti to absolutne nenahradí ale urobíš niekoho štastnym a tebe to zamestna myšlienky, bude ta mat niekto rád, niekto sa na teba bude tešit
pripadne psycholog ... aj cesta