Ako ste vedeli, že je to ten pravý?
Ahojte, zaujímalo by ma, ako ste vedeli že váš muž, manžel, je ten pravý?
@lindusss2016 presne tak, "čistota" manželstve je uuuuplne na poslednom mieste, žijeme v 21.storočí,v manželstve sú dôležité úplne iné hodnoty (presne tie čo si vymenovala) ako či bola manželka panna alebo nie 🙄🙄
@juliet86 to je presne, clovek sa citi ako doma..
Nevedela som. Vedela som, ze som s nim stastna a mozem sa na neho spolahnut aj tazkych chvilach. A teraz, skoro po 6 spolocnych rokoch, ho lubim viac ako na zaciatku.
A asi som nedostatcne romanticka, ale neverim, ze na svete je pre kazdeho len jedna "prava laska". Myslim, ze existuje este vela muzov, ktori su ti pravi a zena s nimi moze byt stastna, ale musia sa stretnut dvaja ludia, ktori maju snahu na vztahu pracovat a pestovat ho.
U mňa to bol pocit, že mu môžem dôverovať. Úplne. Zakrátko som si vedela predstaviť mať s ním deti, odovzdať sa mu, založiť s ním rodinu. Vedela som, ze sa o nas postará, ze nas ochráni, ze nas nenechá v stichu. A musím povedať, že môj pocit ma nesklamal. Sme spolu 18 rokov ako manželia a ani raz moju dôveru nesklamal. Som zanho velmi vďačná ❤
@caroline_ to sama budeš cítiť, že je ten pravý. Ja mám partnera uz cez 4 roky, prežili sme krásne, ale aj veľmi veľmi ťažké chvíle a to nás ešte viac spojilo. Celý čas stál pri mne a ja pri ňom. Teraz sme prišli v 12 tt o naše bábätko a môj partner robí všetko pre to, aby sme prišli na to, prečo srdiečko prestalo biť a hľadá všetky dostupné informácie, aby sa nám to už nikdy nestalo a netrápili sa. Toho pravého spoznáš podľa toho, že žije a dýcha pre teba, tak ako aj ty pre neho. Neviem to tak vyjadriť ako to cítim, ale ver, že toho pravého cítiš nie iba vo svojom srdiečku, ale aj duši a nechcete jeden bez druhého už žiť. Každá žena má 6. zmysel a cíti to.
Môj keď mi napísal ze chce ženu ktorú bude nosiť na rukách a detská okolo krku tak som vedela ze bude ten pravý. A veru lepšieho by som si nemohla ani nájsť. ❤️
Mne stačil jeden jediný pohľad na neho. Bol veľmi šarmantný, s pekným úsmevom, vtipný a taký ach... V duchu mi prebleskla myšlienka: "Ty budeš môj!". Na nič iné som vtedy nevedela myslieť. Bola som si istá na 100%, že ho dostanem. Od toho okamihu všetko zapadalo do seba ako ozubené kolieska v hodinách. Na každú návnadu sa chytil. Po prvom stretnutí (zoznámila nás kamoška) sme sa videli ešte asi 2x. Potom ako sme začali randiť som si na ňom všímala hlavne jeho povahové črty, ako sa správa ku kamarátom, aké má srdce, ako rozpráva o iných...atď. Je to jedno dobráčisko, láskavý, milujúci, srdečný, komunikatívny, spoločenský. Všade kde pôjde ho majú radi 🤗 Je už mojím manželom. Neskôr som sa dozvedela, že som sa mu od prvej chvíle veľmi páčila, že ma vyhľadával na pokeci, na fb, cez google, pýtal si číslo cez kamošku 😆 🤗 Nakoniec som mu číslo nadiktovala sama, len som si to nepamätala 😄 ach tie žúrky... 😃 Predtým sme sa vôbec nepoznali, nevideli, netušili sme o tom druhom, že existuje. 🤗 Momentálne sme spolu 7 a pol roka a z toho rok a pol manželia a máme krásnu dcéru 😍
Nehovorím, že sa to nemôže zmeniť, život je nevyspytateľný. Snažíme sa, aby všetko klapalo 🤗
Jeej baby (nielen :D), ďakujem vám všetkým za komentáre, ja som s mojim manželom 7 a pol roka, od 14 sme spolu, no nikdy som nebola na 100 istá ze je to ten pravý.. Poslednú dobu mame také burlivejsie obdobie preto ma aj zaujímaju skúsenosti iných žien... Ci to prejde alebo len veľa vymýšľam... 🤔
@caroline_ v takých najdôležitejších veciach si rozumieme, chceme to isté od života, mame skoro rovnaké názory, mame toho dosť spoločného, viem sa aj na neho spoľahnúť, no sú tam aj problémy, ale myslím si ze to asi všade.. A život nie je len červená knižnica ako sa hovorí. Uvidíme čo bude časom..
No s mojim sme spolu chodili rok ,potom sme sa rozišli a každý mal nejaký ten svoj vzťah.a nahoda nam opäť skrížili cestu hoci sme sa stretávali obcas ale len ako kamaráti .po čase sa on rozišiel zo svojou babou ja zo svojim a ked sme raz isli von aj s partiou nejako sme na seba pozerali tak inak zvláštne.. vsetci kamarati odisli domov a my sme celú noc prekecali a ďalšiu stravili uz spolu a od vtedy sme my dvaja nase dve deti a tretie ma ceste. Ja som si inak nevedela predstavit zivot s niekym iným aj ked som mala vztah nebolo to to prave ..to som citila len s ním.a stále si neviem predstaviť zit s niekym iným.
No tak najprv kamoši a súper sa mi s ním rozpravalo.uzasny pohľad na zivot.mala som vtedy takého kamoša a keď sme sa akože rozisli.zacala som vyhľadať jeho dlhé hodiny sme kecavali.spievali slnko stoj chcem byť s nou.jaj a keď sme sa dali do kopy tak z 24hod sme spolu neboli mojich 8hod čo som bola v práci.potom mi zas odišiel oň a po pár mesiacoch sme spolu odišli žiť ďaleko od rodín.a veru tešila som sa ako dieťa na hračku že bude odchádzať odomna a ku mne sa vracat.dnes už 11rokov manželia a zachvilu 14 čo sme spolu.a 4 krásne deti.
Padli sme si do oka hneď ako sme sa prvý krát videli. On do mňa hádzal hlinu a ja som mu vyplazovala jazyk. Keď som mala päť, poslal kamarátku aby sa opýtala, či sa za neho vydám až budem veľká. A dnes? Už 45 rokov ťaháme tú "káru" spolu 😀
Ako viem povedať, že je to ten pravý?Neviem.. asi len vďaka všetkým problémom a hlúpostiam, ktoré sme obaja urobili.. lebo napriek všetkému čo som ja kedy urobila , nikdy ma nenechal, vždy tu bol pri mne a problémy sme vyriešili.. takisto keď on urobil kraviny a bolo to ťažké, tak som ostala.. Nie preto, že by som.nechcela. často to bolo také, že som si hovorila, že radšej odísť uz.. ale nemohla som.. proste on je ako moja závislosť, viem, ze bez neho nebudem šťastná..😊 aspoň zatiaľ.. jasné, že všetko sa môže zmeniť ,ale zatiaľ je to stále on ten pravý..
@asia83 len tak zo zvedavosti, priniesol si aj tvoj muz do manzelstva cistotu?
@lindusss2016 tak určiteeeeee 😀😀 a keď naozaj nemal sex do 30tky, tak nechcem nikoho dotknúť ale musí byť vážne čudák.
@caroline_ Nevedela 😀 sme z jednej dediny,nikdy som nechcela muža prakticky zo susedstva,ale aj napriek tomu som začala s ním chodiť,sme úplne rozdielny a možno preto sa aj v niektorých veciach dopĺňame! Stále sa máme o čom rozprávať,sme spolu 11 rokov a ľúbim ho stále viac a stále ma dokáže niečím prekvapiť 😀 a to myslim aj pozitivne aj negatívne 😈
Nechcem Ti kazit iluzie, ale pytat sa tu zien ako nasli toho praveho je uplne zbytocne. Polovica manzelstiev sa rozvadza, takze pravdepodobne aj polovica zien, ktore Ti tu odpisali ako nasli toho praveho, sa nakoniec rozvedie 🙂 Takze Ti vlastne polovica z nich opisuje ako nasli toho nepraveho, iba o tom zatial nevedia, ze je ten nepravy.. Drz sa toho, ze nic take ako ten pravy neexistuje. Uz len tym, ze ho tak nazyvas, si ho idealizujes a ocakavas viac ako v skutocnosti je. Na vztahu treba pracovat. Nie je to dany stav - ze najdem toho praveho a tym je vsetko vyriesene a krasne a do konca zivota sa budeme lubit.
@anita6666 čo na tom obdivujes?
Neviem nikdy som neriešila ci je to ten pravý ale som vydatá a mam s nim deti asi to bude on. Minule sme sa zamyslali, že mali sme každý iné plány, stačila by v našom doterajšom živote len malička zmena a nikdy by sme sa nestretli. Takže musí to byť on 🙂 aj keď je to niekedy pekelne ťažké 😁😁 ale to asi s každým chlapom
@caroline_ keď sme ako manželia vyšli z kostola, vtedy som vedela, že je ten pravý 🙂 no ale inak to poviem, neexistuje pravý a nepravý, ty sama sa musíš presvedčiť o jeho pravosti...ja keď som sa rozhodovala pred svadbou, tak som si rozobrala jeho zlé vlastnosti a tie som ešte zväčšila (rokmi sa zhoršujú) a predstavila som si či s nimi dokážem žiť, snažila som sa predstaviť si tie najhoršie možné scenáre aké sa v našom manželstve môžu stať a na základe toho som sa rozhodla. Možno sa to nezdá moc romantické a nádherné, ale manželstvo nie je vždy romantické a nádherné ako z filmu. Ja som sa rozhodla milovať môjho manžela a aj jeho chyby a hlavne som sa rozhodla potlačiť svoje sebectvo a občasnú hrdosť do úzadia a úžasné je na tom to, že tak to robí aj môj manžel. 🙂 A som šťastná a spokojná a každý deň si ho vážim a milujem viac a viac. A vtipné je to, že na začiatku bol pre mňa najmä priateľom, ale vďaka životu s ním je mojou chýbajúcou polovičkou a už by som si bez neho nedokázala a hlavne nechcela predstaviť život. P.S. a tiež som si v živote nebola istá či je ten pravý, ale ja sama som sa rozhodla, že bude pre mňa ten pravý.
Naša cesta k tomu aby sme si mohli povedať "tvoríme pár" bola dlhá, kľukatá a plná prekážok.. Ale napriek všetkým prekážkam nás to k sebe stále ťahalo, bez ohľadu na to či sme boli v kontakte alebo nie. Keď si pomyslím za akých okolností sme sa zoznámili a čo sme si museli prejsť kým sme začali spolu "chodiť", tak si musím myslieť, že to naozaj bol asi OSUD.. a že sme si naozaj boli súdení ❤ Keď k tomu prirátam to ako veľmi si rozumieme.. A to aj v takých veciach, že niektorí ľudia nenájdu v nich spriaznenú dušu nikdy... nedá sa nemyslieť si (a necítiť) nič iné ako to, že to je on.. ten pravý.. 🙂
+ je to u mňa jeden silný pocit.. Keď som bola malé dievčatko zamýšľala som sa ako je možné, že raz budem žiť s vlastne cudzím mužom. Nechápala som ako budem môcť byť DOMA s niekým cudzím. Ako sa budem môcť cítiť pri cudzom človeku tak dobre ako pri rodičoch atď... Ale pri mojom mužovi je to presne také... prirodzené.. ako pri rodičoch.. Cítim sa tak sama sebou, tak uvoľnene a tak doma.. Ako kedysi keď som bola dievčatko pri rodičoch. Možno niekomu príde zvláštne porovnávať muža s rodičmi, ale u mňa bolo asi toto práve to, čo ma o tej jeho "pravosti" presvedčilo. Že zrazu sa nemusím nad tým zamýšlať. Zrazu je to s ním úplne prirodzené a zrazu je to on pri kom sa cítim doma a najviac sama sebou 🙂
Príliš romantické? Sladké? Srdiečkové? 🙂 Hmm 🙂 Ako plynuli roky vynárali sa aj tie zlé vlasnosti (moje, aj jeho). Prichádzali (prichádzajú a budú prichádzať) hádky.. Aj pochybnosti.. Aj myšlienky, že nevydržím byť v jednej miestnosti s ním už ani sekundu..... Ale všetko toto vnímam ako normálne a prirodzené. Aj keď nájdeme toho "pravého" neznamená to, že to tak musíme cítiť 24 hodín 7 dní v týždni. Je normálne mať občas pochybnosti, zamýšľať sa, .. Je normálne mať vo vzťahu obdobia kedy prší, blýska sa.. Základ je vedieť spoločne počkať pod dáždnikom kým vyjde slnko 🌞
Celé je to o tom, že aj keď je vo vzťahu tá búrka človek si niekde hlboko v srdci uvedomuje, že nech je aký chce, aj tak si neviem/nechcem predstaviť život bez neho.
A samozrejme, bez toho aby obaja na vzťahu pracovali to nejde. Nie hned pri problémoch/pochybnostiach utekať. My sme si prešli všeličím. Aj takými vecami, že by mnoho žien zo vzťahu vycúvalo. Ale mne/nám to za to stálo 🙂 Bojovať za vzťah...
Pre mňa nájsť toho pravého znamená nájsť to najlepšie semienko rastliny. Ale aj keď to najlepšie semienko zasadíme, aj tak ho musíme polievať, starať sa oň.. Inak zvädne, uhynie.. Aj keď sme tam zasadili to "pravé".. A tak je to aj so vzťahom.. Aj keď nám "osud" priveje do cesty tú pravú lásku, aj tak to potom už máme celé v našich rukách...
PS: ak niekto tento môj nočný dlhý monológ dočítal celý, tak klobúk dole 😀
to prvotne bolo ze ma objal a ja som sa citila ako doma. citim to tak doteraz.