Ako si navzájom pomáhať a vyjsť si v ústrety
Už som zúfala. Neviem, ako to zhrnúť v týchto pár riadkoch...Podstata problému je, že s manželom máme úplne odlišný názor na vzťahy v rodine. Malichernosť? Pre mňa kľúčová vec. Do narodenia našich detičiek to bolo OK - navštevovali sme sa so svokrou a švarginou skoro každý víkend - bývame v rovnakom meste. Po narodení prvého dieťatka, sme sa navštevovať prestali. Narodilo sa nám tzv. náročne dieťatko - bol problém niekam s ním chodiť. Ale keďže sme starostlivosť (hoci to bolo náročne) zvládali, pomoc sme nepožadovali. Narodilo sa nám ďalšie bábatko, ďalsie....nebudem to celé rozpisovať, ale proste sme sa dostali do situácie, kedy sme už nezvládali nič - manžel mi začal vyčítať, že nie je upratané, ožehlené a pod., ja som navrhovala, nech ni niekto z rodiny príde na 2 hodinky pomôcť, že to vyriešim. Problém, ja vždy potrebujem ku všetkému pomoc...ja som začala mať zdravotné komplikácie (pár príkladov - odviezla ma do nemocnice rýchla záchranná služba, keďže som kojila a hospitalizácia by si vyžadovala umiestnenie na infekčné oddelenie, dali mi vybrať - hospitalizácia bez detí alebo domáce liečenie. Nešlo o nákazlivú chorobu, skôr bol problémový priebeh - dehydratácia, tlak 70/40, celková vyčerpanosť, vybrala som si domáce liečenie. V takomto stave som sa doma starala o deti - nikto z rodiny neprišiel pomoc, ani do nemocnice pre mňa nemal kto prísť - dali mi síce sanitku, ale musela som na ňu čakať 1,5hodiny, čo po neprespatej noci, kedy mi tiekli samé infúzie nebolo bohvie čo. Inokedy - mala som vysoké horúčky, zimnica, spotila som sa a opäť odznovu, celá som sa od zimy klepala - starala som sa o deti - nikto neprišiel pomoc. Bola som seknuta, chrbtica blokovana na niekolkych miestach, nevedela som sa vystriet, brala som injekcie - starala som sa o deti - nikto neprisiel pomoc, hoci v lekárskych správach stále bolo napísané - vyčerpanosť organizmu. To by som ešte prekusla. Nad čo sa však nedokážem povzniesť, že môjmu niekoľko mesačnému bábatku hrozilo ohluchnutie, lebo stále dookola bolo choré, bralo silné ATB, lebo choroby medzi našimi deťmi kolovali skoro trištvrte roka stále dookola. Lekári boli z nás zúfalí - hovorili, že deti máme rozdeliť a ukončiť tie choroby. Nikto z rodiny sa nenašiel, kto by sa postaral o 2 deti...Preto teraz má malinká veľký problém s imunitou a lekári tvrdia, že na 99% bude alergička. Malá potrebovala nutne operáciu a CT a čakali sme, kedy sa jej zlepší zdravotný stav natoľko, že ju budú môcť uspať. Konečne obvodná lekárka skonštatovala, že stav je zlepšený. Manžel dohodol so svokrou, že s ňou do nemocnice pôjde ona, aby som sa ja mohla doma postarať o zvyšné deti (manžel si z práce nemohol zobrať voľno). Dohoda bola, že popoludní ich ja do nemocnice zaveziem. A na obed už moja svokra bola opitá, takže do nemocnice s ňou ísť nemohla. Naproti tomu keď boli deti mojej švagrinej choré, nasťahovala sa k nim, aby jej s deťmi pomohla. Pravidelne sa jej stará o deti, keď chce ísť švagrina na dovolenku len sama s partnerom prípadne ide s nimi, veď inak by švargina "z dovolenky nič nemala, vôbec by si neoddýchla". Keď sa švagrina učila na skúšky, išla sa učiť na celý mesiac na chatu, aby mala kľud, za ten čas sa jej svokra starala o deti atď, atď. A to ma neskutočne vytáča a vyvoláva hádky medzi mnou a manželom. On povie, že oni nám nie sú povinný pomáhať. Ja tvrdím, že keďže sme rodina, pomoc by sa mala dostať tomu, kto ju potrebuje viac alebo všetkým rovnako. Manžel tvrdí, že svokra pomáha švagrinej preto, že je aj jej kamarátka. No podľa mňa je predovšetkým matka a to tak môjmu manželovi ako aj jeho sestre. Ja som nežiadala, aby sa prišla starať o mňa, ja som len chcela, aby bolo postarané o deti, ktoré sú rovnako jej vnúčatmi ako vnúčatá švagrinej. A čo je ešte horšie, mám pocit, že aby si ich rodina ponechala status skvelej rodiny, tak manžela v podstate vždy presvedčia, že pomoc nepotrebujeme., že za upratovanie, výchovu a pod. je zdpovedná manželka. Že aby manžel nepripustil, aby som rozbila ich rodinu alebo niečo podobne. Manžel sa o rozhovoroch s nimi vyjadruje len veľmu útržkovite. Obšas sa niečo dozviem, keď sa zmení jeho správanie a ja sa snažím zistiť, čo je vo veci. Okrem toho všetkého mi manžel vyčíta, že sa s nimi nestretávame (naozaj mám problém stretnúť niekoho z nich po tomto všetkom) a že som nahnevaná, keď je s nimi v kontakte. Ešte pár príkladov na záver. V minulosti sa stalo, že svokra prišla párkrát pomôcť. Ako to dopadlo..V izbe boli rozhádzané hračky. Ja som hovorila svokre, že by som potrebovala popozerať nejaká nábytok, aby sme mohli hračky upratať tak, aby si niektoré z nich museli pýtať, lebo inak sa roztratia (ako napríklad puzzle a pod.) a aby každá hračka mala svoje miesto. Reakcia svokry bola, že je to tým, že deti majú veľa hračiek a pokiaľ som sa varila, ona zobrala igelitové vrece a ktoré hračky jej prišli pod ruku do vreca nahádzala (to znamená, že zostali nekompletné puzzle, stavebnice , skladačky a pod.) Vrece dala do pivnice a podľa nej rýcho problém vyriešila. Prišiel domov manžel a deti sa začali byť o jedinú krabičku modelíny, ktorú našli. Manžel mi vynadal, že kde som to upratala a máme bordel, preto sa nič nedá nájsť a pod. Tak som ho usmernila, že to jeho mamulienka nahádzala do vreca veci, čo jej prišli pod ruku a "vyriešila" problém s hračkami. Výsledok - ja som bola zlá - útočím na jeho matku, ktorá nám chcela pomôcť. Príklad 2: svokra prišla pomôcť - keďže sa deti výnimočne pekne hrali, išla som veďla do miestnosti vybaliť veci, ktoré mal manžel na pracovnej ceste a ktoré sme sa už týždeň na chodbe potkýňali. Dvere som mala otvorené, takže keby som bola počula, že je treba niečo riešiť, hneď by som bola prišla. Inak všetky deti som kŕmila, prebaľovala, prezliekala a pod. ja, svokra tam naozaj len sedela, prípadne sa s nimi hrala. Večer som dostala od manžela vynadané, že prečo takto preťažujem jeho matku, že chudera bola na deti sama. Nepomohlo, ani keď som mu vysvetlila, že to bolo možno 7 minút, čo som vybaľovala jeho veci a vtedy sa nič nedialo a inak som sa úplne o všetko starala ja...Som zúfalá...už ďalej nemôžem...Ako je to u Vás?
@aliza
jak poznas vzornou mamicku? 🙂
jak poznas, ze pise mamicka? 🙂
poznas jen "telenovelu" obcas ne na prvni pohled, ale az na druhy 😀 😀 😀
Trebas ji krivdim,ale muj nazor je ten, ze mela reagovat na to, co jsem napsala..ne, ze bych pozadovala odpoved, ale na takovou reakci to chce zpetnou vazbu 😉
@irriss ved vies, ako som to myslela, s tou vzornou mamickou..vsetky tie, co sa snazia poradit a su tu uz dlhsie, ako dnesna registracia...nejak ma nenapadlo vhodne slovo...a myslim, ze uz sa celkom da rozoznat, kto sa len zabava a kto ma naozaj problem. ak by sa chcel niekto zabavat, tak podla mna napise viac, ako jeden prispevok a drazdi svojimi prispevkami co najviac, ale temy, ako tato tu, mi pripadaju ako vykrik o pomoc a zeny, ktore nechaju po sebe sliapat manzelom, sa rychlo stiahnu, ak im niekto zacne pisat pravdu lebo pravda sa velmi tazko prijima a najma pravda boli. Najlepsia obrana je ignoracia, tvarenie sa, ze to pravda nie je.
@aliza
vetsinou to prave bylo tak, ze autorka hodila temu na diskusi a nechala to byt...maminky mezi sebou diskutovaly a vetsinou se stretly😉...a uplne zbytecne, protoze autorka nejevila zajem...
to, ze nekdo neprispiva je vlastne dukaz i toho, ze se boji zamotat se do odpovedi, proto nevydava temer zadne informace o sobe..kdyz se lze, tezko se udrzi "lziva pravda" 😉
je to sporne.. 🙂
ja doufam, ze prijde.. 🤐
@zufala1 problem moze byt aj v tom, ze manzel Ta nepodrzi a nepomaha Ti dost. Moj Otec podobnym sposobom nikdy nepodrzal moju Maminu. Jeho Matka a sestra boli vzdy lepsie, sikovnejsie, atd. skratka nedotknutelne. Aj ked musim povedat, dospela som a vidim, ze rozmyslaju vo vela veciach sorry za vyraz ale sedliacky, naivne, zaostale. Dodnes som nepochopila preco mojej Mame sa usli len urazky a ponizenie ked mala iny nazor ako babka. Otec tiez nepomaha v domacnosti. Ma nazor, ze zena sa musi starat o vsetko, lebo muz zaraba. V tychto veciach ma jednoducho zaostale nazory (presne ako jeho mat). Čuduj sa ale, v inych veciach sa chova normalne. Jednoducho je to akasi "choroba", tazko to zmenis.
Ja si myslim, ze:
- Nema vyznam svokru volat, lebo z celeho sa vykluje len to, ze budes zasa zla Ty. Aj tak nevie spravit veci tak ako Ty. Ty vies najlepsie co a ako chces. A keby mala iny nazor, zase by sa Ti usla len kritika.
- Ak Ti manzel nepomaha dost, zaplatte si nejaku pani.
- Skus sa s manzelom porozpravat o vypomoci, ale NIE na temu "tvoja matka, svagrina" ani ho prilis nenut, aby Ti on pomohol, kedze chodi do prace, hladajte ine riesenie.
- Neviem ake su deti vekovo stare, ale prve by ste uz mozno mohli dat do skolky.
- Mozno by si obcas mohla zavolat k sebe nejaku svoju kamaratku na hodinku...len tak na pokec. Hodinku zvladnes a mozno Tvoje myslienky trosku nasmeruje inak.
- Mam pocit, ze si uz podrazdena a nervozna z toho celeho (necudujem sa tomu), ale ak budes rozmyslat takto dalej, bude to este horsie. Musis prestat mysliet stale na to, co sa Ti zleho uz stalo a nepomohli Ti, lebo takto pestujes len nenavist a nakoniec to nici Teba. Predstav si, ze neexistuju, ani s nimi nerataj, ani sa s nimi nekontaktuj. Bude sa Ti lepsie dychat uvidis. Od ludi, ktori Ti len ublizuju sa treba distancovat.
- Nekritizuj manzelovu matku ani svagrinu pred nim (postazuj sa kamoske), lebo ho to len poriadne nastve. Bud nic nehovor, alebo prikivni a mas pokoj. Tym padom budes aj Ty menej kritizovana.
Mylsim, ze to musis dobojovat sama. Nepomozu Ti tí, ktorí Ti nepomohli uz x-krat. Prajem Ti vela sil.
Prosim vas a co sa vam zda divne na tom uvodnom pribehu? Podla mna dost bezna forma fungovania v podaktorych rodinach - muz dedinsky balik, co zene vynada pre neporiadok a este to zhrnie do bonmotu, ze vychova deti a domacnost je zodpovednost zeny a jeho rodinka, ktora je natolko "citliva", ze nepomoze ani vtedy, ked zena ochorie ci deti idu do spitala. No nic vynimocne, zas jedna co si blbo vybrala. Byt na mieste zufalej, v prvom rade porobim poriadky s muzom. Vskutku citlivy, chapavy manzelik! Nechat zenu choru padat na hubu a kukat sa na to, tak to chce kus odvahy! Nepacia sa mi podaktore rady typu, ze kolko deti si dotycna narobila tolko ma zvladat a sama lebo aj ine su same. Ruku na srdce, kolkym z vas by dobre padlo keby bol niekto dostatocne empaticky a ponukol pomoc, aby ste si vy na par hodin vydychli, ze? Je to uplne normalne a prirodzene, ze potrebujeme sem tam vypnut, zrelaxovat a nacerpat energiu. A ked mame okolo seba ludi, ktori nam k tomu mozu, chcu a vedia pomoct, tak to je skvely pocit. Nie sme roboti. Ani autorka pribehu nie! Poviem to tak ako to je, ma na hovno rodinu a ma na hovno muza. Co uz, ale da sa aspon poriesit ten muz. Pan neni v domacnosti na ozdobu, este raz by si nechal kufor pod nohami a este bol sprosty (to zdrbkanie dotycnej ked neustrazila deti za par minut vybalovania toho kufra) tak kufor aj s nim by letel vdusnou ciarou! Taku este nehrali, aby niekto so mnou takto zametal. Sa divim skor tomu, ze to poniektore nechaju do takychto situacii zajst. Snad to je prva vec, ktoru si zistujem u chlapa, ked sa javi ako potencialny partner - aky ma vztah k rozlozeniu prace v domacnosti, nakolko si zenu vazi pre nu samu, ci ju ma za sluzku. A podla toho si vyberam. Takze tu treba zacat. Kaslat na rodinu. Ostatne, o pomoc nespolahlivej ozratej svokry by som ani nestala. To je ako psovi na ocas deti uviazat.
aj ked je mozno tato tema vymyslena, je zial, vela podobnych rodin a vela zien v podobnej situacii, cize aj ked sa uz zakladatelka viac neozve, mozno tato dikusia pomoze otvorit oci nejakej inej mamicke
@aliza
urcite, jen je dulezite "nepropadnout emotivne " tematu jako se to stalo castokrat v minulosti...
p.s. i kdyz si myslim, ze "naucnych knih" je hodne...a hazet sem temata s tim, ze mohou byt uzitecna pro ostatni, kdyz jde o zdravou diskusi a zdravy pristup, ktery se blizi realite...tak to by bylo smutne...
to bychom tady kazda mohla napsat-vymyslet nejakou temu a vzdalit se k zehleni.. 😉
Dulezite je dotykat se realne virtualnich temat...pokud nabydeme myslenky, ze je to jedno, je vsechno zbytecne...
Proc vymyslet temata jen proto, ze na nekoho budou pasovat?
asi jsem se do toho zamotala.. ☹
@irriss prepac mi, ale ja som sa tiez registrovala len teraz a chodim citat na konika uz daaavno - este som bola tehotna, ked som si vsetky temy o krcku maternice a otvarani citala...potom o porode, ktory sa blizil aj pre mna... o narocnych detoch, atd. Keby mne si taketo veci napisala, ked mam problem, ja by som uz neodpisovala ☹
Len preto, ze sa registrovala dnes? A ja som sa registrovala vcera...
@zaneta333
no comment... 😉
p.s. beres to osobne a to je chyba.. 🙂 je nekolik souvislosti, ktere neni snadno vysvetlovat... 😉
nepodezrivam toho, kdo se zapsal dnes..ja jsem taky prisla v jeden den - kdy pro davne zaregistrovane ten den me registrace bylo "dnes"..
nebudu to resit, jinak se pozornost obrati opacne...ma reakce nebyla provokace...ale informace...precti si to vsechno, nejlepe vsechny diskuse od maja, pochopis o cem se bavim..zainteresovane to vedi..a pokud jsi tu ctes uz dlouho, mela bys vedet o co go..pokud ne...nema smysl se rozcilovat 😉
ok mozno beriem, ale ved ten pribeh nie je az tak nezvycajny... moja Mama po 24-ke (zdravotnicka) tiez bola so mnou sama a Otec furt u Babky, alebo svoju sestru vozil kade-tade... Stlacala som Mame oko, aby sa prebudila a nevedela som pochopit, ako moze byt taka unavena. Otca by nenapadlo, aby jej pomohol, dokonca kolkokrat jej vynadal, ze neumyla riad...
Inak teraz ked mame babatko a treba vstat v noci, nadranom, velmi dobre mi padne, ked Manzel vstane a nakrmi, prebali, alebo len poda dudel. Niekedy doslova odpadavam. Nastastie on mi vela pomaha. A potom uz cez den az do polnoci sa staram zase ja viac.
Chlap, ktorý bol vychovavany ako zufalej manzel je teda dost kriz 😖
@irriss to to je problém na všetkým fórach, nie iba na modrom koníkovi....
lebo je dosť ľudí, čo si všade vymýšla nejaké otázky a potom sa na tom zabáva a práve to spôsobí často problém ľudom, čo ozaj potrebujú radu, ale si založia kvôli anonymite nový nick alebo na dané fórum chodia už dlhšie, ale len ako pozorovatelia a nie sú aktívny, potom sú aj takí podozrievaní z toho, že sa zabávajú.
ono fakt ťažko určiť, či ide o reálny problém alebo sa niekto len zabáva a kráti si dlhú chvílu.
vždy je riziko, že poradíš niekomu, kto radu nepotrebuje a len sa zabáva, internet je až príliš anonymný
@aliza
mozna... 😉 snad... 😉
ale vsimni si toho, ze na MNE nereagovala a to se mi stane vzdy, kdyz to nakonec "smrdi"...
vem si, ze jsem ji napsala temer HNED, reakci jsem si "zaslouzila"...JA osobne a troufam si rict, ze i vetsina z nas by se nad takovym prispevkem, jaky jsem ji napsala ja, aspon zamyslela, nadychla a reagovala..ale ona nic...a to mi silne neco pripomina..☹