Ako sa vysporiadať so starostlivosťou o ležiacu matku?

aj ja som zastancom DSS.
hoci to tam nemusi byt jednoduche ( v jednom pracujem ) a snazime sa. na to kolko mame prace, je nas strasne malo.
no u vas to je asi vychodisko. keby babka trosku spolupracuje, tak by ste to mozno vedeli zvladut, no starsi clovek a zvlast pri takom zdr. stave - resp poskodeni ( mozog urcite nie je co byval ) je to pre vas prilis vycerpavajuce.

je tu aj moznost opatrovatelky ( ak nemate ) od obce,a spon na cast dna, pripadne si vybavit opatrovnictvo, ale teda tym padom sa o babku treba starat a nesmie sa pracovat.
samozrejme je tam pokles prijmu.
a stale je to narocne, byt stale s jenym clovekom, ktory uz viac vnima svoj poziadavky a potreby a nie je schopny empatie voci druhemu. s tym sa zial robit moc neda, aj o tom je starntie.

Jej dve deti žijú v Austrálii a majú fajn pozície? No ako dobre... Tak nech sa láskavo syn a dcérky podieľajú na starostlivosti aspoň finančne a za tie peniaze nájdite nejakú opatrovateľku, čo vám bude pomáhat.
A musí byť u nej niekto aj v noci?
Moja starká bola takto asi 4 roky ležiaca, starali sa o ňu moja mama a teta, ale obidve už nepracovali... A na noc bola starká sama.

Jooj toto mali kamaratka s babkou. Davala zabrat 4 dospelym. Cez nej bola s nou opatrovatelka (to sa babka poobede do ruzova vyspinkala) a v noci od pol noci kludne aj do rana mala stale nieco. Vankus napravit, hladna, smadna, televizor zapnut, televizor vypnut. Nic jej uz ku koncu nebolo dobre. Nakoniec ju dali do domova a este sa jej aj lubilo.

Ja by som tiež z Austrálie neprišla osobne naspäť. My sme dali dedka do DSS aj keď tam byť nechcel a chodili sme každý deň na návštevy.
Ja si osobne myslím že je lepšie ak je jeden človek nespokojný v DSS ako vy celá rodina obetovať svoje životy. Pre mňa osobne by bol čas s dcérou dôležitejší ako spokojnosť babky.

Ak sa sama neotača a necháte ju napospas.tak jej vyrobíte dekubity a až potom začne " sranda".Nepíšem.co máte robiť.len našu skúsenost.Sestra nechala prácu keď mala asi 50 rokov a starala sa o rodičov ako opatrovateľka.My dvaja súrodenci sme pomáhali.ale 99percent bolo na nej.Otwc zomrel náhle na covid v nemocnici pred troma rokmi.Mamka zalahla teraz po vianociach.trebalo ju polohovať.umyvat.krmit ku koncu len vývarom a striekačkou.Ani má sekundu nás nenapadlo ju kdesi umiestniť.ani do nemocnice.mamka si to neželala.Chodila som tam raz či dvakrát denne na pár hodín a pomáhala.Mamku sme pred 3 dňami pochovali.Ostal mi v srdci zvláštny dobrý pocit.ze sme pre ňu urobili čo sme mohli.ze sme sa postarali do konca a ten pocit mi stojí za všetku námahu.Nuk z nás netušil.ci mamkin stav potrvá dva týždne alebo dva roky.
Manželia teta je ležiaca 7 rokov.Stara sa syn.u ktorého býva.opatrovatelka kým je syn v práci.samozrejme aj jej dcéra a dcerinych 5 už dospelých detí.Kazdy ide aj na dovolenku aj nie je fyzicky kaput.lebo sa striedajú .
Ber do úvahy aj to.ze tam už hlavička nie je ok.teda ona bude robiť aj veci " nenormálne". Najhoršie je k takému človeku zohnať lekára.co by prišiel aj domov v prípade zdr.problemu.ostava len rzp a to je otázne ich otravovať s takým chronickými stavom.
Veľa sily.budete ju potrebovať.Ale kopa ľudí si doopatrovala rodičov doma.len sa o tom nehovorí.nie je to taká krásna téma ako riešiť dovolenky či veci okolo bábätiek.

@smajliica čiže si stotožnená s tým.ze raz ťa tá dcéra dá do DSS aj keby si tam ísť nechcela?

Babka bola v domove dochodcov, este nebola leziaca. Tiez ho najskor odmietala, ale potom isla a nakoniec sa jej to pacilo. Mala tam cely den spolocnost, robili im program. Niekto z rodiny ju navstivil skoro kazdy den.
Neviem si predstavit, ze by som od svojich deti raz chcela aby prerusili svoj zivot, odisli z prace a celodenne sa o mna starali a prebalovali ma 🙈
Moja mama nema ani 60, ale tiez ma v tom jasno, ze pojde 🤷🏼‍♀️
Mozno keby bol niekto v rodine nezamestnany alebo nemal bohvieaku pracu, neviem no mohol by takehoto clena opatrovat. Ja si ale neviem predstavit odist z prace s niekolkotisicovym platom na opatrovatelsky a mozno xy rokov takto “byt doma”

@janinah áno, úplne. Radšej ako by mala ako autorka hovoriť že, citujem “Uz ani nespavam dobre, som nonstop v strese, neodychujem, nevenujem sa riadne dcere ani nasim zalubam.”.
Ja si osobne myslím že viac ju potrebuje jej neplnoleté dieťa ako jej babka. A z môjho pohľadu je lepšie ak bude trpieť babka že je v DSS proti svojej vôli mi má trpieť autorka, jej dieťa a jej mama.

A ešte si treba uvedomiť že sú ľudia a ľudia. Mala som starých rodičov o ktorých by som sa mohla postarať doma a mala som starých rodičov u ktorých by som s tým nesúhlasila ani náhodou. S niektorými ľuďmi sa dá dohodnúť a vyjsť aby všetci boli spokojní a s niektorými nie.
Vzhľadom na autorkin popis si myslím že jej babka patrí do druhej kategórie. Lebo aby mi niekto povedal že sa mám vzdať dieťa aby som sa o toho človeka mohla postarať je pre mňa cez bez ohľadu na to kto to je.

@janinah tiež hovoríme mojím synom, že keď budem stará, nech ma dajú do DSS. Ja si absolútne neviem predstaviť, žeby ma moji synovia kúpali, prebalovali (ak to bude potrebné). Som ufrflaná aj teraz, ani si nechcem predstaviť potom

Treba hladat kvalitny domov pre seniorov. Stoji viac, ale je predpoklad, ze by nakoniec bola aj spokojna. A treba ju navstevovat a brat trocha von. Mali by z Australie pravidelne kazdy mesiac prispiet financne na platbu za domov pre seniorov.

@smajliica babka moze odmietat aj preto, ze ma obavy mozno aj z niecoho, co nie je realne, rpiapdne ma zakorenenu predstavu, ze to nechce.
zial je v psychickom stave, kedy to uz nemusi pochopit.
to co sa v ich rodine deje, je na ukor vsetkych ostatnych, to nie je len obeta, to znicene zdravie a to nie je OK, aj ked je to babka.
babka je uz stara, doziva, ale ostatni este musia fungovat vela rokov a najlepsie, ak budu fyzicky co najviac fit.

minule nam clekom ryhclo poslali jednu babku z nemocky, ze im tam strasne vykrikovala. je vlemi vitalna, ma silny hlasisko, a to am 98r. kolkorat aj napriek liekom, tkore ma predpisane krici aj celu noc.

strhava si plienku, znecistuje sa stolicou ( toto stari ludia robia pomerne casto ), samozrejme sa postel casto znecisti aj od mocu, priapdne ich treb a otacat,a j v noci.

fakt to nie je sranda starat sa o takeho cloveka. je to mimoriadne vycerpavajuce a obzvlast, ak sa musi este doprace. no aj ked na opatrovnictvo, ani eto nie je uplne prijemne byt pomaly 24hod s jednym takym clovekom.
sme spolocenske tvory a potrebujeme byt v spolocnosti, kolektive, inak nas to ubija.

ked ma babka deti s dobrymi prijmami, nevidim problem v tom, ze jej poslu peniaze na opatrovatelku aj na 24 hodin denne.Lebo toto sa neda dlhodobo tahat, ze vlastna rodina + starostlivost o takehoto cloveka. Starostlivost o stareho leziaceho cloveka je narocna nielen fyzicky, ale hlavne psychicky. Vyhoris jak fakla raz dva. Babka nie je sama, ma deti, tak nech jej primarne oni zabezpecia starostlivost. Chapem, ze nepridu z Australie, ale maju financie na zabezpecenie toho. Nikto kto pracuje a ma slusny plat nepojde na opatrovatelske, co je par stoviek EUR mesacne a k tomu si treba platit este socialne poistenie na dochodok z vlastneho. A ze babka odmieta niekam ist? Nebude ina moznost, kedze jej nikto nevie zabazpecit opateru 24/7.

@zuzanockamt Ale ak mas uz leziaceho cloveka, tak ho nemozes nechat po celu pracovnu dobu sameho doma. Je rozdiel starat sa o cloveka, ktory si nalozi jedlo, dojde na toaletu a ked je clovek uz plienkovany, imobilny.

@janinah to stotoznenie s dss nie je ze RAZ ale dnes teraz v tejto chvili som s tym stotoznena. Za nic na svete nechcem aby ma deti doma prebalovali a krmili..

@zuzanockamt Ok, beriem. Pri praci na zmeny by sa rodina vedela zladit. Ale neviem si to predstavit pri praci pon-piat od rana do poobedia.

@rikarika ja som oznamila uz davno , aby ma v starobe dali do dss , neprajem si ,aby sa o mna museli starat , videla som co musel prezivat otec ked doopatrovaval babku, aj tak sme sa nakoniec rozhodli ju dat do dss,ale uz sa nedozila .

Deti z cudziny by nemohli doraznejsie mame dohovorit, ze dss je potrebne? Ze vyberu lepsie, pomozu financne. Takato starostlivost je veeeeelmi narocna. Moji rodicia doopatrovali babku. Posledne roky, ked uz sa stav vyrazne zhorsoval, tak uz boli na dochodku. Posledny rok uz bol extremne narocny (demencia v plnom prude). Ak si na to sama, plus mas dieta, ktore ta aktivne potrebuje, tak je to znicujuce (najma psychicky). Obdivujem kazdeho, kto to da s usmevom na tvari.

Ja len verim, ze konecne spejeme do doby, kedy umiestnenie do dss nebude vnimane ako nejaky preslap..stara generacia to stale ma v sebe zakorenene, ze rodina sa postara..hlavne na dedinach sa umiestnenie do dss vnima ako zlyhanie ostatnych clenov rodiny..co naozaj nechapem, ved kazdy clovek uz musi vediet vyhodnotit situaciu a pri tazkych stavoch trvat na dss..hadam si nemaju vsetci znicit rodiny, psychicke a fyzicke zdravie kvoli sebeckosti inych..verim, ze tento fenomen domacej starostlivosti az na pokraj sil bude minulostou pre vacsinu ludi..ja naozaj necakam, ze sa niektore z mojich 4 deti o mna postara a toboz nie, ked budem leziaca..

manzelova babka je uz vyse 10r v DSS. Ma 95 rokov. Jej mama (moja svokra) ani neuvazovala ze by si ju nechala doma, nezvladla by sa o nu starat. Sama priznala, ze na to nema ani psychicky- v case ked sa babka umiestnovala bola moja svokra cerstva dochodkyna, chcela si konecne uzit dochodok a volny cas (cely zivot robila v zdravotnictve), venovat sa vnucatam. Nikto ju kvoli tomu neodsudzoval. Ja som takisto nastavena tak, ze pokial uz clovek pride do stavu ze nie je sebestacny pri chronickej chorobe (demencia, tazka porazka atd) alebo vysokom veku, pojde do zriadenia kde sa on postaraju. Prakticky to riesime tak, ze do DSS ide babkin dochodok a zvysok doplacame, pricom sa doplatok rozdeli na troch ludi (najblizsi pribuzni). Drzim vam palce, necitte sa previnilo kvoli umiestneniu aj proti voli, bude to tak najlepsie pre cely zvysok rodiny. Mam kamaratku, ktora opatruje leziaceho otca. Myslela si ze starky bude zit tak dva roky a ze to dajako s nim vydrzi, no bohuzial on to doma taha uz 15ty rok a z kamosky zostala vyhorena troska, bez osobneho zivota, vztahu, manzela a deti …

@janinah Úprimnú sústrasť.

Autorka - asi časom nebudete mať inú možnosť, ako dať babku do odbornej starostlivosti, keď nemáte v rodine nikoho, kto by to tak cítil, že sa chce obetovať.
Neviem ako moja mama, ale otec (65+) má v tom jasno, že on chce do domova dôchodcov, keď nebude vedieť fungovať samostatne. Jeho nočnou morou je, že bude niekomu na obtiaž…

Dajte babku do domova dochodcov. Moja mama tiez Isla, nemal sa kto o nu starat.
Ja uz mam tiez pre seba vyhliadnuty byt s opaterou a potom DSS. Nie je to hanba. Neocakavam od syna ziadnu vdaku a starostlivost na stare kolena. Mozno SA odstahuje niekde na kraj sveta, mozno Tu uz nebude
Mna okolnosti zivota donutili rozmyslat ah nad takotou buducnostou.
Inak chodim po babkach, co SA o nich rodina stara, rodina na totally vyhorena, to I'm tam Este aj opatrovatelka chodi.
Alebo su na totalku Sami, opusteni, parkrat do dna pride opatrovatelka a Len tak Prabhu po spolocnosti. To uz fakt nech do toho DSS idu.
Ale tak ja tvrdim, ze my ked budeme stari, tak uz Bude euthanasia a problem Bude vyrieseny.

Toto je skôr odpoveď pre mamu ako pre teba: ostatným súrodencom do sveta by som napísala, že ideme hľadať opatrovateľku nonstop k mame, cena je: xy, od každého si prosím štvrtinu. Ja to celé zmanažujem a vybavím a spravím to zdarma, budem aj ďalej obstarávať mame zadarmo jedlo, návštevy každý deň, plienky a iný zdravotnícky materiál, upratovanie bytu, platenie potrebných poplatkov, behanie po úradoch a na poštu. Ale ak sa chce niekto iný podujať a nájsť iné riešenie pre mamu, nech sa páči, prosím do mesiaca. Ak navrhnú DSS - povedať, že mama s tým nesúhlasí a teda proti vôli jej to robiť nebudeš, čiže dotyčný súrodenec nech obetuje jednu spiatočnú letenku a príde to vybaviť. A nie, nie som ochotná brať na ňu opatrovateľský príspevok a starať sa o ňu nonstop, nakoľko mám na SVK "lepšie" rozbehnutú kariéru a hádam pochopia, že sa jej neplánujem len tak vzdať. A potom na nich tlačiť, nech sa vymáčknu a nech sypú dukáty. Ak nie, tak potom niečo za niečo - dohodnúť s mamou nejaký prepis nehnuteľnosti za doopatrovanie alebo čo. Ale toto všetko by mala tvoja mama spraviť a tlačiť na pílu. Nie postaviť sa do pozície "dobrej dcérky a sestry" a všetko mlčky ťahať na svojich pleciach.

Ja mám skúsenosť s otcom,.ako 45r dostal mozgovú porážku.. najprv bol ležiaci, neskôr sa troška rozhýbal a o barle aj pomaly chodil, avšak v hlave sa zmenil na 80r cloveka.. starala sa o neho mama 11r, ja som bola dieťa takže som v tom strese denno denne vyrastala.. oco kričal, plakal, vymýšľal, opakoval, vyklopkaval, na stenu natieral výkaly, vonku zobral, ráno vstával o 3tej a budil.. mame pomáhali len ich deti (najmä jedna sestra) a raz za čas si ho vzali jeho rodičia cez leto a mame akurát tak mudrovali čo všetko robí zle.. nikto nepomohol, nebolo ani miesto kam by šiel.. nemohla sa zamestnať, lebo sa ho nedalo nechať doma.sameho, nemala nárok na opatrovateľský, lebo bola manželka..

Celu rodinu to proste rozložilo.. mamu to psychicky rozložilo, mne zanechalo traumy a tak myslím že aj na každom mojom súrodencovi.. mama zomrela mladá a zlomená.. keď zomrela išiel k sestre.. bolo to veľmi ťažké, oco to neulahcil ani jej.. za rok keď bol u nej sa zase postavali veci.. sestra to vzdala až keď čakala prvé dieťa, pretože toto by jednoducho nedala.. našla mu dobry DSS a často ho navštevovala.. keď som sa dala dokopy aj ja (lebo sorry mala som náročny štart dospelosti, zomrela mesiac po mojej maturite) tak som sa k nej pridala a aspoň sme ho navštevovali čo sa dalo.. odkedy bol v DSS mnohé veci sa zlahcili a napravili, neskôr bol už len leziaci.. je ťažké žiť a starat sa dlhodobo o človeka v takomto stave, bol v ňom 28rokov.. bohužiaľ odišiel v korona časoch, takže tiež ťažko.. neviem kto by to dal.dlhe roky, ale priznam sa ja som teda nie.. každý má nárok na kúsok vlastného života.. to že pôjde starý človek do DSS neznamená že sa na neho zabudne, hoci sú tam aj opustení ľudia, nie sú takí vsetci je to predsudok.. často to nejde inak ako využiť takéto služby a rozhodne sú dnes na lepšej úrovni ako kedysi..

nech sa všetky jej deti spoja a tie čo nemôžu pomáhať fyzicky aspoň nech pomáhajú financne.. nájdite dobrý domov kde ju budete chodiť návštevovat.. bude mať starostlivosť akú si zaslúži a aj program..

Vážim si každého opatrovateľa čo sa o takýchto ľudí stará a to fakt úprimne.. maju naozaj náročnú prácu, ale aspoň im skončí smena a môžu prepnúť.. kdežto keď to má niekto doma 24h denne 7dni v týždni, nedá sa to žiť normálne.. nie keď je už na Tom ten človek psychicky zle..

Starali sme sa, žiaľ len krátko. Ovplyvnilo to pracovný i rodinný život, ale som vďačná za každú minútu toho času, za každú plienku, čo som mohla vymeniť, za každú lyžičku polievky, čo som mohla podať... Je mi veľmi, veľmi smutno za tými časmi. Univerzálna rada tu neexistuje, ale skúste zohnať aj súkromnú opatrovateľku (namiesto súrodencov v zahraničí) a striedať sa.... a hlavne berte tie starecké panovačné nálady s rezervou, starkí za to nemôžu. Často je za tým začínajúca demencia, frustrácia, nedostatok podnetov... pomáha vymýšľať jednoduché aktivity, volať návštevy, nechávať zapnutý televízor... A ako písala janinah, veľký pozor na dekubity (dúfam, že polohujete a máte antidekubitný matrac), vznikajú veľmi rýchlo a liečia sa potom veľmi ťažko. Prajem veľa síl a trpezlivosti ❤️