Ako začať znovu pozitívne rozmýšľať?

Ahojte všetky mamičky, priateľky, radkyne,
Mám 18 rokov a vždy som mala pocit, že to rodinné šťastie je všetko. Odvždy som bola veľmi naviazaná na rodičov a každý deň som sa tešila zo všetkého čo som uvidela. Nikdy som nezažila, čo je to trápiť sa, pretože mne život dal všetko, čo potrebujem. V správach, na internete som vždy videla ako ostatní ľudia trpia a tak, no nikdy som to nebrala veľmi vážne pretože sa to netýkalo mňa trošku som nad tými ľudmi posmútila a išla som ďalej.
Lenže teraz som sa tak zabrala do všetkého utrpenia na svete, všetko som si to uvedomila a neviem sa pohnúť dalej. Stále si hovorím, že mám všetko a že mám byť šťastná, ale jednoducho začnem mať výčitky svedomia za to, že iní sú nešťastní, uzavriem sa a plačem. Rodičia sú zo mňa nešťastní, nevedia kam zmizlo ich veselé dievčatko a úprimne neviem to ani ja.
Neviem ako začať opäť rozmýšľať pozitívne a opäť si začať všímat môj život a život mojej rodiny. Ja viem, že nie som spasiteľ, ale chcem aby boli všetci šťastní a dobrí, ale je na svete toľko smútku a zla a ja to tak zle znášam a keď si predstavím tých ľudí ako to zle znášajú tak mi je zo seba ešte horšie, veď ja nemám ani práve vyroniť slzu... Cítim sa hlúpo, že ja plačem pre niečo také malé a iní bojujú o život...

Dúfam, že sa na mna nenahneváte aj keď si asi zaslúžim pár faciek. Prosím Vás o rady, o myšlienky, ktorých sa môžem držať.
Dakujem krásne