Ako vyriešiť vzťah s neznesiteľnou svokrou?
Ahojte žienky poraďte co mam ďalej robiť ja už som zúfalá.. Naposledy nám prehrabavala skrine a to bolo to posledné.. Veľmi ma to ponizilo a ja neviem ako ďalej.. Je mi do plaču.. 😥😥 Aké máte vzťahy zo svokrou ako ste to riešili
@bezmena18
Moze to svedcit o jej psychickej poruche....skuste sa xamysliet ako sa sprava v inych situaciach. Dusevne chori ludia nemaju hranice, to je ze nerozoznavaju co je tvoje,moje a tak.....velmi aj ludi zneuzivaju na vsetko...samozrejme im to netreba mat za zle......
Ale porozmyslajte o svokre....nebola by jedina...nie je to nic za co sa treba hanbit...skor aby to nerozbilo vztahy...treba dat lieky.....
@pieksamaki ale na to by človek musel ísť SÁM k lekárovi /dobrovoľne/, uznať že môže mať problém, alebo urobiť niečo mimo, na hranici nielen medziľudských vzťahov... inak mu nik nedá lieky a už vôbec ho nik neprinúti ich brať. Tiež ma napadla táto varianta že nemusí byť svokra celkom ok, ale čo poriešia pri takej komunikácii. Žienka so snúbencom potrebujú hlavne vypadnúť odtiaľ, inak ich to položí. A či svokra pôjde na lieky alebo nie sa uvidí. A niekto má aj za zdrava neznesiteľnú povahu, takže lieky neporiešia všetko
Och.. Koľko odpovedí. Je par dni po incidente a vyzerá to tak ze už si pekne Zamkyname spálňu nebaví sa s nami prvý krát keď som ju videla pozdravila som ju so slušnosti Prv druhý tretí krát a. Nič tak som prestala aj ja mam svoju hrdosť nebaví sa so mnou ani s vlastným synom.. Teraz je na čas kľud obchádza mé sa nemá k TV o robiť pekla FM pádom je ako tak kľud.. Ako som tak čítala odpovede tak áno bolo tam toho oveľa viac ako jedna skriňa ta skriňa už bolo to posledné čo som dokázala strpieť..
Zhodou okolností včera spravila veľmi veľké peklo a som psychicky už v nervoxh z nej.. Nebaví mé sa vykricali nám že nám nepôjdu na svadbu.. Takže asi budeme to musieť spraviť pri svedkoch..
@bezmena18 Laska je strasna vec, ja uz po mojich skusenostiach, uz keby som si mala druhy raz najst muza, tak kebyze mam taketo vztahy, tak sa rozchadzam, aj keby bol on zo zlata. To su len cely zivot starosti, lebo pridu deti, a stari rodicia sa dozaduju a ked si nevychadzaju s nevestou, tak ako sa to bude riesit? Vsak aj tie deti maju pravo mat babky, aj ked nie take semetriky.
@bezmena18 už ste jej povedali, že Vaše skrine sú Vaše súkromie? A že Vy jej do jej súkromia prehrabavat nechodite...... Toto je sila.... Prerušiť kontakt
@lilitela ja sa so svokrou nebavim.... Ukázali sme im malú raz a dúfam, že tým to haslo s nou a jej manželom nechcem mať nič spoločné...
@sellycka13 Ak mas pri sebe manzela, je to ok. Ja mam manzela, ktory nechce vidiet pravdu a realitu problemov v jeho rodine. Dovoli im tolko, ze mame z toho iba zavazne partnerske problemy. A tu je to problem, pretoze nikdy nie je istota, ako sa partner k veci postavi, ci bude stat vecne pri manzelke, alebo ho raz zlomia.
Tym chcem povedat, ze ja osobne mam problem aj s tym, ze sice sa so svokrou a svokrom bavit nemusim, ale ked sa musim doma hadat s muzom o tom, co dovolim a nedovolim svokrovcom, tak to nie je ok. A kedze sa tym maximalne nastrbuje aj dovera, tak ked manzel odchadza s detmi k svokrovcom, nikdy nie som v pohode, pretoze viem aky on je.
@lilitela keby ste mali tú možnosť a bolo by to reálne presťahovať sa od nich čo najďalej.... Ja to plánujem
@iwka_77 Ano, moj muz velakrat povedal, ze sa citi ako medzi mlynskymi kamenmi a odo mna ocakava, ze ja ustupim. Bohuzial, to je jeho problem, ze to ma takto chybne nastavene. Ja vnimam situaciu tak, ze uz som dospela, zijem si svoj zivot a nastavujem si ja pravidla. Samozrejme, neznamena to, ze ma muz drzat pri zene za kazdych aj absurdnych okolnosti, no ja ani nevymyslam nejake hluposti. Jednoducho mi nebudu (stari) rodicia kafrat do zivota - mozu sa vyjadrit, nech sa paci, ale co poviem ja, ako sa ja rozhodnem, to bude platit. Ja mam zodpovednost za seba a aj svoje deti, nikto iny.
Paradoxne, na zaciatku som si vsimla, ze nema nejaky uzky vztah s matkou, myslela som si ze fajn, neni to maminkim mazanek. Avsak nedostatok zivotnych skusenosti mi neumoznil vidiet hlbku problematiky - ze prave emocne zanedbanie zo strany jeho matky sposobilo, ze vztah medzi nimi nie je zdravy, cize byt aj schopny zdravo a sebavedomo povedat NIE.
Ale myslim, si, ze sa to da odhalit hned na zaciatku, ale ako vravim, treba skusenosti. Spätne ked analyzujem, vidim vela signalov, ako nadmerne rozpravanie o svojej rodine, alebo sa nechal urazat a toleroval to, s vyhovorkou ze v kazdej rodine sa sem-tam nieco take deje... a tak.
Bohuzial, moj muz je cim dalej ako jeho otec a matka a to su bohuzial ludia, s ktorymi by som si nikdy nerozumela.
Bola tu otazka, ze ci je pravda, ze tak ako sa syn sprava k matke, ci sa bude aj k zene - nie, toto sa mi neosvedcilo, co je ale pravda je, ze bude skor ci neskor ako jeho rodicia, proste geny nezapres a dokonca verim, ze mnohe tie geny sa "spustaju" postupne, az v urcitom veku. a v neposlednom rade je tu aj princip toho, co sa naucil v detstve - ako riesia partneri problemy a situacie, tak ich bude aj syn. takze kde sa hadali, bude sa aj syn. Kde sa starali stari rodicia privela do vychovy, to dovoli neskor aj syn svojim rodicom na svojich detoch.
@lilitela áno áno to máš pravdu, výchova urobí veľmi veľa na človeku sa to prejaví a často sa to ukáže až v istých rokoch. Že sa to bude postupne prejavovať.
Proti tomu sa ale nejako bojovať bohužiaľ nedá, človek si musí uvedomiť, či chce byť rovnaký alebo chce byť iný, chce sa zmeniť.
@iwka_77 To jednoznacne a ani neviem, ci s tym dokaze terapeut vobec nieco urobt, aby "postihnuty" otvoril oci. Mala som kamosa, ktory trpel pocitom )a mozno opravnene), ze ho nikto nema rad, ale bol si toho vedomy. Potom lahsie pripustil, ze ho predsa len niekto moze mat rad. Dnes ma 5 deti a snad stale spokojne manzelstvo.
A ty mas aku situaciu?
@lilitela keď si človek uvedomí svoju chybu tak potom sa s tým ľahšie niečo robí. Len to človeku často trvá. Moja situácia? Momentálne je všetko OK. Avšak s predošlým partnerom to bolo ako na hojdačke. Bola to trošku kovbojka. Bol z rodiny, kde otec často ponižoval maminu, najmä keď mal vypité. Nadával jej, vyčítal jej pomaly aj to, že dýcha rovnaký vzduch ako on. Môj vtedajší chlap sa bil do hrude, že v živote taký nebude, že by si to nedovolil, aj to bola pravda prvé roky, no postupom času sa všetko zmenilo a začal kopírovať správanie svojho otca a vtedy môj pohár trpezlivosti pretiekol
@lilitela neviem či vzdala je to správne pomenovanie. Dnes to beriem, že som to vyhrala. Že som odišla. Nemenil sa. Nechcel to vidieť, povedal, že sa správa tak ako si zaslúžim a to bolo pre mňa nepochopiteľné. Tak ja som robila všetko, čo som mu na očiach videla a ešte som bola za trubku
@iwka_77 Zvlastne ze to tak vidia. A ze ako male deti potrebuju od nas ofukovat rany, ktore im sposobil vlastne niekto iny.
Aj moj vypotil par dni dozadu, ze za slobodna: "na vsetko bol sam, nikdy nemal moju podporu, vsetko musel ustat sam". Padla mi sanka, normalne. Vzdy som ho podporovala, jeho konicky, jeho pracu, priatelov, ano samozrejme mala som obcas vyhrady, to je normalne a ozvala som sa a ked on dementoval, bola z toho hadka. Ale podporovala a povzbudzovala som ho aj v studiu. Vsetky zasadne veci boli po jeho, hoci som mala uplne inu predstavu o byvani, o dovolenkovani a tak. Este som sa nechala aj urazat a obmedzovat jeho rodinou, velmi tazko sa nastavovali hranice, lebo on dovolil vsetko.
Ale najvacsia sranda na to je, ze za slobodna sme boli dvaja samostantni ludia, este stale kazdy s vlastnym zazemim, s vlasntymi financiami, proste s vlastnymi zivotami a mali sme malo spolocneho, prepojeneho, takze o to viac som nechapala tie jeho slova - ze co vlastne chcel este viac? A co pre to urobil? Samozrejme odmietol mi to vysvetlit a to je ten najlepsi priklad fungovania nasho vztahu. jeho fantasmagorie, na ktore si este mam dojst sama a nasledne ofucanie sa, ze jeho chorobne predstavy neboli naplnene.
@iwka_77 A znova tu vidim tie spojitosti, o ktorych sme sa bavili vyssie. Ze si velmi dobre spominam, ako svokra vravela, ako ich jej manzel buzeroval kvoli nevyhodenym smetiam, alebo ako sa jej manzel urazill, chodil ofucany, a ked sa jej nakoniec podarilo vytiahnut z neho, s cim ma problem, bola to taka kravina, ktoru on vykonstruoval, lebo sa to dotklo jeho choreho ega, akoze fakt taka kravina, ze ona ho zhodila pred znamymi lebo povedala nejaku zdrobnelinku, ze aj "o zvieratka sa musi niekto cez zimu starat". No toto moze vzniknut iba v nenormalnej hlave. Bohuzial, nevsimala som si tie paralely v spravani medzi rodicmi a synom.
@lilitela neviem, neviem či si to vôbec v tej danej chvíli všetko uvedomoval. Netuším. Ale ďalej by som to nevydržala. Neviem si predstaviť žiť do konca života v takom vzťahu. Zo začiatku mi to bolo ľúto. Aj toho vzťahu. Aj jeho, ale som rada, že je to za mnou.
Ani sa i nečudujem, že hento ťa vytočilo a vlastne aj zamrzelo. Tiež by som bola z toho nešťastná. Človek sa snaží, myslí si, že ten druhý to vidí, tú snahu a prd.
Presne je to o tom, keby ľudia častokrát radšej potlačili svoje ego, nechali ho tak, hneď by bol svet lepší.
Ja by som si strasne rada na tomto fore precitala od niekoho skusenost, ze si partner s takymto vnimanim sveta uvedomil svoju chybu, pripustil svoje nazory vyplyvajuce z ran z detstva, a ze sa fakt zmenil, ale snad tu nie je jediny taky prispevok... my po 2 rokoch terapie ziadna zasadna zmena. Ja uz proste nedokazem pocuvat tie poznamky, ked niekoho poprosim aby mi s niecim pomohol, napriklad umy sporak po tyzdni varenia, ze "ved to by este hadam tyzden znieslo". Mozno mate podobne, ako to zvladate taketo komentare - samozrejme na vsetko, uplne na vsetko. Ci je to domacnost, ci su to deti, ci su to organizacne veci.... ja uz proste nevladzem splachovat.
Tak svokra chodi do svojho rodicovskeho domu za svojou mamou , ak dobre chapem . A vy tam u nich byvate . Tiez by som si zamkla izbu , na ostatne nieje narok . Aj ked by sa mi to nepacilo . Jedine sa prestahovat ako radia aj vyssie - vyhybat sa jeden druhemu sa inak neda . Ale to musi byt sila ked tam kazdy po kazdom vrieskate . Co tak vsetci zmenit pristup ....