Ako sa vyrovnávate s pocitom, že vás sklamalo vaše dieťa?

Ja dufam ze sa takeho niecoho nikdy nedozijem

Kazdý rodič niekedy zažije take reakcie svojho dieťaťa, ze sa sam čuduje kde sa to v tom dieťati zobralo - ved ma podla mna dobru vychovu, pozornost atd..Ja tomu hovorím - bezpodmienečná láska pozor nie opičia láska! Jednoducho treba milovať dieťa aj vtedy ked vas sklame, ale zaroven nesuhlasiť s tým zlým čo urobilo. Oddelovať skutok od osoby dieťaťa. My sa cez to dostavame komunikáciou a ak ide o niečo vazne tak trestom - zakaz niečoho. Ale mam taky čerstvy zažitok zo včera - batola nam spalo na balkone v kočiku a dcera v tej izbe hrala na tablete hru, zatvorila som dvere lebo som išla vysavat v inej časti bytu - potom počujem ako mala v kočiku reve ako divá, dcera to musela počuť a nikoho nezavolala....vychovne sme ju takto nikdy neviedli takze ja osobne si nevyčitam ,,čo som spravila zle,, zle v tomto pripade spravila ona, ze sa na to vykašlala a nezavolala nas.
Muž jej dohovoril stylom ze to čo spravila je nepekné a nerobí sa to - orientoval sa na ,,skutok,, a nie na to ze by jej začal vyčitať ,aka je zla sestrička,, a podobne. Videla som ze ju to mrzí a jej je to luto čo spravila - to bolo pre nás dosť, vidieť lutost. Nemyslím si ze na dcera sklamala - skor negatívne prekvapila na sklamanie by musela urobiť horšie veci - neviem drogy atd. A keby ze to nie je moje dieťa tak to neriešim - na to ma kazde dieťa svojich rodičov a ja nepoznám ich ,,model vychovy,, takze idealne do nikoho sa nestarať zvlášť v rodine..nemám chuť byť za zlu.

Akoze Porche sa mi nepokazi? Ale mi niekto urobi defekt na vsetky 4 kolesa.Sklamanie boli.Treba liecit.a rozmyslam NAD sebou preco MNA to trapi preco ja som sklamana a nie nikdy rozmyslat NAD iniu osobou alebo rozmyslam preco to on alebo ona urobili.NAD sebou a pred seba musime hladiet .nie na niekoho a za seba.kapise?

No tak malickost by rodice zklamat nemela a vetsi Problem je treba vydiskutovat. Ja tomu celemu moc nerozumim. ...Kdyz dite provede neco co se rodici Nelibi tak mluvit hned o zklamani. ...to je silna vyraz podle me

@babatkoling Nuz v prvom rade sa to snazim predychat. SNAZIM, nie vzdy sa mi to dari. 😀 Ked uz sa citim kludne, rozpravam sa o tom. Povieme si, co sa stalo, preco sa to stalo a co to vlastne sposobilo. Aj co ten skutok urobil mne, ako sa citim. Potom si preberieme situaciu. Tiez sa snazim, a to velmi, hovorit "to bolo skarede, co si urobila", nie "ty si zla". No a potom v zavislosti od "skody" bud ideme skodu napravit alebo sa ist ospravedlnit.

Tazko sa to vseobecne pise, pretoze je ine, ked dieta nieco napr. ukradne, ked niekomu ublizi fyzicky alebo ked niekomu ublizi psychicky, ci porusi dohodu.

Ale ono je dolezite si uvedomit, ze deti si jednak malokedy uvedomuju nejake dalekosiahle nasledky. A jednak skusaju, co si mozu dovolit. Myslim, ze ta faza pokusania hranic pokracuje az do puberty a v puberte je aj tak vsetko potom postavene na hlavu 🙂

@babatkoling rozmýšľam, čo môže dieťa spraviť také, čo ťa ako rodiča sklame... viem si predstaviť milión situácií, kedy ťa nahnevá, vytočí do bezvedomia, ale sklame? ak sa bavíme o škôlkároch - školákoch - puberťákoch - tam neviem, či je na mieste hovoriť o sklamaní... tam deti skúšajú, kde sú hranice, čo si môžu dovoliť, čím teda môžu rodiča ľahko vytočiť, ale sklamaná by som bola asi v prípade, že sa moje dieťa dostane do väzenia, že vedome bude robiť iným zle, že to bude slizký had, ktorému sa nedá veriť...
ale ak nebude majsterka sveta v 10 tancoch alebo neobjaví liek na rakovinu tak ako som si to ja vysnívala, to je môj osobný problém, nie sklamanie zo strany dieťaťa...

moje deti ma este nikdy extremne nesklamali, su este maly. jasne par vyboceni, hlavne od syna sa uz udialo a vzdy sme si to vydiskutovali a snazila som sa prist na to co tomu predchadzalo a ake bolo okolnosti.ale to boli vazne malickosti.
myslim,ze kazdy rodic stoji za svojim dietatom nech sa deje cokolvek. a som tak nejak podvedome pripravena na to, ze nie vzdy to bude ruzove. pride puberta a rozne obdobia, s ktorymi sa to dieta vysporiada po svojom a mne sa to nemusi pacit. dufam,ze v takych chvilach najdem silu na to aby som ich pochopila preco to spravili a budeme mat spolu natolko dobry vztah,ze si to dokazeme vydiskutovat aby sa to uz neopakovalo.

@elizita pocas rodicovstva sa treba pripravit na najroznejsie situacie a netreba len dufat,ze sa toho nikdy nedozijes.

Som matka a taktiez clovek,taktiez som robila velmi vela chyb a za vela veci sa doteraz hanbim....takzie ma hoc co nerozhadze pretoze mam sebareflexiu....ale co by som nedokazala stravit je kebyze moje dieta si prestalo ctit moralne zasady zivota...vtedy som schopna radikalnych rieseni....inak vsetko viem predychat a prezit 😉

@babatkoling my matky dokážeme deťom odpustiť všetko - tak je to jednoducho zariadené, alebo by aspoň malo byť...chyby robí každý - menšie, či väčšie...všetko záleží od toho, čo od detí čakáme - ja iba to, aby boli šťastné, nič menej, nič viac...pri chybách sa snažím nekritizovať a neodsudzovať, skôr rozprávať sa o tom a pomôcť nájsť správny pohľad a správnu cestu....razím teóriu, že deti sa nerodia preto, aby rodičia boli šťastní a spokojní, ale aby žili svoj život, naplnený, nielen úspechmi, ale aj prešľapmi - len tak sa naučia žiť

ja by som poprosila o vek dietata.Pretoze,ocakavania od rodicov smerom k dietatu sa predsa menia s vekom dietata a zavaznosti problemu.Je rozdiel ak ma sklame 10rocne dieta arozdiel ak 22rpocne,ale stale sa bavime o dietati

Dakujem babenky za konstruktivne nazory...
Tu nejde o ziadne konkretne dieta, takze Ti neviem dat vek...
@mihula
Tu islo ozaj o pocit matky, ktora citi, ze ju dieta nejakym sposobom sklamalo. Ako som pisala, pre niekoho moze byt sklamanim relativne banalna vec a pre niekoho nebude sklamanim ani ked ich dieta zacne tretiu svetovu...
A bola to kniha, nie skutocna udalost, preco som sa tu spytala...

@babatkoling pocity... u mňa zlosť, hnev a skúmanie po " kom to preboha má " , dva dni nervozity a potom slová ... nuž čo " tak hádam si neuškrtím vlastné decko "..a neuškrtila, preniesla som sa cez to , uznala že aj moje dieťa má slabiny .

musim povedat, ze je to velmi nekonkretne ....v com a ako dieta moze sklamat rodicov ...su aj rozni rodicia, ktori si plnia sny cez dieta ...ale to je asi ina tema....
....podla mna dieta bolo, je, a bude vzdy mojim, nech by urobilo cokolvek, vzdy budem pri nom stat so snahou mu pomoct, ale ak urobi nieco zle, tak najprv ma bude zaujimat PRECO(ako tu uz bolo spomenute) a potom, co s tym ......ako zareagovat tak , aby videlo, ze je zlom , nech to urobi ktokolvek a dobro dobrym....
...v zivote je mnoho situacii, ked deti su zrazi ine ako sme boli my a chcu ine .....mozno v zivote pridu k inym hodnotam ako ich rodicia ....ale rodic by mal za svojimi detmi stat a pomahat im, aby sa rozhodovali a konali spravne .....
....na druhej stane deti su ludia ako my a robia chyby ako my a mylia sa ako my ......takze vela tolerancia a odpustenia ....
...ale je to velmi vseobecne kedze aj otazka je vseobecna....

Otazka je, co berieme ako sklamanie. Sklamanie voci akym ocakavaniam ... Horsi prospech vskole ako surodenec a moj v detstve? Kradez? Prva ci opakovana? Zatajenie niecoho? Klamstvo? ... Pre niekoho stastneho je najvacsim sklamanim v zivote, ak jeho dieta nevyzera ako maly model/mala modelka, iny na toto kasle a sklame ho, ze dieta nejde po takej ceste zivotom, aky mu rodic naplanoval. No a dalsi tieto veci neriesi, pretoze riesi zavaznejsie veci, s ktorymi u dietata nepocital.

@maminuska ja to predýchavam podobne,aj keď som možno aj takúto tému chcela založiť,lebo som sklamaná,čo sa s mojim dieťaťom deje už takto na začiatku puberty,ale zároveň som sklamaná aj sama zo seba,že už jej niekedy v zúfalstve poviem aj čo tak nemyslím...ale ako píšeš,hádam si neuškrtím vlastné dieťa 😀

ja nemam ziadne ocakavania, takze mna moje decko este nesklamalo
Mozno sa vam to bude zdat divne, ale ja neocakavam..preco aj... napr. ani take veci, ze pozdravit .. Ved to dieta vie, ze malo pozdravit, vidi, ze ja pozdravim, muz pozdravi..a pod.. A verim, ze ked uz bude dospele, tak pozdravi.. A tak je to vo vsetkom.. Ziadne ocakavania = ziadne sklamanie. 🙂

Ked nieco take zazivam, snazim sa vstupit si do svedomia ohladne mojich ocakavani. Iste, deti vychovavam najlepsie ako viem, ale aby testovalo hranice a svet sposobom jemu vlastnym je na nom,je to jeho sloboda, ktoru nemam pravo mu brat, prilis odmietavym postojom na ukor lasky. Niektore dieta je poslusnucke cely zivot, ine, aj pri rovnakej vychove rebel, co potrebuje od sveta vytazit lekcie az na dren. Mam dve rozdielne deti, s rozdielnymi potrebami, reakciami...
Snazim sa nerobit si prilis konkretne predtavy co by dieta malo robit sposobom aky pokldam sama za najlepsi. Ked bol maly, rocny dvojrocny a hadzal sa v predajni po podlahe, toto obdobie sme mali vypecene silne, uvedomila som si po prvtnym hanbach a sledovani ako nas vsetci sleduju, isty pocit vyzretia a sice moje dieta nakoniec nemusi splnat ocakavania inych aby som ja mohla mat dobru naladu. Moja nalada s pocity su ciste mojim rozhodnutim a nema mat na ne vplyv to, co si malomestiacke starsie rocniky predstavuju ako normu. A nejak som sa ukludnila. Dokonca som sa pristihla ze sa zvratene tesim tym pohorsenym pohladom, tak skodoradostne, ze no ano, moji mili, niekto vam nabural svetonazor, a vy sa chudiatka musite rozculovat, musite to nejak rozchodit. Vidite raz za dlhy cas dieta, co nie je robit, ani cvicena opicka - aka to "hroza". Pripadalo mi to banalne. A neskor sa tento typ lekcii len opakoval.
Neskor, ked mal syn obdobie habenia sa, nechcel sa zdravit, bol utiahnuty, kdekto ho zmlatil a on len smutne stal a pozeral som sa tiez hanbila. Mala som pocit ze ako to, ze ved ja som do sveta, muz je do sveta, preco nie on. Doma predsa to nemohol odkukat. Vysvetlovanie, dohovaranie, nic, bol (isty cas) placko...ked som sa to len naucila akceptovat a zmierit sa s tym, preklopil do opacneho extremu bitkara. Opat som sa hanbila, opat robila viacmenej neuspene opatrenia...bolo by to na roman..vynorenie sa ADHD crt, potom ich potlacnanie, pocity rozorvanosti ze nie je ako ostatni, potom skludnenie po velkej namahe, casto nepochopenie smerom od vzdelavacich institucii, naucila som sa stat za nim, lebo ked nie ja, nikto ho nechapal. Cez to som bola aj pevna v zasadach, hoc u takehoto dietata je to o to tazsie ze citite ze to nema pod vedomou kontrolou. Cize casto mu vysvetlujete, hresite, ale zjavne vidite ze na to sam nema dosah a sameho ho to trapi. Cez to mu svet nic neodpusti. Ani svet, a ani najblizsi, kamosi, susedia, okolie. Prepuknutie rebelskeho obodbia v puberte, silnej nechuti do ucenia, do zaujmov, len sa zasit do izby a mat pokoj. Uz ziadne knizky, ako dovtedy, ziaden sport. Doma energie ako do ciernej diery a nic z toho. Unava a neustale sklamavanie sa vyusti postupne do niecoho mozno necakaneho. Dieta vas nauci vacsej laske, bezpodmienecnejsej. Vycvici vas, vycisti (dusevny detox), bud zatrpknete alebo sa poddate. Je to lekcia pre rodica, nie pre dieta. Tie pocity sklamania su v koncovke kontraproduktivne a to uplne. Je to vsak neprenosna skusenost. Treba do toho dozriet, za cenu utrpenia. Potom, az potom sa to da hodit za hlavu, neockavat nic, zit kazdym malym uspechom, vazit si malickosti, to ze vobec zijeme. Zrazu vsetky tie predtym klise odkryju svoj vyznam, ano je to presne tak, ale nie je to vec rozumoveho pochopenia. Slova nic nepovedia kym to neprezijete. Je to vec ktora bud naskoci alebo nie. Je to velka milost od osudu, byt do toho dokopany. Lebo potom v tej beznej, pracovnej a osobnej rovine, maloco vas rozhodi. Ked vidim "beznych" rodicov "slusnuckych deti" co pokladaju za problemy, chce sa mi pousmiat z ucty mi to vsak nejde, aj ja som pred par rokmi mala hranice uplne inde. Ti "bezni" vam zrazu pripadaju akoby boli sami deti, co to riesia?! Kazdy ide svojim tempom.
Ide o to vybalansovat tu spravnu hranicu medzi tym nebrat dietatu osobny priestor, nesnazit sa ho napasovat na svoje vlastne ocakavania a nadeje, je to velka vec, dieta s laskou vychovat a postupne prepustit co sa tyka zodpovenosti a to hlavne u dietata ktore nie je samochodne, ale bars by bolo nakoniec aj homosexual, bezdomovec a neviem co este, vazit si jeho cestu, skor nez ju bars aj v mylsi kritizovat. Lebo mozno to dieta malo zazitp rave toto. Nie opicou laskou maminky, ktora ma nedotknutene dieta, ale zrelou laskou toho kto nezavrie dvere, je aj prisny a spravodlivy ale aj tak vzdy necha dalsie sance.
Ono v koncovke sa do postoja k dietatu krasne premieta vztah rodica k sebe samemu, miera akou sam seba dospelak prijima a akceptuje. Je to ako zrkadlo a na zrkadlo sa hnevat nemozno.

@akvi no fakt zaujímavý nazor - dieťa sa sice učí ,,pozorovaním,, rodičov, čo robia rodičia tak to po nich opakuju deti....ja vychovu nenechavam ,,na vieru,, ze ved ,,verim ze tak spravi,, neverim - lebo ani ja x veci nespravim len tak ale musim sa k tomu premahat, využívať volu...
A mne pride trošku ,,cu fil, ked za mnou (robila som vychovavatelku) pride napr. 10 ročne dieťa v škole a povie ,,kolko je hodin,,? ziadne prosím vas, dakujem...k tomu treba viest cielene...a nie čakat ze ved sa to na dieta nejako nalepí. Nenalepí prečo by sa malo? A nedajboze pride blby vplyv iných detí v škole....

A toto vidím ako vcelku problém. Rodičia maju velmi všeobecne vychovne ciele typu ..chcem aby bol z neho dobrý človek, no to je velmi široký pojem...kto je ,,dobrým človekom,,. Vo vychove je lepšia cesta davať si konkretne ciele ako je : chcem aby moje dieťa vedelo podakovať, poprostiť, pozdraviť, chcem aby bolo citlivé na potreby doma v rodine alebo vonku, chcem aby sa moje dieťa naučilo robiť si ranajky, vedieť spraviť drobný nakup...(staršie deti) to su napr. naše vychovne ciele...a nie sme ziadna super rodina, robime aj vychovne chyby...ale určite nečakam ze sa na nich ,,snad niečo nalepí,, take super deti ja nemam, mozno niektorym detom to stačí ale to skor pochybujem.

@sardinka335 a preco by sa nemalo nalepit, Jasne, ze sa nalepi.. A dieta to nebude robit preto, lebo sa to od neho ocakava, ale preto, lebo to bude chciet. A ked nebude, no a co.. Ak to niekomu vadi, nech mu to povie.. Uz sa mi stalo, ze som mu povedala, ze "citila som sa trapne, ze si sa susede nepozdravil".. Ale to je moj pocit, nie jeho.. To je moj problem, nie jeho.. a cuduj sa svete, moje decko 8 z 10 pozdravi 😀 A ked nepozdravi, jeho vec.. To, ze mne je to trapne, resp., ze suseda si pomysli, ze je nevychovany..nic z toho sa netyka mojho dietata.. A castokrat su to len prave tie nase ocakavania.. Ja som sa naucila nemat ziadne.. Som spokojnejsia a stastnejsia od vtedy.. 🙂

@akvi takže ked tvoje dieta nalepí použitú žuvačku do vlasov tvojej susede ....budeš sa cítiť trapne ale však povieš no a čo , je to môj problém že sa cítim trapne, však nabudúce to možno nespraví 🙂 .

Takých neotesancov s volnou výchovou dnes behá po svete už mraky dôsledky sú viditeľné .

@maminuska inac nieco na tom je, ja som di vsimla u mojich 1,5 rocnych dvojickach, ze robia to co vidia bez toho, aby som im to cielene ukazovala alebo hovorila. Vzdy ked niektora place pridem ju pomojkat a teraz ked su uz vnimavejsie, chodia sa hned utesovat navzajom, donesu si jedna druhej dudliky a mojkacikov. Nikdy som im to nekazala, zacali to robit same od seba 😀 A ked mi nosi papuce alebo hocico tak vzdy poviem dakujem a oni mi papuce nosia a pritom povedia dakm / dakujem /. Nehovorim im ze co sa povie alebo ze povieme dakujem prip.prosim. A takto je to s viacerymi situaciami, ze len pozeram prekvapene ze sa to na nich lepi. Ale zas na druhej strane su este male , v starsom veku ich urcite budem slusnosti ucit.

@andreasiskova3 ano , malinké deti sú veľmi tvárne a všímaju si tie pekné veci a to čo sa im páči , aj moja najmenšia dcérka každého zdraví Dobý deň , zdravila aj tá tretia ked bola malinká , postupne to nadšenie z nej vyprchalo . Len su tu určité spoločenské normy ktoré by sa mali dodržiavať a jednou z nich je byť slušný a na to tu je rodič aby to dieťa viedol a usmerňoval .
Ja osobne neuznávam liberálnu výchovu , vidím aké zmätok dokáže narobiť v duší detí a liberálna výchova nám prináša dnes prvé ovocie a že by bolo sladké sa nedá povedať.

Osobne dieťa nepovažujem ani za partnera, som jeho mama a tuto funkciu si mám aj plniť, a to je s láskou a trpezlivosťou ( a niekedy aj s krikom ) ho pripraviť do života tak , aby bolo schopné samostatnej existencie. Koľko mladých chlapcov je dnes pripravených do života, niesť zodpovednosť, konečne sa odsťahovať od maminy , bohužiaľ veľmi málo .

a kludne si to dovolím prirovnať k tomu upratovaniu , syn ( dcéra )vidí doma upratovať matku a sem tam otca pomôcť , nebudeme mať od neho žiadne očakávania a teda ani nás nebude trápiť či sa zapojí alebo nie, bude to len o našom pocite a našom probléme že nestíhame, veď to dieťa za to nemôže. Keď je dieťa malé ešte sa zapojí , lebo pre neho je ten svet tak krásne čistý a bude placovať a tešiť sa do školy , no len ako dozrieva a rastie zisťuje že lepšie si zapnut TV alebo hodiny stráviť za PC, stále nemáme od neho očakávania a ked teda nikto po ňom nič nechce, tak si robí to čo chce ..nádherný život 🙂 a keďže nemáme od neho očakávania tak ani nebazírujeme na tom aby sa učilo veď ono to raz pochopí ...nebude už potom troška neskoro ?

Príde láska , práca a reálny život... šok , stres ..každý má od neho nejaké očakávania, šef aby pracoval , manželka aby robil domáce práce alebo preboha prečo ved doteraz nič nemusel ...a takto vzniká mnoho tém

@maminuska presne, maximálne s tebou súhlasím. Dieťa sa stavia na piedestál a má v rodine miesto jej hlavy a to je u mňa choré a preto sa nehanbím povedať, že ma dieťa sklamalo, mám isté očakávania, ktoré mi pokazili deti z liberálnejších rodín,ktorým sa to moje chce rovnať a robí jednu hlúposť za druhou a miestami ma ide z toho doslova šlak trafiť.

@janka258 neboj aj ja mám občas rovnaké pocity , syn je síce už po najhorúcejšej puberte, ale stále ma vie niečím prekvapiť , mať tak liberálnu výchovu , tak dnes ho asi ráno vyzdvihujem opitého z nejakého pajzlu .Len nedávno ma prekvapil takým slovníkom , že som išla do mrtvice ..myslel si že ho nepočujem 😀 , ešte že sa takto rozpráva iba s kamarátmi , lebo ak by sa takt rozprával s učiteľkou alebo susedou tak neviem neviem .

ja mam este velmi male dieta (3,5 roka) zatial ma nesklamal v nicom, ked niekedy nieco povie skarede neberem si to k srdcu, zatial to vnimam tak, ze tomu este uplne nerozumie.. aj ked mudry je dost..
osobne si neviem predstavit, cim by ma mohlo moje dieta sklamat.. keby niekedy nieco ukradne v obchode asi by som chcela vediet dovod preco to urobil.. pretoze my predsa nekradneme a od mala ho ucim, ze najskor musime tovar zaplatit a az potom papat.. (zatial teda jedlo riesime, pri ostatnom dokaze vydrzat)

@prinzesz toto mi vysvetloval môj exmanžel , ako dieta ukradol v obchode také dlhé lízatko , farebnú tyčinku , neviem akosa to volalo. Jeho rodičia nekradli , len mu proste nekupili a vedel že ani nekupia lebo stavali dom on to veľmi chcel , tak to jednoducho čmajzol a mal smolu lebo ho pri tom chytili .