Ako si navzájom pomáhať a vyjsť si v ústrety
Už som zúfala. Neviem, ako to zhrnúť v týchto pár riadkoch...Podstata problému je, že s manželom máme úplne odlišný názor na vzťahy v rodine. Malichernosť? Pre mňa kľúčová vec. Do narodenia našich detičiek to bolo OK - navštevovali sme sa so svokrou a švarginou skoro každý víkend - bývame v rovnakom meste. Po narodení prvého dieťatka, sme sa navštevovať prestali. Narodilo sa nám tzv. náročne dieťatko - bol problém niekam s ním chodiť. Ale keďže sme starostlivosť (hoci to bolo náročne) zvládali, pomoc sme nepožadovali. Narodilo sa nám ďalšie bábatko, ďalsie....nebudem to celé rozpisovať, ale proste sme sa dostali do situácie, kedy sme už nezvládali nič - manžel mi začal vyčítať, že nie je upratané, ožehlené a pod., ja som navrhovala, nech ni niekto z rodiny príde na 2 hodinky pomôcť, že to vyriešim. Problém, ja vždy potrebujem ku všetkému pomoc...ja som začala mať zdravotné komplikácie (pár príkladov - odviezla ma do nemocnice rýchla záchranná služba, keďže som kojila a hospitalizácia by si vyžadovala umiestnenie na infekčné oddelenie, dali mi vybrať - hospitalizácia bez detí alebo domáce liečenie. Nešlo o nákazlivú chorobu, skôr bol problémový priebeh - dehydratácia, tlak 70/40, celková vyčerpanosť, vybrala som si domáce liečenie. V takomto stave som sa doma starala o deti - nikto z rodiny neprišiel pomoc, ani do nemocnice pre mňa nemal kto prísť - dali mi síce sanitku, ale musela som na ňu čakať 1,5hodiny, čo po neprespatej noci, kedy mi tiekli samé infúzie nebolo bohvie čo. Inokedy - mala som vysoké horúčky, zimnica, spotila som sa a opäť odznovu, celá som sa od zimy klepala - starala som sa o deti - nikto neprišiel pomoc. Bola som seknuta, chrbtica blokovana na niekolkych miestach, nevedela som sa vystriet, brala som injekcie - starala som sa o deti - nikto neprisiel pomoc, hoci v lekárskych správach stále bolo napísané - vyčerpanosť organizmu. To by som ešte prekusla. Nad čo sa však nedokážem povzniesť, že môjmu niekoľko mesačnému bábatku hrozilo ohluchnutie, lebo stále dookola bolo choré, bralo silné ATB, lebo choroby medzi našimi deťmi kolovali skoro trištvrte roka stále dookola. Lekári boli z nás zúfalí - hovorili, že deti máme rozdeliť a ukončiť tie choroby. Nikto z rodiny sa nenašiel, kto by sa postaral o 2 deti...Preto teraz má malinká veľký problém s imunitou a lekári tvrdia, že na 99% bude alergička. Malá potrebovala nutne operáciu a CT a čakali sme, kedy sa jej zlepší zdravotný stav natoľko, že ju budú môcť uspať. Konečne obvodná lekárka skonštatovala, že stav je zlepšený. Manžel dohodol so svokrou, že s ňou do nemocnice pôjde ona, aby som sa ja mohla doma postarať o zvyšné deti (manžel si z práce nemohol zobrať voľno). Dohoda bola, že popoludní ich ja do nemocnice zaveziem. A na obed už moja svokra bola opitá, takže do nemocnice s ňou ísť nemohla. Naproti tomu keď boli deti mojej švagrinej choré, nasťahovala sa k nim, aby jej s deťmi pomohla. Pravidelne sa jej stará o deti, keď chce ísť švagrina na dovolenku len sama s partnerom prípadne ide s nimi, veď inak by švargina "z dovolenky nič nemala, vôbec by si neoddýchla". Keď sa švagrina učila na skúšky, išla sa učiť na celý mesiac na chatu, aby mala kľud, za ten čas sa jej svokra starala o deti atď, atď. A to ma neskutočne vytáča a vyvoláva hádky medzi mnou a manželom. On povie, že oni nám nie sú povinný pomáhať. Ja tvrdím, že keďže sme rodina, pomoc by sa mala dostať tomu, kto ju potrebuje viac alebo všetkým rovnako. Manžel tvrdí, že svokra pomáha švagrinej preto, že je aj jej kamarátka. No podľa mňa je predovšetkým matka a to tak môjmu manželovi ako aj jeho sestre. Ja som nežiadala, aby sa prišla starať o mňa, ja som len chcela, aby bolo postarané o deti, ktoré sú rovnako jej vnúčatmi ako vnúčatá švagrinej. A čo je ešte horšie, mám pocit, že aby si ich rodina ponechala status skvelej rodiny, tak manžela v podstate vždy presvedčia, že pomoc nepotrebujeme., že za upratovanie, výchovu a pod. je zdpovedná manželka. Že aby manžel nepripustil, aby som rozbila ich rodinu alebo niečo podobne. Manžel sa o rozhovoroch s nimi vyjadruje len veľmu útržkovite. Obšas sa niečo dozviem, keď sa zmení jeho správanie a ja sa snažím zistiť, čo je vo veci. Okrem toho všetkého mi manžel vyčíta, že sa s nimi nestretávame (naozaj mám problém stretnúť niekoho z nich po tomto všetkom) a že som nahnevaná, keď je s nimi v kontakte. Ešte pár príkladov na záver. V minulosti sa stalo, že svokra prišla párkrát pomôcť. Ako to dopadlo..V izbe boli rozhádzané hračky. Ja som hovorila svokre, že by som potrebovala popozerať nejaká nábytok, aby sme mohli hračky upratať tak, aby si niektoré z nich museli pýtať, lebo inak sa roztratia (ako napríklad puzzle a pod.) a aby každá hračka mala svoje miesto. Reakcia svokry bola, že je to tým, že deti majú veľa hračiek a pokiaľ som sa varila, ona zobrala igelitové vrece a ktoré hračky jej prišli pod ruku do vreca nahádzala (to znamená, že zostali nekompletné puzzle, stavebnice , skladačky a pod.) Vrece dala do pivnice a podľa nej rýcho problém vyriešila. Prišiel domov manžel a deti sa začali byť o jedinú krabičku modelíny, ktorú našli. Manžel mi vynadal, že kde som to upratala a máme bordel, preto sa nič nedá nájsť a pod. Tak som ho usmernila, že to jeho mamulienka nahádzala do vreca veci, čo jej prišli pod ruku a "vyriešila" problém s hračkami. Výsledok - ja som bola zlá - útočím na jeho matku, ktorá nám chcela pomôcť. Príklad 2: svokra prišla pomôcť - keďže sa deti výnimočne pekne hrali, išla som veďla do miestnosti vybaliť veci, ktoré mal manžel na pracovnej ceste a ktoré sme sa už týždeň na chodbe potkýňali. Dvere som mala otvorené, takže keby som bola počula, že je treba niečo riešiť, hneď by som bola prišla. Inak všetky deti som kŕmila, prebaľovala, prezliekala a pod. ja, svokra tam naozaj len sedela, prípadne sa s nimi hrala. Večer som dostala od manžela vynadané, že prečo takto preťažujem jeho matku, že chudera bola na deti sama. Nepomohlo, ani keď som mu vysvetlila, že to bolo možno 7 minút, čo som vybaľovala jeho veci a vtedy sa nič nedialo a inak som sa úplne o všetko starala ja...Som zúfalá...už ďalej nemôžem...Ako je to u Vás?
mne svokra vobecx nepomaha,byva daleko,chodi mi pomahat mama kora byva este raz tak daleko ako svokra..akze hovorit o pomoci svokri nie je na mieste..v prvom rade by pri tebe mala byt tvoja matka..zialbohu,je to tak..mas toho vela,ale toto je povinnost tvojej matky,nie tvojej svokry.a reakcie tvojho muza su hlupe...manzelia maju drzat spolu,byt sudrzni...
Ja sa o moje dieťa staram sama... Nesťažujem sa... mne všetko čo o mojom dieťati viem poskytol internet, a knihy... nechcela som, aby sa mi niekto do vychovy miešal.. lebo nemam rada zastaralé pravidla... 😀 😀 😀 😀
@irriss pribeh tvojho zivota je prilis na jednu zenu... tolko ran a tyrania.... strasne. Ale kazdy dopadne podla svojich zasluh-preto mi je luto tvojich rodicov aj byvaleho manzela- ani si nevedia predstavit co ich caka... nie zeby neboli v osobnom pekle uz teraz, ale potom...to bude horsie (ak im niekto nevymodli obratenie). Boh ti pomahaj aj celej tvojej rodine!!!
@zufala1 nezavidim ti teda. Nech sa snazis ako chces,vzdy si zla. Mas muz kde slovo mama je posvätne! Ja nemam pomoc ziadnu,svokra byva 3/4 hodiny autom a mama 15 minut. Svokra je uzasna,no mama..skoda slov. Tiez som podla nech ..hm zla matka. Ale nie preto ze sa zle staram,ale preto ze nedam detom uplne vsetko. Kupujem cez bazar,nedavame im salamy,parky,proste pravidla...no moj manzel vzdy stoji pri mne,vzdy. On dokaze ist aj proti mame,pripadne mne,podla tobo kde je pravda..ty mas smolu ze mas vela prace okolo deti,muza co nie je chlap ale mamin chlapcek. Kolko deti vlastne mas? Ja mam dve a tiez mam problem stihat. Zehlim zasadne v noci ked spia,pripadne podlahy...da sa,dakedy ziadam mm aby sa postaral o decka kym varim..ale neziadam ho o riady,ci inu pomoc,ked chce pomoze..i ked on to vidi tak ze nema kedy mat cas pre svoje konicky,kexze ma dve prace,spanie,teraz ja som rada ze je doma a nech ich trocha postrazi... Ale zvladame..ser na svokru,nepytaj od nej pomoc,uplne kasli na nu. Ked pride,urob jej kavu,staraj sa o deti,ani na chvilu ju nechaj samu,aby si jej nedala dovod povedat ze bola chuda zatazovana deckami. A ked pride mm,zial nech aj on umyje,poupratuje,aj byva v chalupe,ked pojdes do prace ty,ako hude fungovat domacnost? Laskavo si vydup pomoc,uz sme neni v dobe kedy tata cita noviny a mama maka ako fredka!
suhlasim s vami, deti su rodicov a tak su rodicia ti co sa musia postarat, rodina ak chce pomoze, ak nie, netreba nikoho nutit ci vyprosikavat. Ja som od rana do vecera sama s 2 detmi, od pondelka do soboty, v cudzej krajine, a tak mi neostavalo nic ine ako si vsetko zariadit, aby bolo o deti postarane, upatatane, uvarene, ozehlene, fakt treba len chciet a nefnukat...🙂
@evuliatko_tn ja mam vsak pocit, ze vecsina dnesnych mladych maminiek fnuka pravidelne, ako keby muzi v robote nemakali, ako keby to mali ich matky a ich otcovia lahsie...
@wrok myslim ze povaha kazdej mamicky hra dolezitu ulohu, a aj ako boli vychovavane ony same, pokial jedna je zvyknuta mat vzdy vsetko pod nosom prichystane, potom ano je to pre nu tazke postarat sa sama o svoje deti a celkovo domacnost, neviem, to je ale len moj nazor...🙂
@evuliatko_tn potvrdzujem... ako je kto nauceny, ale aj ako je kto ochotny sa menit v prospech druheho.. niekto vobec...
Moja skúsenosť hovorí, že tie ženy ktoré boli vychované tak, že za ne rodičia veľa spravili a nemali doma veľa povinností nemajú problémy s pomocou ani ako už dospelé mamičky, lebo rodina im pomáha na ďalej a ak nie, berú ako samozrejmosť prácu zadeliť medzi členov rodiny popríp. susedov a ako pomoc to ani nevnímajú -berú to ako samozrejmosť. A keď bol niekto zvyknutý robiť ako dieťa, koľko krát viac ako deťom prináleží a nebol za to zvyčajne ani pochválený, tak fičí ďalej a ak sa dostane do situácie, ktorá už je nad jeho sily, lebo sú situácie keď nemôže byť človek na dvoch miestach a pod., tak ide až za hranice svojich možností a na úkor svojho zdravia a o pomoc žiada až vtedy alebo ak ide o zdravie detí.
Myslím, že je prirodzené, že rodina si má pomáhať, a to aj starí rodičia so starostlivosťou o deti, keď rodičia sú v situácii, keď to potrebujú a prirodzene aj vnúčatá majú pomáhať svojim starým rodičom, ktorí to potrebujú.
@wrok súhlasím, to je už úplne chorý extrém, najhoršie je, že si koľkokrát neuvedomujú ako tým veľmi poškodzujú svoje dieťa. Mali sme taký prípad v rodine, kde sa teta tiež nevedela rozhodnúť medzi manželom a mamou...dopadlo to nakoniec rozvodom a teta sa už nikdy nevydala a zostala strašne zatrpknutá. časom s ňou už nikto z rodiny nedokázal výsť, ale rodina zufalej1 je tiež pekne na pováženie, odoprieť pomoc synovi a neveste v takejto situácii, keď ide o zdravie detí. Nesúhlasím s väčšinou názorov a ako som písala už podľa mňa má rodina v takejto situácii povinnosť pomôcť -minimálne morálnu.
Je normálne a prirodzené, keď si rodina navzájom pomáha. A bez toho, aby sa jeden druhého pýtal, či pomoc potrebuje. Je to pomoc srdečná, nezištná, zo srdca.
@koniarova Presne ako píšeš, tá pomoc by mala prísť bez prosíkania, aj keď už nevestu nemusím, keď vidím že ju pustili z nemocnice len na reverz a má malé deti, tak zdvihnem zadok a nabehnem tam, nebudem čakať, kým ma niekto bude prosiť, ale aj opačne -ak bude potrebovať svokra -môžem si myslieť, že je stará bosorka, ale ak to bude potrebovať, tak tam nabehnem.
Vôbec som sklamaná z niektorých názorov v tomto fóre, koľko ľudí si rado "kopne" do človeka na dne.
juchuuuuuuuu ideme o 2 hodinky na 2 tyzdnovu dovolenku 🙂 konecne si mm zobral dovolenku... majt sa tu krasne babky moje 🙂
Moja svokra je taka ista ako opisuješ možno este horšia najlepšie o nič nežiadat ani velmi sa nestykat nemiešaju sa ti do života v en mojej svatby som musela it do podnajmu.....hoci maju svokrovci velky dom... 🙂
@sendy27 Tak to maš tiež "vesele" -vyhodiť mladých v deň svadby.....Ale zufala1 sa ocitla v situacii, kedy už nema na vyber a tu pomoc potrebuje zo zdravotnych dôvodov hlavne detí, ale aj svojich. Nechápem takéto rodiny, ak by sa jej niečo stalo, tak, že sa už z nemocnice nedostane ani na reverz, tak čo budú robiť? Dajú deti do domova?
Ale keď príde domov na reverz - tz. s nesúhlasom lekára a na vlastné riziko poškodenia svojho zdravia, tak na ňu nahádžu všetko, veď prečo nie....
čo narobyme život je niekedy tažky najhopršie je na tom čo s detmi ked sa o ne nema kto postarat myslim tu zufalu1 možno by bola potom svokra donutena sa o ne postarat
ahojky poviem ti ze ja som sama z dvojickamy maju uz 2 roky a nemam rodinu ani mamu mne zomrela a nemam ziadnu pomoc ..manzel robi od rana do vecera ..niekedy zavidim inym ze deticky maju kde dat ze ked potrebuju nieco vybavit...ale ja nemam okrem manzela nikoho na koho by som mohla spolahnut ..ale ja som si uz nato zvikla vsetko musim zvladnut sama ..tak nesmut
To sú tie životné skúšky, ktorými musíme prejsť, aby sme objavili silu a schopnosti, ktoré sú ukryté hlboko v nás. Práve takéto tvrdé životné skúšky nás donútia robiť aj veci, ktoré sú pre mnohých ľudí nemožné.
Ja zase si myslím, že babky by mali aj pomáhať. A sorry, opije a cez deň, keď má ísť do nemocnice? Hračky by som neriešila, ja rada, ak bavia. Aj vzťah si babka vytvára s vnučkami bavením. Veď autorka nechce stále pomáhať, ale sem -tam. A sorry dcére baví len tak , aby mala peknú dovolenku a tu sa opije, keď má ísť do nemocnice s vnukom?
A fakt mi netvrdte, že by Vám to bolo jedno. Nebolo. Babka má rovnako vnúčence tam aj tam 🙂
Skús so svokrou aj pokecať, buď milá, dajte si kávu spolu, či cigu 🙂 a nerieš, že je neporiadok v izbe, veď zase prišla baviť, usmej s ana ňu 🙂
i
Ahoj"zufala", mam pocit, ze mas podobneho manzela ako ja, ten mi sice pomaha, ale zaroven ak nie je vsetko doma tip top, tak kritizuje a "buzeruje". On si povedal, ze sa chce venovat rodine (podla mna skor detom), kym ho chce. So svokrou tiez nemam dobre vztahy ale tvarime sa ze je vsetko ok.
Ale co som hlavne chcela, mas pravdu, ze je to nesrpavodlive. Taketo iste pocity som mala aj ja, ked som sa citila vycerpana a ona pomahala iba svojej dcere, ktora uz mala vacsie deti. Ale to preto, lebo ona ma rada na svete iba 2 osoby - to su jej deti. POtom sa tvari, ze ma rada aj manzela, a on si to chudak mysli, tak je spokojny. Pre nikoho na svete by nic neurobila. U nas doma to bolo celkom naopak, moja mamina pomahala kazdemu naokolo a niekedy to robim aj ja, aj ked nie tak velmi.
Teraz to podstatne: fakt je, ze je toho na teba vela, ze manzel a rodina asi velmi nepomozu: neviem, ci mate peniaze na opatrovatelku, ale to by bolo pre teba najlepsie riesenie. Kolkokrat pomoze viac ako rodina, nemusis mat k nej citovy vztah ako k rodine a to je plus. Ty si oddychnes, vsetko budes lepsie zvladat a vyjdes z toho ako vitaz, ze si to zvladla aj bez ich pomoci. Drzim palce a zelam aby sa ti hlavne ulavilo.
@zufala1 manzel by ti mal pomoct to je psia povinnost su to jeho deti poprosila by som mamu alebo nasla dobru kamaratku aj to jeniekedy tazko ale ak by som mala tak zit radsej by som bola sama na deti si sama aj tak odpada by ti starostlivost o muza aj ked ti chlapi su narocnejsi jak 5 deti naraz ja som zila kedisi podobne ale este svokra cakala ze jej pridem upratovat dom pritom jej tam byvala cerenka nedala som sa a zatrhla som to nemala som dvovod
vzdy som sa stavla k zivotu tak, aby som si vzdy vedela poradit sama. mam skveleho manzela, ale roky pracoval mimo mesta, chodil domov len navikendy, na deti som bola sama, moji rodicia pracuju, takze pomoct nemohli a svokrovci sa s nami nebavia. a stale som v mojom mysleni nastavena tak, ze musim vsetko zvladnut sama. ked pride nejaka necakana pomoc, tak sa tesim, ale naozaj nevyzadujem od nikoho, aby mi pomahal. su to moje deti, moj manzel, moj zivot. a to, ze je to nespravodlive, ze niekomu pomahaju a inemu nie -- hold tak to uz chodi. v pripade kritickej situacie si viem predstavit pomoc bbud v podobe opatrovatelky alebo kamaratky alebo nechat deti v skolke/skole tak dlho,ako to je mozne. a sebalutostou sa clovek dalej nepohne. ani stazovanim sa na svokru, svagrinu... viem, ze nie som mila a prijemna, ale v takychto chvilach ma vzdy napadnu slova mojej ucitelky prirodovedy zo zakladnej skoly: Kto sa neprisposobi, zahynie.
Keď to tu tak čítam,tak sa musím poďakovať za to akých mám svokrovcov. Našťastie, ale bývame sami 100 km od rodišov aj svokrovcov ( tí zase bývajú len 10 km od seba ) . Moja svokra mi pomáha ako sa len dá. Keď som porodila, tak sme na dva mesiace išli k nim bývať a ja som sa len starala o malú a ona o nás dve 🙂. Moja mamina ešte pracuje, a ona je už na dôchodku - invalidnom, takže tiež nechcem od nej zázraky. Najprv som mala strach, že či sa mi nebudú pliesť do výchovy, ale raz som čítala u nich doma maminu a bol tam článok od psychologičky, že detí sú rodičov a tí ich majú vychovávať a karhať, a starí rodičia sú na rozmaznávanie a hranie, ale žiadne miešačky sa do výchovy, a asi si to zobrali svokrovci k srdcu, pretože sa presne podľa toho chovajú. samozrejme, že svokra poradí, veď sama vychovala 3 deti, tak prečo nie. Je hrozné,keď si predstavím, že by som pri staraní sa o domácnosť, manžela, chodení do práce a ešte aj do školy každý piatok,mala plytvať energiu na zlé vzťahy. Samozrejme, že nie vždy sa mi všetko páči čo urobí,alebo mi povie, ale viem, že v nedelu večer otvorím dvere na našom byte, kde mi už nikto nič nepovie a kým sme u nich na návšteve robím takako ona chce, a každý je spokojný ( ale keby sme bývali u nich doma,ani pomoc od nej by nepomohla, určite by sme takto dobre nevychádzali ). Cez týždeň som síce sama na všetko ( preto malá aj keď má ešte len rok chodí do jaslí, aby sme mohli zarábať), a niekedy cez víkend keď chcem byť s nou, tak ona nie, lebo ona keď má babku, tak už jej nikoho netreba, ale zase som rada, že si trochu oddýchnem. Všade je pre a proti. Je mi však ľúto, že niektoré svokry sa správajú ako keby oni nemali svokry a väčšinou sú ti hnusné, ku ktorým boli hnusné aj ich svokry. Tak aspoň v tomto mám ružový život, ostatné je veľmi ťažké,ale to pozná každá v dnešnej dobe. A ešte som zabudle, nikdy by som si nemyslela, že mi manžel bude tak pomáhať s malou a domácnosťou, ale stálo ma to dva roky driny a hádania, kým som ho priviedla na to, že dnes už sme si rovní doma 😎
milujem pani irriss, kt. hned na zaciatku skonstatuje, ze tema je ofuk a potom tu este tri hodiny reaguje (namiesto toho, aby svoju energiu a krasne slova venovala niekomu inemu)....milujem pani irriss, kt. skritizuje pas niekoho ineho a sama nedokaze zverejnit mena a vek svojich deti.... S pani irriss som uz mala raz tu cest ( to vtedy, ked sa este nehanbila mat v pase svoju fotku) a tiez som sa za jej nazor nepodakovala .... 🙂 ... pretoze nazor pani irriss ma fakt nezaujma ( aj ked je aktivna preaktivna) . s pozdravom KAUL 😀
@zufala1 myslim, ze mas narok byt sklamana, urazena a zufala. Naozaj si myslim, ze rodina si ma pomahat, ak na to ma moznosti. Bez ohladu na to, ake mate vztahy ty a svokra, ide predsa o jej vnucata, jej krv. Ak by mojmu dietatu hrozili tazke celozivotne nasledky a moja rodina by sa mi obratila chrbtom, asi by som si racionalne nevedela povedat, ze nie je jej povinnost pomahat, urcite by som podporu ocakavala. A pritom, ako som vyrozumela, neziadala si od nej ziadne hrozne veci, len aby si na chvilu zobrala vlastne vnucata. Nerozumiem takejto lahostajnosti. A nechapem ani lahostajnost tvojho manzela. Drzim ti palce, aby sa ti podarilo prekonat to tazke obdobie, urcite to zvladnes aj bez pomoci inych
@tanja61 no to by som nerobila ešte jej nahodou vytkne ze či naozaj su jeho, a prava...taký muž je na h.... ked sa k nej tak sprava, čo je to trpáka.