Ako sa vyrovnať so stratou manžela?
Ahojte
Prosim ako sa vyrocnat zo straty manzela ? Je to velmi cerstve a mam pocit ze sa zadusim
Mal 60 rokov clovek ktory bol pri sile kondicii staral sa ako o svoje telo aj dusu,neliecil sa na nic nikdy sa na nic nestazoval lekarske prehliadky vsetko ok
Miloval bicykle,auta a vedel si ten zivot uzivat proste zil ho bol uz dedom vnucky a vnuka a aj patricne si ten starus dedo uzival a zrazu pride den a koniec
Po 30 rokoch spolocneho zivota kde bolo aj dobreho aj zleho sme zvladali sa s rym vysporiadat a mali sme jeden druheho teraz ma opustil a ja akoby stratila samu seba
Prislo to nevakane nahle na bicykli ked siel od priatelov z opekacky na bicykli dostal infarkt
A ja neviem ako sa mam s tou stratou vyrovnat boli to dusi ma to mam lexauriny na upokojenie iba placem a zivot ma nebavi deti 24,14 rodina vsetci pomahaju ako mozu ale ja citim ze toto nedam uz pred 5 mesiacmi som pochovala tatina este s tym som sa nevyrovnala a v kratkej dobe aj manzela boli to moji dolezity chlapy v zivote .citim ze neunesiem tu tarchu nejem nespim a iba sa pytam preco
Úprimnú sústrasť.
Ja som kvôli smrti musela vyhľadať odborníka, moje telo začalo zlyhávať 😔
@andreasko uplne ta chapem. pomoze psychologo/psychiater. prezila som podobne straty :( otazky preco budu trvat par rokov dokym ako tak bolest neutlmi. velmi mi je luto tvojej straty :( take nepochopitelne pripady a nahody v zivote, znama tak prisla o 49r muza pri televizore zomrel, zdravy sportovec. nechapem, a nikdy nepochopime, na zaklade coho sa deju tieto udalosti, preco prave nam, preco prave oni :( asi ti sem napisu dake veriacie, ty si veriacia? zevraj oni to lepsie chapu :( minimalne co tu citam, veriaciesa ''lahsie'' vyrovnavaju so stratou, oni si to vedia okolo viery vysvetlit a ''zaobalit''
je dobre, ze mas deticky, obklopuj sa s nimi co najviac, na druhu stranu co najviac plac, a kric. nedus to sebe, lexuarin je navykovy takze nieco ine by bolo na mieste, ine lieky.
prajem ti vela sil. viem, ze tu je kazde slovo marne, viem, ze vsetko citas cez zahmlene oci, ubolene od placu, :( ale urcite v sebe nedus zial..vsetko chce cas :((((((❤❤❤
Úprimnú sústrasť😪. Musíš sa s tým naučiť žiť aj s pomocou odborníkov. Život ide ďalej, rodina ťa potrebuje. Chce to čas. Možno ťa v živote ešte niečo pekné čaká. Mám známu, ktorá ovdovela pred 50tkou, jej manžel bol o dosť starší, ešte sa dokázala zaľúbiť a teraz žije opäť šťastne. Prajem veľa síl ❤️🍀
Prijmi moju úprimnú sústrasť. Je mi to ľúto. Môj kamarát dostal pred pol rokom tiež masívny infarkt na bicykli, mal 45 rokov. Viem, čo je to stratiť lásku svojho života. Je to ťažké. Treba ísť len krok po kroku, deň po dni. Plakať, hnevať sa, smútiť. Všetkými fázami si musíš prejsť. Držím prsty. Ľudia ťa tu ešte potrebujú.
@andreasko úprimnú sústrasť. Takéto odchody náhle sú najťažšie, ak je človek chorý v zlom stave človek s tým ráta a nejako sa zmieri, ale takto z jasného neba...
Každopádne odchody chlapov okolo 60tky sú bežné, je ich plno, tak to býva že žena prežije chlapa aj o 10-20 rokov, nebudeš sama vdova-takých žien je plno, treba sa naučiť žiť bez muža a tešiť z detí. Prehnané prežívanie a ľutovanie ti privodí akurát nejaké choroby a muža ti nevráti.
uprimnu sustrast 😔 ja som takto za sebou prisla o mamu (52r) a starku (75r) kvoli rakovine kratko po sebe 3m, tiez najblizsie osoby v mojom zivote, je tomu uz 2 roky a stale je to pre mna tazke ale mame deticky, aj vy aj ja, ja som vyhladala terapeuta a naozaj mi to vyrazne v mnohych ohladoch pomohlo
Úprimnú sústrasť. Kamarátka sa stala vdova v 40 rokoch. Niekedy je potrebná aj pomoc odborníka...psychológ, psychiater....len dočasne, počas toho najťažšieho obdobia. Prajem veľa síl ❤
@andreasko úprimnú sústrasť. Takéto odchody náhle sú najťažšie, ak je človek chorý v zlom stave človek s tým ráta a nejako sa zmieri, ale takto z jasného neba...
Každopádne odchody chlapov okolo 60tky sú bežné, je ich plno, tak to býva že žena prežije chlapa aj o 10-20 rokov, nebudeš sama vdova-takých žien je plno, treba sa naučiť žiť bez muža a tešiť z detí. Prehnané prežívanie a ľutovanie ti privodí akurát nejaké choroby a muža ti nevráti.
@marsmykkok tebe niekto blizky uz umrel?
Prijmi moju úprimnú sústrasť. Je mi to ľúto. Môj kamarát dostal pred pol rokom tiež masívny infarkt na bicykli, mal 45 rokov. Viem, čo je to stratiť lásku svojho života. Je to ťažké. Treba ísť len krok po kroku, deň po dni. Plakať, hnevať sa, smútiť. Všetkými fázami si musíš prejsť. Držím prsty. Ľudia ťa tu ešte potrebujú.
@anonym_bb9a18 suhlas.
V lete manželka kolegu (pracoval s mojim mm, pri pozeraní tel. z ničoho nič začala nezrozumiteľne bľabotať. Spadol jej kútik úst. Zobrala ju do nemocnice RZP, o 2 dni zomrela. Jej 9 r dcéra to všetko videla. Mala 43 r.
Neviem ako to zvládla moja mamka,ale z jej pozorovania napíšem,že začala asi žiť iba kvôli deťom. Postupne nabrala silu,ale nikdy jej neprestal chýbať,nezábudla nikdy,vždy mala slzy v očiach pri sponky,čo nejakom sviatku,pesničke,atď. Prvé mesiace boli zlé,ale nejako sme to ako rodina spolu zvládli. Dovoľ si vyplakať sa,nechaj si čas zmieriť sa s tým,každý sme iný,čo pomáha jednému,druhému nemusí. Moja mamka bola úprimne veriaci človek a myslím,že práve viera jej pomohla najviac.
@andreasko verím, že je to nesmierne ťažké obdobie, ale s manželom ste prežili krásne roky. Treba byť za ne vďačný a prijať to ako súčasť života, nepýtať sa prečo. Nikto vám na to odpoveď aj tak nedá. Zároveň prijmite to, že vám ešte čas zostal a tak ho venujte deťom a vnúčatám. Určite cítite obrovskú bolesť ale tá sa časom zmierni. Neprejde, iba sa zmierni. Naučíte sa s tým žiť. Nám odišiel jeden z rodičov tiež mladý a druhý to zvláda ako vie, našiel zmysel života v čase strávenom s deťmi, vnúčatami a venuje sa svojím koníčkom. Život už nebude taký ako bol s tým druhým ale stále je to pekný život plný zážitkov a smiechu.
Neviem ako to zvládla moja mamka,ale z jej pozorovania napíšem,že začala asi žiť iba kvôli deťom. Postupne nabrala silu,ale nikdy jej neprestal chýbať,nezábudla nikdy,vždy mala slzy v očiach pri sponky,čo nejakom sviatku,pesničke,atď. Prvé mesiace boli zlé,ale nejako sme to ako rodina spolu zvládli. Dovoľ si vyplakať sa,nechaj si čas zmieriť sa s tým,každý sme iný,čo pomáha jednému,druhému nemusí. Moja mamka bola úprimne veriaci človek a myslím,že práve viera jej pomohla najviac.
@anonym_017bff u nás bola takisto viera silnou oporou. Pre každého z rodiny.
Ahoj, stala som SA vdovou v 42 rokoch.
Ber kazdy den s novym nadychom, takym malickym, lebo velky teraz nedas.
Ahoj, stala som SA vdovou v 42 rokoch.
Ber kazdy den s novym nadychom, takym malickym, lebo velky teraz nedas.
@oslo1 súhlasím....mne keď zomrela mamka,neskôr ocko....môj úspech bol prvé dni skrátka prežiť. Ráno vstať,fungovať,večer zaspať.
@marsmykkok tebe niekto blizky uz umrel?
@anonym_139789 možno to nepodala práve najcitlivejšie ale má pravdu.
@anonym_139789 možno to nepodala práve najcitlivejšie ale má pravdu.
@marsmykkok lebo nie kazdy to tak dokaze . kazdy sme iny a inac sa vyrovnavame so smutkom.
@anonym_5478e2 kazdy si prejde smutkom inac. samozrejme, ze vsetko ma svoje hranice.
@marsmykkok lebo nie kazdy to tak dokaze . kazdy sme iny a inac sa vyrovnavame so smutkom.
@anonym_5478e2 kazdy si prejde smutkom inac. samozrejme, ze vsetko ma svoje hranice.
@anonym_139789 Ja si viem predstaviť že aké to musí byť pre ňu ak tak náhle-strašný šok a smútok. Ale proste v priebehu niekoľkých mesiacov sa treba s tým vyrovnať, to že sa bude utápať v žiale jej muža nevráti. A fakt toto je ešte situácia ktorá sa dá čakať že muži po 60tke odchádzajú a ženy vdovy sú samé, rovnako ako to že odchádzajú rodičia hoci je to ťažké. Ale bohužiaľ aj smrť patrí k životu a treba to časom brať aj trocha racionálne že koľko je v okolí napríklad žien čo sú vdovy a proste tak to je, nebrať to ako keby sa skončil život, lebo tým ublíži len sebe. Spomienky a spoločné roky prežité jej ostanú navždy.
@anonym_139789 Ja si viem predstaviť že aké to musí byť pre ňu ak tak náhle-strašný šok a smútok. Ale proste v priebehu niekoľkých mesiacov sa treba s tým vyrovnať, to že sa bude utápať v žiale jej muža nevráti. A fakt toto je ešte situácia ktorá sa dá čakať že muži po 60tke odchádzajú a ženy vdovy sú samé, rovnako ako to že odchádzajú rodičia hoci je to ťažké. Ale bohužiaľ aj smrť patrí k životu a treba to časom brať aj trocha racionálne že koľko je v okolí napríklad žien čo sú vdovy a proste tak to je, nebrať to ako keby sa skončil život, lebo tým ublíži len sebe. Spomienky a spoločné roky prežité jej ostanú navždy.
@marsmykkok no a ked umrie mlady clovek ci dieta, myslis ze to je take jednoduche sa s tym vyrovnat?
Úprimnú sústrasť. Veľa síl. Mne keď zomrel otec, tak tiež som to potrebovala dlhšie spracovať. Každý to má ináč. My sme dali aj slúžiť sv. omšu za zosnulého.
Úprimnú sústrasť.
Ja som kvôli smrti musela vyhľadať odborníka, moje telo začalo zlyhávať 😔
@zmrzlinka2021 prosim bola si u psychologa psychiatra? Ako zlyhavat ,ja mam pocit ze sa dusim zaludok ma strasne boli nejem
@zmrzlinka2021 prosim bola si u psychologa psychiatra? Ako zlyhavat ,ja mam pocit ze sa dusim zaludok ma strasne boli nejem
@andreasko urcite treba ist.
@andreasko Súcitim s tebou.Boli to, ale časom sa bolesť zmierni.Moj mal 52, keď odišiel.Pomohlo mi, že v tom období mal môj syn toľko ako tvoj teraz.Ked som mala veľmi zlé dni, stačilo si uvedomiť, že syn ma potrebuje a musím fungovať napriek bolesti.Fyz.praca a z nej plynuca únava tiež pomôžu,unavis telo, potrebuješ odpočinok, menej rozmýšľaš.Pozor na lieky,je to cesta do pekla často .To nechceš,deti, najmä mladši ta potrebuje... Drž sa!
@andreasko ... ešte dodám, tiež z vlastnej skúsenosti : Keď sa človek doslova dusi žiaľom, skús si spomenúť na veselé chvíle vášho spoločného života.Syn prv odmietal hovoriť o otcovi,vytesnoval smútok, mňa zase dusil plač,no postupne sme to prekonali a už, keď spominane manžela, tak su to tie veselé, príjemné zážitky s ním
@zmrzlinka2021 prosim bola si u psychologa psychiatra? Ako zlyhavat ,ja mam pocit ze sa dusim zaludok ma strasne boli nejem
@andreasko Ano, toto je normálne. Mali sme to s maminou, ked ocino zomieral. Je to zo stresu, bolest brucha, aj sme obe vracali, nechutenstvo. Ocino nam zomieral na rakovinu, s veľmi bolestivými kostnymi metastazami, veľmi trpel napriek opiátom. Par mesiacov predtým mu zomrel brat na bicykli, tiež nemal žiadne zdravotne problemy, ale mal nehodu. Neviem, čo je horsie, odchadzat v bolestiach a mat možnosť sa rozlúčiť, ale aj vidiet trpiet milovaného človeka, alebo zazit jednorazový sok, bez toho, aby človek odisiel bez utrpenia. V každom prípade, mamine som pomohla ja, spávala som u nej a potom to, že začala aktívne spoločensky zit (začala športovať, vzdelávať sa, chodit von s kamarátkami). Chyba jej, je to cerstve, ale drzi sa. Oni mali veľmi pekný vzťah, ocino ju ľúbil, staral sa o ňu, ich vzťah bol veľmi harmonicky, bez jedinej hádky. Najťažši bude vraj prvý rok, najmä sviatky. A je to tak, na MDZ mi prial, vtedy to na mna hrozne doľahlo. Stále mám pocit, že nezomrel, aj mne pomaha zaneprazdnit myseľ aktivitami.
@andreasko ... ešte dodám, tiež z vlastnej skúsenosti : Keď sa človek doslova dusi žiaľom, skús si spomenúť na veselé chvíle vášho spoločného života.Syn prv odmietal hovoriť o otcovi,vytesnoval smútok, mňa zase dusil plač,no postupne sme to prekonali a už, keď spominane manžela, tak su to tie veselé, príjemné zážitky s ním
@anonym_b0dbdc dakujem mam uz klinickeho psychologa verim ze to zvladnem
Dobry den. Uprimnu sustrast. Mne zomrel moj priatel/snubenec pred 2 rokmi a 4 mesiacmi. Mam 32 rokov. Deti sme nemali. Snazte sa zatial len prezit kazdy jeden den a nemysliet moc na buducnost...krok za krocikom, len prezit konkretny den a kuskovat si ho. Extremne fyzicke a psychicke vysilenie je velmi prirodzene, ako by vam mozog bezal kazdy den maraton..Je to velmi narocne spracovat takuto stratu. To ze neviete ako to zvladnete chapem..az velmi dobre. Samozrejme,ze mate pre koho zit, ale to neznamena, ze nemate pravo sa citit na dne a smutit za vasim muzom, ktory bol vasou spriaznenou dusou, oporou,stlpom.....popieranie emocii pridava na bolesti a ludia, ktori si nepreziju taku stratu vam to budu casto vraviet, ze sa mate pozviechat a netrepiet, a namiesto toho aby vam odlahlo sa vam len pritazi. Nevsimajte si take slova a akceptujte len to co vam robi dobre na srdiecku okej? Pomalicky krok, po kroku..sa postavite opat na nohy, ale pravo smutit mate. Aby ste sa dostali na druhu stranu rieky, musite si prejst smutenim krok po kroku. Objimam Vas.Ak by som Vam vedela nejako pomoct, prosim napiste mi. ❤❤❤
Máš 14r syna. Prišiel o ocka. Preto tú ťarchu musíš uniesť.
30r spolu? Dostala si od života viac ako väčšia polovica ľudí na tomto svete. Málo kto môže povedať, že mal 30r milujúceho muža po boku. Nesmieš sa opustiť, musíš žiť kvôli deťom a kvôli vnúčatám.
Časom si zvykneš žiť s tou bolesťou, ver mi! Chvíľu to potrvá