Ako sa zmieriť so situáciou v rodine?
Ahojte. Chcem sa vyrozpravat a mozno poradit. Mam 33 rokov a pretala som kontakty s mojimi rodicmi. Bola som s nimi od 10. rokov, lebo moja mama ma nechala u babky, vraj jej ma babka zobrala a nechala si prisudit. Babka sa ku mne vsak spravala surovo a bila ma. V 10. si ma vzali rodicia, mama a jej partner, ktoreho som si hned oblubila, lebo sa ku mne spraval milo. S mamou boli stale len problemy. Mala problem udrzat sa v praci, vecne sme nemali peniaze a robila aj mojmu ocovi problemy a starosti. Ked mala zdravotne problemy, miesto ich riesenia bola roky na PN a musela som este ako decko pracovat. Bola na mna kruta, vysmevala sa mi, porovnavala ma robila mi zle. Otec bol slaby a zastal sa ma sem tam, ale zvacsa nie. Cely zivot s nou bol problem, robila zakernosti a velmi mi ublizila. Ako dospelu ma dokonca fyzicky napadla. Rodicia mi narobili kopec problemov a dlhov, ale ja som im nikdy neodmietla pomoc. Najvacsie problemy nastali, ked som otehotnela a zostala sama so synom. Byvali sme spolu s rodicmi, lebo to bolo vyhodne, ale ja som financne do poslednej koruny vzdy podielala. Casto som zarobila viac ako rodicia. Nosila som velke nakupy, jednodcuho co bolo treba vyriesit som vyriesila. Rodicia stale lamentovali, ze nemaju peniaze. Mojho syna sa rozhodil vychovavat moj otec. Strasne na sa neho upol a az tak, ze mna vytlacal a vsetko ki trhal z ruk. Syna rozmaznaval a za mojim chrbtom mu daval velke porcie sladkosti a dovolil mu to co som zakazala. Velmi dlho som sa trapila, lebo som sa bala sama odist, lebo nikoho okrem nich som nemala. Prosila som otca, nech to nerobi, snazila som sa s nim rozoravat, ze dieta potrebuje rezim, nic nepomahalo. Prestal sa so mnoj bavit a vybavene. Bolo to pre mna tyranie. Potom som spoznala mojho partnera, ktoreho mi (ako vsetkych) vybovarali a snazili sa, aby som ostala sama. Otec povedal, ze pre mna bude najlepsie ak si nikoho nebudem hladat a budem sama so synom byvat u nich. Lenze som videla, ze moj syn ma zacina vnimat ako sestru a mojho otca a mamu ako svojich rodicov. Bez mojho suhlasu ho napr. ostrihali alebo si robili co chceli. Okrikovali ma pred nim. Ku mne sa nikdy tak nepsravali a v zivote som od nich nedostala to, co dali mojmu synovi a nikdy sa ku mne nespravali tak ako k nemu. Ja som pre nich bola len penazenka a sluzka. Moj partner sa vsak nedal odradit a doslova ma odtial aj so synom uniesol. Som stastna, ze tam nezijem a myslela som si, ze budeme mat pekny vztah, resp. sa to zlepsi, ale opak je pravdou. Uplne ma odpisali, stale ma odvinuju, ze som nanic matka, ze moj partner je najhlrsi a moje doeta trpi. Nemozem ku nim ani syna posielat, lebo pride naockovany nazormi. Nic s nin nerobia, iba pozeraju TV a krmia ho sladkostami. Neumyva si tam ani zuby a ked ich pekne poziadam, ze sa ma ucit, alebo citat knihu, tak dostanem odpoved, ze co ho chudaka mucim a nech nerozoravam sprostosti. Najnovsie sa rodicia skmaratili aj s maleho babkou (jeho bio otca mamou), s ktorou sa nenavideli a ohovaraju ma a poza chrbat si robia s malym co chcu, tak ho tam ani nechcem pustat. Citim sa vsak bezradna, smutna a znicena. Chcem mat pekny vztah s rodicmi, urobila som uz vsetko a nic nepomaha. Velmi trpim, ze nemam rodinu. Mate podobnu skusenost? Ako sa s tym mam vyrovnat? Co by ste robili?
@lukbe zial nie je, dakujem za radu. A bolo toho este omnoho viac. Som troska, ktora sa vsetkeho v zivote boji a mam uzkosti. Som objednana k psychologovi.
Chudák chlapec, toto dopustiť na vlastnom dieťaťi kvôli nejakej fiktívnej idylke pekných rodinných vzťahov.
Musíš si vyriešiť “veľmi trpím, že nemám rodinu” u psychológa. Lebo radšej žiadna rodina než toto. Môžeš sa obklopiť dobrými ľuďmi, aj keď nie sú rodina radšej. Dufam, že to tvojho syna poznačilo čo najmenej
Stoj si za svojim. Dieťa potrebuje výchovu, hranice a lásku. Nie rozmaznávanie a nie toxické prostredie
Urobila si dobre a držím palce. Psychológ je dobrý nápad.
@bluka2 bala som sa odist. Nemala som v tom case nikoho a rodicia ma zivili tym, ze nic v zivote nezvladnem a na nic nie som dobra.
odstrihnúť dieťa od nich aj seba a užívať si život vo trojici. A dieťaťu sa venovať, riešiť výlety a vysvetľovať a vychovávať. Držím palce
@pribinak dakujem za podporu..
@sasa1310 dakujem Ti
Ach, je mi luto, ze v takychto toxickych rodinach sa “vychovavaju” deti… ale napriek tomu, ake otrasne detstvo a cely zivot ti dali tvoji “skveli” rodicia, sa mi zda, ze si celkom vyspela a nezlomena a schopna osoba. Co sa az tak casto nevidi, ked ma za sebou clovek taketo “zazemie”.
Ja by som sa na tvojom mieste od svojej rodiny uplne odstrihla. Nula kontaktu. Mas noveho partnera, on ma svoju rodinu, skus nadviazat nejake vztahy s nimi. Rozsir mozno svoje kontakty o niekolko blizkych priatelov. Na to, aby si mala rodinu, po ktorej tuzis, nemusite byt pokrvne prepojeni. To, co mas so svojou pokrvnou rodinou je zla krv, a naozaj nie je ziadna sanca (alebo velmi blizka nule), ze by ste to niekedy v buducnosti upratali do takej formy, aku si prajes…
Zelam vela sil ❤️
ty to sama dokážeš lepšie než bez nich. Nemala si šťastie na rodinu. Chápem, že to môže byt ľúto, ale neostáva ti nič ine, než to akceptovať. S odborníkom sa to dá skvelo zvládnuť. Aj jóga je úžasná. Transformuje telo aj myseľ. Synovi urob vramci svojich možnosti niečo lepšie, než si mala sama
Máš partnera, syna. Teraz je to tvoja RODINA. Žite v láske, harmonii, všetko si povedzte.
Medzi tebou a rodičmi urob hrubú čiaru. Zdravie je prvoradé. Vedia, že sa hneváš, ak tvoje dieťa rozmaznávajú a robia si s ním čo chcú. To ohováranie- je to ich problém, nevyriešené svoje problémy. Ignoruj to. Syna k nem nedávaj.
Ver, že si nájdeš priatelov- rodiny, s ktorými budete tráviť voľné chvíle. Niekedy cudzí ľudia viac pomôžu ako vlastná rodina.
Držím palčeky,.. mysli na niečo pekné. Čítaj knihy, choďte spolu na prechádzky do prírody...
Uz mas novu rodinu, aj ked clovek potrebuje tu svoju stale, urobila si preto vsetko, musis sa s tym zmierit.
Ako píšeš, urobila si uz všetko. Až tak, že si skoro prišla o syna pri nich lebo ta odsuvali na druhú koľaj a robili z teba akoby jeho sestru. Pochop, že nie všetci majú šťastie na rodinu. Tvoja rodina je hlavne tvoj syn, ži pre neho a ich nechaj v minulosti lebo ti zničia aj budúcnosť. Nehovoriac o tom, že je absolútne nevhodné aby si tam viac posielala syna. Nájdi si psychologa, pomôže ti niektoré veci pochopit a preniesť sa cez to všetko.
Ja som sa bála ze sa história zopakuje a na konci napíšeš, ze si syna nechala rodičom. Vďaka Bohu ze to tak nie je!
Ty si hlavne musíš začať veriť. Úver sama v seba ze si dobra a zodpovedná matka a potom ti to uveria aj tvoji rodičia. Ty si jeho matka, ty o ňom rozhodujes. Nerozumiem, prečo ho vôbec nechávas (nechavala si) rodičom samého. To bola veľká chyba. Trochu sa odmlč, nech všetko trochu utichne a potom by som tam išla na návštevu na hodinu. Ak by mali sprosté reči, postavila by som sa skôr. A ak to nepôjde ani tak, tak kašli na nich a bud stast a so svojim partnerom. Kamaráti sú niekedy viac ako biologická rodina. Verím že máš nejaké kamarátky.
Tento horor ma svoj happy end... Tvojho chlapa. Už aj najvyšší sa musel zlutovať nad tebou a zoslali ti ho samé nebesia. ⛅🌤️🌦️Váž si, co máš. Na starých sa vyss
. ▪️Dodeptali teba, už nacali aj krpca. Par mesiacov v ich starostlivosti🍰🧁🍫 a chytí ti cukrovku.
Veľmi by vám prospelo vypadnúť na čas niekam do ČR, nenašli by ste tam robotu?
.. byvaj co najdalej od nich.. a nikdy , naozaj nikdy im nedaj svojho syna ani na minutu.. ja by som vlastne nikdy v zivote sa uz s nimi nestretla ...
Hrozny zivot ,uz len na citanie
Dúfam že syn je ešte maličký.. zakroc teraz, nepustaj ho tam vôbec, lebo sa ešte stane že začne odmietať teba a ostane pri nich keď bude starší.. je to tvoje dieťa.. máš priateľa a dieťa - to je predsa rodina..
Navštevuj odborníka, nech sa s tým čo si prežila vyrovnas, aby si sa k nim nemala potrebu stále vracať.. nie je povinnosť ľúbiť svojich rodičov, najmä pokiaľ sa k tebe nikdy nesprávali s láskou..
Och, to je strašné čo i len čítať. Môžem vedieť koľko má chlapček rokov?
Ahoj, nečítala som všetky komentáre ale som na tom ,alebo vola som ppdobne o sa týka rodičov,iná situácia síce,ale ...tiež nemám rodinu, myslím tu pôvodnú.tak isto ma mali ako sluszku a penazenku a až keď som troska dospela a chcela.si založiť rodinu som pochopila.vtedy ma odsúdili lebo som prestala dávať peniaze,naribilai velke problemy,dlhy...no na roman by to bolo.vydala som sa a kontakt som upne prerušila,ale ze celkom.od svadby som ich nevidela ,nikdy u nás neboli,nikdy nevideli moje deti,a deti ich nepoznajú.a tak je to najlepšie.znie to kruto ,ale žiaľ je to lepšie pre vsetkych.Nwchybaju mi.vacsinu detstva ma vychovala babička a ta mi dala všetko, lásku,výchovu, hodnoty...Aj mňa niekedymrzi ze nemám rodinu,myslím tu pôvodnú.Ze sa nemám na koho obrátiť keby nieco,že deti majú 1 starých rodičov,že nieje pomoc aj z mojej strany,d mojej rodiny,nemyslím finančná,ale tak normálne,deti na prázdniny,alebo len tak na výlet,alebo návštevy...a co si budeme hovoriť ta materinský láska chyba aj v dospelosti.Mne ju dávala babička, mama nie,otec dupľom.S manželom sme si vybudovali všetko,domov,rodinyu,zázemie ...prajem.aj tebe aby si sa dokázala.odstrihnut od nich a išla si svoje s partnerom a synom.To je to najlepšie čo môžeš urobiť.drzim ti palce
Myslela som,ze nedocitam. Ak toto nie je vymyslene, tak sa odstahovat aspon o 100 km dalej. A psycholog.