Ako skutočne odpustiť?
Včera som videla jeden krátky dokument o manželskej nevere, kde žena tvrdila, že musela manželovi odpustiť, aby našla vnútorný pokoj a dokázali ďalej spolu žiť. Ako to niekoľkokrát zopakovala, v podstate sa jej stále do očí nalievali slzy, držala sa asi fakt iba kvôli tej kamere. Hovorím si - tá neodpustila, to predsa znamená zmieriť sa, akceptovať, a vtedy by Vás to už nemalo trápiť natoľko, že je človeku do plaču.
Uvedomila som si, že ja keď si spomeniem na nejaký strašný zážitok, vždy cítim nejakú negatívnu emóciu, aj keď som na to povedzme na veľa rokov zabudla a zrazu si spomenula - hnev, výčitky, nenávisť, pomstychtivosť, beznádej. A uvedomila som si, že ani ja neviem odpúšťať.
Ako sa to teda robí? Každá máme inú povahu, niekto je mierumilovnejší, niekto bojovnejší, niekto extro, druhý introvert, niekto je salámista, druhý extrémne citlivý - existuje nejaký (univerzálny) spôsob, ako odpustiť? Definitívne? Čokolvek, pre čo sa človek rozhodne? Dá sa to?
Ako sa to podarilo Vám?
zase je pravda že odpustenie prichádza až časom,najprv to všetko treba asi v sebe spracovať
Je fakt, že odpustenie je rozhodnutie a s týmto rozhodnutím, ak je úprimné, prichádza často aj pokoj - hoci bolesť môže ostať. Vôbec nemusíme chápať čin, ktorý chceme odpustiť. Veľmi pravdivý je výrok: "Neodpustiť je ako vypiť jed a čakať, že zomrie niekto druhý." Odpustenie totiž pomáha najmä nám, zatiaľčo tomu, kto nám ublížil, to je niekedy jedno.
odpustit sa da vsetko, ale ide o pochopenie, co vlastne odpustenie je . Casto si ludia zamienaju odpustenie so zabudnutim. Odpustenie neznamena, ze podraz sa nestal, ze sa nic nestalo. Odpustenie je vlastne rozhodnutie, ze svoj hnev nebudem zivit vo svojom zivote. Hnev mi skodi a tym, ze sa ho zrieknem zabranujem tomu dotycnemu, aby mi ublizoval viac.
Odpustenie je , ze prestanem vymyslat sposob ako mu to vratit, ale na druhej strane to neznamena, ze mu budem verit ako predtym ked sa to stalo.
Budovanie dovery je pomaly proces a to musi chciet aj ten, kto ublizil - je to rozhodnutie oboch. Ale odpustit a doverovat su dve odlisne veci.
Odpustam hlavne kvoli sebe, lebo zivit hnev, pomstu .....skodi mne a nie tomu druhemu......
Ak clovek nieco nevie niekomu, alebo sebe odpustit, tak to znamena, ze nieco dolezite nepochopil, alebo ze sa zubami nechtami snazi zit v minulosti, o ktorej si mysli, ze bola lepsia, lebo ten konkretny problem tam nebol. To je vsak len iluzia. Problem, tam bol dlho predtym, nez sa prejavil tym sposobom, ze to teraz nevieme druhemu, alebo sebe odpustit.
Cesta tu je a to
1. Byt uprimny sam k sebe. Pravdivo si odpovedat na to, preco nevieme odpustit, co je ten hlavny dovod. Ak to clovek urobi a je ochotny si pripustit, ze ani jeho motivacia, alebo chovanie, alebo ocakavania neboli celkom v sulade s cistou pravdou, tak odpustenie nie je problem.
2. Nezit v iluzii, ale v relite. Vidiet zivot taky aky je prave teraz.
Mnoho ludi sa trapi, lebo chce, aby bol jeho zivot iny, teda neskutocny. V hlave si zije svoju predstavu o sebe a okoli a nevie prijat, ze realita je jednoducho ina a tym je v zacarovanom kruhu nespokojnosti.
Kazdy z nas, ked sa pozrie pravdivymi ocami na seba a na svoje ciny, vela pochopi a prestane sa trapit a nieco ako odpustenie ani nebude riesit.
Máte pravdu odpúšťať nevie každý
Skutočne odpustenie nastane vtedy keď si uvedomíte že na tom človeku ste závislý, že na ňom lipnete vytvorili ste si nejakú predstavu o tom človeku a tej sa držíte a samozrejme druhý človek nedokáže tie vaše očakávania dodržať navždy však ved večne sa človek prispôsobovať nemôže ma aj svoj život svoje predstavy a ciele a chce byť šťastný ma svoje potreby a chyby, keď prestanete lipnut na ľuďoch a veciach už nikdy nebudete sklamaný a poviem vám aj ze ľuďom nemôžete veriť nie ze by boli zlý ale preto mate od nich rôzne očakávania a potom ste sklamaný keď ich neplnia a keď to pochopíte zistíte že nie je čo odpúšťať a v tom je sloboda
Nemusíte so mnou súhlasiť a prosím nenavazajte sa do mňa je to len môj názor a moja vlastná skúsenosť
Na túto tému vám VEĽMI odporúčam si prečitať tento článok Ako vykoreniť neodpoustenie zo srdca. Veľmi dobré teoreticky, ale aj prakticky je napísane ako ODPUSTIŤ zo srdca! 🙂
Pekný deň prajem! 🙂
@maleslniecko1987 odpustit mohla aj keby zeho nechá ci? tym ze ho nechá ,neznamena ze je to preto ze nevie odpustit...podla ma...dobre si to opisala...pi pohlade na neho si nato vzdy spomenie,takze je otazne ci ozaj odpustila...je fakt ze taketo nieco sa asi tazko odpusta,no myslim keby naozaj opustila..vies,mysim ze ked niekomu odpustis ,tak naozaj,uprimne,tak aj bolest musi pominuť .takto ja vnimam odpustenie druhemu.