Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako skutočne odpustiť?

lilitela
20. okt 2015

Včera som videla jeden krátky dokument o manželskej nevere, kde žena tvrdila, že musela manželovi odpustiť, aby našla vnútorný pokoj a dokázali ďalej spolu žiť. Ako to niekoľkokrát zopakovala, v podstate sa jej stále do očí nalievali slzy, držala sa asi fakt iba kvôli tej kamere. Hovorím si - tá neodpustila, to predsa znamená zmieriť sa, akceptovať, a vtedy by Vás to už nemalo trápiť natoľko, že je človeku do plaču.
Uvedomila som si, že ja keď si spomeniem na nejaký strašný zážitok, vždy cítim nejakú negatívnu emóciu, aj keď som na to povedzme na veľa rokov zabudla a zrazu si spomenula - hnev, výčitky, nenávisť, pomstychtivosť, beznádej. A uvedomila som si, že ani ja neviem odpúšťať.
Ako sa to teda robí? Každá máme inú povahu, niekto je mierumilovnejší, niekto bojovnejší, niekto extro, druhý introvert, niekto je salámista, druhý extrémne citlivý - existuje nejaký (univerzálny) spôsob, ako odpustiť? Definitívne? Čokolvek, pre čo sa človek rozhodne? Dá sa to?
Ako sa to podarilo Vám?

eeffka
20. okt 2015

@lilitela ja osobne neodpustím úplne nikdy,skôr sa obrusia tie hrany,ale mne kto ublížil ma odložené u mňa naveky. Nejak to neriešim,mám takú povahu. Ale zasa nie som citlivka a také bežné prevádzkové veci ma nerozhadzu.

dominika6
20. okt 2015

@lilitela
pekne si to napísala.. 😉
a celkovo si myslím,že sa to nejedná iba v rámci nevery,ale aj iných vecí,kedy je ťažké odpustiť...ako sa hovorí,,odpustiť môžeš,ale zabudnúť nie,,
a ked čítam tu na MK tie ženy ako odpúšťajú chlapom opakované nevery a ked sa ich opýtam ako sa s tým zmierili a či sa neboja že to zas zopakuje znova,že ja som tá hnusná neprajná...
Nikdy sa úplne zabudnú nedá,bez kúska emocie...

seahorse27
20. okt 2015

Odpustenie je celkom zložitý proces, nejde to zo dňa na den a nie kazdy je toho schopný. Dokáže to len zrelá, vyrovnaná osobnosť. Všeobecný návod neexistuje. Ale správne si napísala, ze tá ženská v TV este neodpustila, kedže plakala a negatívne emócie tam stále boli.

sono2
20. okt 2015

@lilitela podľa mňa sa to dá. Ale musí byť človek spokojný nejako so svojím životom. A treba daný problém odpustiť A viac sa V tom nebabrať. Akurát ide o to, že ak ide o nejakú osobu a my chceme, len tam nevidno zmenu, tak nás to ťahá byť opäť ľahostajný, aspoň ja to tak mám. A myslím si, že to je aj veľmi ťažké. Ako myslím úprimne odpustiť nie len slovne.

ella555
20. okt 2015

Pre mna odpustit znamena pochopit, preco, ake boli dovody, je jedno ci to je nevera, alebo iny druh sklamania v daneho cloveka. Len ked pochopim dovody a vysvetlenie a tak nejak si poviem, ze mozno v tej chvili, v tej situacii by som sa zachovala rovnako, tak viem odpustit. Kazdy robime chyby a zle rozhodnutia. Ale samozrejme nie vsetko sa da odpustit, napriklad opakovane chyby uz pre mna nie su odpustitelne, ked niekto niekomu ublizi, opakovanie, tak to uz nie je chyba, to je vedome ublizovanie. A este si myslim, ze clovek sa niekedy zmieri s chybami, ci neverou, ale neodpusti. Ostava lebo je to podla jeho usudku najlepsia momentalna volba.

pribinak
20. okt 2015

ja si myslim, ze odpustit neveru sa ani neda, je to zrada od cloveka, ktory ma byt tvojim nsjblizsim a stat vedla teba v dobrom aj v zlom
myslim, ze tie zeny, ktore akoze odpustili, zostali v manzelstve ci v partnerstve s tym druhym, bude len preto, ze nemali kam ist, hambili sa ist domov ci kvoli ekonomickym vyhodam

poznam jednu babu, ktoru muz parkrat podviedol, zostala s nim, lebo si nevedela predstavit ako bude sama s tromi detmi existovat, vie to ona a vie to aj on aj my vsetci, ktori ich pozname
ona tvrdi, ze to si len ten pidvedeny partner snazi nahovorit, ze odpustil a preto s nim zotrvava, aby msl vyhovorku ci aliby sam pred sebou, svojou sebauctou a svedomim

asi s nou suhlasim, ja by som neveru neodpustila

sweetzu
20. okt 2015

odpustenie neexistuje podla mna. len dajake zmierenie s danou vecou ale v zivote nedokaze nikto odpustit. podla mna je to ako s ranou. porezes sa krvaca zahoji sa ale ta jazva tam je navzdy a vzdy ked sa na nu pozries spomenies si na tu bolest pri porezani.

0silvia0
20. okt 2015

@lilitela s odpustením nevery (ani s neverou) našťastie problém nemám a nepoznám. Ale celkovo odpustiť niekomu niečo ide tak, že jednoducho pochopíš, že človek, ktorý ti ublížil, bol v danom momente ublíženia v takom životnom rozpoložení alebo v takom životnom leveli, že nevedel konať inak. Možno bol v danom momente nevyzretý, zranený a ublížil. Vlastne musíš dospieť do levelu, že toho ubližovateľa ti je ľúto ako človeka, súcitíš s jeho nevyzretosťou a smútiš nad jeho schopnosťou ublížiť inému človeku. Ak ti je tohoto človeka úprimne ľúto, tak vtedy dokážeš odpustiť. Ale toto je už vyšší level bytia a nedokáže to každý.

sante81
20. okt 2015

@lilitela neveru neodpustiš nikdy a nikdy ani nezabudneš. to sa s tebou bude tahat velmi dlho, mozno do doby kedy stretnes iného partnera, a začnes verit ze zivot má opat zmysel, iny rozmer, a to čo si prezila nechás uz definitívne za sebou. ten čas medzi tym neviem pomenovat, ale odpustit sa to nedá určite

julca15
20. okt 2015

0silvia0, napísla si to krásne. Úplne s tebou súhlasím. Dá sa odpustiť a netýka sa to len nevery. Myslím, že existujú aj horšie veci ako nevera. Len úplne odpustiť dokáže iba pár ľúdí. Tí skotrí sú so sebou a so svetom zmierení a vyrovnaní, je to veľmi, veľmi ťažké.

tykat
20. okt 2015

@eeffka ...takisto...celkom neodpustim nikdy, neodpustim zle zakerne konanie, pri ktorom ten druhy vie ako velmi mi tym ublizi...kazdy si musi niest zodpovednost za to co robi a musi pocitit nasledky svojich cinov...mam to navzdy ulozene hlboko v sebe a aj ked sa tvarim normalne tak uz to nikdy nie je take ako predtym...

helenanovakova
20. okt 2015

prečítaj si Cesta od Brandon Bays

maminkynafazulka
20. okt 2015

Odpustit neodpustis... Len hkava casom vychladne a prestane to tak boliet... Aj ked pri spomienke sa tie pocity vratia...

julca15
20. okt 2015

Ak naozaj úprimne odpustíte, môžete ísť ďalej. Ak neodpustíte škodíte sami sebe.

mimi1237
20. okt 2015

@lilitela druhým viem odpustiť lahko,pretože velakrát dokážem pochopiť to prečo to spravili,ja by som sa opýtala ako odpustiť sebe samej ? Pre mna je tažké toto.

jeannna
20. okt 2015

Ako tu uz bolo spomenute, odpusteniu predchadza pochopenie. V akej situacii bol ten clovek, ktory mi ublizil, ci uz umyselne, alebo neumyselne. Jeden zo životných paradoxov, ked nam niekto umyselne ublizi, je: „kto do teba kameňom, tomu v detstve chýbalo veľa chleba". Odpustanie nie je jednoduchy proces. Aj ked odpustim, uz nikdy to nie je ako predtym, pretrhnuty povraz bez uzla nezviazes.

pribinak
20. okt 2015

@julca15 toto heslo podla mna vymyslel niekto, kto urobil niekomu inemu v zivote sakra velky pidraz ci zradu, aby sa z toho lahsie vysekal a v podstate celu vahu podrazu zhodil na toho podrazeneho

charlie1980
20. okt 2015

Da sa to...u mna to funguje 100%ne. Treba to argumentovat tym, ze asi inak nevedel/a/i. Pre mna najprirodzenejsi argument, kedy clovek nema zapotreby vracat sa do minulosti.

mariahpd
20. okt 2015

Sebecký človek neodpustí nikdy a nikomu, lebo si myslí, že všetci sú povinní vnímať svet okolo seba presne podľa jeho predstáv a namýšľa si, že on je neomylný. Ja viem odpustiť ľuďom, na ktorých mi záleží, manželovi, deťom, rodine, myslím si, že ak vidíš na niekom, že sám nie je hrdý na to, ako sa zachoval, odpustiť mu nemôže byť až také ťažké, aj keď niektoré krivdy sa človeku sem-tam pripomenú, nedajú sa úplne zabudnúť. Neviem si ani predstaviť, co také by dieťa muselo urobiť, aby sa mu mama otočila chrbtom. Páči sa mi výrok - Aj keď celý svet bude proti tebe, ja budem stáť pri tebe. To vystihuje lásku, blízky vzťah medzi ľuďmi. U cudzích ľudí činy, ktorými mi ublížili, netolerujem, obmedzím alebo aj preruším kontakt, ignorujem, poviem si - teba k životu nepotrebujem a zlej energii, ktorá z takýchto ľudí sála, sa vyhýbam.

evakrupova
20. okt 2015

Rozhodnutie je akt vôle. Rozhodnem sa, že odpúšťam, prajem Ti všetko dobré, neželám Ti, aby si zažil to čo ja a dôležité je, že tak aj konám. Konanie, emócie a myslenie sú navzájom prepojené. Ten jav s v psychológii volá kognitívna disonancia. Organizmus (psychika) človeka jednoducho funguje tak, že neunesie príliš dlho a príliš veľký rozpor medzi tým ako myslím, cítim a konám a preto sa snaží o súlad všetkých troch oblastí tým, že sa jedna druhej prispôsobujú. Teda logicky keď konám voči tomu kto mi ublížil pozitívne, snažím sa myslieť na ňho v dobrom, emócie sa časom prispôsobia. Pekná kniha o odpúšťaní je aj od Kateřiny Lachmanovej: Zamknuté zvnútra.

magmolatus
21. okt 2015

@lilitela Ak ti bude niekto špárať do rany, vždy to bude bolieť. To že plakala nemusí jednoznačne znamenať že neodpustila. Dôležite je dívať sa dopredu.

lilitela
autor
21. okt 2015

Baby dakujem Vam za super odpovede, vsetkym.
@eeffka A ako sa to prejavuje, ze to ma u teba "odlozene"? Ked by ta poprosil o sluzbu, tak odmietnes? Ci iny priklad?
@mimi1237 Toto je tiez velmi zaujimave zamyslenie sa. Mozno to plati rovnako - zamysliet sa nad dovodom, preco som tak konala.
@charlie1980 A funguje ti to aj vtedy, ked niekto opakovane umyslene ublizuje?

timea7
21. okt 2015

@lilitela ja osobne by som neveru nikdy neodpustila, lepšie povedané, možno by časom zo mňa vyprchal hnev za podraz, ktorý mi urobil ten, komu som dôverovala, ale ukončila by som s ním vzťah. Nedokázala by som s ním skrátka už existovať, dokázala by som časom prehodiť s ním na ulici pár slov, ale nemohla by som s ním žiť, takže túto otázku neriešim.

ewka2310
21. okt 2015

Nevera sa nedá odpustiť, nedá sa zabudnúť na tú bolesť, na to že vás zradil človek ktorý tvrdil že to nikdy nuuorobí. Bolesť a spomienky na deň keď ste na to prišli Vás postupne pripravia aj o samú seba...

7certik7
21. okt 2015

Ked človeka poznám...som s nim nejaký ten rok..niesme zobraty len sme partneri..a sklame ma,ci uz sa necha zviest,alebo neecha uniest niečím..a presvedci ma ze uz sa to nestane a zacne byt iny budemm.na.nom vidiet ze to lutuje..odpustila by som..tazke by to.bolo ale dookazala by som...no uz by som takk nemilovala si myslim..ale ak by sme.boli manzelia a muz by ma podviedol,toto by som neodpusstia..pretoze pred tym oltarom si dvaja slubia vernosť! A ked to porusi,tak ma smolu.bohuzial..pretoze skutočný dozrety chlap, uz vie ze k životu potrebuje len jednu,ma oci len pre tu jednu,rozhdool sa byt s nou..tak naco podvazdat ked vo vztahu to klape? A mýlim si,ze chlap vtedy podvedie,ked nema take uspokojenie od svojej partnerky,ktore by chcel..preto to hlada inde..moj nazor..

jolinka
21. okt 2015

niekde som citala . ze "zo vsetkych cnosti je najtazsia odpustanie" mozno preto ze aj potom co si clovek poviem ze odpustam, prepacim...sa to vzdy a vzdy vrati, hnev, krivda, zial...a clovek musi ten proces odpustania robit znova a znova.

o to je to tazsie ak clovek ktoremu odpustame, nelutuje, prave naopak nepriznava vinu, je so sebou spokojny, este prenasa vinu na toho, komu ublizil, a tak je to ublizenie dvojnasobne. ☹

tak ze je to fakt tazke a nie je na to ziadny recept. Niekedy sa stane, ze jedneho rana sa prebudime a povieme si, ze to co sa stalo, uz nas netazi, nitka previazanosti s ublizovatelom sa pretrhla...uz nie sme zavisli ani na tom, ci on lutuje, alebo ci sa zmenil... Len my sami sme sa zmenili a oslobodili.

Lebo toto je asi najvacsia prekazka k odpusteniu...ocakavat pozitivnu zmenu od druheho, a menit druhych ako vieme je ta najmenej efektivna cinnost na svete 😕 😕

ewka2310
21. okt 2015

@7certik7 to nemusi byt pravda ze hlada niekde inde to co nema doma. ja som mojmu muzovi dala vsetko doslova a aj tak ma podvadzal a dokonca zo starsou zenou. Ja som robila vsetko co som mu na ociach videla.

jolinka
21. okt 2015

@7certik7 no ten tvoj nazor...ze chlap podvedie lebo nema uspokojenie doma 😕 😕 😕 Je ta najcastejsia a najhlupejsia VYHOVORKA, aby si podvadzajuci ospravedlnil svoje chovanie a este hodil svoju vinu na obet ☹

Partner ci partnerka nema sluzit ako predmet na uspokojenie, ako ked si kupis vibrator s ktorym nie si spokojna, tak zahodis a vezmes druhy..

Uspokojenie je o vzajomnom vztahu a spolocnom dosahovani spokojnosti, aj vo vzajomnom pochopeni a ochote komunikovat, tolerovat.

tinacho
21. okt 2015

záleží ,,čo odpúštaš,, V Živote sa toho stane strašne veľa, niekedy ublížiš ty, niekedy iný tebe. Dôležité je chybu si priznať a nájsť ten pokoj, lebo bez neho tu neprežiješ. No ale keby som prišla na chlapovu neveru.....odišla by som a časom by som sa s tým zmierila a našla pokoj pre seba, ale určite by som neostala a nečakala že to spraví znovu veď som mu už 1xodpustila. Myslím že v určitých situáciach je toto slovo pre mňa nepoužiteľné.

maleslniecko1987
18. nov 2015

@ewka2310 moja znama odpustila manzelovi neveru. podvadzal ju nonstop 10 rokov (jednorazovky, aj dlhsie vztahy). vsetko mu odpustila, aj ked ta bolest asi ostane navzdy v nej pri pohlade na neho.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli