Ako vysvetliť rodine nezáujem o ich pomoc po pôrode?
Ahojte, prežívam teraz ťažšie obdobie. Mala som náročné tehotenstvo veľmi, PN od 15tt až do konca. Teraz je mi perfektne cítim sa už skvelo. Avšak neskutočne som vytočená z rodiny ktorá sa nám vkuse núti na návštevu k novorodencovi. Celých 9 mesiacov sa nás nikto neopýtal na pomoc (svokra nepracuje, mama pracuje na kratší úväzok) boli chvíle kedy to bolo veľmi ťažké,kamarátky mi chodili po synčeka do škôlky, “cudzi” ľudia sa má pýtali či mi pomôžu. V rodine keď som vždy zažiadalo o pomoc nemohli, asi 5x som sa pýtala svokry o postaranie sa o staršieho synčeka počas vyšetrenia nikdy fakt nikdy sa jej nedalo…
A teraz… všetci chcú chodiť, všetci chcú kočíkovať. Ale mne je dobre a ja si fakt chcem užiť to babatko… sama s mužom a synom. Svokra mi tu ťahá sestry, kamarátky ktoré sa chcú pozrieť… ja mám sto chuti ich poslať do teplých krajín… vždy zamykam bránu a nedviham telefóny… moja sestra zbožňuje babatka a chcela by tu aj spať ale ja nechcem fakt nikoho a nič.. a cítim sa dobre, nemám žiadne depky nič som šťastná veľmi ale na druhej strane som strašne sklamaná
Asi nežiadam o pomoc alebo čo len som sa chcela vypisat či ste to mali podobne.. pripadne ako ste fungovali..
Kazde cudo trva tri dni, nove dieta je pre nich zaujimave, aj kocikovanie je teraz wau lebo dlho nekocikovali. Tym len vysvetlujem ich "obrovsky zaujem", vobec sa ich nezastavam. Naopak, sucitim s Tebou, ja som v podobnej situacii aj naladeni - zacinam mat averziu voci jednej strane rodiny, ktora tu byva 5min od nas a ako je rok dlhy, nepridu, len narodeniny meniny donesu darcek, nechaju sa obsluzit a dovi. Mame vsetky deti naraz s minimalnymi rozdielmi, nestazujem sa, manzel je schopny, ale sme na to 24/7 sami a oni raz za rok pridu a tvaria sa ako ich miluju a tesia sa z nich. Mam sto chuti prestat sa pretvarovat a pozyvat a posielat fotky a snazit sa zakazdym vyhoviet aj ked mi to popri malych detoch/babatku nevyhovuje. Tie decka su take zlate a take stastne ked hocikto pride, az mi to je luto, ze nikoho nezaujimaju. Ako hovoris, "cudzi" ludia casto nukaju pomoc ci spolocnost ci pridu sa pohrat s deckami.... V rodine o take ze strazenie ci pomoc, toto sa ani len neobsmietne, ani ked sme mali velmi narocne casy, ani ich nenapadlo sa spytat, ci nejaku pomozu (a to hovorim o rodicoch co nechodia do prace, predcasny dochodok, prip par hodin denne, ledva 60r, maju auta a pod, ale kopu inych zaujmov okrem nas). Najradsej by som sa odstahovala a zila si dalej svoj zivot bez tych formalnych navstev raz za cas. Deti sme chceli my, vystacime si, nikto nema povinnost nam pomaha. Len mi je velmi luto toho nezaujmu a nejak sa to prevracia do urcitej formy hnevu, ze by som ich najradsej uplne odstrihla.
@anonym_d99c9b ja by som ziadne fotky neposielala, ani som to nikdy nerobila , kto mal zaujem prisiel pozriet osobne.Takto maju pocit , ze ved su s detmi aj ked len obrazom , maju co ukazat znamym ak sa opytaju na vnucata.
@anonym_autor ked zavolaju, napisu, zazvonia... povedz im, ze teraz nemozu ist dnu / prist, ale zapises si ich do poradovnika. za najskor pridu na navstevu ti, ktori ti boli oporou a pomohli pocas tazkych chvil v tehotenstve.
@anonym_autor
"Dráha" rodina plus podaktorí u kamošky, tetky, babky.... Tak ako ste mali v prdeli v tehotenstve vy mňa, dovoľ si bez problémov mať aj ja vás po pôrode. Dieťa je naše, pomôcť ste mohli pocas tehotenstva, keď som vás o to poprosila. Aha, fakt vlastne, nedalo sa vám, jasne! A mne sa teraz sa aké nechce byť v kontakte s vami. Cítim sa skvele, s mužom to zvládne a nepotrebujeme zbyrocnulych cumilov a branie bábätká na prechádzky! Spomeňte si ako ste sa zachovali voči mne a pochopte naše nastavenie teraz voči vám.
Nepotrebujeme babkinej jsestry a už vôbec kamarátky - haló!
Žite si pokojne svoj život ako doteraz. Ako sme sa obišli bez vašej pomoci doteraz, odídeme sa aj odteraz.
S pozdravom Petra a Michal s deťmi 😘