Ako sa zmieriť s rozvodom rodičov?
Mam 27rokov a uz od dvadsiatky nezijem s rodicmi v rodnom meste, v sucasnosti som uz vydata a planujeme s manzelom zalozit rodinu. Viem ze uz som dospela, ale neviem sa vyrovnat s rozvodom rodicov, myslela som si, ze budu navzdy spolu aj napriek problemom, ani by mi nenapadlo, ze sa raz skutocne rozvedu.
Uz su rozvedeni viac ako rok, no ich rozvodu predchadzal rok plny trapenia, kedy sa “ rozchadzali a schadzali”. Bolo to strasne obdobie a velmi som to prezivala a trpela, zacali mi vtedy aj uzkostne stavy .Mam svojho otca rada, no vzdy som mala lepsi a blizsi vztah s mamou. Posledne roky som chodila domov malo no aj tak som bola velakrat svedkom otcovych neprimeranych az miestami agresivnych reakcii a bolo mi mamy luto, ze ma take manzelstvo. Moj otec je dobry clovek ale je tazke s nim zit, vzdy musi byt len po jeho. Posledne 3 roky uz som na mame videla ze je velmi nestastna zakazdym, ked som prisla domov. Dozvedela som sa aj o dlhoch, ktore vdaka otcovi mali a ktore ona dlhe roky zanho splacala, a kvoli tomu si nemohla nasetrit ziadne peniaze hoci ma slusny prijem, nemoze ani po 50ke zit konecne bezstarostne a bez uveru.
Nakoniec si mama nasla frajera a vtedy zacali tie obdobia “rozchodov a navratov”.
Ako som uz spomenula, uz su rozvedeni rok, nemaju stale vysporiadany majetok a spolocny dom je momentalne prazdny, snazia sa ho predat. Otec si uz medzicasom tiez nasiel novu partnerku pri ktorej zije.
Aj ked viem ze taketo veci sa deju v kazdem druhej rodine, a osudy inych ludi su ovela horsie, neviem sa s tym zmierit a velakrat sa pozabudnem a ked pomyslim na to, co vsetko sa stalo ani tomu neverim, ze sa to vobec mohlo stat.
Ked na to pomyslim, tlacia sa mi slzy do oci a casto sa mi sniva aj s “nasim” domom, je mi do placu lebo viem, ze uz tam nikdy nevkrocim a mam tam tolko spomienok…
Najhorsie je, ze vdaka tomuto sa mi dost zhorsil vztah s mamou ktory sa stale nenapravil do povodneho stavu, ako keby som ju stale podvedome vinila z rozvodu kvoli tomu ze si nasla milenca, no ked sa nad tym zamyslim, ako zena ju chapem, moj otec si zije len sam pre seba, a dlhe roky si nevazil koho pri sebe ma, je to sice moj otec a mam ho rada no sama by som nechcela taky zivot, aky mala moja mama s nim, no aj tak si nemozem pomoct. Ani po roku a pol nie som ochotna zoznamit sa s jej partnerom, nedokazem to, hoci na mame vidim ze je ovela stastnejsia aj napriek existencnym problemom, ktore teraz musi riesit, kedze kvoli otcovi nema ziadne peniaze. Nepoznam ani otcovu partnerku no mam pocit, ze by som sa s nou dokazala zoznamit skor ( mozno kvoli tomu, ze s otcom nemam taky blizky vztah).
S otcom mam stale rovnaky vztah ako cely zivot, parkrat do mesiaca si zavolame alebo napiseme.
Podľa toho ako píšeš mi prídeš inteligentná. Aj si priznaš že ty ako žena mamu chápeš. Píšeš že rodičia sa dlhé roky hádali ale zostávali spolu. Pravdepodobne aj kvôli tebe. Chápem že je ti to ľúto ale skús sa cez to preniesť a povedať si že praješ rodičom aby boli šťastní. Daj im partnerom šancu. Životné je krátky aby sme sa hnevali.
Ja asi viem, co chcela autorka povedat. Aj ked ma 27 rokov a je vydata, tomu dietatu v nej je luto, ze sa jej rozpadla rodina, ze sa ide predavat dom, v ktorom vyrastla a uz sa donho nikdy nebude moct vratit. Ja si myslim, ze su to uplne normalne pocity.
Chcelo by to dievcata trochu empatie a nie sa do nej hned navazat.
Ona predsa zela stastie obom svojim rodicom, ale uz to nikdy nebude take, ked pride domov na navstevu a nebude tam mama a otec spolu, ziadne spolocne vianoce, vikendy, nemoze vojst do svojej byvalej detskej izbicky. Niekto toto vobec neriesi, mavne rukou a ide si zivotom, ale su ludia, ktori to tazsie nesu. Asi to chce len cas a ked budes mat svoje babo, zacne sa ti nova etapa zivota, tvoji rodicia budu babka a dedo a zivot a vztahy naberu uplne iny smer.
@adrianka2606 dobre, takyto sentiment ju mohol prepadnut, ak by to bolo stastne manzelstvo a rodicom iba drblo na stare kolena.... ale podla toho co pise to jej mama drzala kym deti vyrastu a az potom riesila svoj zivot a stastie - a takyto nevdak sa jej dostava.
za dobrotu na zobrotu.
a presne pre toto hovorim kamoskam aby deti nechranili pred problemami vo vztahu rodicov --- deti ziju v iluzii stastnej rodinky a ten, ktory trpel, si to este odskace formou odsudenia od deti lebo trpiet uz nechce. 😡
@kaktusik007 Dokozala by si brat takto s chladnou hlavou, keby si sa rozvadzala a tvoje deti by to trapilo?
ja som to ani nedocitala a ani extra necitala komentare, lebo nechapem... zjavne to bolo nestastne manzelstvo a ty vidis len to, ze sa nemas kam vratit, ze ked tam raz za pol roka prides, tak sa nebudu hrat, ze vsetko je ok a pritom zvysok casu, teda 99,8% sa budu hadat a zrat. fakt je to egoisticke. cakala som aspon, ze to bude pisat niekto, kto si myslel, ze je naozaj vsetko v poriadku a zrazu sa to vo vztahu jeho rodicov necakane zvrtlo...
@adrianka2606 ano. som rozvedena cez 10 rokov a debil ex to teraz riesi s detmi, lebo ved vtedy boli malicke a teraz maju narok na pravdu 🤣..... takze ano, o tomto komunikujem s detmi, vyrazne mladsimi ako 27 rokov, relativne casto.
@kaktusik007 Ex je debil, len tvoja situacia je ina tym, ze vase deti boli v case rozvodu malicke. Co si ale ex teraz tymto dokazuje.. ? Daj mu panvicou po hlave, mozno pride trochu k rozumu.
@kiwi3 Ale ved autorka nepopiera, ze rodicia mali problemy, len ma proste spomienkovu nostalgiu.
Myslím, že autorka v dobrej viere zdôveriť sa a poradit sa, možno najst nejake riesenie, napisala na kona, lebo si uvedomuje, že “ma problém” a chce ho s niekym riešiť. A tu ste jej zas len naložili, ako ma dospieť, aka je sebecka atd… ja teda s mojimi rodičmi nemam “priviazanú” pupočnú snuru a doslova som tuzila, aby sa v istom okamihu rozviedli. No keď to realne prislo, mala som tiež rôzne pocity a tiež som sa snažila chápať aj otca (otcima), ktorý bol ten “problémový” a z pozície dcéry som si hovorila, že ved aj mama ma svoju vinu na tom, lebo bola taká a taká… Cize autorkine pocity chápem, stále je dieťa svojich rodičov a možno aj pod vplyvom toho, že sama nie je ešte mamou, to vníma viac. Tu nie je dôvod ju zosmiešňovať, aka je nevyzreta a nedospela.
Na strane druhej, sama si uvedomuješ, že mama je šťastnejšia, že ich manželstvo nebolo úplne v poriadku a že to bude nieco nové. Máš dve možnosti - bud sa zaseknes v “nostalgii” a tvoje pocity budú čím ďalej, tým viac intenzívne a voči mame horšie, alebo prijmes, že to už nezmeníš a vykročíš pravou nohou vpred. Mama ta nesklamala, keď si našla milenca - nemôžeš ju súdiť, lebo ako dieťa svojich rodičov možno o veľa situáciách, ktoré s otcom prežila, nevies. Možno by bolo fajn ísť s mamou na kávu, niekam si sadnut a porozpravat sa ako dve ženy - nie mama a dcéra, ale ako “kamosky”. Zda sa to byt mozno pre niekoho, kto je “vyspelý a vyzretý a chápavý”, scestné, ale ty sa potrebuješ posunúť ďalej. My sme s mamou začali tráviť viac času spolu, išli sme do divadla, boli sme na kávu a akosi prirodzene sme si povedali viac ako keď som prisla ako jej dieťa k nej na návštevu. U nás to dosť pomohlo. Plus som veľmi veľa veci pochopila, keď som sa stala mamou, keď som sama zažila niektoré situácie ako kedysi moja mama. A to bol celkom preplesk, byt v pozícii nie dieťaťa, ale rodiča 🙂 moji rodičia to nakoniec ustali, ale tiež len preto, že sa tak rozhodla mama - ale sama vidím, že asi nie je s tým úplne komfortná, je to však jej rozhodnutie, čo ovplyvňuje jej další život. Tvoja mama sa to rozhodla robiť inak, stále je v prvom rade žena, možno mala zodpovednosť “kvôli deťom”, čo ako vieme, je najväčšia hlúposť, aka môže byt. Ale stále je vitálna žena a to, že chytila druhý dych, je len skvele. Je šťastná a otec evidentne asi tiež. To je to podstatne, nie že nikdy nevkročis do rodičovského domu. Ešte mozete mat krásne spomienky, s každým osve, čo je viac ako vidieť, že sú spolu a nervózni/nešťastní. Skus pre začiatok pracovať na vztahu s mamou, ty už ako dospela vydata žena, ktorá bude raz tiež mamou a ktorá by chcela pre svoje deti najlepšie, ale zaroven byt aj šťastná a naplnená. Urcite keď na to pozrieš inou optikou, pochopíš ju viac. A možno príde čas, aby ste sa stretli aj s jej partnerom 🙂 hlavne si skus neidealizovat vzťah svojich rodičov, lebo ti nám veľakrát nepovedia všetko, aby nás “ochránili” 🙂 čo potom spôsobí zbytocne problémy, keď to celé “buchne”
otoč si to na seba, vydáš sa, porodíš, vychováš, dieťa dospeje, niečo nevyjde a ty sa rozvedieš. a zrazu zistíš, že tvoja dcéra nemá záujem ani podať ruku tvojmu novému partnerovi s ktorým si konečne šťastná.
Lebo ju ego nepustí.
🤔
Esteze su moje dni tak nabite, ze sem chodim iba raz za par dni a teda necitam si komentare pravidelne, az dnes som sa od nedele k tomu dostala. Som rada, ze sa tu najdu aj inteligentne zeny, ktore dokazu situaciu chapat s nadhladom a nebagatelizovat celu situaciu a osobnost cloveka na zaklade jedneho, dlhsieho ci kratsieho prispevku.
Ja osobne by som asi nebola schopna urazat tu niekoho asi ani keby sa tu priznal k vrazde. Aj ked pisem, a vlastne vsetky tu piseme anonymne, povazujem to za absolutne ubohe a primitivne sudit tu niekoho koho absolutne nepoznam a neviem o nom nic na zaklade par viet, ktore napise mozno v smutku, hneve, afekte, mozno niektore veci na zaklade momentalneho psychickeho stavu v danej chvili zamlci, niektore naopak vyzdvihne a pod.
Viem, ze som “neobjavila Ameriku” ked poviem, ze vela zien tu sa sem chodi ventilovat ( stale dokola tie iste mena v kazdej diskusii) po celom dni so svojou narocnou rodinou popripade pracou, a aspon tu su asertivne frajerky ktore vsetkym nalozia co im “patri”, ked v realnom zivote byt nedokazu a nemozu.
Som rada, ze stale sa tu najdu inteligentne baby/zeny a obcas maju chut sa aj k niecomu vyjadrit, ze tu nie su len tie internetove hrdinky 💪😂
Nebud vztahovacna.. napises len par viet, tak to musis cakat. je totiz uplne prirodzene, ze si ludia utvoria obraz len na ich zaklade. Nic ine totiz nemaju. co si cakala?
ano, mozno to obcas znelo aj nelichotivo.. ale tak neprijemna pravda vie zaboliet.
Preco vlastne rovno nepovies mame, ze ano, vies, ze nebola stastna a zelas jej len to najlepsie, pretoze ju mas rada, ale aj ked tvoje racio hovori, ze sa stalo to najlepsie, co sa jej mohlo stat (rozvod, priatel), v kutiku duse sa trapis s akceptaciou momentalneho stavu a sama tomu nerozumies? Preco nezdoraznis mame, ze s nou to nema nic spolocne, ze ju nevinis z nicoho?
Preco nepodas ruku jej priatelovi?
Hrdinsky tu odsudzovat reakcie anonymnych uzivateliek na tvoju adresu je sice pekne, ale zbytocne.. Si schopna odsudit aj vlastne spravanie k mame?
A ano, keby si kamoska a toto mi povies, co si tu napisala, zareagujem rovnako.
nikto ti tu nič zlé nenapísal. keď nevieš prijať iný názor ako si ty predstavuješ, nezakladaj diskusie.
a ešte...tvoja matka má za sebou rozvod, a vlastná dcéra ju nepodrží a neteší sa s ňou z nového vzťahu.
to tiež svedčí o tvojej sebeckosti.
Hlavne, ze vidis, ako to, aky je otec, tak aj aky toxicky vztah mali rodicia a aj tak obvinujes mamu, pokazila si si s nou vztah a nie si schopna nie, ze sa tesit z jej stastia, ale ani len sa stretnut s jej novym partnerom..
V tom vztahovom trojuholniku si ty najviac mimo..
Ako rozmaznany sebecky spratek..
Odporucam tvrdo zapracovat na prijati reality a zlepseni vztahu s mamou!
Toto si od teba fakt nezasluzi.. napadlo ti, ze mozno trpela toxicky vztah tak dlho prave kvoli Tebe?