Ako si nájsť cestu k introvertovi?
Vcera sa mi zdoverila kamaratka s nasledovnym problemom: so snubencom maju kratko pred svadbou rozumeju si vo vsetkom az na jednu vec. ona ma potrebu neustale sa rozpravat a o vselicom moznom diskutovat, zdielat svoje pocity a on je typicky chlap- komunikuje len ked musi. kedze ju ma rad vypocuje si vsetky jej pribehy ale on proste nema potrebu sa s nou rozpravat. podla toho co mi hovorila a ako ho poznam ja on je taky typ, vraj bol tak vychovany aj v rodine sa bavili iba o nevyhnutnych logistickych veciach ale nejake svoje radosti starosti spolu neprezivali. pre mna osobne je to tiez netradicne lebo som tiez skor typ ktory si radost aj starosti potrebuje podelit s niekym inym aj ked mam tych s ktorymi ludi iba zopar. ale beriem ze chlapi su v tomto viac uzavreti. jej to vraj velmi chyba lebo aj v predoslych vztahoch aj v rodine je zvyknuta hovorit si o vsetkom a aj mu to povedala. vraj jej slubil ze sa bude s nou snazit viac rozpravat ale ja si myslim ze on sa uz v 35 rokoch zmeni tazko. ona uvazuje ze od svadby cuvne no mne sa to zda prehnane. to ci sa ma vydat alebo nie za nu samozrejme nevyriesim no prosila ma o nejake techniky ako ho "otvorit " a "naucit rozravat sa".
Dobre mi padlo si prečítať túto diskusiu lebo som asi rok vydatá za presne taký typ chlapa a som z toho dosť nešťastná...asi zbytočne 🙂 oni by mi až tak nevadilo že malinko rozpráva a kadecom skôr mi veľmi vadí že nevie prejaviť ani svoju vôľu...skrátka mi na všetko kyvne že dobre aj keď chce niečo úplne iné...ja v domienke že je všetko v najlepšom poriadku si žijem v relat.pohodicke keď tu zrazu je ofucany,ešte viac uzavretý a na moje nenormálne dobiedzanie vychrlí vodopád výčitiek ako je vždy po mojom...x krát som ho prosila nech mi v kľude povie že má iný názor...on radšej nie aby som bola spokojná...trochu už pochopil že musí keď cche byť tiež spokojný ale veľmi mi to nejde...čo s takým chlapom??
@lintu Presne si to vystihla. Tlieskam ti. S mužom sme introverti obaja. Ja som samozrejme tá, čo viac rozpráva, všetko rozoberá. Keď ho niečo zaujme tak dokáže zanietene hovoriť aj on. Mám pár kamarátok a v ich spoločnosti som ukecana, žartujem. Keď prídem do neznámej väčšej spoločnosti cítim sa nesvoja. Mám problém sa zapojiť do reči a chrliť zo seba vtipné historky ako extroverti. Vtedy som pozorovateľ a počúvam. Občas sa zapojim. Neznášam, keď niekto do mňa začne rýpať rečami typu: čo si tak ticho, nebaví ťa to tu, povedz niečo. Niektorí ľudia nevedia tolerovať, že niekto je introvert. Stretla som sa s tým aj v bývalej práci. Mysleli si, že keď som tichá, môžu si všetko dovoliť a keď som sa ozvala, bolo zle. Pritom my introverti sa tiež radi bavíme len potrebujeme dlhší čas kým sa otukame. Treba nás tolerovať. Toľko pohľad z druhej strany 🙂
@karamellova ja budem stručná. Väčšina mužov je takých. Ženy majú väčšiu potrebu zdieľať... všetko 🙂 Mne sa zdá až divné, ak chlap veľa rozpráva. Čo sa týka takého "otvorenia sa", to je zase o inom ako o tom či je to introvert. Je to aj o ich vzťahu. A ten je zdá sa krátky (pokiaľ spolu nechodili 10 rokov pred svadbou 🙂 Tiež si myslím že tlakom na neho nič nezmôže. Uzavrie sa ešte viac. Je to jednoducho jeho osobnostná črta. Hádam ho mala rada takého aký je aj doteraz... Podľa mňa sa u nej len prejavuje stres zo svadby a hľadá všetko možné...
Ja som ten typ co moc nerozprava. Ale ako hovoria kamosky ked sa ozvem stoji to za to. Mam kolegynu co sa jej usta nezavru. Sedim s nou v kancli 15rokov ludia sa ma pytaju ci mi nevadi ze tolko rozprava. Nie lebo ju vypinam 😂😂😂. A na druhej strane viem o ludoch z okolia tolko co malokto. Maju potrebu mi vsetko rozpravat asi ze dam otazku a oni potom idu 😀. Toto sa nezmeni. Taka som . Moja sestra riesi vsetko do detailov. Ja si v duchu popremyslam porozpravam sa sama so sebou a vyjde zo mna ano/nie. V skupine som skor posluchac ako rozpravac ale ked pride na riesenia vsetci melu melu a ja ked sa ozvem ze spravme to takto a takto tak vsetci ze ok. Super. Lebo oni kazdi len svoje hudu ja vypocujem poziadavky vsetkych prekombinujem a vyhodim vysledok. Introvertom sa clovek narodi to nikto nezmeni. Akuat som sa vekom naucila v ukecanom kolektive resp kde je to potrebne zdvorolostne konverzovat a ak sa stratim v texte lebo uz niekto huci privela je tu zazracna formulka : naozaj? To je zaujimavy nazor. A rychlo zapnem sluch 😂😂😂 Zatial si nikto nevsimol. Kecalkovia si vystacia sami.
Ja mam chlapa nie introverta, ale fakt ticheho a emocne sa neprejavuje. Zatial co ja som bola vychovavana v tom, ze si povieme vsetko doma, aj kritiku, aj pochvalu, aj starosti aj radosti, oni si nehovoria nic. Komunikacia ziadna, emocie ziadne. Ked ma nahodou videl plakat prve mesiace, co ja ako emotivny clovek placem aj pri rozpravke, tak to hned chcel riesit, on nechapal, ze revem len tak. Takze introvert uplne neni, ti su ze vraj skor emotivny.. Ale s tym, ze je tichy mam skusenosti.
Ja som ukecana. Som taky ten clovek co vyplna "trapne ticho" v spolocnosti a vzdy vie co povedat. Prvy polrok s nim som si myslela, ze toto trapne ticho musim zaplnat a pritom som sama sebe aj jemu liezla na nervy. Co som sa naucila teda za 3 roky:
1. Netliachat zbytocne. Byt ticho je upokojujuce a rozpravam mu nieco vtedy, ked mam vazne co povedat, tliacham s kamoskami. Tak ma viac pocuva a aj ho to realne zaujima co hovorim.
2. Pytat sa ho otazky, na to ako bolo v praci, aky mal den.
3. Vsimat si temy, o ktorych hovori menej utrzne a tie sa pokusat rozviest - napriklad moj sa vie hrozne nadchnut pri rieseni "problemov", takze tema "co bude s odpadom v oceane" ho celkom zaujme ale tema "co bolo v praci" ani moc nie, pokial mi nejde prave rozpravat o tom, co naprogramovali a kde sa zasekli a ako to riesia a tomu ja uz nerozumiem :D
4. Zmierit sa s tym, ze nikdy nebude vyrecny a obcas ma nestiha pocuvat
Neviem, ked niekoho lubim, nerozisla by som sa s nim a da sa s tym pracovat. Moja rodina na to napriklad nie je zvyknuta, mamka sa furt pytala o com sa bavime a tak, ale minule leto ho pocula mat dokonca asi 5 minutovy "monolog" a skoro jej oci vypadli, tak proste usudila, ze ten clocek hovori vredy, ked ma co povedat. A ja som za to rada lebo ludia fakt tliachaju, vratane mna a jeho matka napriklad snad v zivote z pusy nevypusti nic rozumne, takze ja sa mu obcas ani necudujem, ze on nema potrebu sa tolko vykecavat. Moj partner, ked nieco povie, tak to aspon viem, se stoji za vypocutie 🙂
@junova Cau dvojicka 😂 Ja to mam presne tak isto ☺ Medzi cudzimi sa musim najprv otukat, no pred vlastnymi kecam uplne v pohode... Obcas asi az primoc ako tak sledujem tie reakcie 😁 😁 Fakt drviva vacsina extrovertov by si mala uz konecne uvedomit, ze introverta netreba nejako specialne riesit. Ja viem, ze to ti ludia mozno myslia v dobrom, ale to neustale posmelovanie a udelovanie priestoru k vypusteniu nejakej myslienky vyvolava minimalne u mna presne opacny efekt. V hlave panika, tma, co narychlo povedat vo chvili, pocas ktorej som povodne nechcela povedat absolutne nic. A kedze mam 'vypnute' zvacsa aj tak nic mudre zo seba nedostanem. Teraz ja som v strese z toho, ze by som mala rozpravat, druha strana je v strese, ze nic nehovorim... No k comu je to dobre?
@nusyk co s nim? Nic. Navod ako si sprijemnit zivot si mu uz poskytla. Teraz je len na nom co s nim urobi. Ak si nevie otvorit usta, je to len jeho problem. Nemoze sa za to na nikoho hnevat. Pripadne mu strpci trochu zivot a pritvrd. Rob mu drobne naschvaly aj v malickostiach. Pri tolkom nepohodli sa nauci mozno skor mysliet aj na seba a ozvat sa. Slova a doprosovanie je niekedy na nic. Chce to priamu ukazku 😀
Mozno je to podobny pripad ako moj chlap - je z nepodnetneho prostredia, kde sa proste rozpravat nenaucil a neciti sa tym padom komfortne. Moj akonahle odisiel z domova, velmi sa zmenil, prislo to postupne - ja som ho spoznala ako ticheho domasedka, teraz je z neho chlap, ktory vkuse vyhladava daku akciu, udalost, stretko, ja mu absolutne nestiham, neviem ci sa to snazi dohnat alebo co 😃 Nie je ani dnes z neho mega recnik, ale uz by som ho tichym nenazvala, skor takym, co nehovori za kazdu cenu, co mi vyhovuje. Vyjadril sa, ze sa konecne uvolnil a podla mna aj vela odkukal odo mna a mojho prostredia - tak ako spominaju ostatne baby, treba mu ist prikladom, nenasilne, ak je to len daky blok alebo nezvyk, moze sa to poddat. Ked je u mamy, je ale rovnaky ako kedysi, poker face a cely cas ticho bez zaujmu, zjavne v napati, na kazdu otazku odpoveda jednoslovne. Jeho mama sa totiz bavi tym stylom, ze bud extra doterne, alebo len ako uvod k tomu, aby mohla sama kecat, odpoved ju nezaujima. Ja som preto robila vzdy naopak - ked som polozila otazku, pytala som sa okolo jeho odpovede, aby bolo evidentne, ze ma odpoved zaujima, atd. Skus si odsledovat, aky styl komunikacie je u nich doma, podla mna ti to velmi vela napovie, ked sa o to zacnes zaujimat.
A skutocne nechce pocuvat? ja som tiez introvert, vela nenahovorim, ale velmi rada pocuvam druhych, som praveze rada, ked nie je ticho. DOkonca sa pri zhovorcivych, komunikativnych ludoch citim velmi dobre, lebo vedia vtiahnut do rozhovoru aj mna...Mam manzela, ktory toho narozprava az az a pri nom sa citim dobre, nikdy nie sme ticho, vie zo mna vytiahnut aj to , co by sa nikomu inemu mozno nepodarilo....takze je to aj o tom vzajomnom sulade, ale sa kamoska citi v jeho pritomnosti...
@lintu Presne, aj na mna ked tlacia, ze ved povedz nieco tak zacnem citit stres, paniku a nic duchaplne ma nenapadne. Ale ked ma niekto na mna ustipacnu poznamku, tak zamrznem a v hlave prazdnota a doma ma napadne tolko trefnych poznakok ako som to mohla vratit, ze az🙂 Nie je vzdy lahke zit s touto povahou ale ide to. Co je paradox, moja dcera je totalny extrovert. Syn je skor tichsi. Ja som taka citliva dusa, kreativna, od puberty som pisala basne, malovala, citala knihy. Typicky introvert🙂))
@lenkakravcova 😶ja ziram ako si dala senzačný návod,totiž mám doma tiež partizána,niekedy nepovie ani ok len zahmka tak y dlhšie premýšľam ako na neho....DAKUJEM😉