Ako zabudnúť na zraňujúce slová od rodičov?
Ahojte mám 15 rokov a stále sa mi v mysli vynárajú slová, ktoré ma strašne bolia hlavne od mojej mami občas od otca. A neviem ako na nich zabudnúť dá sa to nejako? Sú to slová tipu čo si zase urazená, zavri ústa, buď už ticho, po jednej sťažnosti uz nemám hučať, som hrozna a mohla by som dalej vypisovať.
Stručné zhrnutie
- Opakované zraňujúce výroky rodičov počas puberty často pretrvávajú v pamäti a môžu viesť k dlhodobým citovým ranám, ktoré si ľudia pamätajú aj po 15 rokoch.
- Odporúčané riešenia zahrňajú písanie denníka, psychoterapiu, priame oznámenie rodičovi, nastavenie hraníc a v niektorých prípadoch plánované odsťahovanie sa po dovŕšení 18 rokov.
- V diskusii sa názory delili medzi videním príkazov typu „buď ticho“ ako bežného výchovného prostriedku a ich vnímaním ako urážlivého a psychicky škodlivého správania.
Najčastejšie otázky
Q: Ako zabudnúť na zraňujúce slová rodičov?
A: Skúste písanie denníka, pravidelné afirmácie (napr. „zaslúžim si lásku, mám sa rada“) a psychoterapiu; ak je to možné, plánovať samostatné bývanie po dovŕšení 18 rokov.
Q: Pomôže psychoterapia pri ránach spôsobených slovami rodičov?
A: Áno, terapia bola v diskusii explicitne odporúčaným riešením ako spôsob spracovania a uzdravenia emocionálnych zranení.
Q: Ako povedať rodičovi, že mi jeho slová ubližujú?
A: Navrhuje sa priama, konkrétna správa typu „Mňa bolí, keď mi hovoríš …; môžeš to povedať inak?“ a žiadať, aby rodič okrem výčitiek pomenoval aj pozitívne vlastnosti (v diskusii bol príklad: „Urobila si hlúpu vec, ale ty hlúpa nie si“).
Q: Je bežné, že si dieťa také slová dlho pamätá?
A: Áno, viacerí diskutujúci uviedli, že si pamätajú zraňujúce výroky aj po mnohých rokoch (napríklad spomenuté „pred 15 rokmi“).
Q: Sú príkazy „buď ticho“ a „zavri ústa“ normálne vo výchove?
A: Názory sa líšia; niektorí diskutéri považujú jemné požiadavky typu „prosím, už mlč“ za prípustné, zatiaľ čo pri hrubých formuláciách ako „zavri ústa“ ide o nezdvorilé a podľa iných aj škodlivé správanie.
Q: Čo pomôže zvládnuť večerné opakujúce sa myšlienky o urážkach?
A: Odporúča sa vypísať si myšlienky do denníka, aplikovať večerné vďačnostné otázky („Čo dobré sa mi dnes stalo?“) a opakovať upokojujúce afirmácie.
Závery z diskusie
Zhoda
- Písanie denníka pomáha spracovať zraňujúce slová.
- Psychoterapia je v diskusii odporúčaný spôsob pomoci.
- Zraňujúce slová rodičov môžu mať dlhodobý psychický efekt a zostávať v pamäti.
Sporné názory
- Niektorí považujú príkazy typu „buď ticho“ za bežný výchovný nástroj, zatiaľ čo iní ich považujú za urážlivé a psychicky škodlivé.
Otvorené otázky
- Kedy presne vyhľadať odbornú pomoc pri dlhodobých následkoch po zraňujúcich slovách rodičov?
- Ako presne presvedčiť rodiča, aby zmenil tón komunikácie a prestal opakovať škodlivé výroky?
Spomenuté značky a firmy
Modrý koník
Spomenuté produkty a metódy
písanie denníka,terapia,afirmácie („zaslúžim si lásku, mám sa rada“),večerné vďačnostné otázky,asertívna komunikácia,nastavenie hraníc,odsťahovanie sa po 18
Miesta a osoby
Slovensko
@bebebi Nic v zlom, ale ako dieťa a neskôr aj v puberte som musela mať vždy posledné slovo a rodičia mi neraz povedali "prosím,uz mlc,, Samozrejme,ze sa mi.to nepáčilo,ale neskôr ako rodič som pochopila,ze to bola tá lepšia možnosť, než aby ma dieťa vytočilo/áno,aj rodic, aj keď tolerantný a trpezlivý má len jedny nervy a okrem toho,ze je rodič, je aj zamestnanec, aj prevádzkar vo vlastnej domácnosti, väčšinou s obmedzenou pomocou
@viera012345 ale vidíš rozdiel medzi tvojimi rodičmi a touto tu matkou? Tvoji rodičia ti povedali "prosím, už mlč" (zdôrazňujem to slovo PROSÍM), táto matka hovorí "zavri ústa" a to je sakra rozdiel. Ťažko môžem vychovávať svoje dieťa, keď ja sama k nemu neviem prejaviť ani len elementárnu slušnosť. Vychováva sa v prvom rade vlastným príkladom. A aký príklad dáva svojej dcére táto matka, keď na všetko hneď reaguje "nehuč, si hrozná..." ?
@dqqq takto sa ku mne správal brat. V podstate nikdy sa to nezmenilo. Potešila som sa, ked odišiel z domu. Nikdy sa nezmenil. Pritom som nekonfliktna, porozpravat sa viem o hocičom a ludia su v mojej spolocnosti radi. Jeho komunikacia = jeho IQ. Inak komunikovať asi nevedia ani tvoji rodicia. Tak si z toho zober príklad, že ani ty sa takto nechces správať voči iným ľuďom. Budeš mat 18, môžeš ísť z domu a svoj život si zariadiť ako ty budeš chcieť a hlavne obklopovovat sa ludmi, s ktorými chces a bude ti v ich spoločnosti príjemne, bez urážok a hádok.
Len dodatok bratova 18r dcera sa odsťahovala od rodičov hned ako mohla. Este kym doma byvala tak domov chodievala len prespať. Celý den si vždy zamestnala tak aby doma trávila co najmenej času. Je to strašne smutné, ze takto to moze niekde (NE)fungovať, to sa rodinou ani neda nazvat...
@dqqq čakala som oveľa horšie. Netvrdím, že je to pekné správanie, ale nič traumatizujúce. Pubertiaci mávajú schopnosť všetko pustiť druhým uchom hneď von. Uplatňuj to hlavne pri opísaných vetách a bude dobre. Možno sa tváriš, že v tej rodine nežiješ a takto si vynucujú pozornosť. Nikto nedostane návod ako vychovávať deti. Robia to najlepšie ako vedia. Keď sa ti to nepáči, tak sama pracuj na sebe a ich poznámky si nevšímaj.
@dqqq kazdy den: Co dobre sa mi dnes stalo? Co dobre som urobila pre druheho cloveka , zviera, rastlinu, dnes? Za co som vdacna celkovo?
a tiez "zasluzim si lasku. a mam sa rada bez ohladu na to co hovoria druhi, ja seba chapem najlepsie."
@petronelag ja chápem ze je to ťažké, náročné ale trochu by mohli aj na mňa myslieť pri tých slovách, že mi to ubližuje keď to skoro každý den hovoria a aj ako to hovoria
@dqqq Je ťažké byť dieťaťom/najmä nastrocnym/,ale je ťažké byť aj rodičom.Az keď dospejeme, pochopíme to... niektorí ani vtedy