Ako to mám zdvorilo odmietnuť?
Ahojte, mám na Vás otázku, ak ste si niekto týmto prešiel a vedel mi poradiť, ako sa z toho nejako nevinne vyvlečiem.
Ide o to, že s priateľom som rok, poznáme sa 3, predtým sme boli veľmi dobrí kamaráti.
Ide o to,že jeho bratovi sa narodil syn, a on aj so ženou chcú, aby som ja aj môj priateľ išli za krstnych rodičov tomu malému.
Pre mňa je to také divné 😀 lebo s jeho bratom a ženou sa poznám ani nie rok, ale ako vychádzame fajn spolu. Ako cítim,že priateľova rodina si ma obľúbila, aj ja ich.
No stále sme len priatelia, aj keď sa rozprávame o spoločnej budúcnosti a aj si riešime svoje bývanie.
Priateľ mi to včera oznámil,že sa ma to má tak nenápadne spýtať, aby som nebola vo veľkom šoku,keď sa ma to opýtajú oni.
Ale vážne, príde mi to také divné, sme stále len priatelia, môže sa dačo stať, rozideme sa a potom čo? Keby som bola jeho brata kamarátka,je to iné, veď aj niekto mimo rodiny môže byť krstný rodič, tiež mám maminu kamarátku ako krsnu ale toto je také.
Ako to mám teda nejako zdvorilo odmietnuť, aby som ich nejako nenahnevala, alebo nezranila,alebo sa ich nedotkla alebo čo?
Ďakujem za rady
Záleží od kňaza. U nás to bolo tak, že manžel, keď bol slobodný bol za krstného sam a po svadbe ďalšiemu už aj ja. Možno je to aj u vás tak, a oficiálnou krstnou by si sa stala až po svadbe
Ved nech ide za krstného len priateľ teraz...a ak budete dalej pokračovať budete manželia a oni budú mať dalšie deti budeš už aj ty krstná....
@falbala132 hej, podobne 👍
No vieš, aby to tvoj partner nezobral tak, že si chces nechať zadné dvierka z vášho vzťahu. Lebo teda za mňa, ja keď som plánovala spoločne bývanie s partnerom, tak by som asi nebola nadšená, keby on niečo takéto odmietol. Oni s tebou rátajú v rodine, čo máš byť rada a ty namiesto toho hľadáš dôvody, ako z toho vycúvať.
Možno to tu už niekto napísal, ale ja mám napr. takú osobnú skúsenosť, že kňaz nepripustil za krstných rodičov nezosobašený ale spoločne žijúci pár. Skús potom keď tak nadhodiť túto otázku, a možno tvoja dilama nakoniec ani nebude aktuálna.
Ja som presne z takých istých dôvodov odmietla a dobre som urobila. Lebo tí ľudia sa ku mne neskôr zachovali spôsobom, že budem rada, keď ich už v živote neuvidím. A to som bola vtedy s priateľom niekoľko rokov, mali sme dieťa. Ale už vtedy to vo vzťahu škrípalo, tak takáto žiadosť mi oprišla úplne odveci. Navyše nie som ani veriaca.
No ja som bola v podobne ošemetnej situácii. Najlepší kamarát z detstva poprosil mňa a môjho manžela, aby sme šli za krstných ich dcére. Mali sme vtedy 25 rokov, čerstvo zobratí a akosi nám to prišlo v pohode. Tak sme šli. Potom sme sa ale prestali stretávať tak intenzívne. Oni čakali druhé a automaticky, že pôjdeme za krstných. Odmietli sme. Odôvodnili sme to tak, že sa malej nevenujem tak, ako by sa krstní rodičia mali. Preto ďalšiemu už nebudeme. Vzali to v pohode.
No tak po priateľovi "nenápadne" odkáž, že sa na to necítiš. Nech sa Ťa to ani nepýtajú.
Ono by sa to odmietat nemalo ale chaoem ta. Ved moze byt origos krsny len priatel andieta ta moze normalne volat krsna, aj ked nou uplne nebudes
Povedať im to musíš takže. Povedz im to v tom zmysle ako si napísala. Mali by to pochopiť.
Ja by som sa potešila, keby ma zavolali a šla by som. Majú ta radi a aj ty ich tak prečo nie 🙂