Ako sa vyrovnať so stratou priateľa a výpoveďou z práce?
Neviem ako zacat..Mam 30 rokov. Pred 5 mesiacmi mi zomrel 36 rocny priatel na infarkt...Len tak..nasla som ho doma. Po 4 tyzdnoch som sa vratila do prace, aj ked sa mi nechcelo, ale vedela som, ze ine riesenie nemam. O tom, ze bol pre mna vsetkym, ani nebudem pisat..to si usetrim.
Pracujem v korporate na oddeleni na nakupu. Bola som rada, ze som sa ako tak znova "spojazdnila", na zaciatku som sa nevedela sustredit ani len 5 min na nic. Pred 3 tydznami nam v robote oznamili, ze masivne prepustaju a dotklo sa to aj mna, aj ked so mnou sef spokojny. Som najmladsia v teame a z 5 ludi musel vyhodit 2.
V zivote som sa vzdy vedela vynajst. Nikdy som necakala, ze mi niekto ponukne nieco na zlatom podnose. Ovladam cudzie jazyky, presla som si zopar pracovnymi poziciami..a mam nejake skusenosti. Ale toto vsetko ma tak dava dolu..
Pozeram si pozicie, rozposlala som zivotopisy..ale som v takom stadiu, ze ja nic nechcem robit :( nemam o nic uprimny zaujem. A este sa mi prihodilo toto nestastie z pracou, ked som bola ako tak spokojna, ze v tejto situacii mam aspon trochu stability, vedia o mojej situacii v praci, mozem sa ist v klude vyplakat ked to na ma pride.
Mam narok na podporu, dostanem aj nejake odstupne, ale ani doma dlhodobe neviem byt a niekam vycestovat..to som vyskusala a po 1 dni sa vratila domov. Nikdy mi nie je dobre...
Neviem ani ako sa mam prezentovat v takomto stave na nejakom pohovore, bez toho aby na mna prisla nejaka lutost..neviem ani ci som schopna sa ucit nove veci a tvarit sa strasne motivovane. ...
Priznam sa viac dolu, som nikdy v mojom zivote nebola..a mam toho celkom dost.
Ahoj, pred 2 rokmi mi zomrel manzel. Odporucam psychologa aspon par sedeni.
Ja som tiez zmenila robotu a bolo to to najlepsie rozhodnutie.
Velmi ti drzim palce.
Psychoterapeut nie je ziadna hanba, tiez som bola na zopar sedeniach a mozem povedat, ze mi to dalo vela a vobec nelutujem, ze som sla, prave naopak. 🙏
@gesture Chapem ta, je to strasne. Prosim ta nic neries...nerozmyslaj aspon mesiac dva, co bude. Mas odstupne, mas podporu, oddychuj (mozes ak aktivne), V tomto psychickom rozpolozeni vobec niet divu, ze nemas motivaciu....Keby ta niekde rychlo aj zobrali, velmi velmi tazko by si sa prave teraz vedela motivovat a sustredit. Daj si oddych, si sikovna, o pracu sa bat nemusis. Drzim ti palce.
Neskúsiš vypomáhať dočasne v nejakej charite? Nota Bene, Vagus alebo hocičo čo Ti je blízke? Je mi blbe povedať ale tieto organizácie a pomoc mi vždy otvorili oči, keď mi nebolo dobre.
Až mi slzy vyhŕkli. Ja som zdravotník, počas covidu, čím som si prechádzala bol tiež des. Mne veľmi pomohla záhrada, sadila som nové stromy, učila sa stíhať vinič....a písala som denník. Keď už toho bolo naozaj na mňa veľký tlak. Ten denník som minule otvorila až zle mi prišlo, čo všetko som ja v robote začívala. Od pacientov, kolegov.....taká dobrá kolegyňa stratila muža, tiež nečakane. Mysleli sme, že to nerozchodí, ale pomalými krôčikmi to dala. Želám veľa síl.
@gesture Je mi luto, cim si prechadzas. Tiez pracujem v korporate. To masove prepustanie sa tyka snad vsetkych korporatov, nas tim za posledny rok zredukovali na polovicu... Urcite Ta neprepustili preto, ze by si bola neschopna, jednoducho setria na zamestnancoch. Zial, u Teba to prislo tak kratko po tom, co si zazila taku necakanu a velku stratu, dve extremne zatazujuce situacie jedna po druhej, este si nespracovala jednu ranu, uz prisla druha... Dievcata vyssie maju pravdu, dopraj si cas aj na smutok, je to uplne prirodzena reakcia...
Co sa prace tyka, pozri, dostanes odstupne a potom budes na urade prace (ak mas narok aj na podporu v nezamestnanosti, o to lepsie), to mas cca. polroka cas sama pre seba. Vyuzi ho, nezen sa hned do novej prace. Nova praca je tiez vzdy stres, pohovor, zaucanie, zozaciatku je potrebne sustredenie sa na vsetko pomaly na 120 percent... Potrebujes si oddychnut... a zresetovat sa, mozno najst novy smer v zivote, utriedit si myslienky a ciele...
Skus porozmyslat, ci by Ti nepomohla nejaka nenarocna aktivita, mozno nieco, comu si sa vzdy chcela venovat a nebol cas, resp. nieco na zamestnanie hlavy ci ruk... Ale len do takej miery, do akej by Ti to robilo radost, neprevalcovat samu seba prilisnou aktivitou... neviem, co by Ta tak bavilo a pomohlo Ti uvolnit sa, najst pokoj, radost?
- prihlasit sa na jazykovy kurz? (ci uz na zlepsenie sa v niektorom, ktory ovladas alebo sa zacat ucit novy)... tie byvaju vacsinou 2x do tyzdna... zaroven Ta to "prinuti" pravidelne chodit medzi ludi a nezostavat stale sama
- najst si nejaky tvorivy kruzok? Skus pozriet Centrum volneho casu v Tvojom alebo blizkom meste alebo inu organizaciu, co robi volnocasove aktivity, robievaju sa i kurzy pre dospelych (tak narychlo, co mi napada, napr.: keramicky, hackovanie a pletenie, vyroba sperkov, malovanie na satky, hra na gitare... alebo pokojne aj kurz kreslenia / malovania)
- mozno mate v okoli turisticky klub alebo by si mozno vedela najst / dat dokopy partiu na chodenie do prirody ci turistiku, napr. raz do tyzdna... nemusia to byt narocne vystupy na vrcholky hor, kde uz predsalen treba kondiciu a primerane vybavenie... pokojne nenarocne kopce ci zrucaniny hradov v okoli...
A ta smutkova terapia, co bola spominana vyssie, by tiez urcite nebla krokom vedla a stala za zvazenie.
Myslim na Teba, aby sa Ti podarilo sa so situaciou vyrovnat a najst v zivote cinnosti a ludi, ktori Ti budu pomahat nachadzat v Tvojom zivote pokoj a radost...
ahoj. Ja by som sa na tu vypoved pozrela z inej stranky. Zivot ti dava znamenie, ze ked zmenis pracu bude dobre, lepsie. Dopraj si oddych na podpore, nehladaj teraz pracu a uvidis co bude za par mesiacov. Kazdy den vyjde slnko a verim, ze aj tebe coskoro ❤️
@gesture ak je to mozne tak bud na urade prace. Taku velku bolest clovek musi prezit..neda sa jej ujst a uplne chapem, ze hladat novu pracu ked to pre teba teraz nie je nieco, do coho dokazes dat energiu jetazke..
@mamatroch Ahoj, dakujem za taku dlhu spravu!!! Samozrejme je vela moznosti..Tajne som dufala, ze keby sa samozrejme nevykaslala ta praca, tak trochu unikem na chvilu "zivotu"..ze budem chodit len do prace, domov, prejst sa, za rodicmi sestrou a "rozijmat" ( spracovavat jeho nepritomnost)...Zelam ti vsetko dobre a dakujem este raz za cas, ktory si venovala tejto sprave!!! 🙂
@lalu_sk111 Dakujem..za pochopenie. Aj to cloveku vela pomoze, ked to niekto iny pomenuje, to co vlastne clovek citi..Nemam na to energiu, mas pravdu..
Niekedy sa stane, že sa všetko zosype a ty máš pocit, že si na dne. Nezúfaj, nikdy nevieš aký deň príde zajtra, z ničoho nič sa ti môže ponúknuť nová práca, môžeš stretnúť niekoho nového. Život je často o veľkých náhodách a máš ho ešte celý pred sebou.
@pribinak no ten jej uz len pomôže. Ved sa vyrozpravat môže aj tu, alebo mame alebo kamoskam. Ten zhrabne peniaze a aj tak si musi pomôcť clovek sam. Ci co jej take poradi. Proste to chce cas a oddych a uz len slovo korporat je na palicu, nech si dievka nájde oddychovejsi job ako hrdlacit v korporate, kde je len číslo. Ideálne niekde v OZ, kde môže pomahat inym, kde je nejaky ten ľudský faktor. Mozno jej prave toto pomoze zabudnúť na hnusný korporát a aspon trocha sa zahoja rany osudu.
@barborachors ja mam iný názor, nevidím psychlogov a psychoterapeutov ako niekoho kto zhrabne peniaze
Ku psychologovi sa vypovedat chod. A ku kamaratkam na navstevu. Daj sa na jogu. Mne pomohol falun kong. V Bratislave je uzasna skupina s uzasnymi ludmi.
Ked mi bolo zle kvoli matke s ktorou uz nemam kontakt tak mi falun kong velmi pomohol a hlavne ti ludia.
Ako sa mas?

@monnci2226 dakujem pekne za taku zlatu spravu! Aj ti zelam len vsetko dobre!!!