Ako si navzájom pomáhať a vyjsť si v ústrety
Už som zúfala. Neviem, ako to zhrnúť v týchto pár riadkoch...Podstata problému je, že s manželom máme úplne odlišný názor na vzťahy v rodine. Malichernosť? Pre mňa kľúčová vec. Do narodenia našich detičiek to bolo OK - navštevovali sme sa so svokrou a švarginou skoro každý víkend - bývame v rovnakom meste. Po narodení prvého dieťatka, sme sa navštevovať prestali. Narodilo sa nám tzv. náročne dieťatko - bol problém niekam s ním chodiť. Ale keďže sme starostlivosť (hoci to bolo náročne) zvládali, pomoc sme nepožadovali. Narodilo sa nám ďalšie bábatko, ďalsie....nebudem to celé rozpisovať, ale proste sme sa dostali do situácie, kedy sme už nezvládali nič - manžel mi začal vyčítať, že nie je upratané, ožehlené a pod., ja som navrhovala, nech ni niekto z rodiny príde na 2 hodinky pomôcť, že to vyriešim. Problém, ja vždy potrebujem ku všetkému pomoc...ja som začala mať zdravotné komplikácie (pár príkladov - odviezla ma do nemocnice rýchla záchranná služba, keďže som kojila a hospitalizácia by si vyžadovala umiestnenie na infekčné oddelenie, dali mi vybrať - hospitalizácia bez detí alebo domáce liečenie. Nešlo o nákazlivú chorobu, skôr bol problémový priebeh - dehydratácia, tlak 70/40, celková vyčerpanosť, vybrala som si domáce liečenie. V takomto stave som sa doma starala o deti - nikto z rodiny neprišiel pomoc, ani do nemocnice pre mňa nemal kto prísť - dali mi síce sanitku, ale musela som na ňu čakať 1,5hodiny, čo po neprespatej noci, kedy mi tiekli samé infúzie nebolo bohvie čo. Inokedy - mala som vysoké horúčky, zimnica, spotila som sa a opäť odznovu, celá som sa od zimy klepala - starala som sa o deti - nikto neprišiel pomoc. Bola som seknuta, chrbtica blokovana na niekolkych miestach, nevedela som sa vystriet, brala som injekcie - starala som sa o deti - nikto neprisiel pomoc, hoci v lekárskych správach stále bolo napísané - vyčerpanosť organizmu. To by som ešte prekusla. Nad čo sa však nedokážem povzniesť, že môjmu niekoľko mesačnému bábatku hrozilo ohluchnutie, lebo stále dookola bolo choré, bralo silné ATB, lebo choroby medzi našimi deťmi kolovali skoro trištvrte roka stále dookola. Lekári boli z nás zúfalí - hovorili, že deti máme rozdeliť a ukončiť tie choroby. Nikto z rodiny sa nenašiel, kto by sa postaral o 2 deti...Preto teraz má malinká veľký problém s imunitou a lekári tvrdia, že na 99% bude alergička. Malá potrebovala nutne operáciu a CT a čakali sme, kedy sa jej zlepší zdravotný stav natoľko, že ju budú môcť uspať. Konečne obvodná lekárka skonštatovala, že stav je zlepšený. Manžel dohodol so svokrou, že s ňou do nemocnice pôjde ona, aby som sa ja mohla doma postarať o zvyšné deti (manžel si z práce nemohol zobrať voľno). Dohoda bola, že popoludní ich ja do nemocnice zaveziem. A na obed už moja svokra bola opitá, takže do nemocnice s ňou ísť nemohla. Naproti tomu keď boli deti mojej švagrinej choré, nasťahovala sa k nim, aby jej s deťmi pomohla. Pravidelne sa jej stará o deti, keď chce ísť švagrina na dovolenku len sama s partnerom prípadne ide s nimi, veď inak by švargina "z dovolenky nič nemala, vôbec by si neoddýchla". Keď sa švagrina učila na skúšky, išla sa učiť na celý mesiac na chatu, aby mala kľud, za ten čas sa jej svokra starala o deti atď, atď. A to ma neskutočne vytáča a vyvoláva hádky medzi mnou a manželom. On povie, že oni nám nie sú povinný pomáhať. Ja tvrdím, že keďže sme rodina, pomoc by sa mala dostať tomu, kto ju potrebuje viac alebo všetkým rovnako. Manžel tvrdí, že svokra pomáha švagrinej preto, že je aj jej kamarátka. No podľa mňa je predovšetkým matka a to tak môjmu manželovi ako aj jeho sestre. Ja som nežiadala, aby sa prišla starať o mňa, ja som len chcela, aby bolo postarané o deti, ktoré sú rovnako jej vnúčatmi ako vnúčatá švagrinej. A čo je ešte horšie, mám pocit, že aby si ich rodina ponechala status skvelej rodiny, tak manžela v podstate vždy presvedčia, že pomoc nepotrebujeme., že za upratovanie, výchovu a pod. je zdpovedná manželka. Že aby manžel nepripustil, aby som rozbila ich rodinu alebo niečo podobne. Manžel sa o rozhovoroch s nimi vyjadruje len veľmu útržkovite. Obšas sa niečo dozviem, keď sa zmení jeho správanie a ja sa snažím zistiť, čo je vo veci. Okrem toho všetkého mi manžel vyčíta, že sa s nimi nestretávame (naozaj mám problém stretnúť niekoho z nich po tomto všetkom) a že som nahnevaná, keď je s nimi v kontakte. Ešte pár príkladov na záver. V minulosti sa stalo, že svokra prišla párkrát pomôcť. Ako to dopadlo..V izbe boli rozhádzané hračky. Ja som hovorila svokre, že by som potrebovala popozerať nejaká nábytok, aby sme mohli hračky upratať tak, aby si niektoré z nich museli pýtať, lebo inak sa roztratia (ako napríklad puzzle a pod.) a aby každá hračka mala svoje miesto. Reakcia svokry bola, že je to tým, že deti majú veľa hračiek a pokiaľ som sa varila, ona zobrala igelitové vrece a ktoré hračky jej prišli pod ruku do vreca nahádzala (to znamená, že zostali nekompletné puzzle, stavebnice , skladačky a pod.) Vrece dala do pivnice a podľa nej rýcho problém vyriešila. Prišiel domov manžel a deti sa začali byť o jedinú krabičku modelíny, ktorú našli. Manžel mi vynadal, že kde som to upratala a máme bordel, preto sa nič nedá nájsť a pod. Tak som ho usmernila, že to jeho mamulienka nahádzala do vreca veci, čo jej prišli pod ruku a "vyriešila" problém s hračkami. Výsledok - ja som bola zlá - útočím na jeho matku, ktorá nám chcela pomôcť. Príklad 2: svokra prišla pomôcť - keďže sa deti výnimočne pekne hrali, išla som veďla do miestnosti vybaliť veci, ktoré mal manžel na pracovnej ceste a ktoré sme sa už týždeň na chodbe potkýňali. Dvere som mala otvorené, takže keby som bola počula, že je treba niečo riešiť, hneď by som bola prišla. Inak všetky deti som kŕmila, prebaľovala, prezliekala a pod. ja, svokra tam naozaj len sedela, prípadne sa s nimi hrala. Večer som dostala od manžela vynadané, že prečo takto preťažujem jeho matku, že chudera bola na deti sama. Nepomohlo, ani keď som mu vysvetlila, že to bolo možno 7 minút, čo som vybaľovala jeho veci a vtedy sa nič nedialo a inak som sa úplne o všetko starala ja...Som zúfalá...už ďalej nemôžem...Ako je to u Vás?
@sante81 nie všetky babky su materské typy, moja mama nie je a nikdy nebude, je rada že má od nás súrodencov už pokoj a vnúčatá ju nijak ale nijak nelákaju , žije vo svojom svete telenoviel a červenej knižnice. Ja som ju nikdy nenutila, lebo by to bolo k ničomu , ona nervozna lebo má na " krku deti ", deti nervozne lebo sa s "ňou nedá baviť " a ja nervozna z nich 😒 .
Takže tadialto cesta u mna nevedie.
Nie je rozhodujúci počet detí, ale napríklad v akom veku sú, či sú choré alebo je potrebné chodiť s nimi po vysetreniach, chodiť na špeciálne cvičenia a nemá sa vtedy kto postarať o ostatné, je aj dôležité akú povahu deti majú a pod. . Moja mama je pár stoviek km, ale to je jedno, lebo od nej som nikdy pomoc nemohla čakať. O mňa sa starali starí rodičia, bývali sme spolu s nimi.
Je mi jasné, že nikto nemá povinnosť nikomu pomáhať. Mňa len veľmi mrzí, tá nespravodlivosť. Švagrinej sa pomáha so všetkým - kamarátka neplánovane prišla do mesta a musí si ísť s ňou sadnúť, tak sa svokra postará o deti a pod. a na druhej strane môjmu dieťatu hrozia doživotné trvalé následky a nikto nemá záujem pomôcť. Ďalšia vec je, že napriek maximálnej snahe sme to zvládnuť sami nevedeli a ani nevieme (ako napríklad, keď nám nezávisle od seba všetci lekari odporúčali rozdeliť deti, aby si neustále nevymieňali medzi sebou choroby a konečne sa uzdravili, mimochodom aj oni tvrdili, že ich máme dať rodine a že nechápu postoj starých rodičov a pod.) alebo proste preto, že nedokážem byť na dvoch prípadne viacerých miestach naraz. Pomoc svokry som oceňovala do momentu, kedy všetko čo urobila sa otočilo proti mne - vždy som ja dostala vynadané - že ju preťažujem, hoci celý čas len sedela a ani sa z miesta nepohla a pod. A preto si proste myslim, ze pokiaľ je to funkčná rodina, tak takto by sa k sebe správať nemala. Zdá sa mi ich prístup nespravodlivý a cítim sa ako outsider. Našu situáciu dôverne poznajú (nedá sa to detailne opísať na tomto fóre, oni majú podstatne lepšie informácie podložené odporučaniami lekárov). Manžel prisľúbil už cca 1,5 roka dozadu, že ich o pomoc požiada, takže mali aj oficiálnu žiadoť. Výsledok žiadny. A aj to čo nám sľúbili, napríklad, že svokra pôjde s malou do nemocnice a pod., sa nakoniec nekonalo.
boooze uplne chapem ako sa citis, ale starostlivost o deti a domacnost je bohuzial iba na vas DVOCH, myslim, ze tvoje vztahy so svokrou nie su dobre, tak sa necuduj, ze k vam nechce chodit...ja tiez nemam nejaky super vztah so svokrou, boli casy, ked sme sa aj niekolko mesiacov nevideli, ked sme prisli k nej na navstevu navarila som ja (ved aby sa zahrala s vnucatkami 😠 ) ...ALE...pochopila som, ze to bude vzdy matka mojho manzela, ktory aj ked ma na nu tiez pripomienky, ju vzdy bude lubit, ako syn svoju mamu...takze...zacala som od seba, to co mi vadilo, som jej bez emocii a kriku narovinu povedala...boli sme spolu na chalupe, nezucastnila sa oslavy dcerkinych 2r? bolelo, ze radsej si isla citat knizku, ale nevadi, aspon nam odpadol dovod jej nieco kupovat na jej narodky...dokonca sa aj stazovala, ze sme jej nezagratulovali...ja som povedala...vies ja som tvojmu synovi pripominala, ze budes mat zachvilu narodky, ale vykaslal sa nato, vsak to poznas...ale tymto som tu kapitolu uzvarela, ziadne utrpitelske pocity, ziadne negativne city k nej nechovam...teraz bola u nas 10 dni a bolo to super, vyborne som si oddychla, raz sama od seba povysavala, bola som u doktorov, na nakupoch, raz som varila ja, raz ona...jednoducho som si z toho vztahu vybrala to pozitivne, nikto nie je dokonaly, ani ona, ani ja, ale je v zaujme mojej rodiny, aby sme spolu ako-tak vychadzali..
takze uplne chapem, ze pri detoch a zlom zdravotnom stave si uuuplne unavena, ale pomoc od nich si nemozes vynutit, musis zacat od seba a zbavit sa negativnych emocii voci nej, aby k vam sama rada chodila, ak vsak ani napriek tomu tak nebude, nemozes s tym nic robit..
a zapriahni viac manzela, a btw on si tiez moze zobrat OCR...
a s tymi hrackami to robim rovnako ako tvoja svokra...mam s tym iba najlepsie skusenosti, cim menej je hraciek v izbe, tym je tam vacsi poriadok a viac sa vedia sustredit na hru a viac zapajaju fantaziu do hry..takze ak vidim, ze sa s niecim uz dlhsie nehrali na isty cas to schovam a az po dlhom case vybalim...niektore "prkotiny" rovno hadzem do kosa (jasne, aby to nevideli)
suhlasim s tym, ze pomoc od rodiny nema byt automaticky ocakavana. Na druhej strane ma velmi zaraza skutocnost, ze matka je totalne vycerpana, na hranici kolapsu a anapriek tomu sa nenajde nikto, kto by pomohol..............a to podla mna v poriadku nie je........mam pocit, ze manzel je ako dieta navyse o ktore sa treba starat............ok, nezatazujme siroku rodinu, ale partnerovi by som ten kufor postavila rovno do postele, alebo minimalne tak, aby si na nom rozbil hubu, ked sa potkne.........
@zufala1 Koľko máš vlastne detí? V príspevku píšeš o narodení dvoch, ale občas sa tam naznačujú tri... Aké sú staré?
Viem si predstaviť, že to máš ťažké, ak si v podstate sama na tri deti a do toho chorá... (Sama hovorím, že ženská s malými deťmi si ani nemôže dovoliť ochorieť. 🙂 )
Ja tam vidím dve roviny - 1. bežný rodinný život, práca v domácnosti - tam naozaj nemá zmysel sa rozčuľovať, že ti svokra nepomáha, prípadne pomáha blbo. Tu ti má pomôcť v prvom rade manžel, a ak sa ti svokra ponúkne na pomoc, tak prijať, poďakovať a nekritizovať. Ak sa ti nepáči, ako to robí, tak jej povedz, ako by si to trebárs viac ocenila či potrebovala, ale rozhodne tak, aby nemala pocit, že prišla "za dobrotu na žobrotu".
2. výnimočná situácia ako napr. tvoj pobyt v nemocnici. Tu si myslím, že by rodina, pokiaľ aspoň trochu môže (a manžel to z nejakého dôvodu nezvláda), mala pomôcť. Ale tu zase nepíšeš nič o svokre - chodí ešte do práce? čo tvoji rodičia? požiadali ste ju o pomoc, alebo len sedíš so smutným pohľadom a čakáš, kto to konečne pochopí? A tu by som čakala, že o pomoc požiada minimálne mažel spolu s tebou, alebo to dohodne so svojou matkou sám. Pokiaľ by som ja musela ísť do nemocnice, a manžel nemôže odísť z práce, a zároveň je tu nejaká stará mama, ktorá sa môže o deti postarať, tak by som ju neváhala osloviť. Lenže zase, ak odmietne, hnevať sa síce môžem, ale čo s tým ako ďalej? No, manžel si BUDE MUSIEŤ zobrať dovolenku a zvládnuť to sám. A pestovať si averziu voči svokre nemá zmysel, nečo kôli tvojim nezhodám pripraviť deti o starú mamu?
Takže záver - povinnosť svokra pomáhať nemá, aj keď si viem predstaviť situácie, kedy by som to od nej očakávala...
A že uprednostňuje švagrinú a jej deti? To je výhradne jej vec, a v tvojom probléme je to úplne mimo diskusiu. To je proste fakt, ktorý musíš prijať.
@zufala1 ja ti to poviem tak. ze nie si sama. je tu viacej takych mamiciek ktorym nema kto pomoct. ja som nikdy neziadala pomoc od mojej rodiny ale ked ju ponukli tak som ju prijala. a to sme byvali u majich rodicov 2 roky. ale obaa su zamestnany a bolo mi jasne ze uz jedny deti vychovali a s vnucencami sa maju len potesit. a svokrovci?mm brat ich zatazuje naplno svojimi detmi. takze pol roka byvame v novom byte a oni k nam ani nemozu prist lebo sa o ne staraju. ja som si na to zvykla a uz nevolam. radsej si to vzdy nejak zariadime sami. ale teba sa chcem opytat preco namiesto pytania pomoci po rodine nepytas pomoc od manzela? nech on uprace ked je neporiadok.
@elephant zdieľam rovnaký názor. Treba sa na veci pozerať aj očami iných. Ak by svokra mala POVINNOSŤ participovať na riešení problémov synovej rodiny, tak by bolo spravodlivé, aby mala aj PRÁVO rozhodnúť o tom, koľko si môže jej syn narobiť detí. 😀
Mám bratranca, ktorý sa s holou riťou oženil, manželka hneď otehotnela, sú bez peňazí, nemajú s prepáčením čo žrať a ona si otehotnie zase. No a teraz synáčik chodí svojej matke vykrikovať, aká je hnusná, že im nechce pomáhať a finančne ich podporovať. Jasné, že ho poslala do prdele. On je zodpovedný za svoju rodinu. A nebude mu chodiť pomáhať, keď o to žiada takýmto štýlom.
Zas zmenili názov témy, ledva som to našla... 😠
@zufala1 nepáči sa mi, že neustále riešiš, čo švagriná...
A na počte a veku detí záleží! Je to dôležité pre mnoho vecí - chodia už do škôlky, na krúžky? Jedno môžeš mať v škôlke, druhé zobrať ke lekárovi... a keď to nejde inak, tak proste naložím všetky deti a idem so všetkými, čo mám robiť?
Na to, aby si dostala konkrétne rady, ako na to, píšeš príliš všeobecne... Je tu dosť veľa matiek so 3-4-5 a viac deťmi, ktoré by ti mohli napísať, ako to zvládajú... Ale chceš to vlastne počuť? Alebo ide len o to si na svokru ponadávať?
@zufala1 ked mas tak pracovne vytazneho manzela a viacero malickych deti tak si zaplat nejaku starsiu pani alebo studentku a nech ti pomoze ona... a nemusis sa nikomu doprosovat...
na jednej strane pises negativne na svokru a na druhej strane chces aby ti pomahala.... no neviem...
a bohuzial je dost bezne a podla mna aj normalne ze mama a dcera maju k sebe blizsie ako nevesta a svokra
@elephant - kolko ma deti si este musi rozmysliet 😅 Tento styl pisania je mi z inych rozpravok doverne znamy 🙄
No ako pise irriss, vikendova story hodena do "priestoru" fora, ale tentokrat sa drzim mimo, pomahat riesit vymyslene problemy ma akosi prestava bavit 🙄
@anjelicek26 😀 no veď uvidíme! Môj voľný čas už vypršal, musím sa zase pustiť do vysávania, dať piecť chlieb, zobrať 2 deti z 3 na spievanie, potom nákupy s manželom.... 😀 Ale ešte sem budem nakukovať 🙂
@elephant - no moje dieta sa odmieta zobudit 🙄 Uz spi vyse tri hodiny. Upratane, navarene, potrebujem ist do mesta kopu veci vybavit a - nic - maly chlap spi. Asi dame budicka 🙄
aj ja mam tri deti a som sama nikto mi nepúomoze no co uz som si zvykla a naucila som sa vsetko robit sama ked som bola chora zvracala som deti chudatka sedeli pri mne muz bol na tyzdnovke a nikoho to nezaujímalomusela som prezit a íst dalej tak zdvihni hlavu a urob to aj ty nikto nieje povinny ti pomahat ani svokra ani svagrina naut sa to robit sama zaujímalo by ma kolko rokov maju tvoje lebo ja som za 4roky mala tri 😎 moja rada zapoj do vsetkeho hlavne manzela nech pomaha v prvom rade on su to aj jeho deti
reagujem napriek tomu, že som si neni istá, či je toto reálna situácia. nový nick, registrácia dnes,...
milá autorka, zaznelo tu už niekoľkokrát, že predovšetkým by ruku k dielu mal priložiť manžel. s týmto plne súhlasím.
podľa mňa nie je povinnosť starých rodičov pomáhať. ak sa ponúknu, je to fajn, ak nie, treba sa zariadiť. pokiaľ nie je ochotný priložiť ruku k dielu Tvoj manžel, lebo musí pracovať, nech Ti dá peniažky na opatrovateľku a upratovačku. a vec je vyriešená. 😀
Ahoj, ja naozaj viem, o com pises. Ja nastastie s domacnostou problem nemam, ale mam presne taku istu svokru ako ty. Byvame v jednom meste a nepride nas pozriet ako je rok dlhy. Moja svagrina ma tiez dceru, ma tri roky a svokra sa im ide vopchat do riti. Nas berie ako uplny odpad a svagrina aj s malou su pre nu vsetko. Mam uz na ne alergiu a ked nemusim, radsej ich ani nevidim... 😠 😠 😠
@zufala1 to poznam. moja starsia sestra ked porodila, vsetci sa isli potrhat....kupovali jej plienky, veci, hracky, a to opatrovanie, kolko ja som sa jej syna nastrazila....a porodila som ja- a nic, akoby som kazdy rok rodila, alebo co....chapem ta ale musia sa s tym jednoducho zmierit a zariadit si to inak. 🙂
@claudica no a ja som v tej sekunde dala odošli príspevok a všetko sa mi zmazalo. No na porazenie 😀
Inak maminy, mne je jasné, že asi je na fore aj vela vymyslených príbehov, ale to teraz každú novú budete obviňovať, že to je vymyslené? To mi príde nefér. Mne tento príbeh vymyslený nepríde, ale osobne si myslím, že práve sťažovatelka (autorka príbehu) je vinník.
Ale k veci:
@zufala1 prepáč, nejdem ťa urážať ani súdiť, len chcem napísať ako to cítim ja. Ja si tiež myslím, že v rodine nie je povinnosť pomáhať, ale ak je funkčná a milujúca rodina, tak to ide samo o sebe. U nás to funguje. Mám velkú rodinu a navzájom si pomáhame. Máme na to možnosti (sme blízko seba) aj schopnosti. Tvoj problém má koreň podla mňa v zlom vzťahu so svokrou. To je síce smutné, že ti nepomohli, keď si bola chorá a mala si choré aj deti, ale vyplynulo to podla mňa zo zlých vzťahov, ktoré ste už mali. Nemôžeš od nikoho čakať, že ak sa s ním neznášaš, tak ti potom bude ochotne pomáhať, lebo podla toho, ako píšeš aj o svojej švagrinej, tak sa nemáte radi. S rodinou môjho muža, ktorú tvoria traja ludia (svokra, svokor a švagrina) som jednu dobu nemala dobré vzťahy. Oni sú iný ako ja a s väčšej časti to bola aj moja vina, že som si to málo uvedomovala. Švagrina je kapitola sama o sebe, ale aj s ňou sa dá vychádzať, ak sa chce. Ja som neni tip, čo sa vie pretvarovať, ale s troškou diplomacie a slušnosti, sa dá vela docieliť. Vela vecí vo svojom živote som prehodnotila a uvedomila si, že čo do vzťahu dám ja, to sa mi vráti. Ak budem neznášať svokru a všetko čo urobí a povie, tak nebude mať ani ona ku mne dobrý vzťah. Ide len o tolerantnosť. Krv je viac ako mlieko a preto sa musíš ty zapáčiť manželovej rodine. Nečakaj, že svokra sa prispôsobí tebe. Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Daj si do poriadku vzťah so svokrou a švagrinou. Skamaráť sa s nimi a budeš mať rodinu po akej túžiš. Ak nie, tak sa vzchop a zvládaj všetko sama. Sú tu naozaj ženy a osobne také aj poznám, čo majú aj 4 deti. Manžela velmi ďaleko a zvládajú, lebo musia... Si žena a ženy sú silné. Posielam ti pozitívnu energiu, prajem ti strašne vela pozitívnych myšlienok a nech sa ti tvoj život pohne tým dobrým smerom, ale musíš si uvedomiť, že s negatívnymi emociami a čiernymi myšlienkami to nepôjde.
@zufala1 asi sa velmi nemas komu "vyzalovat" a forum podla mna nie je prave miesto. Mozem len napisat, ze som na tom rovnako ako ty. Ja ale o pomoc neziadam. Aj s manzelom v tomto tahame za jeden povraz a myslime si to iste, berieme to tak, ze mame 2 deticky - lebo sme ich chceli mat a tak, aj ked je to velmi tazke, ja sa neviem vyskriabat na viac ako 48 kg, spim niekolko hodin denne, nieco, ako, ze by mi deticky niekto vzal na co i len 1 hodinku tyzdenne nemozem ani pomysliet. Manzel je v praci a na vsetko som sama. Ked sa ma niekto sam nespyta, ci mi moze pomoct, tak uz o pomoc neprosim a beriem to v tomto smere, tak, ako keby boli moji rodicia aj svokrovci po smrti... znie to hnusne, ale tak to je. Ak by som sa stale stazovala, na to, ze moju mamu a toboz svokru nenapadne, ze by aspon raz za cas prisli, tak by som sa zblaznila. Moja mama tiez skor zbehne k mojej sestre - byvaju v jednom meste a ja byvam "az" v susednom, co je od toho ich cca 10 km..... Ked sa spytam svokri, ci sa nezastavi, ked pojdu z nakupu, tak povie, ze nie, ze ona si ide dat upravit obocie a ze nestiha... hm, ja som nebola u kozmeticky 4 roky. Kaslem na to, deti su mi prednejsie, ale tiez mam niekedy chvilku, ze mi je luto toho ich postoja. Ani nie tak kvoli mne, ale kvoli detom, lebo tie vidia starych rodicov, len ked im ich my privezieme... A to este moj manzel chodi dost casto pomahat mojmu otcovi s podnikanim, takze ho vidim velmi sporadicky. Ale zasa ked je doma, tak si urcite nevylozi nohy na stol, ale pomaha. K pomoci nemozeme nikoho nutit, a ked oni nemaju potrebu travit cas s detmi, tak je to ich problem. Hlavu hore, deti nebudu vecne malicke a potom bude lepsie.
@zufala1 nie je povinnost rodiny pomahat, ba ani len eticka. chybu robi manzel, namiesto toho, aby dvihol rit a pomohol ti, ta kritizuje a uraza. my sme tiez len sami dvaja na dieta a tiez ho mame poriadne narocne. prave preto mam iba jedno dieta, lebo viem, ze mi nema kto pomoct 🙂
na druhu stranu, neviem, co by si povedala, keby sa ti svokra praveze az moc pchala do rodiny, poviem ti, to tiez nie je bohvieco 😝 😝 😝 😝 radsej by som bola na vsetko uplne sama, ako mat za chrbtom generala 😀
@elephant ja som to tam tiez videla tak, ze najprv dve, potom tri deti, ale prehliadli sme asi rovnaku vetu: potom sa nam narodilo dalsie dieta a dalsie.. kukni este raz ten prispevok 😉
@zufala1 a este reakcia, pises, ze svagrina kym ide chlastat s kamoskou, svokra sa ide potrhat starat sa jej o deti. a opat vidim chybu v tvojom muzovi, jednoducho on nevidi, ako to je? mne je na grc z takych chlapov, ktori sustavne ospravedlnuju a obhajuju svoje matky a sestry a na partnerku z vysoka kaslu. kebyze je chlap, tak jednoducho prerusi vsetky kontakty s rodinou. jedneho dna by sa ho matka urcite opytala, preco? a vtedy by jej povedal: bud budes mat rovnaky meter na moje deti ako na sestrine, alebo sa nemame o com bavit 😠
proste ja presne poznam tento typ chlapa s tym rozdielom, ze ten moj si aspon nedovoli mi vycitat, ze nie je upratane, ze nemoze nieco najst apod. par krat skusil nieco "zahlodit", okamzite som sa vyvrieskala a bol pokoj. toto si on do mna nedovoli. a ani ja si od neho nedam take kecy kecat, ked viem, ze ake to u nas je a tiez som v podstate na vsetko sama. no a dakujem pekne, mat tri deti, popritom aj ich zdravotne problemy a on sa takto chova??? tak toto mu daj kludne precitat. ty mozno nemas kam chudatko, ale ja by som od neho okamzite odisla 😝 😝 😝 😝 😝
ty brdo, ale ved ta tema sa este pred hodinou volala inac 😕 😕 😕
Koukam, ze doslo na ma slova... 😉 je 21:00 hodin ...
SHRNUTI:
VE 12:24 hodin jsi napsala tema na Diskusi...
VE 13:39 hodin jsi napsala prvni a posledni prispevek...
celkem: 2 (slovy) DVA prispevky ☹
Opravdu "zufale" jednani, mila @zufala1
😠
Prosila jsem Te ihned na zacatku, respektuj prispivajici maminky, venuji Ti cas...t.j. "venovaly Ti cas"...
@mandragora22 tak to je už potom niekoľkí názov, lebo som tu bola, keď to dotyčná zúfalkyňa založila, o nemalú chvíľu sa to volalo inak a ledva som to našla, a to som tu bola stále! 😠 A teraz zase?! To sú tu už niektorí priamo na hlavu postavení 🤐
@irriss lajkla som ťa, keď sa to založilo, potom som bola mimo a teraz som chcela vedieť, ako sa situácia vyvíja. A mala som šťastie, práve som našla tvoju rekapituláciu 😀
tam bude asi problém dlhodobejsí a hlavne vo vztahoch, ved ked sa babke narodí vnuča, vačšinou to tak byva že babky treba slušne vyhodiť a ich prítomnost je skoro každodenna. aspon u nas to tak fungovalo.
nemam problém aby mi svokra pomerkovala malého, kedykolvek, nakolko mamina byva vo vedlajsom okrese, vždy sa viem s nou dohodnuť, bud odbehne z práce alebo sa stretneme v meste, a to isté aj moja mama.
ked nemôžu babky, postara sa manzel, pomôze, a keby sme mali choré 3 deti, tak je to v prvom rade on, kto si v robote vybaví očr-ku.