Ako vychádzať so silne veriacou rodinou?
Ahojte baby, potrebovala by som sa poradiť. So svojou rodinou som dlho nebola v kontakte vôbec, odkedy som od nich odišla keď som dospela. Ale teraz sa tie vzťahy nejako obnovili a ja neviem ako k nim pristupovať. Nie som z toho práve dvakrát nadšená, lebo moja mama jé naozaj fanatická veriaca a ja som bola aj na potrate. Môj život sa točil okolo nepekných záležitostí a teraz pomáham v jednej organizácií, ktorá sa práve potratmi zaoberá (robí osvetu a pomaha ženám). No a to je práve ten problém, moja matka chce aby som s nimi chodila do kostola, aby som sa presťahovala niekam bližšie k nim. Aby som obnovila svoju vieru a venovala sa radšej niečomu spojenému s ňou. Neschvaľuje ani moju prácu a už vôbec nie momentálny výber partnera (sme spolu veľmi krátko a veľmi mi pomohol). Myslíte si, že má smysel takýto vzťah udržiavať alebo sa o to snažiť?
Na jednej strane nechcem aby vzťahy znova opadli a na druhej strane neviem či to má zmysel. Moja mama neberie nie ako odpoveď a ja neviem ako sa k nej mám správať, pripadá mi šialene cudzia a veľmi mi jej kecy do života vadia, lebo ja som sa zaeiadila aj bez nej.
Písala som, že súrodencov nemám, lebo tá téma bola už tak veľmi osobná a nechcela som aby ma niekto spoznal... bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie a ako som písala, nechcem to rozoberať. Vtedy bolo pre mňa veľmi bolestivé čo mi moja mama povedala, preto som do toho celého nechcela rodinu ťahať, ani len na anonymnom fóre....
Neviem čo má táto téma spoločné s tou starou, ale ďakujem za vytiahnutie, je to vždy príjemné keď mi to niekto pripomenie.
@livus5510 no, dievča, máš to ťažké a aj budeš. Mama je len jedna. Nie je to "tetka odvedľa", takže rada - kašli na to, preruš kontakty, odsťahuj sa čo najďalej... - nepomôžu. Toto nie je otázka vzdialenosti. Medzi vami je puto, ktoré sa nezmení 🤷 Mozno by pomohla tretia osoba, psychológ...ak by ste na to pristali obidve. Tému znásilnenia nechcem nejako rozpitvávať, určite ti to nie je príjemné, ale podľa toho čo popisuješ, mama to asi nemyslela zle. Píšeš že si v 16 brala antikoncepciu, čiže predpokladám že si sexuálne žila... Len ty vieš, do akých rizík si išla. Áno, nikto si znásilnenie nezaslúži, ale ak niekto pokúša osud je pravdepodobnosť predsalen vyššia, ako keď sa podobným "aktivitám" v mladom veku ešte nevenuje a sedí napríklad v knižnici 🤷 Možno tak to aj mama myslela, len nešťastne podala.
Tvoja mama mala o tebe nejaké predstavy a ty si ich nenaplnila. Do istej miery je z toho asi nešťastná, ale nikto jej ešte nepovedal, že ty si máš žiť hlavne život aký si si vybrala sama. Ja osobne by som bola tiež nešťastná, keby moja 17 ročná dcéra chcela antiku a sexovať leda bolo, bez rozmyslu... Keby znenávidela, či akosi sa odklonila od viery... Je to veľmi citlivá téma a každý veriaci rodič si musí uvedomiť, že nútením nič nezmôže. Dieťa, mladý človek si potrebuje vytvoriť vlastnú cestu a rodič môže jedine žiť svoj život tak, aby ho jeho dieťa CHCELO nasledovať. Inak sa môže len bezmocne prizerať...
Nie si v závideniahodnej situácii, ale ver, že ani tvoja mama. Ak by ste našli spoločnú reč, a dokázali prijať jedna druhú so všetkým, nejako by to šlo. Ale chce to toleranciu aj z tvojej strany. Ako vidíš, aj ty máš k jej viere kritický postoj a neakceptuješ ju 🤷
@livus5510 boze dievca, dobre, ze si sa zachranila a odisla...Zato ti velmi fandim a co sa tyka tvojej mami, pravdepodobne viera je na prvom mieste, potom deti a vsetko ostatne. Zi si svoj zivot, mojej kamaratke takisto takto silne veriaca mama s prepacenim “dodrbala” zivot. Zila v meste, s priatelom a obnovila kontakt s mamou(velky manipulator) aj ked sme neverili, ze sa to da, skoncilo to tak ze s pristelom sa rozisli. Rozdelila ich a teraz ona zije s nou na dedine, totalne zdeptana a chcela by vsetko vratit naspat
Antiku som začala brať až ako 18 ročná po odchode z domu kedy som si našla prvého priateľa a začala som s ním sexuálne žiť. Ale primárne to bolo kvôli tomu, že som mala veľmi ťažké menštruácie a odpadávala som z nich... tak či tak prvýkrát som sa opila v 16 áno. Nebola som najlepšie dieťa, to uznávam.
Moja mama by k psychológovi nikdy nešla, odhováeala dokonca aj mňa a chcela aby som sa vydala do božích rúk, hoci problémy s vierou som mala už zhruba od tých 15stich.
Nikdy som nebola ideálne dcéra, to nepopieram, ale v časoch kedy aom potrebovala oporu najviac sa na mňa vykašľala, tak som chcela ten vzťah napraviť aspoň trochu...
A ešte k tej viere, ja som ju nikdy neznevažovala ani sa z nej nevysmievala. Ako decko som do kostola chodila, lebo som musela, teraz nemusím a nechcem a to som jej aj povedala. Ak chce ona nech chodí.
Ja len nemám rada keď ma za každú hlúposť posiela za farárom, na takého rady zvyknem nereagovať. Neobraciam proti nej ani súrodencov či niečo podobné, vždy sa snažím prísť na návštevu až potom čo absolvujú kostol, aby to nebolo trápne pre obe strany.
@livus5510 tak....potom daj cas sebe,mame...obom. su veci,kt.nejdu zo dna na den.
ja som od nasich 100km a je to tak dobre, teraz tu bola mama na par dni a to je clovek ako pod dohladom a caka, co skritizuje. Byvame so svokrou a ta je uplne ina. Na nu sa aj ohladom strazenia deti viem viac spolahnut. Otca ani nechcem vidiet, lebo ako dieta ma zneuzival a uz 4roky co som sa rozpomenula je moj, ale aj nas rodinny zivot tazky. Hoci bol manzelov otec alkoholik, tak vztahy su lepsie ako u nas a aj dosledky vychovy a traum su u v nasej rodine horsie ako v manzelovej.
Prezila si si dost, antikoncepciu a predmanzelsky zivot ani ja neschvalujem, ale to nie je dovod Ta odsudzovat. Ked Ti mama ma zase nicit zivot, tak radsej prec od nej. Ona sa nezmeni, ani moja sa nezmenila, niektore crty osobnosti vekom silneju...zle sa horsia, dobre sa tiez este zlepsuju.
@terezka1947 tak asi reagujeme iba na tie informácie, ktoré máme k dispozícii.
a strcte si niekam tvrdenie "mama je len jedna a...radsej takáto, ako žiadna...."
Opäť - reagujem na to, čo som o nej čítala - táto osoba je psychicky chorá a dcéra ju vôbec nemusi v živote zo slušnosti držať.
Ako budes to musiet asi len nejako vydrzat. S nou podla mna tazko pohnes, no nenechala by som sa tlacit do niecoho, co sama nechcem a to jej budes musiet stale opakovat, bo sa odstahujes, ze budes 300 km od nej a so zlym tel signalom
Ako jasné, toto je len jednostranný názor na situáciu a asi máte mnohé ťažké srdce na to, že mama je veriaca a možno vám to príde ako útok na vieru. Ale tak som to nikdy nemyslela, nechcem chodiť do kostola, pretože to pre mňa bolo vždy veľmi nepríjemné, nemám rada odsudzujúce pohľady a hundranie. Možno si myslíte, že som nejaká pobehlica za predmanželský život, ale keby som vtedy neušla z domu dnes som už asi mŕtva. U nás doma existovali tisíce pravidiel. Nemohli sme nosiť nohavice, mama nechcela aby sme šli študovať na výšku. Chcela nás vyslovene vydať a najlepše aby sme mali toľko detí čo ona, nechcela mi predpísať antikoncepciu, hoci som mala ťažké stavy popri menštruácií a prvé 3 dni som veľmi trpela.
Keď ma v škole šikanovali a chceli ma potom poslať k psychológovi mama to odmietla a donútila ma ísť vyspovedať sa. Nikdy by mi nevadili domáce práce, veď jej trebalo pomôcť, bolo nás dosť, vadilo mi, že som za ňou nikdy nemohla prísť so žiadnym problémom. Keď som v 14stich dostala prvú menštruáciu hodinu som plakala na záchode, lebo som sa jej to bála povedať. Keď som na vianoce mala angínu a bolo mi šialene zle aj tak ma vzala na polnočnú omšu a nechala ma tam odpadnúť a potom ma ešte zbila, lebo som podľa nej simulovala. Keď som dostala pracovnú ponuku povedala mi, že ak ju naozaj vezmem môžem akurát tak odísť z domu...
Keď som mala najťažšie obdobie v živote nepodržala ma a tak som podporu našla inde. Či jej to vyčítam? Áno, rozhodne áno. Chcela som ale v sebe nájsť ten pokoj a odpustiť jej, neviem ale či to zvládnem... ja som nikdy nebola ukážkové dieťa, ale moja mama tiez nebola ukážková.
@livus5510 myslím ze najlepšie čo môžeš spraviť je vyriešiť sama v sebe svoj vzťah k mame. Možno pomocou psychológa, terapeuta. Skúsiť jej odpustiť, vyriešiť ten pocit krivdy co voči nej cítiš a ten pocit vlastného zlyhania. Bude to ale náročná a dlhá cesta. Píšeš ze si nebola ukážkové dieťa, prečo? Lebo si sa v 16 tích opila? Tak ja som to stihla už v 14 tích a spätne si myslím ze som mala iba trochu divoku pubertu.... Ten pocit viny sa tvojej mame podarilo vstiepit ti dokonalo.
Môj osobný názor je ze nabozensky fanatizmus je forma psychickej poruchy, len sa o tom radšej nahlas nehovorí lebo by to mohol niekto brat ako útok na veriacich. Ale toto nemá nič spoločné s vierou v Boha.
Mamu nezmeníš, ona si pôjde stále to svoje. Môžeš ale zmeniť svoj vzťah k nej. Odpustiť jej, nenechať sa manipulovať. Jej rady ohľadom farára jedným uchom dnu, druhým von. Jednať s nou na rovinu, proste nie nebudem chodiť do kostola, som ateistka a zmeniť tému. Poprosiť ju aby sa vyhla naliehaniu a naozaj aj radšej odísť z návštevy keď bude moc tlačiť na pilu, ona sa postupne naučí že keď začne príliš Ježišovať tak odchádzaš. Nepresviedcaj ju o svojej pravde, samozrejme ze za znásilnenie nemôžeš, ani si neni žiadna hriešnica, ale toto jej bohuzial nevysvetlis, ona žije vo svojej bubline. Jedine co môžeš zmeniť je tvoj prístup k nej, tvoje pocity a krivdu z detstva.
Ináč tvoja mama mala aké detstvo? Vzťahy v rodine? Aj odpovede na tieto otázky ti pomôžu pochopiť ju. Ono sa niekedy takéto krivdy tiahnu celými generáciami, studený odchov bez citu, násilie, toto všetko vedia prenášať rodicia na svoje deti a tie zase na svoje deti.... Možno je tvoja mama len obeťou zlého rodinného prostredia a ty tiež. Možno je práve tvojou úlohou toto všetko zmeniť a svoje deti vedieť vychovávať v úplne inom duchu.
@nyusika a chceš povedať, že mama nie je len jedna? 😀 Je to nezvrátiteľný fakt. Tiež to, že vzťah s ňou na náš život vplýva či chceme alebo nie. A ak ho nemáme vyliečený, zožiera nás pekne pomaly, aj keď sa tvárime že sme nad vecou a "neriešime". Zlý vzťah s mamou, ale aj s otcom, sa na našom živote podpíše každopádne.
@montemotherone
tak ano, jedna je 😀
ale to neznamena, ze (slovami niektorych) ju musime lubit a tolerovat taku, aka je.
@nyusika ak chceš toleranciu, musíš vedieť tolerovať. Ale tolerovať neznamená žiť tak, ako ona povie. To máte poniektoré tu pomýlené. Chcete toleranciu, ale neviete odpustiť. Áno, podľa tohto čo tu autorka píše, mama narobila kopec chýb. A kto ich nerobí? Ak je tento príspevok o vynesení súdu, kto bol v tomto boji lepší a kto má právo sa hnevať (čo asi je) tak to bude rýchle.
Ak je to ale o tom, že autorka chce nájsť skutočný pokoj, iná cesta, ako úplné odpustenie a zmierenie sa s tým, aký človek jej mama je, neexistuje. A autorka ešte nevie, že práve skutočná viera a obnovenie jej vzťahu s Bohom jej v tom môže veľmi pomôcť. Tá ale nie je o "chodení do kostola", o robení vecí, ktoré chce mama... je len o NEJ SAMEJ, o jej ceste k pokoju. Hnev a odsúdenie ešte nikomu nepomohlo 🤷
@montemotherone
máš právo na akykolvek názor.
Ani v jednom mojom komentáre som nepísala nič o hneve.
Adresuj preto, prosim, tieto myšlienky všeobecne, nie konkrétne mne.
Ďakujem
@monremotherone viera v boha v mojom živote narobila veĺa zlého, nemám v pláne ju obnovovať, chcem mame odpustiť a vysporiadať sa s tým vo vlastnej hlave a na to boha nepotrebujem.
Je pekné ak vie niekto veriť a táto viera mu vie pomôcť, ja to naozaj obdivujem. Avšak u mna sa spája len so zlými vecami. A otázku viery v sebe už mám vyriešenú, takže túto otvárať znova nejdem.
@oli18 tak,snad najde pokoj