Ako sa zachovať k "otcovi"?
Predstavte si že vyrastáte v rodine kde otec nie je ideálny, týra matku, keď ste malá (do 6 rokov) bije aj Vás, neskôr už nie, ale doma vytvára dusnú atmosféru stále a kvôli nemu sa stále doma necítite dobre. Keď máte 18 nájde si otec frajerku a ide bývať k nej, s Vami kontakty preruší, maximálne Vám pošle sms k Vianociam, narodeninám.
Takto fungujete niekoľko desiatok rokov Až raz sa stretnete a dozviete že je veľmi vážne chorý a sám... Pomohli by ste mu v rámci svojich možností napríklad s nákupom, lekármi alebo nie? A vlastne ako sa vyrovnať s celou situáciou a krivdami z minulosti? Ak proste už otec je na tom zle a asi na nejaké rodinné terapie a zmazanie krivdy čas a kapacita nie je? Je to stále Váš otec, čo niekedy sa snažil aj Vám pomôcť hoci to nevedel a napríklad v období kedy mal frajerku ani nepomohol ak som požiadala a preto som na neho zanevrela. A dúfala že proste raz sa dozviem že umrel a môj najväčší problém bude že pôjdem na pohreb. Ale život Vás postaví do takejto situácie a zrazu je to ťažšie a na dlhšie...
Budem vďačná aj za skúsenosti iných a ich pocity, pocity keď neskôr rodič odišiel navždy ako to hodnotili, určite nie som sama ktorej neidealny rodič zrazu na starobu potreboval pomoc
@vilma7 práve že mám zmiešané pocity. Je to ešte čerstvé a musím sa rozhodnúť. Pred ním som sa vyjadrila neurčito že ak mi dovolia pracovné povinnosti a podobne. Reálne som to mala v sebe tak že pre mňa on už neexistuje ale teraz to vnímam trocha inak. Ako také že zobrať ho k sebe a starať sa nehrozí, na to aj vďaka tomu detstvu čo som mala kvôli nemu nehrozí, nemám na to psychickú odolnosť a to bohužiaľ nezvládnem ani mamu keby raz potrebovala opateru. Ale možno pomôcť s lekárom alebo nákupom 2 krát mesačne alebo keby raz išiel do zariadenia raz za čas ho pozrieť si viem predstaviť. Len sa bojím že tým otvorím staré krivdy v sebe a ublíži mi to, ale zároveň sa aj bojím že ak nebude pre mňa existovať raz si to budem vyčítať. Preto ma zaujímajú aj skúsenosti a pohľady iných.
@anonym_autor asi by som pomohla, aspoň s nákupmi, myslím, že by som chcela byť lepší človek ako on.. Tiež som nemala ideálne detstvo.
Nie, nepomohla
@anonym_autor neviem posúdiť ako by som sa zachovala z pohľadu dcéry, lebo som v podobnej situácii nebola, ale môj exmanžel ktorý sa na nás vykašľal , nechal ma samu s deťmi, nestaral sa, spôsobil obrovskú bolesť, bola mu prednejsia iba žena, je dosť vážne chorý a ja som mu pred rokmi povedala že či mu bude mať v starobe kto podať pohár vody.
Ak by si sa starala o otca, vyčerpá ťa to fyzicky aj finančne, stojí to za to? Z pocitu viny, že je to otec? Čo ti do života dal?
@anonym_autor dobrý príklad karmy. Bil ma? Tam není o čom. Dovidenia
Odpustiť by som odpustila, ale nepomohla. Nemal ďaleko k bitke, cudzia sukňa mu bola presnejšia, tak nech mu pomáhajú tá "teta bitka" a "teta sukňa".
Skus mu najst starobinec, alebo nieco, kde sa onho postaraju. Ak by mu nestacili peniaze na pokrytie ibytovania, dofinancovala by som. Dovtedy aspon by som mu nasla a vybavila opatrovatelku a robila nakupy.
Deti ucim "cti otca svojho" a vediem ich k odpusteniu. Pretoze trapenie cloveka ubija. Jedine im zdoraznujem "Neverte mu", lebo je klamar.
Ex som bola tyrana fyzicky a psychicky, najhorsie je, ze som neuchranila deti. Uz su dospele a stale mam vycitky. Neplatil ani alimenty, to tiez poznacilo deti najma v tinedzerskom veku.
Su s nim v kontakte, pomozu mu, ked treba. Nie je vazne chory.
Rob podla toho, co citis, nie podla toho, co piseme my, alebo ti poradi okolie. Napisala si sem, pretoze chces pomoct, no citis krivdu. Alebo preto, aby si nemala vycitky, ked nepomozes? Si v razkej situacii. Skus za otcom zajst, vzdy sa pred dverami mozes otocit a nevstupit do bytu. Hlavne sa nenic, dost si mala znicene detstvo.
Ja som ex nenechala nikdy padnut, vzdy som ho postavila na nohy. Teraz je opat "hore" a opat "svina". Medzi detmi a nim sa vztah upravil
určite by som pomohla
pomohla by som obcasny nakup lieky a tak je to predsa len otec
pre mna je dolezity moj postoj nie jeho ako sa on zachoval tiez sme si zazili svoje
@vilma7 práve že mám zmiešané pocity. Je to ešte čerstvé a musím sa rozhodnúť. Pred ním som sa vyjadrila neurčito že ak mi dovolia pracovné povinnosti a podobne. Reálne som to mala v sebe tak že pre mňa on už neexistuje ale teraz to vnímam trocha inak. Ako také že zobrať ho k sebe a starať sa nehrozí, na to aj vďaka tomu detstvu čo som mala kvôli nemu nehrozí, nemám na to psychickú odolnosť a to bohužiaľ nezvládnem ani mamu keby raz potrebovala opateru. Ale možno pomôcť s lekárom alebo nákupom 2 krát mesačne alebo keby raz išiel do zariadenia raz za čas ho pozrieť si viem predstaviť. Len sa bojím že tým otvorím staré krivdy v sebe a ublíži mi to, ale zároveň sa aj bojím že ak nebude pre mňa existovať raz si to budem vyčítať. Preto ma zaujímajú aj skúsenosti a pohľady iných.
@anonym_autor tak zrazu ta nasiel, ked potrebuje pomoc, ako sa to stalo? Ja by som ho nalozila do auta a vykopla pred frajlou c. 2 a trubila na celu ulicu, nech somar vie, co sposobil a ta cundra tiez💥
@anonym_autor mali sme podobnú situáciu otec matku bil a veľa pil všetky peniaze prehral v automatoch.MAmina sa rozviedla a on neplatil ani výživné proste nic žiadny záujem.Preslo 30 rokov zrazu chorý a na koho si spomenul,? Na deti pretože ktore okrem splodenia nic neurobil.Napriek tomu som uvažovala mu pomôcť ved veľa krát pomôžeme aj cudziemu ale viesco nepomohla som lebo tie chvíľky co sme si zažili boli naozaj strašne.
Skus mu najst starobinec, alebo nieco, kde sa onho postaraju. Ak by mu nestacili peniaze na pokrytie ibytovania, dofinancovala by som. Dovtedy aspon by som mu nasla a vybavila opatrovatelku a robila nakupy.
Deti ucim "cti otca svojho" a vediem ich k odpusteniu. Pretoze trapenie cloveka ubija. Jedine im zdoraznujem "Neverte mu", lebo je klamar.
Ex som bola tyrana fyzicky a psychicky, najhorsie je, ze som neuchranila deti. Uz su dospele a stale mam vycitky. Neplatil ani alimenty, to tiez poznacilo deti najma v tinedzerskom veku.
Su s nim v kontakte, pomozu mu, ked treba. Nie je vazne chory.
Rob podla toho, co citis, nie podla toho, co piseme my, alebo ti poradi okolie. Napisala si sem, pretoze chces pomoct, no citis krivdu. Alebo preto, aby si nemala vycitky, ked nepomozes? Si v razkej situacii. Skus za otcom zajst, vzdy sa pred dverami mozes otocit a nevstupit do bytu. Hlavne sa nenic, dost si mala znicene detstvo.
Ja som ex nenechala nikdy padnut, vzdy som ho postavila na nohy. Teraz je opat "hore" a opat "svina". Medzi detmi a nim sa vztah upravil
@eva8 Nehľadám rozhrešenie že ak nepomôžem je to ok, napísala som skôr preto, že momentálne to v sebe celé spracúvam a proste som sa chcela vypísať a poznať postoj iných ale s tým že samozrejme rozhodnutie je na mne.
Ja osobne by som urcite pomohla. Je to stale tvoj otec a vzdy bude. Ty sa po jeho smrti budes musiet pozerat do zrkadla cely zivot. Niekto by s tym bol mozno ok, ale podla tvojich vyjadreni, ty nie. Pomoz mu a budes mat viac dusu na mieste po jeho smrti, lebo raz ked budes starsia/stara, budes prehodnocovat svoj zivot a mozno lutovat, ze si to neurobila.
@eva8 Nehľadám rozhrešenie že ak nepomôžem je to ok, napísala som skôr preto, že momentálne to v sebe celé spracúvam a proste som sa chcela vypísať a poznať postoj iných ale s tým že samozrejme rozhodnutie je na mne.
@anonym_autor rob ako citis. Akokolvek sa rozhodnes, bede to dobre
Ja som pomohla, aj keď si to možno nezaslúžil ale zriedkavo bola boli aj svetlé chvíle aj keď tých zlých bolo viac.ale keby poslednú pomoc odmietne tak by som ho nechala tak. Pretože osobne si aj tak myslím keby žil ina, nemusel odísť tak skoro. Aj keď umrel na rakovinu
Rozhodni sa podľa seba a podľa toho ako to cítiš. Nie podľa iných.
Asi by to záležalo od toho,ako veľmi mi počas môjho detstva,dospievania a celkovo života ublížoval a ublížil. Odpustiť by som mu odpustila, hlavne pre svoj kľud a pocit, že nemám na nikoho ťažké srdce. No ako sa poznám, asi by som mu pomohla aj napriek tomu všetkému,pretože je to môj otec. Samozrejme,ak by ma týral a robil mi zo života hotové peklo,tak tu by som asi veľmi zvážila, či som ochotná mu pomôcť. Musíš sa sama rozhodnúť,či mu pomôžeš či nie.
@anonym_autor dobrý príklad karmy. Bil ma? Tam není o čom. Dovidenia
@anonym_f13b4f Nerozumieš, čo je karma.... Práve tým, že mu odpustí, si vylepší svoju karmu. Svojho otca dostala v tomto živote za trest, a záleží od nej , ako sa s tým popasuje.
Myslím si, že už si si odpovedala sama v tvojom príspevku....
@anonym_f13b4f Nerozumieš, čo je karma.... Práve tým, že mu odpustí, si vylepší svoju karmu. Svojho otca dostala v tomto živote za trest, a záleží od nej , ako sa s tým popasuje.
@anonym_00609d "Dostala otca v tomto živote zatrest"malé dieťa ? Sprostejší argument som už dĺho nečítal.🙄
🙏 Rozumne píšeš, už nie je čas na výčitky a riešenie krívd-bolesti-zrady. Odopreli ti niečo na čo si mala prirodzený nárok . Uzdrav sa sama, otec to už neurobí. Povedz si sama -TOTO MI CHÝBALO, TOTO MA BOLELO, TOTO SOM SI NEZASLÚŽILA. Toto už ale nezmením. Nemôžeš zabudnúť, ale odpustiť a zbaviť sa hnevu môžeš. Bolo to už dávno. Choď preč z minulosti, ži v prítomnosti.
Prečítala som si tvoju otázku a nemohla som sa zbaviť pocitu, že sa v tebe ozýva svedomie, .. slušne vychovaného človeka, ženy s veľkým srdcom, a získala som dojem, že na druhej strane stojí kvalitný človek, kvalitná žena, ktorá pomôcť chce. Veľkosť človeka spočíva v jeho skutkoch, aj v jeho odpúšťaní, konaní dobra, prehodnotení neodpustiteľného. Máš určitý pocit, niekde pri srdci to cítiš, že práve takto je to správne. Tak ten pocit nasleduj. Teraz si ty tá, ktorá si začne písať svoju ďalšiu kapitolu života podľa vlastných pravidiel - môže to byť cesta odpustenia, pomoci, veľkorysosti. Pomôž v pokoji odísť človeku, ktorému je to možno všetko ľúto...
Naši sa rozviedli,keď som bola malá. Nepoznala som ho. Nemal o nás záujem.bolo nám oznámené,že je chorý. Bola som ho pozrieť v nemocnici a bola som aj na pohrebe. Aj som plakala aj keď neviem prečo.
Ja by som to brala na tvojom mieste tak, že naozaj dokážeš dva krát do mesiaca mu možno zaniesť nákup pripadne pomôcť s doktorom je to znak, že si sa cez to preniesla a že si sa uz posunula niekde inde, určite rob len ako a kedy to tebe vyhovuje, ale ak by si seba nejako neobmedzila, že by si sa musela nejako extra prispôsobovať jemu časovo, v podstate by ta to až toľko nestálo, tak aspoň si môžeš povedať, že ty si sa zachovala podľa svojho svedomia a či si tk už zaslúžil alebo nie, by som neriešila
@anonym_autor a ako to ty cítiš? Aj to je dôležité. Ak ti vnútro hovorí áno tak to urob aj napriek krivdam a bolestiam. Uľaví sa ti. Jeho to možno nezmení ale tebe spadne kameň zo srdca a keď pomoc odmietne tak sa s ním rozlúčis a vies že si urobila maximum čo si mohla.
@anonym_autor rozum mi vraví,že kašli na neho.
@anonym_autor
Pripomina mi to film "I can only imagine" z roku 2018
Akoze je to na tebe. Kazdopadne nic mu nedlhujes. Otazka je ci chces byt nastvana do nekonecna za to co urobil a citit krivdu. Alebo mu ukazes napriek tomu nejaku milost a pomozes mu aj napriek tomu a ukazes mu ze sa da zachovat aj inak, aj ked si to nezasluzi?
Viem ze ti tu vseci pisu ze znicil ti detstvo a kasli nanho. Kazdopadne pises tu z nejakeho dovodu, ze uvazujes nad oboma moznostami.
Tak ja ti mozno len podsuniem ten iny pohlad.
Pozri ten film. Skoro jak cez kopirak ten story ;)
A chceš mu pomôcť? Ak nie, tak len preto ze to je tvoj otec by som to nerobila.
Urobila by som to vtedy, keby som naozaj chcela a nie preto, lebo sa to má, patrí atď.
@vilma7 práve že mám zmiešané pocity. Je to ešte čerstvé a musím sa rozhodnúť. Pred ním som sa vyjadrila neurčito že ak mi dovolia pracovné povinnosti a podobne. Reálne som to mala v sebe tak že pre mňa on už neexistuje ale teraz to vnímam trocha inak. Ako také že zobrať ho k sebe a starať sa nehrozí, na to aj vďaka tomu detstvu čo som mala kvôli nemu nehrozí, nemám na to psychickú odolnosť a to bohužiaľ nezvládnem ani mamu keby raz potrebovala opateru. Ale možno pomôcť s lekárom alebo nákupom 2 krát mesačne alebo keby raz išiel do zariadenia raz za čas ho pozrieť si viem predstaviť. Len sa bojím že tým otvorím staré krivdy v sebe a ublíži mi to, ale zároveň sa aj bojím že ak nebude pre mňa existovať raz si to budem vyčítať. Preto ma zaujímajú aj skúsenosti a pohľady iných.